Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/231/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220752
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114220752.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa H. S., nar.
X.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova č. 8, proti odporcovi Slovenská republika zast. Generálnou prokuratúrou SR, so
sídlom v Bratislave, Štúrova 2, v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.442,19 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne
od 29.4.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 708,45 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.7.2014 domáhal, aby súd rozhodol o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tak, že by
zaviazal odporcu k zaplateniu istiny vo výške 1.442,19 Eur spolu s 9,25 % úrokom od 22.3.2014 do
zaplatenia. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol ako odporcov Slovenskú republiku zast. Generálnou
prokuratúrou a Slovenskú republiku zast. Ministerstvom spravodlivosti. Oba zastupujúce orgány tak
Generálna prokuratúra ako aj Ministerstvo spravodlivosti namietli vo svojich vyjadreniach tú skutočnosť,
že nie sú orgánmi, ktoré by mali konať za štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Následne právny
zástupca navrhovateľa vyzval súd, aby v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, ktorý ústredný
orgán bude považovať za kompetentný konať v mene štátu.

Súd si dal pripojiť vyšetrovací spis navrhovateľa - obvineného H. S. č. Y.-XXX/X-Y.-W.-XXXX. Následne
súd reagoval na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 2
O.s.p., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z., s tým, že orgánom, ktorý zastupuje štát v tomto konaní je
Generálna prokuratúra SR. V zmysle ustálenej judikatúry musí sám súd ex offo konať s orgánom štátu,
ktorý je zodpovedný v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keďže pasívne legitimovaný je štát. Orgán štátu
ho iba zastupuje.

V trestnom konaní vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči navrhovateľovi - H. S. a je aj pravdou to, že
Okresná prokuratúra W. napokon svojim uznesením zo dňa 18.10.2012 trestné stíhanie voči nemu
zastavila. Avšak voči vzneseniu obvinenia zo dňa 16.7.2012 zo strany vyšetrovateľa policajného zboru
bola podaná zo strany H.K. S. sťažnosť, o ktorej následne rozhodla Okresná prokuratúra svojim
uznesením zo dňa 28.7.2012, kedy sťažnosť H. S. zamietla, pretože nie je dôvodná a vo svojom
odôvodnení uviedla vyšetrovateľovi, že správne rozhodol o vznesení obvinenia H. S.. Následne potom
došlo k zastaveniu trestného stíhania v októbri 2012, ale podľa názoru súdu práve tým, že vyšetrovateľ
vzniesol obvinenie, voči ktorému podal navrhovateľ sťažnosť a prokurátor nariadil ďalšie vyšetrovanie vo

veci s tým, že túto sťažnosť zamietol napriek tomu, že nakoniec Okresná prokuratúra zastavila trestné
stíhanie, je orgánom, ktorý koná v mene štátu Generálna prokuratúra. Správne žaluje navrhovateľ, keď
žaluje štát a pre úspešnosť žaloby stačí, aby žaloval Slovenskú republiku a je na súde, aby v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 určil, ktorý orgán štátu je povinný konať .

Súd preto s poukazom na § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 514/2003 Z.z. uzatvoril, že orgánom
zodpovedným za škodu konajúci v mene štátu je v tomto prípade Generálna prokuratúra SR a konal
vo veci ďalej iba s ňou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyšetrovacím spisom ČVS: Y.-XXX/X-Y.-W.-
XXXX, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ bol uznesením vyšetrovateľa zo dňa 16.7.2012 obvinený zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. V konaní si zvolil obhajcu. Po skončení vyšetrovania a predložení
spisu na prokuratúru, prokurátor uznesením zo dňa 18.10.2012 trestné stíhanie voči navrhovateľovi
zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Vzhľadom na zastavenie trestného stíhania
voči jeho osobe mu vznikla trestným stíhaním škoda, za ktorú zodpovedá štát v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z.. to pozostáva zo zaplatených trov obhajoby vo výške 1.442,19 Eur, ktoré si uplatňuje v
tomto konaní. Tento nárok na náhradu škody je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. On svojim podaním
zo dňa 18.3.2014 podal žiadosť o predbežné prejednanie nároku spolu s pripojenými prílohami. Ako
orgán konajúci v mene štátu určil Generálnu prokuratúru. Tá túto žiadosť zo dňa 29.4.2014 odstúpila na
Ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti prípisom zo dňa 4.7.2014 vrátilo žiadosť spolu s
prílohami Generálnej prokuratúre. Tá 15.7.2014 oznámila, že vo veci nebude ďalej konať, lebo trvá na
svojom stanovisku, že nie je v tomto smere oprávneným orgánom konať v mene Slovenskej republiky.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že bol v roku 2012 obvinený zo strany poškodeného, že ho zbil,
ale nezbil ho a bolo to nakoniec dokázané. Zvolil si advokáta, ktorý sa veci venoval, chodil s ním na
výsluchy, bol u neho dva alebo trikrát v kancelárii. Napokon sa to konanie zastavilo.

