Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244628
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244628.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. F. XXX, zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO:
35 955 341, so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, konajúcej prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja,
CSc., konateľa a advokáta, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom

v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody 1.105,79 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6. novembra 2013, č.k. 25C 194/2011-173, a uzneseniu
zo dňa 3. januára 2014, č.k. 25C 194/2011-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vrátane trov konania potvrdzuje.

Napadnuté uznesenie zo dňa 3. januára 2014, č.k. 25C 194/2011-195, potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011,
rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku

267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Návrh
navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z vykonaného dokazovania zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa
21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie
konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo v upozornení
zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4

v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica
z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu
investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky
činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a
nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že
nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s

výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Zistil, že dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi
Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal
riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,

čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfóliaklienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia
klienta vo výške 8 % ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, NBS na základe

kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,-
Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada
Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo
dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne
NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi

opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm.
a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa
22.4.2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa
22.4.2003 a povolila okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení
s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona

a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2
v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede
obchodníka s cennými papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 Družstvo požiadalo
listom zo dňa 15.4.2010 Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej

situácie, pretože obchodník s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo
muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako
aj pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo
poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s cennými papiermi spôsobil Družstvu

pri plnení zmluvy, a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším
listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo Družstvo Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti
obchodníka s cennými papiermi, pretože tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako
subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov
jemu zverených do správy. Národná banka Slovenska listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou

zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie
špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti
s oznámením Družstva zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa Družstva za rok 2009
bola uverejnená na internetovej stránke, Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa
14.5.2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001

Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok
2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre
nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií
uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na

základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako
bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú
vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Vychádzal tiež zo zistenia, že Národná banka Slovenska vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o

predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa
nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe
oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov
obchodníka s cennými papiermi. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, NBS podľa

§ 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie
na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, §
85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001
Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej
banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011. NBS oznámila na svojej webovej

stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa
26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť Družstva o schválenie dodatku
k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov
žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková radaNárodnejbankySlovenskarozhodnutímzodňa7.12.2010,č.GUV-1744/2010.Uvedenýmrozhodnutiam
predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu
investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo

dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č.
747/2004 Z.z. o dohľade. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa §
144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.

4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície Družstvo
tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre ktoré
sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby
stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej
stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Listom zo dňa
26.4.2007 požiadala Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade

v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie
o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva
k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových
účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do
majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005

a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo
Družstvo listom zo dňa 9.5.2008, pričom spolu s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú správu
a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť o
odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k
polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo

dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený
do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 %
podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, podiel ktorého emitenta CI HOLDING,
a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie
splnomocnený zástupca Družstva O.. U. C. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo

rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29.1.2008 informovalo
NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych

subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v
rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľom na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich
nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských

schôdzí Družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie,
2/ zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze Družstva zo dňa 3.3.2009, ktorej predmetom
bolo, okrem iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na
rozdelenie zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej
členskej schôdze Družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej

stratégie a plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii Družstva ku dňu
31.12.2009, 5/ oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období,
pričom v súvislosti s oznámením zo dňa 21.10.2009 Národná banka Slovenska listom zo dňa 27.10.2009
informovala Družstvo, že oznámenie spĺňa požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a
keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129 ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie,

6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu Družstva
ohľadne podozrenia z naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods.
1, 4 písm. a) Trestného zákona a trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru,7/ list zo dňa 27.07.2010, ktorým Družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s cennými papiermi
ohľadne okolností výpovede zmluvy o riadení portfólia.

Vo vzťahu k obchodníkovi s cennými papiermi, z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil,
že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo
dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s cennými papiermi na závažný nesúlad skutočnej finančnej
kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným
výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka

s cennými papiermi na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a
za 1. štvrťrok 2010 v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo
oznámilo obchodníkovi s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24.764.991,- eur spôsobenú jeho
konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností
stanovených právnymi predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote
do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa

17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej
s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov,
vrátanenevyplnenýchzmeniekazmeniek,ktorésúsúčasťouportfóliadružstva.Listomzodňa18.5.2010
Družstvo vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške
228.954,- eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál

2010, nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo
vo výraznej strate.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C 56/2011 zistil, že v tejto právnej veci
navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporcovi SR - Národná

banka Slovenska predmetom konania je náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom
spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Ten mal spočívať
v tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi pri
výkone dohľadu nad jeho činnosťou NBS nemala urobiť riadne a včas úkony potrebné pre nápravu
nedostatkov a ani na ich zamedzenie do budúcna, b/ potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody

na majetku Družstva, najmä že ho neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s
cennými papiermi, c/ nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi na základe
podnetu Družstva zo dňa 15.4.2010, ani nereagovala na jeho list zo dňa 26.4.2010, ktorým dalo podnet
na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť svoje záväzky voči klientom, čím
mala spôsobiť, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu

Družstva a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného
fonduinvestícií,anapokond/inýmizbytočnýmiprieťahmi,resp.nečinnosťouNBSspôsobila,ženeprijala
vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s cennými papiermi nemohol nakladať
so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky Družstva. Škoda, ktorej úhrady sa
Družstvo domáhalo v sume 63.163.426,03 eur predstavovala skutočnú škodu v sume 26.575.807,88

eur a ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19.649.001,52
eur, ktorú obchodník s cennými papiermi prijal od Družstva ako klienta a zodpovedala základnému
imaniu Družstva, 2/ zo sumy 1.571.920,12 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eur, 3/
zo sumy 4.958.228,- eur ako peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi s cennými papiermi za
predané krátkodobé a dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eur ako zhodnotenia 8% p.a. zo sumy

4.958.228,- eur. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené.

Ďalej súd prvého stupňa zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K 95/2010 vyhlásený
konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U., ktorý

podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem
iného k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič
nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,
že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo
svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám

žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého
svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o
pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedelurčiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích
podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené
nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné

popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade
sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva
naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného
súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 zo
dňa 20.8.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200

súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov
vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor
ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke
Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči
členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými
papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu

nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Vychádzal z navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody voči odporcovi titulom nesprávneho
úradného postupu odporcu pri výkone dohľadu nad povinne dohliadanými subjektmi finančného trhu v

zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z., a to nad Družstvom, ktorého bol členom a nad obchodníkom
s cennými papiermi, ktorého Družstvo používalo na zhodnocovanie finančných prostriedkov získaných
aj od neho v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. Zistil, že členstvo navrhovateľa v Družstve vzniklo
dňa 28.9.2005 a ku dňu 20.4.2010 hodnota jeho členského podielu predstavovala sumu 1.105,79 eur.
Družstvo vystavilo navrhovateľovi dňa 17.12.2010 zmenku č. 3625 znejúcu na sumu 1.105,79 eur,

jeho členstvo zaniklo na základe žiadosti podanej Družstvu dňa 11.2.2011 dňom 30.3.2011, pričom mu
vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 1.105,79 eur, tak ako vyplýva z potvrdenia
o zániku členstva v Družstve zo dňa 30.3.2011. Samotná škoda v uplatňovanej výške 1.105,79 eur
zodpovedala finančným prostriedkom vloženým navrhovateľom do Družstva formou členského vkladu.
Navrhovateľ požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť odporca

nerozporoval. Mal tiež preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu
do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3K 95/2010 vo výške 1.105,79 eur,
ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľ podal
dve incidenčné žaloby voči správcovi konkurznej podstaty; ktoré konania sú vedené pod sp. zn. 3Cbi
436/2011 a sp. zn. 1Cbi 63/2011.

Súd prvého stupňa po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 9 ods. 1 veta
prvá a druhá pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a po vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Z obsahu skutkových

tvrdení uvedených navrhovateľom v návrhu mal za zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal
náhradyškodytitulomzodpovednostištátuzanesprávnyúradnýpostupvzmysle§9zákonač.514/2003
Z.z. a jeho nárok posudzoval v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho
úradného postupu - pozn. súdu).

Vyslovil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti
štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného
splnenia troch podmienok, ktorými sú: existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou

a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného z
uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu.

Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že navrhovateľ sa stal členom Družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vystupoval pod poradovým číslom člena 12057 a vložil do tohto

Družstva členský vklad, podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva hodnota jeho členského podielu
ku dňu 20.4.2010 predstavovala sumu 1.105,79 eur a Družstvo mu vystavilo dňa 17.12.2010 zmenku
č. 3625 znejúcu na sumu 1.105,79 eur. Navrhovateľ požiadal Družstvo žiadosťou zo dňa 11.2.2011 o
zrušenie členského podielu, jeho členstvo zaniklo podľa potvrdenia o zániku členstva dňa 30.3.2011 avzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v hodnote 1.105,79 eur. Mal tiež za preukázané, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva
ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený O.. O. U. a veritelia Družstva boli

vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si formou
prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume 1.105,79 eur, ktorá bola správcom konkurznej
podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľ sa obrátil na súd žalobami na určenie oprávnenosti
jeho pohľadávky, konania sú vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi 436/2011 a sp.
zn. 1Cbi 63/2011 a nie sú právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom štádiu konania navrhovateľ nepreukázal vznik škody.
Konštatoval, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 31.5.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969
Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči
štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.
Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento

prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona
č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že navrhovateľ sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v

právnom vzťahu a z ktorého mu v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu,
musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu
v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľovi vydať získaný prospech v
podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľ si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze vyhlásenom na
majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý čas je rozhodujúci

pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
Družstvu. V prvom rade, oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky
voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi 436/2011 a sp. zn.
1Cbi 63/2011 (konanie o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu). Zároveň, z
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu- Družstva zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že konkurzné

konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina
je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,
ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca
uplatňujevočiSR-NárodnejbankeSlovenska,SR-Garančnémufonduinvestícií,vočipoisťovni Chartis
Europe, členom predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i

konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu, a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými úkonmi. Mal tak za zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva,
s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho
pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.

Z tohto dôvodu nemohol v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla
navrhovateľovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku
na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Bol toho názoru, že ak neexistuje škoda
v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľa na jeho náhradu, nárok bol uplatnený
predčasne. Uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ vo svojom stanovisku zo dňa 11.6.2013 v súvislosti s

existenciou vzniku škody odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo
4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom i na vyjadrenie
správcu konkurznej podstaty Družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ
ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní

domáha náhrady škody.

I napriek tomu, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody ako majetkovej ujmy a ako jedného
z predpokladov zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., dospel tiež k záveru,že navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup odporcu. Tento mal podľa
navrhovateľa spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu
investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva,

2/ v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní
nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov

zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej

ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K
takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť
dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej
významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu

investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto
uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala
primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť
ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných
skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto

skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej
informačnejpovinnostiDružstva.Uviedol,žeštatutárnyorgánDružstvapočascelejdobyverejnejponuky
zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č.
566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o
riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž podľa neho nemala
právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy
požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke
Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi.

Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 Národná banka Slovenska zistila
zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt,
s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval
navrhovateľ), pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §

123 zákona č. 566/2001 Z.z.). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti
o schválenie dodatku Prospektu investície a ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č.
OPK-5664/1-5/201, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však
neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému

predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č.
ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS
konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny

úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd
prvého stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka

s cennými papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a
nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s
obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení
portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jehoúčastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného

subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť

Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnejponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenskaakoštátnyorgán,ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala
na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na
nápravu tohto stavu. Mal za to, že Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007) preto

nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt
za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia
použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporcu spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení

na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu, mal súd prvého stupňa za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s
argumentáciou navrhovateľa, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou
škodou na strane navrhovateľa. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých
rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK

9750/3/2007) vo výške 300 000 Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé,
že Národná banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej
povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž v § 2
ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach
dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie

alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne
sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani

povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu predpokladov

zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné
kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázal vznik
škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou
a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom
rozsahu ho zamietol.

Oboznámením sa s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania, ako aj s obsahom súdneho spisu
sp. zn. 19C 56/2011 dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania
nie je v danom štádiu konania dôvodný. Mal za to, že vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a má k
dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.

Uviedol, že predmetom prebiehajúceho konania je výlučne nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z
dohľadu nad Družstvom, a nie nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý je predmetom súdneho
konania sp. zn. 19C 56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súdnom konaní
sp. zn. 19C 56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť majúcu význam pre rozhodnutie
súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi navrhovateľom ako členom Družstva a Družstvom nemá

na preukázanie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu vplyv prípadné zanedbanie dohľadu
NBS nad obchodníkom s cennými papiermi, s ktorým bolo v záväzkovom vzťahu iba Družstvo. Otázka
existencie a vzniku škody Družstva je rovnako pre prejednávanú vec bezpredmetná, pretože úspech,
prípadne neúspech Družstva ako účastníka súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011 má význam len zhľadiska prebiehajúceho konkurzného konania, ktoré nie je toho času ukončené a naďalej prebieha.
Návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011 zamietol s odôvodnením, že sa v ňom nerieši otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o veci.

Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 15.10.2013 navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej
únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho konania
o otázke 1/či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku

inštitútverejnejponukymajetkovýchhodnôt,ktorýjezjavnetotožnýsinštitútomverejnejponukycenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení
smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne odvoláva
vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi

verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje
a 2/v prípade kladnej odpovede, či je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
v spojení s článkom 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý
sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a

doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku
21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za
škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES

dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť
vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadal súčasne o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. Navrhovateľ mal za to, že právna úprava inštitútu Prospektu investície obsiahnutá v zákone
č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady

zo dňa 04.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním porušovalo okrem iných aj ustanovenie § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu
zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS nemohla
dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 01.06.2010 za prípadné nedodržiavanie Prospektu investície
a pred 01.01.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu, že na to nemala

