Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Rks/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200971
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5015200971.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, Drieňová 22, Bratislava, proti odporcovi:
Krajský súd v Žiline, Orolská 3, Žilina, v spore o právomoc, týkajúceho sa právnej veci navrhovateľa:
A. G., F., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015, postúpenej Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa 26.10.2015, o negatívnom
kompetenčnom konflikte medzi orgánom verejnej správy a súdom, takto

r o z h o d o l :

Prejednanie a rozhodnutie právnej veci navrhovateľa: A. G., F., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie
slobody 30, Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa
27.07.2015, postúpenej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Žiline č.
k. 29Sp/103/2015-8 zo dňa 26.10.2015 p a t r í do právomoci Krajského súdu v Žiline.

o d ô v o d n e n i e :

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky doručilo dňa 11.01.2016 na Najvyšší súd Slovenskej republiky
návrh na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
pretože nesúhlasilo s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2015 č. k. 29Sp/103/2015-8,
ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a rozhodol o postúpení veci Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky po právoplatnosti uznesenia.

Z obsahu pripojených listín vyplýva, že Mesto Čadca svojím rozhodnutím č. 28834/2016 zo dňa
27.07.2015 uznal navrhovateľa vinného zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona
č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010
Z.z. (ďalej len „zákon č. 282/2002 Z.z.“), ktorého sa dopustil tým, že nezabránil inému spôsobu ich
ohrozovaniapsom.Kuskutkudošlodňa11.12.2014vpresnenezistenýčasvovečernýchhodinách,kedy

navrhovateľ pred rodinným domom č. XXXX v Čadci viedol psa č. známky 4364. V tom čase vybehol
pes č. známky 2043 z dvora rodinného domu č. XXXX v Čadci a napadol psa č. známky 4364, pričom
pes č. známky 4364 sa zahryzol psovi č. známky 2043 do prednej nohy. Poškodenej majiteľke psa č.
známky 2043 bola spôsobená škoda vo výške 361,22 €. Proti predmetnému rozhodnutiu Mesta Čadca
podal dňa 14.09.2015 navrhovateľ odvolanie. Mesto Čadca predložilo predmetné odvolanie Krajskému
súdu v Žiline na rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline konanie vo veci zastavil a vec postúpil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako
druhostupňovému orgánu na rozhodnutie vo veci. V dôvodoch uviedol, že pri prejednávaní priestupku
vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie
správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) ani zákon č. 282/2002 Z.z. výslovne

neurčujú. Odvolacie správne konanie má prebiehať podľa § 81, § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.
a až právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je preskúmateľné súdom podľa druhejhlavy piatej časti O.s.p. Odvolacím správnym orgánom by v tejto veci malo byť Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky v súlade s § 51 a § 89 zákona č. 372/1990 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

V zmysle § 7 zákona č. 282/2002 Z.z. sú osobitne upravené skutkové podstaty priestupkov na úseku
držania psov, avšak konanie o uvedených priestupkoch už nemožno považovať za výkon samosprávnej
pôsobnosti obce. Priestupok je vecou trestného charakteru, a preto je v záujme štátu a jeho orgánov
postihovať protiprávne konanie, ktoré je za priestupok označené v zákone č. 372/1990 Zb. alebo aj v
osobitnom zákone, ktorým je v danom prípade zákon č. 282/2002 Z.z. Zákonodarca v právnych normách

zákona č. 372/1990 Zb. ustanovuje postup a rozhodovanie správnych orgánov v konaní o priestupkoch
a súčasne postavenie a práva a povinnosti účastníkov priestupkového konania, pričom jedným zo
základných práv účastníkov tohto konania je, že proti rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku môžu
v rámci správneho konania podať odvolanie. Súčasne zákonodarca v právnej norme § 83 ods. 2 zákona
č. 372/1990 Zb. ustanovil, že návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priestupku súdom v
správnom súdnictve možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní,

t. j. až po právoplatnom rozhodnutí o odvolaní účastníka priestupkového konania. V správnom súdnictve
je preskúmateľné až druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, kedy súd postupuje podľa druhej
hlavy piatej časti O.s.p.

