Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228767.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P.. debt, s.r.o., so sídlom v P., L. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou T. - L., s.r.o., so sídlom v P., L. 14, S.: XX XXX XXX, proti
žalovanej: R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q., L. 4, t.č. na neznámom mieste zastúpenej opatrovníkom
J.. Y. E., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanejOZprávnapomocspotrebiteľom,sosídlomQ.,T.13,IČO:XXXXXXXX,zastúpenéhoJ..K.R.,

advokátom, T. P. 2, Q., o zaplatenie 1.294,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I č.k. 40C/46/2013-69 zo dňa 20.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh zamietol, konanie v časti o zaplatenie 929,07 eur

zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia v sume 135,78 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. K. R. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu, keď konanie v časti
o zaplatenie 929,07 eur zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p. pre späťvzatie žaloby v tejto
časti a vo zvyšku návrh zamietol, keď konštatoval prvostupňový súd, že Zmluva o pripojení uzatvorená
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou, že tento výklad je v
súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa aj v zmysle smernice Rady 93/13 EHS, a preto
je potrebné na zmluvu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa

(zák.č. 250/2007 Z.z.), že vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania uplatnenej
pohľadávky podaním zo dňa 25.6.2013 a keďže žalobca si svoj nárok neuplatnil v trojročnej premlčacej
lehote (žaloba bola podaná na súde dňa 8.11.2012 a najneskôr faktúra bola splatná dňa 18.3.2009),
súd žalobu s poukazom na ust. § 101, § 103 a § 111 Občianskeho zákonníka zamietol pre vznesenú
námietku premlčania vedľajším účastníkom, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá
bola v konaní úspešná, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy konania nevznikli.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane žalovanej a žalobcom súd

rovnako odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
náhradu trov konania, nakoľko tento vystupoval v konaní na podporu žalovanej a zároveň účelne bránilpráva žalovanej vznesením námietky premlčania voči uplatnenej pohľadávke. Zdôraznil, že k vzneseniu
námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo dňa 25.6.2013, teda ešte pred účinnosťou
novely Zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z.), na základe ktorej je súd povinný z

úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv. Trovy vedľajšieho
účastníka spočívali v trovách jeho právneho zástupcu, boli vyčíslené a priznané v súlade s vyhláškou MS
SRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebapozostávali
z odmeny za dva úkony právnej služby po 60,08 eur, čo spolu s režijným paušálom k týmto úkonom
po 7,81 eur predstavuje sumu 135,78 eur, na úhradu ktorých zaviazal prvostupňový súd neúspešného

žalobcu zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v súlade s
ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Zároveň žiadal, aby
odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane žalovanej na náhradu trov odvolacieho konanie.

Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že trovy právneho zastúpenia, ktoré
sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatnil vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné
bránenie práva. Uviedol, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom
priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí

preukázať právny záujem na výsledku sporu. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa
svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského
združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak
by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú

ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom rovnako ako spotrebiteľské
združenie. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Zastával názor,
že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos vo svojom vyjadrení ako i v mnohých iných

konaniach, žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku
bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť
prihliadať z úradnej povinnosti. Mal za to, že vedľajší účastník ako subjekt zriadený za účelom pomoci
odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov
si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zastúpenie v rozpore so zámerom zákonodarcu.

V predmetnom konaní vzniká pochybnosť, či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa
alebo profit z náhrady trov právneho zastúpenia. V závere svojho odvolania poukázal na to, že vstup
vedľajšieho účastníka do občianskoprávnych konaní upravuje i vládny návrh novely Občianskeho
súdneho poriadku, že návrh dopĺňa doterajšie ustanovenie § 93 Občianskeho súdneho poriadku a
odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho

súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a citujúc aj ust. § 101 ods. 3 O.s.p. mal za to, že
výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy, ak súd bude vyzývať účastníkov, aby sa vyjadrili
o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania a v prípade, ak by súd chcel použiť vyššie
uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do

konania, podotkol, že použitie citovaného ustanovenia neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko
by išlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania.

Opatrovník a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozsudku v napadnutej časti a to vo vzťahu
k trovám vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vrátane jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa
s ním stotožňuje.

Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že toto nemožno
považovať za dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žepredpokladompotrebnýmprevzniknárokunanáhradu

trov konania je účelnosť vynaložených trov na uplatnenie alebo bránenie práva.

V prejednávanej veci bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, preto jej prináleží náhrada trov konania,
pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Je teda nesporné, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo

právo na náhradu trov konania, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či trovy
konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov
platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Vtejtosúvislostiajodvolacísúdjetohonázoru,žetrovykonaniavedľajšiehoúčastníkamožnopovažovať
za účelne vynaložené na bránenie práva žalovanej spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby a
to v príprave s prevzatím zastúpenia a písomného podania na súd (vyjadrenia k žalobe). Niet totiž

pochybnosti o tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v
súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že vedľajší účastník nemá právo na právne
zastúpenie resp., že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko
tento názor žalobcu nemá oporu v procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť
advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania
má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho
členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný a žalovaná, ako ani vedľajší účastník konania na strane žalovanej trovy odvolacieho

konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.