Zástupca odporcu vo svojom písomnom podaní ako aj na pojednávaní trval na tom, že Generálna
prokuratúra nie je orgánom štátu, ktorý by mal vo veci konať, pretože škoda vznikla rozhodnutím
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ W., čiže príslušným orgánom by malo byť Ministerstvo vnútra.
Eventuálne by súd mal zvoliť postup podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o náhrade škody za postup
štátu s tým, že orgánom štátu by malo byť Ministerstvo spravodlivosti, ak nie je možné jednoznačne určiť,
ktorý subjekt za štát koná. Preto to predbežné prejednanie postupovali Ministerstvu spravodlivosti. K
úrokom z omeškania zástupca Generálnej prokuratúry uviedol, že Generálna prokuratúra neprerokovala
návrh navrhovateľa, ale postúpila ho Ministerstvu spravodlivosti. Má teda za to, že nedošlo k
prerokovaniu tohto návrhu z jeho strany, preto by mal ten úrok z omeškania sa priznávať až po uplynutí
6 mesiacov na vybavenie tejto žiadosti. Čo sa týka výšky náhrady škody pri zozname úkonov, ktoré
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní sú tri úkony, ktoré nie sú podľa ich názoru účelné a to ďalšia
porada s klientom 31.7.2012, 15.8.2012 a 12.10.2012.

Právny zástupca navrhovateľa k týmto ďalším úkonom predložil písomný záznam o vykonaní ďalšej
porady a podaní informácie. Čo sa týka porady s klientom 31.7.2012, tak bola to porada, ktorú
prejednával právny zástupca potom, ako si 25.7.2012 študoval spis na OO PZ v B., urobil si fotokópie
z výsluchov jednotlivých svedkov a potreboval prerokovať toto s klientom. 15.8.2012 bola porada, kedy
predtým dostal upovedomenie o úkonoch, ktoré predložil k nahliadnutiu súdu nachádzajúce sa vo
vyšetrovacom spise. Bolo to predvolanie 16.8. a 20.8., kedy mal byť výsluch obvineného a svedkov.
Tento postup je štandardný a je veľmi účelný pre obhajcu, aby bol pripravený na tieto výsluchy, preto
je potrebné poradiť sa s klientmi, čo jednotliví svedkovia môžu uviesť, na čo má byť pri výsluchoch
obhajca pripravený. Posledná porada 12.10. bola po preštudovaní vyšetrovacieho spisu v čase, keď
vyšetrovateľ postupoval vec prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby. Všetky tieto úkony právny
zástupca považuje za účelné.

