Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614206070
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2614206070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: V. Q.,

R. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ján Garaj, advokát, so sídlom
Hlavná 137, Prešov, proti odporcovi: Trnavský samosprávny kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO: 37 836
901, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Nárok navrhovateľa, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu odporcom a to parcely KN - C 2295/6 - zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere XXX K., zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I., okres I., obec I. zo strany odporcu je daný.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Senica dňa 30.06.2014 (postúpeným tunajšiemu súdu dňa
05.12.2014) sa navrhovateľ domáhal určenia, že mu patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia

zo strany odporcu. Navrhol, aby súd po vynesení tohto medzitýmneho rozsudku pokračoval v konaní
tak, že ustanoví znalca na vypracovanie znaleckého posudku za účelom určenia výšky bezdôvodného
obohatenia a zaviaže odporcu na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, určeného znaleckým
dokazovaním pred súdom. Z dôvodu hospodárnosti konania žiadal, aby súd o rozsahu nároku vzhľadom
na znalecké dokazovanie rozhodol konečným rozsudkom po právoplatnosti rozsudku medzitýmneho.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely KN-C

2295/6 - zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX mX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie I., okres I. a obec I.. Predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľ nadobudol do vlastníctva na základe
kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V 2044/07 zo dňa 31.08.2007 vz.
1228/07, V 2627/07 zo dňa 30.10.2007 vz. 1568/07. Pozemok je zastavaný cestným telesom cesty
II/500. Ako vlastník pozemku navrhovateľ nemôže svoje vlastníctvo užívať primeraným spôsobom,
nakoľko je zastavaný stavbami a vlastníkom ako aj užívateľom týchto stavieb je odporca. Navrhovateľ
nesúhlasí, aby na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve boli akékoľvek cudzie stavby. Už od roku 2010

navrhovateľ vyzýval odporcu na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, kedy mu bola ponúknutá
možnosť majetkovo vysporiadať jeho pozemky len formou pozemkových úprav. Navrhovateľ však žiadal
vysporiadanie finančným odškodnením. Poukázal na č.l. 20 Ústavy SR, ust. § 123 a § 451 Občianskeho
zákonníka, z ktorých odvodzoval svoj nárok.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.09.2014 poukázal na skutočnosť, že v čase
nadobudnutiapredmetnéhopozemkudovlastníctvanavrhovateľaboltentoužzastavanýcestouč.II/500

a v tomto stave ho aj navrhovateľ kupoval. Predmetná cesta prešla ku dňu 01.01.2004 do vlastníctva
Trnavského samosprávneho kraja a to na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
v nadväznosti na zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na
obceanavyššieúzemnécelkyvzneníneskoršíchpredpisov.Poukázal,žeod29.06.2012do28.06.2014je obdobím, kedy právnym titulom užívania predmetného pozemku zo strany odporcu je zákonné vecné
bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, ktorý má umožniť riešiť problematiku usporiadania vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky podľa osobitných zákonov. Podľa
názoru odporcu nepatrí v žiadnom prípade navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nakoľko právnym titulom užívania pozemku je od 01.07.2009 právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stanoviskami účastníkom konania a predloženými
listinnými dôkazmi a to najmä LV č. XXXX a zistil nasledovné:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom okrem iných aj nehnuteľnosti: parcela č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere XXX , zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie I.. Ide o pozemok, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cestná, mista a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník,

nekryté parkovisko a ich súčasti.

Tieto skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi sporné. Rozdielny právny názor však mali účastníci
v otázke nároku navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia. Zatiaľ čo navrhovateľ svoj nárok
odvodzoval v prvom rade z Ústavy SR čl. 20 ods. 4 a § 451 Občianskeho zákonníka. Odporca bol toho

názoru, že tento užíva pozemok v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z.

Podľa ust. § 2 ods. 1 veta prvá zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona č. 66/2009 Z.z.) obec alebo vyšší územný

celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez
majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť
zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť

vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

Podľa ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku

pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009 Z.z. cieľom zákona je usporiadať doteraz

neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie
územné celky v rámci reformy verejnej správy. Podľa zákona o majetku obcí prešli do vlastníctva
obcí nielen stavby ako miestne komunikácie, ale aj administratívne budovy obcí, kultúrne domy,
základné školy, predškolské zariadenia, Centrá voľného času, Domovy - penzióny pre dôchodcov,
Domovy dôchodcov, Nemocnice I. typu, Nemocnice s poliklinikou, ako aj ďalšie stavby. Zákon upravuje

usporiadanie predmetných zastavaných pozemkov prechodom do vlastníctva vlastníkov stavieb, t.j. do
vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, pričom tento proces je možné realizovať dvoma formami a
to zámennou zmluvou, alebo prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb.Zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151n a násl. Občianskeho zákonníka bolo v § 4 zákona č.
66/2009 Z.z. upravené ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom, ktoré sú nevyhnutné
na zabezpečenie činnosti samospráv. Podľa názoru súdu sa teda zriadením zákonného vecného

bremena malo predísť sporom medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb, vyplývajúcim z užívania
stavby a zabezpečovania činnosti samospráv, pre ktoré predmetné stavby slúžia, pričom sa nejedná
iba o cesty a tým zabezpečenie dopravy, ale aj o zabezpečenie riadneho chodu školských zariadení,
zariadení pre seniorov a zariadení sociálnych služieb. Zákon rozsah vecného bremena stanovuje
nielen ako právo užívania pozemku, ale aj právo uskutočniť stavbu a zmeny stavby. Toto vecné

bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce, alebo vyššieho územného celku a upravuje
ich vzájomné vzťahy pri užívaní nehnuteľností do doby majetkovoprávneho usporiadania. Vlastníka
pozemku obmedzuje v tom, že vo verejnom záujme musí strpieť skutočnosť, že jeho pozemok je
zastavaný cudzou stavbou ale tiež, že vlastník stavby túto aj riadne užíva prípadne realizuje na nej
stavebné úpravy.

