Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/481/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512213690
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512213690.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený advokátskou spoločnosťou:
AdvokátskakanceláriaERASMUSLEGAL,s.r.o.,BratislavaJustičná9,IČO:36789615,protiodporkyni:
E. G., nar. XX.XX.XXXX, P., B. XX, o zaplatenie 2.070,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C 434/2012 zo dňa 03.02.2015 v časti
zamietnutia úroku z omeškania vo výške 90,- eur, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania vo

výške 90,- eur p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 324,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 324,38 eur
od 05.04.2014 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a výrokom III. odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 2 písm. b), písm. i), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom k 05.04.2014 a vecne tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ
poskytol odporcovi peňažné prostriedky v sume 50000,-Sk t.j. 1659,70 eur. Zo zmluvy však vyplýva, že
neobsahuje povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky v
sume 61,41 eur mesačne. Z ust. § 4 ods. 2 písm. i) je zrejmé, že každý z atribútov vyjadrených v zákone
slovami „suma, počet a termíny splátok“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského
úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným
iným poplatkom. Keďže teda zmluva tieto vyššie uvedené obligatórne náležitosti neobsahuje, tak sa
v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko zo splátkového kalendára vyplýva, že odporca doposiaľ uhradil navrhovateľovi v súvislosti

s predmetným úverom sumu 1335,32 eur, súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný v časti
zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a splatenou sumou, t.j. vo výške 324,38 eur
a vo zvyšnej časti istiny návrh (ako i k nej prislúchajúci úrok z omeškania) ako nedôvodný zamietol,
keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, má navrhovateľ nárok
aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zákonnej výške, a to od

05.04.2014, t. j. deň nasledujúci po oznámení požiadavky navrhovateľa odporcovi ohľadne okamžitého
splatenia celého úveru. Navrhovateľ síce predložil súdu výzvu zo dňa 14.02.2011, avšak nepreukázal,
kedy predmetná výzva bola odporcovi doručená (nepreukázal reálne doručenie zásielky odporcovi
ani jej fiktívne doručenie v zmysle hlavy 14 § 8 úverových zmluvných podmienok). Z uvedeného
dôvodu má súd za to, že preukázateľne bola výzva resp. požiadavka navrhovateľa (podľa hlavy 6 §

3 úverových podmienok) na splatenie celého úveru doručená odporcovi až 04.04.2014. Odporca sa
v zmysle úverových podmienok dostal do omeškania so zaplatením úveru 05.04.2014. Z uvedeného
dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od uvedeného dňa a v časti úroku z omeškania
nad zákonnú výšku ako aj v časti úroku z omeškania za obdobie od 02.03.2011 do 04.04.2014 návrh
ako nedôvodný zamietol.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 142 ods. 2 O.s.p. z pomeru úspechu účastníkov
konania.Nakoľkoúspechodporcuprevyšujeúspechnavrhovateľa,patríodporcovináhradatrovkonania.
Keďžesináhradutrovkonanianeuplatnil,súdrozhodoltak,žeodporcovináhradutrovkonanianepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu výlučne v časti

nepriznania nároku na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 02.03.2011 do 04.04.2014 v sume
90,- eur a domáhal sa, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi kapitalizovaný denný úrok z omeškania vo výške 90,- eur. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku za podanie odvolania
a z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,99 eur s DPH (16,60 eur + 8,39 eur +

4,99 eur s DPH). Ako odvolacie dôvody uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) O.s.p.. Poukázal na
to, že vo výzve k úhrade zo 04.02.2011 vyzval navrhovateľ odporcu, aby mu odporca v lehote do 15 dní
od spísania listu uhradil pohľadávku t.j. splatnosť dlhu nastala 01.03.2011 a za prvý deň omeškania so
zaplatením dlžnej sumy sa považuje 02.03.2011 a od tohto dňa sa počítajú úroky z omeškania. Podľa
§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe v okamihu, keď

jej dôjde. V danom prípade je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiaval a
navrhovateľ okrem výzvy navrhovateľa z 14.02.2011 predložil súdu aj poštový podací hárok na ktorom je
jednoznačnepotvrdenéodoslaniezásielkyodporcovi17.02.2011,ktorúopätovneprikladáajkodvolaniu.
Navrhovateľ má za to, že táto výzva bola preukázateľne odoslaná odporcovi a vzhľadom k tomu má
za to, že sa mu dostala do sféry vplyvu a preukázateľne bola výzva resp. požiadavka navrhovateľa na

splatenie celého úveru doručená odporcovi už 01.03.2011 a k omeškaniu odporcu teda došlo v prvý deň
po splatnosti úveru dňa 02.03.2011. Poukázal na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. Zákonná úroková sadzba ECB bola k 02.03.2012 vo výške 1%, výška ročného
úroku z omeškania má predstavovať sumu 9% z priznanej istiny 324,38 eur. Omeškanie odporcu so
zaplatením istiny od 02.03.2011 do 04.04.2014 tak predstavuje 1127 dní omeškania. Z uvedených

dôvodov dovolateľ má za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, na právny vzťah aplikoval nesprávne právne
normy a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v tejto
časti nepreskúmateľné.