zákonné kompetencie.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu k návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie považovala za zavádzajúce tvrdenie, že inštitút verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorého definícia je uvedená v § 126 zákona č. 566/2001 Z.z. je zjavne totožný

s inštitútom verejnej ponuky cenných papierov s definíciou v § 120 zákona č. 566/2001 Z.z., keďže
ide o úplne iné, rozdielne inštitúty, ktoré boli zaradené do slovenského právneho poriadku zákonom č.
566/2001 Z.z., teda pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Inštitút verejnej ponuky majetkových
hodnôt nie je regulovaný smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES, keď začal byť
regulovaný právom Európskej únie až smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/61/EU.

Európska únia teda začala regulovať túto problematiku až citovanou smernicou. Odporca mal zároveň
za to, že prvá prejudiciálna otázka navrhovateľa je nedôvodná, pretože v štátoch Európskej únie
a v štátoch mimo Európskej únie existuje veľké množstvo heterogénnych investičných združení so
širokou a pestrou škálou produktov s rozdielnou investičnou politikou (v SR je to verejná ponuka
majetkových hodnôt), čo nie je a nemôže byť v rozpore s právom Európskej únie. Z týchto dôvodov

mala splnomocnená zástupkyňa odporcu za to, že nie je dôvod na riešenie navrhovateľom nastolených
prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie.

Súd prvého stupňa po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý návrh posúdil súd aj ako návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Vyslovil, že ak
sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi,
že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor
Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnymorgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva,
je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v
prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe,

Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza do
úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne
potreba výkladu, či platnosti komunitárneho práva v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. V súvislosti
s prerušením konania však treba uviesť, že súd v skutočnosti môže, ale nemusí prerušiť konanie,
pretože nie každý súd je povinný obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor, ale len súd, ktorý

rozhoduje v poslednom stupni bez toho, aby sa proti jeho rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok
alebo ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie.
Súd môže rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej iniciatívy alebo môže takéto prerušenie konania
navrhnúť účastník, avšak súd nie je v každom prípade povinný takému návrhu vyhovieť. Ak nejde o
prípad obligatórneho konania o prejudiciálnej otázke, prerušenie konania závisí len od úvahy súdu,
či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky. V prípade, ak by vnútroštátny súd uznesením

rozhodol o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, konanie
preruší a obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

V prvom rade mal za to, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého stupňa, Uviedol, že
navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je konajúci súd

povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o
nastolených otázkach. Zároveň bol toho názoru, že nie je ani dôvod na navrhovateľom navrhovaný
postup súdu, keďže odpovede na prejudiciálne otázky navrhovateľa nie sú podľa mienky súdu potrebné
na rozhodnutie o veci. Konštatoval, že predmetom konania vo veci je nárok navrhovateľa na náhradu
škody z titulu zodpovednosti štátu za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného

spočívať aj v zanedbaní dohľadu NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zákona č. 566/2001 Z.z. Do tohto zákona bola
transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá

sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke
cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1 ods. 1,
je podľa neho zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a zverejňovanie prospektu, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na obchodovanie na regulovanom
trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu. Uviedol, že na účely tejto smernice

sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v článku 1 odseku 4
smernice Rady č. 93/22/EHS. z 10.05.1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov a patria
k nim a/ akcie akciových spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností,
b/ dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a
c/ všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie

takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú
právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Považoval za zrejmé, že navrhovateľom
označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 4.11.2003 sa primárne
aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie.
Zároveň, pri smerniciach ako sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný

prevziať obsah transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je
formulovaný obsah samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č.
566/2001 Z.z. a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke
cenných papierov, a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo

vzťahu k prejednávanej veci je podľa neho irelevantné zaoberať sa otázkami uvedenými navrhovateľom
v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej
otázkepodľačlánku267ZmluvyofungovaníEurópskejúnieanávrhnavrhovateľanaprerušeniekonania
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko
odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.Proti tomuto rozsudku v častiach týkajúcich sa jeho 1. a 3. výroku podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v 1. napadnutom výroku zmeniť a konanie

prerušiť na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 19C 56/2011 a proti 3. výroku
rozsudku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý v celom rozsahu a žiadal ho v tejto časti zmeniť a uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody v sume 1.105,79 eur s príslušenstvom a nahradiť mu
trovy konania alebo odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Navrhovateľ mal za to, že existoval dôvod na prerušenie konania, ako aj ďalších konaní , v

ktorých boli podané návrhy na prerušenie konania z uvedeného dôvodu, nakoľko podľa neho ide o
dôvod na prerušenie konania objektívnej povahy. Uviedol, že škoda, ktorá vznikla v majetkovej sfére
navrhovateľov nesprávnym úradným postupom NBS v súvislosti s obchodníkom s cennými papiermi,
vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti NBS, vyplývajúcej priamo z právnych predpisov a
ktorú navrhovatelia charakterizovali z časového a vecného hľadiska vo svojom doplnení žaloby zo dňa
11.4.2013 a práve z dôvodu, že v spore sa nejednalo o škodu vyplývajúcu zo zmluvy, uplatnil si voči