Ministerstvo vnútra SR s postúpením veci nesúhlasilo a uviedlo, že dňa 01.10.2013 nadobudol účinnosť

zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z.z.“) a podľa jeho § 4 ods. 2 písm. b/ okresný
úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5 vykonáva v druhom stupni štátnu správu
vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho
územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad

v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje
osobitný zákon. Podľa odseku 3 uvedeného zákona na plnenie úloh podľa odseku 2 sa v okresnom
úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar. Vychádzajúc z uvedeného Ministerstvo vnútra
SR nie je od 01.10.2013 druhostupňovým správnym orgánom vo veciach priestupkov. Podľa § 27 ods. 1
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990

Zb.“) na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje
inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pri neexistencii osobitného právneho predpisu, ktorý by určoval

vecnú príslušnosť konkrétneho správneho orgánu na konanie a rozhodnutie o odvolaní podaného proti
rozhodnutiu o priestupku vydaného obcou, Ministerstvo vnútra SR zastáva názor, že takýmto vecne
príslušnýmsprávnymorgánompodľa§58ods.1Správnehoporiadkujeokresnýúradakoorgánmiestnej
štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí prejednávanie priestupkov na príslušnom úseku štátnej
správy. V konkrétnom prípade bol priestupok spáchaný v územnom obvode Okresného úradu Čadca, a

preto by mal byť vecne príslušným správnym orgánom na konanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku
navrhovateľa podaného proti rozhodnutiu Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa 27.07.2015 Okresný
úrad Čadca. Vzhľadom na uvedené dôvody Ministerstvo vnútra SR nie je vecne príslušným správnym
orgánom na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Mesta Čadca č. 28834/2015 zo dňa
27.07.2015.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný rozhodovať o sporoch podľa § 8a O.s.p. po
oboznámení sa s vecou dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie spornej právnej veci v čase
vydania tohto rozhodnutia, je daná právomoc súdov.

Podľa§8aO.s.p.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyrozhodujesporyoprávomocmedzisúdmiaorgánmi
štátnej správy.

Podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z.z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni
útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z.z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom
konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z.z. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný
predpis o priestupkoch.

Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z.z. výnos pokút je príjmom rozpočtu obce okrem výnosu pokút
uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z.z.“)

prechod pôsobností podľa odseku 1 na účely tohto zákona je prenesenie výkonu pôsobností štátnej
správy na obce a samosprávne kraje a prechod pôsobností v rozsahu ustanovenom zákonom z orgánov
štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o
výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného
celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí,
že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Ako vyplýva z uvedených ustanovení právnych predpisov, zákonodarca u obce rozlišuje medzi
preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce.

Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. možno chápať ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého
ak nie je v zákone upravujúcom pôsobnosť obce alebo vyššieho územného celku uvedené, že ide o

prenesený výkon štátnej správy platí, že ide o originálnu (samosprávnu) pôsobnosť.

Týmto spôsobom zákonodarca reagoval na problémy, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo nejasné
vymedzenie hraníc medzi samosprávnou pôsobnosťou a pôsobnosťou pri prenesenom výkone
štátnej správy v činnosti subjektov územnej samosprávy (t.j. obcí a vyšších územných celkov). Na

objasnenie možno podotknúť, že pri výkone samosprávnej (originálnej) pôsobnosti je samosprávny
orgán viazaný len ústavou a zákonmi, ale samotný výkon pôsobnosti už podlieha jeho rozhodovacej
právomoci a regulácii vlastnými všeobecne záväznými nariadeniami. Pri prenesenom výkone štátnej
správy je orgán samosprávy len mechanickým vykonávateľom daných pôsobností, ktoré naďalej
zostávajú akoby pôsobnosťami štátneho orgánu. Samosprávny orgán je pri výkone prenesenej štátnej

správy viazaný okrem ústavy, zákonov aj ďalšími podzákonnými právnymi normami - vyhláškami,
nariadeniami, smernicami. Rozlíšenie štátnosprávnych aktivít obcí (miest) a vyšších územných celkov
od ich samosprávnych aktivít nie je samoúčelné, ale je významné z dôvodov odlišného spôsobu
financovania týchto druhov aktivít a odlišného spôsobu nápravy nezákonných a protiústavných
rozhodnutí vydávaných jednak vo veciach štátnej správy a jednak vo veciach územnej samosprávy.

(Šúrek, S.: Vybrané problémy sudcovskej tvorby práva v správnom súdnictve. In: Pôsobnosť a
organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike, Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej
konferencie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012, s. 77 - 100).
Interpretačné pravidlo je upravené v dvoch zákonoch, a to v ustanovení § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990
Zb. a § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. Keďže zákon č. 282/2002 Z.z. v zmysle interpretačného

pravidla výslovne neuvádza, že obec pri rozhodovaní o priestupkoch podľa zákona č. 282/2002 Z.z.
pôsobí v rámci preneseného výkonu štátnej správy, je zrejmé že obec v tomto prípade pôsobí ako orgán
samosprávy. V žiadnom ustanovení zákona č. 282/2002 Z.z. nie je uvedené, že by obec pri vykonávaní
svojej pôsobnosti podľa tohto zákona pôsobila ako orgán v rámci preneseného výkonu štátnej správy.
Ani krajský súd nespochybnil samosprávnu pôsobnosť obcí pri výkone zákona č. 282/2002 Z.z. Uvedené

možno odvodiť napr. aj z ustanovenia § 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že výnosy
pokút sú príjmom rozpočtu obce a nie príjmom štátneho rozpočtu.

