Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221766
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113221766.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: Q. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. V. XX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom
Ružová 10, Sabinov, proti odporcovi: Rapid lite životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom
Užhorodská 21, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Občianske združenie
„Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", so sídlom Škultétyho 3, Košice, zastúpeného: JUDr.
Darina Solárová, advokátka so sídlom Škultétyho 3, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C 339/2012

z 19.1.2012,

odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 187,35 Eura na účet jej právneho
zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.07.2013 žiadal navrhovateľ zrušiť rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C 339/2012 zo dňa 19.01.2012. Predmetný návrh odôvodnil

neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská
doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola
individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli

samostatne podpísané navrhovateľom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany osoby,
ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv.

Do konania vstúpil na strane navrhovateľa tiež vedľajší účastník o ktorého prípustnosti súd rozhodol,
pričom tento žiadal, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľa. Poukázal zhodne na rovnaké dôvody pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku a na námietky odporcu ohľadom zmeny právnej úpravy exekučného
poriadkuuviedol,žetátoskutočnosťniejedôvodomprezamietnutienávrhu.Naopaksútuvšetkydôvody

pre to, aby súd vyhovel tomuto návrhu a je tu daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci samej.Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedka C. Z., spisu Arbitrážneho súdu
Košice, sp. zn. 3C 339/2012, návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok,
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 28.2.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistenie
na dobu 15 rokov. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi na
Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 220,74 Eur s poukazom na časť 12 ods. 7a
všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľ prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 3.7.2013, pričom

návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na tunajšom súde 24.07.2013.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. Čl. XV. upravuje
rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky
spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení
rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP

pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode
2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako VPP

a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 12 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad
v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý

uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva
splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa

zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 220,74 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že uzavrel poistnú zmluvu, pričom bolo mu
vysvetlené, že bude poistený pre prípad poistnej udalosti ako aj splátky poistného. Nebol mu objasnený
spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi zmluvnými stranami, nebol upozornený na rozhodcovskú
doložku, ani na to, že prípadné spory by mali byť prerokované pred iným orgánom než súdom.

Všeobecné poistné podmienky ako aj poistnú zmluvu podpísal až po tom, čo prečítal len základné
ustanovenia poistnej zmluvy, skontroloval údaje, podrobne všeobecné poistné podmienky nečítal.

Z výsluchu svedka, ktorý uzatváral poistnú zmluvu za odporcu vyplynulo, že rozhodcovská doložka
nebola predmetom dojednania ani vysvetľovania zo strany poisťovacieho agenta, nakoľko zo strany

poisťovacej spoločnosti bola inštruovaná tak, že všetky kolónky, ktoré vyžadujú podpis musia byť
podpísané poisteným, pričom zo strany poisťovne nebolo vysvetlené čo to znamená rozhodcovské
konanie a čo znamená rozhodcovská doložka. Taktiež nebola možnosť nepodpísať časť poistnej zmluvy,
nakoľko takáto poistná zmluva by nebola zaregistrovaná.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania

je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle
Občianskehozákonníka.Jezrejmé,ženavrhovateľuzatváralpredmetnúzmluvuakofyzickáosobamimo
rámca svojej podnikateľskej činnosti a odporca tak konal v rámci predmetu svojho podnikania.Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na
základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto
súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo

individuálne dojednané. Z obsahu výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebol o týchto náležitostiach
zmluvy poučený, neboli mu tieto vysvetlené a bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe
riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísal poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré mu boli
predložené. Rovnaký záver vyplýva aj z výpovede svedka.

Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto
návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť
slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu.
Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz,
ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd má za to, že

rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, teda spotrebiteľa.
Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie
uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi
na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak,
jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom oboznámený o

rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti
s takýmito zmluvami dôvod sa sám dopytovať na tieto okolnosti odporcu. Práve ten bol povinný mu tieto
skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na

zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č.
244/2002 Z. z.

Odporca písomným podaním doručeným súdu sa domáhal prerušenia tohto konania podľa § 109 ods.
2 písm. c/ O.s.p., a to do právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod

sp. zn. II. US 382/2013. Ústavný súd totiž prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V danom prípade súd je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania

podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
US 499/2012 z 10.07.2013, ktorý odporca pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka
iba procesných nedostatkov postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti,
ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych ústavných práv odporcu. Ústavný súd SR nemôže
nahrádzať všeobecné súdy a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto

sa vecne sporným problémom - otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy ani nezaoberal. Súd zároveň
zdôrazňuje,žetenistýprávnyzáverakobolprijatývspomínanomrozhodnutíNajvyššiehosúduSR6Cdo
1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho
súduSRnapr.6Cdo3/2013zodňa13.03.2013alebo6MCdo7/2013zodňa26.06.2013.Súdpretonávrh
odporcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje

na ďalší nález Ústavného súdu SR I. US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že
nedošlo k porušeniu ústavného práva žalovanej (sťažovateľky), ktorá v sťažnosti argumentovala aj už
spomínaným nálezom II. US 499/2012. V náleze I. US 38/2013 Ústavný súd poukázal na zvláštny postup
senátu II. US, ktorý krátko pred tým 28.02.2013 vo veci II. US 160/13 v obdobných 4 sťažnostiach tej istejsťažovateľky nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom, (ktoré sú
citované v odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov, a preto sporné
rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti

Ústavného súdu.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania vo výške 187,35 Eur na trovách právneho zastúpenia. Tieto boli určené podľa
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

žaloby, účasť na pojednávaní), pričom jeden úkon právnej služby predstavuje v roku 2016 sumu 66 Eur.
Taktiež bol priznaný 2 x režijný paušál roku 2016 po 8,58 Eur. Hotové výdavky advokáta predstavujú
cestovné náhrady ako aj náhrady za stratu času pri ceste Sabinov a Prešov späť vo vzdialenosti 40
kilometrov. Za účasť na pojednávaní dňa 20.4.2016 činí základná náhrada 7,32 Eur (40 kilometrov x
0,183 Eura), náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri cene nafty 0,997 Eura za liter je to 2,27 Eura
(40 kilometrov x 5,71 ako priemerná spotreba : 100 x 0,997 Eura). Náhrada za stratu času činí 28,60

Eura, teda 2 x začatá polhodina po 14,30 Eura. Spolu činia hotové výdavky a náhrada za stratu času
38,19 Eura, čo po pripočítaní paušálnych náhrad vo výške 17,16 Eura a tarifnej odmeny vo výške 132
Eur predstavuje sumu 187,35 Eura.

Súdtiežzaviazalodporcunanáhradutrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovi,novedľajšíúčastníkvlehote

podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, pričom zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú žiadne
trovy vedľajšieho účastníka. Trovy zo spisu nevyplývajú, preto súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.