NBS nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone
verejnej moci. Podľa neho dokazovanie nesprávneho úradného postupu v súvislosti s obchodníkom s
cennými papiermi je podstatné aj z dôvodu, že nemôže byť považovaný za profesionálneho klienta, ktorý
má odborné znalosti, skúsenosti a poznatky. Mal preto za to, že výsledok konania, v ktorom sa rieši
otázka majúca podstatný význam pre rozhodnutie súdu, môže podstatne zmeniť rozhodnutie vo veci

samej a môže spôsobiť existenciu dôvodu na obnovu konania podľa ust. § 228 ods. 1 O.s.p. Poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 341/07, I.ÚS 243/07, PI.ÚS 21/96.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho škodou a
porušením zákonných povinností odporcom spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol
porušený zákon č. 566/2001 Z.z. a v tomto smere konštatovanie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti

v rámci zásady „právo patrí bdelým“ za nepochopiteľné, pretože ku škode došlo v rámci porušenia
zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho,
že nebol bdelý. Uviedol, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007,

družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Odporca mal podľa neho podľa § 135 ods. 2 zákona o
cenných papieroch zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení
na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom, pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Podľa

neho je povinný zákonný dohľad zo strany NBS koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátame rizík, ktorými
sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka,
ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k obnoveniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,
teda aj jeho samotného. Podcenením situácie podľa neho NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva

alebo obchodníka. Poukázal na to, že družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo
ich zhodnocovanie v zmysle zákona o cenných papieroch na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v zmysle § 126 zákona o cenných papieroch, a to na základe zverejneného prospekt investície,
ktorý schválila NBS. Konštatoval, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 právoplatným dňa 18.7.2011,
č. ODI-10890-4/2010, vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom zakázalo družstvu predaj

majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v
ňom uvedené. Mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust.
§ 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných
papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu
vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. K predčasnosti žalobného návrhu

poukázal na rozsudok NS ČR 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý mal judikovať, že existujúce
konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku
do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Mal za to, že súd
má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne
vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu,

pričom pri tomto vyhodnotení dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu,
ale je povinný zohľadniť už napr. správy stanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného
konkurzu. Uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, o ktorý
oprel svoj nárok na náhradu škody, neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúcevyporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Poukázal na to, že
jeho pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty popretá a vedie o ňu proti správcovi incidenčné
žaloby,t.j.vdanomkonkurzeaniviacakodvarokyodjehovyhlásenianemajúanilenzistenépohľadávky,

pričom správca sa navyše opakovane vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze
družstvav100%rozsahu,resp.žešancenauspokojeniepohľadávoksúminimálneavýsluchomsprávcu
konkurznej podstaty zo dňa 21.01.2013 bolo zistené, že 90% z objemu prihlásených pohľadávok je
stále popretých. Namietal tiež, že zo zápisníc o pojednávaní vyplýva, že listinné dôkazy neboli riadne
vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v nich nie je uvedené, že boli prečítané,

ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich obsah.

Odporca žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého
stupňa v konaní postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového stavu, dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa
neho navrhovateľ doposiaľ nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože

nepodal žiadnu žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Navrhovateľov návrh na prerušenie konania považoval za
účelový pokus o predlžovanie konania. Uviedol, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že družstvo PDSI
podalo žalobu o náhradu údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011 a napriek tomu podal svoju žalobu.

Bol toho názoru, že na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym úradným postupom odporcu nad obchodníkom
scennýmipapiermi,sktorýmnavrhovateľnebolvzáväzkovomvzťahu,bolosnímvovzťahuibadružstvo
PDSI, ktorému vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľom finančné prostriedky. A len v prípade ak sa
navrhovatelia nedomôžu svojich pohľadávok voči družstvu PDSI až potom bude podľa neho zrejmé, či

im vznikla alebo nevznikla škoda a ak vznikla, v akej výške. Považoval zodpovednosť štátu za škodu z
titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo vzťahu k zodpovednosti osoby,
v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od navrhovateľov a iba družstvo
PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v čase rozhodnutia súdu,
pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p., v čase rozhodovania. Bol toho názoru, že navrhovateľovi