Pokiaľ zákon v úvodných ust. § 2 a § 3 stanovuje náhradu vo forme náhradného pozemku, alebo
finančnej náhrady, ide o náhradu za usporiadanie vlastníckych vzťahov, teda za prechod vlastníckeho
práva k pozemku na samosprávu. Nejedná sa preto o náhradu za vecné bremeno, ale o náhradu za to,
že pozemok vo vlastníctve súkromnej osoby bude prevedený do vlastníctva vlastníka stavby.

Aj keď ust. § 4 zákona č. 66/2009 neurčuje - nestanovuje finančnú náhradu za zákonom zriadené
vecné bremeno neznamená to, že vlastník pozemku je povinný toto obmedzenie strpieť bezodplatne.
Pri posúdení tejto otázky súd vychádzal z Ústavy SR, ktorá v čl. 20 ods. 4 zakotvuje, že vyvlastnenie,
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme
a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Rovnako podľa ust. § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je len zopakovaním obsahu uvedenej
ústavnej normy platí, že vo verejnom záujme možno veci vyvlastniť, alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Vyvlastnenie veci, ale aj trvalé obmedzenie vlastníckeho práva sú najzávažnejšími zásahmi do
vlastníckeho práva, pričom jednou z podmienok za toto krajné opatrenie je poskytnutie náhrady. Ak by
zákony, priznávajúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam neriešili zároveň poskytovanie náhrad za
vzniklé zákonné vecné bremená, bolo by možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z čl. 20 ods.
4 Ústavy SR, resp. aj z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri nedostatku inej právnej úpravy by

právo na náhradu za vzniklé zákonné vecné bremená bolo možné odvodiť aj zo všeobecne uznávaných
právnych princípov ako príkazov na ochranu základných práv a slobôd, teda aj základného práva vlastniť
a užívať majetok.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že aj v prípade vecného bremena zriadeného podľa § 4

zákona č. 66/2009 Z.z. patrí vlastníkom pozemkov náhrada za obmedzenie ich vlastníckeho práva.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ak ide o prípad, že práva k stavbe a pozemku zostanú rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné

riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 32 Odo 823/2003, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2011-44).

Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje

povinnosti (porov. R 25/1986).

Podľa názoru súdu vlastníkovi pozemku náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva patrí
a to do času, kým sa mu neposkytne náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie opozemkových úpravách. Odporca ako verejnoprávny subjekt je povinný navrhovateľovi vydať
bezdôvodné obohatenie, pretože sa ako vlastník cesty II/500 obohacuje na úkor navrhovateľa ako
vlastníka pozemku, na ktorom cestné teleso leží bez ohľadu na to, že tento pozemok odporca užíva na

základe zákona č. 66/2009 Z.z.

Námietka odporcu, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku s tým, že cesta na nej už
bola vystavaná, môže mať vplyv iba na výšku bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k základu nároku
táto argumentácia nemá právnu relevanciu.

Odporca ako vlastník stavby môže byť obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník
pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou. Táto čiastka doposiaľ nebola určená
ani dohodnutá, je však nepochybné, že nárok navrhovateľa na primeranú náhradu, resp. vydanie
bezdôvodného obohatenia daný je, aj keď samotná výška nároku môže byť nulová (rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 20Co/32/2013).

V prejednávanom prípade sa navrhovateľ domáhal priznania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, inak povedané nároku na náhradu za zriadenie vecného bremena a uloženia povinnosti
odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom
určil, že mu toto právo patrí. Odporca ako už bolo povedané je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

Aj keď navrhovateľ zatiaľ neoznačil konkrétnu sumu na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento
nedostatok nepredstavoval prekážku v konaní, lebo súd mienil vo veci rozhodnúť najprv medzitýmnym
rozsudkom. Medzi účastníkmi konania bol sporný už aj základ nároku teda otázka, či vzhľadom na
zákon č. 66/2009 Z.z. navrhovateľ vôbec má právo na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva

zriadením vecného bremena podľa tohto právneho predpisu a teda nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Rozsah náhrady bude závisieť od rozsiahlejšieho dokazovania a preto súd rozhodol najprv
o základe sporu.

Nazákladevyššieuvedenéhosúdvovecirozhodolmedzitýmnymrozsudkomtak,že nároknavrhovateľa

je daný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku. Na
predmetnom pozemku vzniklo v súlade s ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. v deň jeho účinnosti 1.7.2009
zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme, lebo odporca nemal k pozemkom pod cestami dohodnuté
iné právo. Súd ďalej dospel k záveru, že odporca je povinný vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie
pozemkov a v súlade s § 128 ods. 2 OZ a Ústavou SR má navrhovateľ nárok na náhradu za takéto

obmedzenie svojho vlastníckeho práva.

Medzitýmnym rozsudkom nebolo rozhodnuté o celej prejednávanej veci, ale iba o jej základe. Keďže
pre rozhodnutie o základe nároku je rozhodujúce právne posúdenie opodstatnenosti nároku, súd z
dôvodu hospodárnosti konania neodstraňoval vady podania a od navrhovateľa nepožadoval určenie

výšky žalovanej náhrady, napr. objednaním si znaleckého posudku.

Keďže predmetným rozsudkom nedošlo k rozhodnutiu o celom nároku, súd o náhrade trov konania
nerozhodoval. O trovách konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí o celej prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.