Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. december 2010

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Er/77/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607202016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Eichlerová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2010:6607202016.4

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom v Bratislave, Trnavská
cesta 37, IČO: 31 815 138, proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C., C. XXX/XX, o
vymoženie 4 045,- Sk (134,26,- Eur) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp. zn. EX XXX/XXXX sa

vyhlasuje z a n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j es a .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi trovy exekúcie
vo výške 98,20,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Oprávnenému sa súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad so

sídlom v Lučenci, T. Vansovej 2, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 n e u d e ľ u j e .

Povinnému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp. zn. EX XXX/XXXX, bola začatá

podaním návrhu na vykonanie exekúciu zo strany oprávneného dňa 21.02.2007 a je vykonávaná
na základe Poverenia Okresného súdu Lučenec č. 5606 * 040648 zo dňa 23.02.2007. Exekučným
titulom v danej veci je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 5916/06 vydaný dňa 21.11.2006 Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské
rameno 8. Od povinného je v predmetnom exekučnom konaní vymáhaná dlžná suma pozostávajúca z
istiny vo výške 4 045,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 5 040,- Sk

od 18.08.2006 do 15.11.2006 a úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 2 520,- Sk od
16.11.2006 do zaplatenia, náhrady trov konania v sume 3 244,- Sk a trov exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorúuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch (ktorým bol zrušený predtým platný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).Tento
právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona veriteľom je fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti
od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2

uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmluve o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 19.10.2005 si účastníci
dojednali, že oprávnený ako veriteľ poskytne povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 14 000,- Sk a

povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 11 200,- Sk,
t.j. celkovo zaplatiť 25 200,- Sk v 10 mesačných splátkach po 2 520,- Sk, počnúc dňom 20.11.2005.

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna
forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre

ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,
aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude
vždy osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri

uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. účinná od
1.11.2008 výslovne do § 52 ods. 4 zakotvila, že spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba.

Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere

uzavretou podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na posúdenie, či sa jedná
o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je, či
sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka tiež nie je žiadnou prekážkou v aplikácii všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa

vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Z uvedeného bližšie vyplýva skutočnosť, že exekučný súd môže aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkov rozhodcovského konania na plnenie právom nedovolené
a v rozpore s dobrými mravmi.V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,

ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky

uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre
spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúť
spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi

ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu
povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného

záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň

informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica
priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto

podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom

komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo
zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,

resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebozabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.
Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

StályrozhodcovskýsúdomspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.sosídlomvBratislaveodvodilsvoju
právomocodbodu17(Rozhodcovskádoložka)Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru,podľaktorej
všetky spory z úverovej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej

zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej)
zmluvy o úvere. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda
aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Exekučný súd posudzoval tiež výšku úrokov z omeškania priznaných v rozhodcovskom rozsudku.
Výšku úrokov z omeškania zákon č. 258/2001 Z. z. neupravuje. Takáto úprava je obsiahnutá v dvoch

právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a v ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
Kým Obchodný zákonník výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzuje, Občiansky
zákonník neumožňuje priznať úroky z omeškania vyššie, než ako to vyplýva z ust. § 3 nariadenia vlády č.
87/1995Z.z..ÚpravaobsiahnutávObčianskomzákonníkujevtomtosmereprespotrebiteľavýhodnejšia
a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemôže. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne
dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne), svojím rozhodnutím zaviazal

povinného na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

Z vyššie uvedených dôvodov súd exekúciu vedenú JUDr. Jánom Debnárom pod sp. zn. EX XXX/XXXX
vyhlásil aj bez návrhu za neprípustnú a v celosti ju zamietol.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 137,75,- Eur, spočívajúce
v odmene za 7 hodín exekučnej činnosti po 6,64,- Eur, 11 úkonov po 3,32,- Eura, náhrade hotových
výdavkov vo výške spolu 40,34,- Eur, náhrade za stratu času vo výške 11,92 a 19% DPH vo výške

15,77,- Eur.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Exekučné konanie sa začalo dňom, v ktorom došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods.
2 Exekučného poriadku), t.j. dňa 21.02.2007, preto súd aplikoval pri rozhodovaní o trovách exekúcie na
danú právnu vec ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení účinnom
do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa
odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú

špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na
začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e)
doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom
konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé
zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu
alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, náhrada podľa odseku 1 je 20
Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn. EX XXX/XXXX a súdnemu exekútorovi nepriznal
odmenu vyčíslenú podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky za úkony 2 x vypracovanie výzvy povinnému,
vypracovanie urgencie povinnému, vypracovanie výzvy k úhrade a vypracovanie dožiadania pre
zamestnávateľa. Pri menovaných exekučných úkonoch totiž ide o administratívne, rutinne vykonávané
úkony a vzhľadom na skutočnosť, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za

administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, neprináleží súdnemu exekútorovi
za tieto úkony odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Administratívnymi prácami v zmysle § 25
vyhlášky je potrebné rozumieť všetky činnosti, na realizáciu ktorých nie sú potrebné osobitné odborné
vedomosti. Povahu administratívnych prác majú aj úkony taxatívne vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky,
za ich vykonanie však patrí exekútorovi paušálna odmena. Súd bol tiež nútený opraviť nezrovnalosť pri

stanovení náhrady za stratu času, keďže súdny exekútor si za 9 hodín žiadal priznať 11,92,- Eur, zatiaľ
čo podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky sa vyčísľuje náhrada za stratu času sumou 20 Sk (0,66,- Eur)za
každú aj len začatú polhodinu. V tomto prípade sa teda odmena vypočítala ako 18-násobok sumy 0,66,-
Eur, čo je 11,88,- Eur.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 hodiny exekučnej činnosti po 6,64,- Eur (Preštudovanie
exekučného titulu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, Vyúčtovanie trov exekučného konania)
vo výške 13,28,- Eur, 11 úkonov exekučnej činnosti po 3,32,- Eur (Získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, Každé zisťovanie platiteľa mzdy - 2 x lustrácia zamestnávateľa sociálna poisťovňa ústredie,
2 x lustrácia zamestnávateľa sociálna poisťovňa pobočka, Každé zisťovanie majetku povinného (ODI),

Každé zisťovanie majetku povinného (lustrácia nehnuteľností), Doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, 2 x Doručenie Exekučného príkazu a Doručenie príkazu na začatie exekúcie) vo výške 36,52,-
Eur, 19% DPH vo výške 9,46,- Eur za úkony podľa § 14 a 15 citovanej vyhlášky, náhradu hotových
výdavkov vo výške 40,34,- Eur (Poštovné, Telefón a internet, Kancelárske a Cestovné Lučenec - Holiša)a náhradu za stratu času vo výške 11,88,- Eur. Keďže súdny exekútor vo vyúčtovaní žiadal znížiť
vyčíslené trovy konania o sumu, ktorá bola uhradená povinným vo výške 13,28,- Eur, súd na danú
skutočnosť prihliadol a odmenu súdneho exekútora v pôvodnej výške 111,48,- Eur stanovil na celkovú

sumu 98,20,- Eur.

Podľa § 203 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

K zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie
na podklade notárskej zápisnice, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd preto zaviazal
oprávneného k náhrade vzniknutých trov súdnemu exekútorovi. Povinnému žiadne trovy v konaní
nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p. ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho

právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou uznesenia ohľadne
trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.

Podaním dňa 20.09.2010 navrhol oprávnený zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára,
Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad
so sídlom v Bratislave, bez uvedenia dôvodu.

Podľa§29EP,exekúciuvykonátenexekútor,ktoréhovnávrhunavykonanieexekúcieoznačíoprávnený
a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 1, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Podľa § 44 ods. 8 EP, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora v zmysle horeuvedeného zákonného ustanovenia.

Exekučné konanie je konanie návrhové a teda dispozícia návrhom náleží oprávnenému ako účastníkovi
konania. Keďže súd v prvom výroku tohto Uznesenia exekučné konanie vo veci zastavil a exekúciu
vyhlásil za neprípustnú, v nadväznosti na tento výrok rozhodol, že návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora sa zamieta, vzhľadom na skutočnosť, že zastavením exekúcie dochádza zároveň k
ukončeniu činnosti súdneho exekútora a teda zmena nie je prípustná ani možná.

Povinnému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.