Čo sa týka úrokov z omeškania navrhovateľ zotrvával na tom, že si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa,
kedy postúpila Generálna prokuratúra túto žiadosť Ministerstvu spravodlivosti. Navrhovateľ to považuje
ako nevybavenie jeho žiadosti a od tohto dňa si uplatňuje úroky z omeškania.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Č.: Y.-XXX/X-Y.-W.-XX vyplýva, že voči navrhovateľovi bolo dňa
16.7.2012 vznesené obvinenie za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Voči
tomuto vzneseniu obvinenia podal navrhovateľ v zákonnej lehote sťažnosť. 26.7.2012 vydal prokurátor
Okresnej prokuratúry W. uznesenie, ktorým rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
že sťažnosť obvineného H. S. zamietol, pretože je nedôvodná. Vyšetrovanie naďalej pokračovalo v
zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry, ktorým sťažnosť obvineného zamietol, kde prokurátor uviedol,
že z doposiaľ zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ správne rozhodol o vznesení obvinenia, pretože
je odôvodnený zámer, že svojim konaní naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia
na zdraví. Na základe tohto uznesenia vyšetrovateľ vo veci ďalej konal. 28.9.2012 predložil Okresnej
prokuratúre W. návrh na podanie obžaloby na obvineného H. S.T.. Následne 18.10.okresná prokuratúra
v zmysle ustanovení § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie voči obvinenému
H. S. zastavila, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že prokurátor nevzhliadol v konaní obvineného naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu a konanie obvineného nemožno považovať za trestné, nakoľko v ňom
absentuje subjektívna a objektívna stránka trestného činu.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa
odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak

súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesť mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

V prvom rade sa súd chce opätovne vyjadriť k námietke Generálnej prokuratúry SR, že nie sú orgánom
štátu, ktorý zastupuje štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. S tým sa súd ale nestotožňuje. Tak ako už
uviedol vo svojom písomnom vyjadrení, súd v zmysle ustálenej judikatúry musí konať vo veci a musí
sám určiť bez ohľadu na to, ktorý orgán žaluje navrhovateľ. Navrhovateľovi by stačilo podať žalobu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. len tak, že by žaloval Slovenskú republiku bez zastupujúceho orgánu a
súd by musel sám určiť, ktorý orgán je zastupujúci štát. Po oboznámení sa s príslušným vyšetrovacím
spisom súd dospel k záveru, že orgánom, ktorý koná v mene štátu je Generálna prokuratúra SR a to v
zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f). Generálna prokuratúra v tomto konaní namietala, že celé vyšetrovanie
skončilo rozhodnutím prokurátora, že trestné konanie zastavil 18.10.2012. Avšak toto nebolo jediné
rozhodnutie prokurátora vo veci. Dňa 16.7.2012 bolo vznesené obvinenie navrhovateľovi, voči ktorému
dal navrhovateľ ako obvinený sťažnosť. Prvé rozhodnutie Okresnej prokuratúry bolo uznesenie zo dňa
28.7.2012, kedy túto sťažnosť zamietol a vrátil vec naspäť na vyšetrovanie veci. V uznesení okresný
prokurátor uviedol, že vyšetrovateľ postupoval správne pri vznesení obvinenia voči navrhovateľovi.
Následne podal vyšetrovať návrh na podanie obžaloby 26.9. a až následne Okresná prokuratúra
zastavila 18.10. trestné stíhanie voči navrhovateľovi H. S.. Súd má za to, že Generálna prokuratúra je
orgán verejnej moci, ktorý zastupuje štát v tomto konaní, pretože škodu spôsobila prokuratúra a nie
vyšetrovateľ, pretože po sťažnosti navrhovateľa reagovala Okresná prokuratúra tak, že túto sťažnosť
zamietla a toto rozhodnutie súd považuje za kľúčové a z tohto odvíja zastupovanie štátu v tomto konaní.
Rozhodujúcim je teda uznesenie o vznesení obvinenia a následné uznesenie Okresnej prokuratúry o
zamietnutí sťažnosti obvineného - navrhovateľa. Súd teda uzatvára, že orgánom verejnej moci, ktorý
koná v mene štátu v tomto konaní, je Generálna prokuratúra SR.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu škody v zmysle ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. a to za právne
zastupovanie v predmetnej veci. Zástupca odporcu namietal výšku uplatnenej náhrady a to s poukazom
na 3 úkony právnej pomoci, ktoré namietal, resp. žiadal, aby súd preveril ich účelnosť. Jednalo sa o 3
úkony - ďalšia porada s klientom 31.7., 25.7. a 15.8.. Navrhovateľ však v tomto smere uniesol dôkazné
bremeno. Predložil súdu doklady o tom, že takáto ďalšia porada s klientom prebehla, navrhovateľ to
vo svojej výpovedi aj potvrdil. Účelnosť týchto ďalších porád mal súd za preukázanú nielen z tvrdení
navrhovateľa, ale aj zo samotného vyšetrovacieho spisu, pretože každá porada s klientom predchádzala
nejakým úkonom vo vyšetrovaní, ktoré na ňu nadväzovali a znamenala prípravu na tieto úkony, či
už po výsluchu svedkov, alebo pred ich výsluchom, alebo pred podaním obžaloby. Keďže súd nemal