doposiaľ nevznikla škoda spôsobená štátom, a nemožno ani odhadnúť v akej výške mu škoda a kedy
v budúcnosti eventuálne vznikne a prípadné rozhodnutie v konaní sp. zn. 19C 56/2011 túto skutočnosť
nezmení ani neodstráni z dôvodu, že vznik samotnej škody nezávisí od rozhodnutia vydaného v konaní
sp. zn. 19C 56/2011, ale od výsledku konkurzného konania, prípadne likvidácie družstva PDSI. Až
následne keď nebude pohľadávka navrhovateľa voči jeho dlžníkovi PDSI uspokojená v rámci konkurzu,

prípadne likvidácie družstva PDSI, až vtedy mu podľa neho môže vzniknúť škoda, za ktorú by eventuálne
zodpovedal štát. Mal za to, že súd prvého stupňa správne posúdil, že v konaní 19C 56/2011 sa nerieši
otázka, ktorá by mala mať podstatný vplyv pre rozhodnutie v tomto konaní a že v danom prípade
neexistuje objektívny dôvod na prerušenie konania. K námietke navrhovateľa, že nepostupoval v súlade
s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, uviedol, že ak bol navrhovateľ

neznalýprávnychpredpisov,moholhopožiadaovyjadreniejejzákonomzverenýchkompetenciívoblasti
dohľadu nad finančným trhom. Bol však toho názoru, že navrhovateľovi muselo byť známe, že s jeho
investíciou sú spojené aj riziká a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov,
tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona o cenných papieroch, pričom takúto informáciu mal
každý vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt uvádzať vo svojich reklamno-propagačných

materiáloch. Odporca poukázal na ust. čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, v zmysle ktorého
môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, čo podľa konštantnej súdnej judikatúry podľa neho rovnako platí pre všetky orgány verejnej moci.
Uviedol, že aj vzhľadom na čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR a čl. 2 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a
slobôd možno ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností,

ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencii
orgánu dohľadu. Poukázal na to, že až do účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o
cenných papieroch v znení zákona č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až

odvtedy mohla žalovaná NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície.
Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 135c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
o cenných papieroch bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č.558/2008Z.z.Informácieapodklady,ktorémázisťovaťvrámcipredmetudohľadupodľa §135ods.2a
§ 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného
subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností a žiaden zákon neukladal vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI, žiadne povinnosti v oblasti obmedzovania
a rozloženia rizík ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských
spoločností pre kolektívne investovanie. a niektorých ďalších dohliadaných subjektov. Uviedol, že za
činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako
štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach

družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutiami členskej schôdze vyhradené inému orgánu
družstva (§ 243 ods. 1 a § 239 ods. 1 Obch. zák.), taktiež za dodržiavanie prospektu investície družstva
PDSI bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI,
a to bez ohľadu na to, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola
alebo nebola osobitne uložená v zákone o cenných papieroch. Nevykonával dohľad nad finančnými
ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti, mohol kontrolovať len to, či si družstvo PDSI

plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 až § 130 zákona o cenných papieroch o
verejných ponukách majetkových hodnôt, a to či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú
náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo PDSI
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého
ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. K poukazu navrhovateľa na rozsudok NS ČR 29Cdo

4968/2009 poznamenal, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu
(náhrady škody sa domáhali navrhovatelia proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti -
teda nie proti štátu) a sekundárne a imaginárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci, pričom NS ČR výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s

otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní,
pričom tento konštatoval, že aj z rozsudku NS ČR vyplýva, že posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky
poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal
plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo
vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu. Naďalej zotrval na tom, že navrhovateľovi doposiaľ nevznikla

žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v akej výške mu škoda a kedy v budúcnosti eventuálne vznikne,
pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí od výsledku konkurzného konania prípadne likvidácie
družstva PDSI. Škoda totiž podľa neho nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky ani v okamihu dlžníka
(teda družstva PDSI), ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (navrhovateľa) na
plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným, nevymáhateľnosť nesplatenej časti pohľadávky

nastáva dňom, keď poškodený dostane plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu
v zmysle dlhodobej judikatúry súdov (rozsudok NS ČR 25Cdo 2601/2010). Škoda musí existovať v čase
rozhodovania súdu v zmysle § 154 O.s.p., pretože rozhodujúci je skutkový stav veci v čase rozhodovania
súdu a nie stav, ktorý môže len nastať. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda
spôsobená štátom, pretože ako veriteľ má vymáhateľnú pohľadávku voči družstvu PDSI, ako aj voči

orgánom družstva PDSI a jeho žaloba je jednoznačne predčasná. K námietke navrhovateľa ohľadom
vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy
nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o
aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi navrhovateľa, ako aj jemu bol
obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti prvostupňového súdu a podľa NS

SR sp. zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovateľ vedie stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1

O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkovézistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho
odôvodnením rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací

súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia a nestotožnil sa s názorom s
námietkou navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o
pojednávaní nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa
6.11.2013 je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov,
k oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky, a je tiež zaprotokolované,

že k ďalšiemu oboznamovaniu s listinnými dokladmi právna zástupkyňa navrhovateľa a splnomocnený
zástupca odporcu uviedli, že „ich obsah im je známy, nakoľko ich majú k dispozícii, nie je potrebné ich
detailne oboznamovať“.

Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo
primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež

určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.

V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom
uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku

škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v
logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa

teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako

následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako

kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej

ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska
zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa
zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo
zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná.

Konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo mu vznikla škoda,
nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov.

Podľanavrhovateľazavzniktejtoškodyzodpovedalodporcavdôsledkunesprávnehoúradnéhopostupu
pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo podľa

zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi
NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do
budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka
s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov. Za nesprávny považoval
navrhovateľ aj ten úradný postup odporcu, pri ktorom nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie

vzniku škody. Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, neupozornil Družstvo
na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, zbytočnými prieťahmi, resp. svojou
nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné
opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelomuspokojenia jeho pohľadávky a odporca nereagoval na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa
§ 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za
neschopného plniť záväzky voči klientom. Neskôr bližšie špecifikoval nesprávny úradný postup, ktorý

mal spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, čo malo
za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz činnosti Družstva, prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov
a prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom

uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií až od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),
teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené. Teda
až od 1.6.2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt
investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s §

127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená
až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák.

č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie.
Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Národná
banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva

navrhovateľ. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné
povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti treba poukázať i na
to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko, a že doterajší
alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené

novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho navrhovateľ nebol
vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu
Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Nebolo možné sa stotožniť s
námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia

Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska
z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak

na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky
Slovenska.ŠtátbysanemoholzbaviťzodpovednostizapostupNárodnejbankySlovenskaibavprípade,
akbysajehopostupukázalmylným,zasahujúcimdozákladnýchprávnavrhovateľky, ktorývšaknemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že

nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej
konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných

finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák.č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,

musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,
že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným
rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával

obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť
Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho
posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí
Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad

zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú
odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie
dotýkať.Navrhovateľnebolvžiadnomzáväzkovom,aniinomvzťahusobchodníkomscennýmipapiermi.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto
z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad Národnej

banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala
NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004
Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade
Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,

prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa
právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť
dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
nevzťahovala.

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody
a ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č.

514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Bolo tiež preukázané, že oprávnenosť jeho nároku
uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky voči Družstvu je predmetom konania Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3Cbi 436/2011 a sp. zn. 1Cbi 63/2011 (konanie o incidenčnej žalobe voči
správcovi konkurznej podstaty úpadcu).

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských
slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003

Z.z.. Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre
vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy),
hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska

navrhovateľka očakávala a namietala ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V daných
prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri
tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričomnavrhovateľ v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup
NárodnejbankySlovenskaapochybenia,činedostatkyspočívajúcevtom,žeNárodnábankaSlovenska
pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné

posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v
súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľ
tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázal. Navrhovateľ bol členom Družstva,
ktoré je v súčasnosti v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,
č.k. 3K 95/2010-21, právoplatným dňa 5.5.2011. hodnota jeho členského podielu predstavovala sumu

1.105,79 eur.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal doručenie žiadosti o zrušenie jeho členského podielu Družstvu, ani existenciu rozhodnutia
príslušného orgánu Družstva o zániku jej členstva, a teda ani zánik jeho členstva v Družstve.
Nepreukázal potom ani vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý by mal predstavovať

jeho voči odporcovi uplatnenú škodu. Správny je aj jeho záver, že i keby navrhovateľ hodnoverným
spôsobom zánik jeho členstva v Družstve preukázal, nepreukázal by vznik škody, pretože nepreukázal
bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bol v právnom
vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka povinného vydať mu získaný prospech v podobe
vyrovnacieho podielu. Kým teda nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči

dlžníkovi, nie je daný predpoklad existencie škody, a tým ani základný predpoklad zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa
31.05.2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa,

rozporujúce záver súdu prvého stupňa o predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodný.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, že tento na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým

súdom vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov na
pojednávaní dňa 6.11.2013, oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, listinné doklady
doložené účastníkmi v priebehu daného pojednávania, ako aj listinné dôkazy na CD nosiči predložené
súdu v konaní Navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať
v riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom

uvedeným v ust. § 129 ods.1 O.s.p., teda nebolo odvolacím súdom za zistené

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd sa pri uplatňovaní procesného
postupu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí

bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 21/2000). V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým
o riešenie predbežnej otázky, a to takej, ktorú súd v zásade môže pre svoje rozhodnutie posúdiť buď
sám, ale v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie a vyčká na rozhodnutie príslušného orgánu
alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka, ktorej

predchádzajúce vyriešenie je potrebné k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. umožňuje súdu podľa vlastnej úvahy rozhodnúť o
prerušení konania až do právoplatného skončenia iného konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre jeho rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu

prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Tento vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie a mal k dispozícii dostatok listinných dôkazov na posúdenie tvrdeného nesprávneho
úradného postupu odporcu. Predmetom prebiehajúceho konania je výlučne nesprávny úradný postup
NBS vyplývajúci z dohľadu nad Družstvom, a nie nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý jepredmetom súdneho konania sp. zn. 19C 56/2011, a preto dokazovanie nesprávneho úradného
postupu v súdnom konaní sp. zn. 19C 56/2011 nepredstavuje takú právne relevantnú skutočnosť
majúcu význam pre rozhodnutie súdu o veci. Vzhľadom na právny vzťah medzi navrhovateľom

ako členom Družstva a Družstvom nemá na preukázanie predpokladov zodpovednosti odporcu za
škodu vplyv prípadné zanedbanie dohľadu NBS nad obchodníkom s cennými papiermi, s ktorým
bolo v záväzkovom vzťahu iba Družstvo. Otázka existencie a vzniku škody Družstva je rovnako pre
prejednávanú vec bezpredmetná, pretože úspech, prípadne neúspech Družstva ako účastníka súdneho
konania sp. zn. 19C 56/2011 má význam len z hľadiska prebiehajúceho konkurzného konania, ktoré

nie je toho času ukončené a naďalej prebieha. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 19C 56/2011
zamietol s odôvodnením, že sa v ňom nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu
o veci.

Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Napadnutým uznesením zo dňa 3.1.2014, č.k. 25C 194/2011-195, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovipovinnosťvlehote10dnízaplatiťsúdnypoplatokzaodvolaniepodľapoložky7avspojení
s § 6 ods. 2 druhá veta Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. zákona o súdnych
poplatkoch.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť dôvodiac tým, že predmetom konania je jeho nárok na náhradu
škody proti Slovenskej republike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,

ktoré sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od
platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.
Uviedol, že uvedené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku smeruje k vecnému oslobodeniu
od povinnosti platenia akýchkoľvek súdnych poplatkov uvedených v Sadzobníku zákona o súdnych
poplatkoch účinného od 1.10.2012, teda aj poplatku uvedeného v položke 7a. Mal ze to, že tento záver

vyplýva z toho, že zo znenia § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch účinného do 1.10.2012 nemožno
vyvodiť, že by konania uvedené v písmenách a/ až k/ tohto ustanovenia neboli oslobodené od platenia
všetkých súdnych poplatkov uvedených v Sadzobníku zákona o súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.Podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom platí súdny poplatok vo
výške 20 eur.

Podľa poznámky č. 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa súd napadnutým uznesením, ktorým uložil

navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny
predpis a správne ho aj vyložil, správne označil položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej
súdny poplatok vyrúbil, a súdny poplatok bol navrhovateľke vyrúbený aj v správnej výške. Postup súdu
prvého stupňa, ktorý rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, bol preto
správny. Odvolacie námietky navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Je totiž nepochybné,
že v Sadzobníku súdnych poplatkov sa v položke č. 7a nachádza súdny poplatok pre konanie o návrhu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Táto položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom
č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2012. Súčasne bolo touto novelou do zák. č.
71/1992 Zb. vložené ust. § 18ca, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do

30.09.2012 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po
30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. síce do 30.9.2012 nebolo
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov, od 1.10.2012 je však spoplatnené. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf 37/2010 zo dňa 4.5.2011 „tak ako poplatková pohľadávka vzniká
podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný

okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrúbiť a vymáhať až po vzniku
poplatkovej povinnosti“. Zákon o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. v ust. § 17 ods. 2 ustanovuje, že
poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške
určenejtýmtozákonom.Zuvedenéhopotomvyplýva,ženavrhovateľkepoplatkovápovinnosťzapodané
odvolanie proti rozsudku vznikla. Navrhovateľka by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (i s

poukazom na ust. § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podala pred
30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 11.11.2013, z čoho vyplýva, že odvolacie konanie
sa začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 28.6/2012 Z.z.. Preto postupoval súd prvého
stupňa správne, ak jej napadnutým uznesením uložil povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, účinnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti, pričom poplatok

vyrúbil aj v správnej výške 20,- eur.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.