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrila

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, teda výlučne v časti splatnosti priznanej pohľadávky (§ 212 ods. 1 O.s.p. a § 206 ods. 3
O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom tak, že na úradnej
tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti s použitím § 219 O.s.p. potvrdiť.Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 324,38 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy
324,38 eur od 05.04.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetom

odvolacieho prieskumu sa tak stala len tá odvolaním napadnutá zamietajúca časť, ktorou súd zamietol
žalobu o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 324,38 eur od 2.3.2011 do 4.4.2014 vyčísleného vo
výške 90 eur.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci posúdenia
napadnutej časti úrokov z omeškania, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Z obsahu spisu a z právoplatnej časti rozsudku je zrejmé, že odporkyňa neuhradila navrhovateľovi istinu
vo výške 324,38 eur. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 31.10.2008 úverovú zmluvu, na základe

ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 50000,-Sk. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver v 60
mesačných splátkach po 1850 Sk. Ročná úroková sadzba bola vo výške 36,81 % a ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 44,4 %, celkové náklady spotrebiteľa za úver predstavovali 56740 Sk, lehota
splatnosti úveru bola dohodnutá do 60 mesiacov. Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporkyňa
uhradila navrhovateľovi 1335,32 eur. Listom zo dňa 14.02.2011navrhovateľ oznámil odporkyni, že

uplatnil právo na platenie celého úveru a vyzval odporkyňu na okamžité uhradenie sumy 1904,69
eur. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1781,87 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 288,79 eur a 0,024 % denne zo sumy 1781,87 eur od 03.11.2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Na výzvu súdu navrhovateľ návrh doplnil a v doplnení návrhu špecifikoval
žalovanú istinu ako aj uplatnený úrok z omeškania. Žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 1781,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 269,03 eur (denný úrok z omeškania
od 02.03.2011 do 02.11.2012) a 0,024% denne zo sumy 1781,87 eur od 03.11.2012 do zaplatenia.
Uznesením zo dňa 13.03.2014 súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 19,76 eur zastavil.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2014. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania
v zákonnej výške, a to od 05.04.2014, t. j. deň nasledujúci po oznámení požiadavky navrhovateľa

odporkyni ohľadne okamžitého splatenia celého úveru.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v zmysle ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Nariadenie vlády"). Podľa
znenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády účinného ku dňu 05.04.2014 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Zmluvnedojednanáaanizákonnávýškaúrokovzomeškania
v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na vyššie uvedené nemôže byť vyššia, než výška úrokov podľa
Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď navrhovateľovi priznal právo na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy 324,38 eur od 05.04.2014 t.j. odo dňa nasledujúceho
po doručení návrhu odporkyne, do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh ako
nedôvodný zamietol.Prvostupňový súd dospel k záveru, že nie je dôvodné priznať navrhovateľovi úroky z omeškania od
2.3.2011, pretože navrhovateľ síce predložil súdu výzvu zo dňa 14.02.2011 (č.l. 9), avšak nepreukázal,
kedy predmetná výzva bola odporkyni doručená, nepreukázal reálne doručenie zásielky odporkyni ani

jej fiktívne doručenie v zmysle hlavy 14 § 8 úverových zmluvných podmienok. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, že odporkyňu pred podaním návrhu na začatie konania vyzval na plnenie a preto až
podanie návrhu na zaplatenie predmetnej možno považovať za kvalifikovanú upomienku, ktorá bola v
danom prípade odporkyni doručená 4.4.2014. Navrhovateľ teda nepreukázal dôvodnosť požiadavky na
priznanie úrokov z omeškania už od 2.3.2011.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, v napadnutej časti
zamietajúcej zvyšok úrokov z omeškania vyčíslený v sume 90,- eur ako vo výroku vecne správny, s
použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní mala úspech odporkyňa, preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odporkyňa si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.