pochybnosť o účelnosti týchto právnych úkonov, ostatné právne úkony namietané neboli, súd priznal
navrhovateľovi z titulu náhrady škody účelne vynaložené trovy konania - trovy právneho zastúpenia v
danom konaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Dôvodnosť úrokov sám o sebe nenamietal zástupca
odporcu, namietal však ich uplatnenie od 22.3.2014. Navrhovateľ uplatnil svoj nárok na úrok z
omeškania od 22.3.2014, pretože v tom čase bola doručená Generálnej prokuratúre žiadosť na náhradu
škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Generálna prokuratúra však namietala tú skutočnosť, že
nedošlo k prerokovaniu tohto návrhu, preto by sa mal úrok z omeškania priznávať až po uplynutí šiestich
mesiacov od vybavenia žiadosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že Generálna prokuratúra
postupovala pri vybavovaní tak, že 29.4.2014 postúpila vec Ministerstvu spravodlivosti s tým, že
vo veci je nepríslušná konať a oznámila, že posiela uvedenú žiadosť Ministerstvu spravodlivosti. Z
jeho vyjadrenia zo dňa 4.7. zase vyplýva, že Ministerstvo spravodlivosti vrátilo žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Generálnej prokuratúre a tá 15.7.
oznámila, že vo veci nebude konať. S poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
priznal navrhovateľovi úroky z omeškania dňom oznámenia Generálnej prokuratúry, že neuspokojí nárok
na náhradu škody. Ten deň je 29.4.2014. Neobstojí tvrdenie Generálnej prokuratúry, že by sa mala v
tomto použiť zákonnom stanovená šesť mesačná lehota. Súd toto nepovažuje za relevantné. Generálna
prokuratúra 29.4.2014 svojou odpoveďou pre navrhovateľa postúpila vec Ministerstvu spravodlivosti,
teda súd má za to, že od tohto dátumu sa môže odvíjať nárok navrhovateľa na úroky z omeškania,
pretože toto je deň, kedy Generálna prokuratúra oznámila, že neuspokojí nárok na náhradu škody (§ 16
ods. 4). Navrhovateľ si uplatnil úrok od podania návrhu na Generálnu prokuratúru, teda od 22.3.2014,
súd mu ich priznal v zmysle vyššie uvedeného 29.4.2014 a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
zamietol. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v zákonnej výške, v zákonnej výške si ich aj
navrhovateľ uplatnil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za tieto úkony:
- 11.3.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia 71,37 Eur,
- 18.3.2014 - žiadosť o predbežné prejednanie nároku na GP 71,37 Eur,
- 22.7.2014 - žiadosť o predbežné prejednanie nároku na MV SR 71.37 Eur,
- 24.7.2014 - ďalšia porada s klientom 1 sadzba 35,68 Eur,
- 24.7.2014 - návrh na začatie konania 71,37 Eur,
- 31.10.2014 - podanie vo veci samej 71,37 Eur,
- 7.1.2015 - ďalšia porada s klientom 1 sadzba 35,68 Eur,
- 7.1.2015 - podanie vo veci samej 71,37 Eur,
- 19.1.2015 - zastúpenie pri pojednávaní 71,37 Eur,
- 9.2.2015 - zastúpenie pri pojednávaní - vyhlásenie rozsudku 35,68 Eur
Spolu: 606,65 Eur
Režijný paušál:
2014 - 8,04 Eur za úkon, t.j. 6 x 8,04 Eur 48,24 Eur,
2015 - 8,39 Eur za úkon, t.j. 4 x 8,39 Eur 33,56 Eur,
Spolu: 81,80 Eur
Súdny poplatok z návrhu na začatie konania 20,00 Eur
Spolu: 708,45 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.