Krajský súd v Žiline argumentoval tým, že na ukladanie sankcií akéhokoľvek druhu je potrebné nazerať
ako na tzv. správne trestanie, a teda má ísť o výkon štátnej správy prenesenej na obec. Je nutné

podotknúť, že aj najvyšší súd vydal rozhodnutia, v ktorých uviedol, že vo veciach správneho trestania
ide o výkon prenesenej štátnej správy, napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 5Rks/2/2011 zo dňa
10.10.2011. Avšak najvyšší súd a ani Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. 29Sp/103/2015-8 zo dňa
26.10.2015sanevysporiadalstouargumentáciou,ktoránapriektomu,ževurčitýchoblastiachakceptujeinterpretačnépravidlojednoznačneustanovenévdvochzákonoch,užvsúvislostisosprávnymtrestaním
túto problematiku rieši oddelene od vymedzenia pôsobnosti pomocou interpretačného pravidla bez
akéhokoľvek určenia výnimky v zákone. Takýto záver by znamenal, že správne trestanie sa má riešiť

oddelene, na ktoré nemá vplyv ani interpretačné pravidlo bez ohľadu na to, čo bola vôľa zákonodarcu.

Žiaden z vyššie uvedených právnych predpisov neustanovil, že obec pri prejednávaní priestupkov
podľa zákona č. 282/2002 Z.z. realizuje prenesený výkon štátnej správy. Vždy je potrebné na určenie
pôsobnosti aplikovať interpretačné pravidlo vyplývajúce z § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., resp.

§ 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. Určenie, či ide o originálnu pôsobnosť obce alebo o prenesený
výkon štátnej správy následne určuje, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o podanom odvolaní voči
rozhodnutiu obce, resp. vyššieho územného celku. Skutočnosť, že zákonodarca pamätal na predmetné
interpretačné pravidlo a neponechal voľnú úvahu o tom, či správne trestanie má byť prejednávané v
originálnej pôsobnosti alebo v prenesenom výkon štátnej správy je napr. ustanovenie § 63 ods. 3 písm.
d/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého sa prejednanie priestupkov podľa tohto zákona realizuje ako výkon prenesenej štátnej správy.
Vo veciach, kde zákonodarca mal úmysel aby išlo o prenesený výkon štátnej správy to aj jednoznačne
v právnych predpisoch ustanovil, preto nie je potrebné vykladať vec nad rámec zákona.

V prípade opačného výkladu by sme pripustili, že charakter pôsobnosti, ktorú obec vykonáva (teda
či ide o samosprávnu pôsobnosť alebo pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy) určujú
právne prostriedky, t.j. právomoc, ktorými obec pri realizácii tejto pôsobnosti disponuje a nie naopak, že
charakter pôsobnosti určuje jej právomoc, pričom opak je pravdou. Z charakteru a druhu pôsobnosti,
ktoré boli obci zverené sa i odvodzujú právne prostriedky, nástroje a procesné postupy na ich realizáciu

a presadzovanie, nie však opačne (Šúrek, S.: Vybrané problémy sudcovskej tvorby práva v správnom
súdnictve. In: Pôsobnosť a organizácia správneho súdnictva v Slovenskej republike, Zborník príspevkov
z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická
fakulta, 2012, s. 77 - 100).

Pri posudzovaní určenia, či ide o samosprávnu pôsobnosť obce alebo o prenesený výkon štátnej správy
je potrebné zaoberať sa aj materiálnou otázkou, a teda či na výkon tej-ktorej činnosti poskytuje štát
finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Týmto sa však krajský súd v uznesení č.k. 29Sp/103/2015-8
zo dňa 26.10.2015 nezaoberal. Z toho dôvodu nie je možné bez výslovného určenia v právnom predpise
rozhodnúť o tom, že ide o prenesený výkon štátnej správy.

Orgány verejnej moci aplikujúce správne právo, osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom
súdnictve, sú oprávnení odstraňovať nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom. Takéto
odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp
trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť právo, ale môže

odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu
právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pri tom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu
podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR (I. ÚS 354/08 zo dňa 22.01.2009, III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007, III.
ÚS 60/2012 zo dňa 07.02.2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom návrhu preto rozhodol tak, že prejednanie a rozhodnutie
veci patrí do právomoci Krajského súdu v Žiline.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.