Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Er/443/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206448
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Venglíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214206448.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792
752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, ZN: 8400045694, proti povinnému: L. G., J.. XX.XX.XXXX,
G. F. XX, Q. N., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.989,96 eur s príslušenstvom, trov
pôvodného konania vo výške 31,80 eur, trov právneho zastúpenia v pôvodnom konaní vo výške 464,31
a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD.,
Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, EX 320/2014, zo dňa 22.07.2014 v y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Podpísaný súd na základe návrhu oprávneného vydal dňa 20.05.2014 pod. sp. zn. 10Er/443/2014
poverenie č. 5401 108683 na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 2.989,96 eur s príslušenstvom,
trov pôvodného konania a trov exekúcie v prospech oprávneného pre súdneho exekútora Mgr. Ing.

Iavana Šteinera, PhD. (EX 320/14). Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č. RK-
PC-2533/13-EK zo dňa 22.10.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v
Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2013 a vykonateľnosť dňa 23.11.2013.

Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 17.07.214 a námietky proti exekúcii boli podané
na pošte dňa 24.07.2014 a následne doručené na exekútorský úrad Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., dňa

28.07.2014, teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa ust. § 50 Ex. poriadku.

Povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul
bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok je neplatná, pretože bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom
na uvedené žiada predmetné exekučné konanie zastaviť.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/95 Z. z., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje
zastavenie podľa § 57 zák. č. 233/1995 Z. z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Námietky sú
procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie
alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je

zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčnéhosporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu
o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje
koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené

dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných

podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie
pre neprípustnosť.

Súd preskúmaním námietok povinného proti exekúcii má za to, že námietky povinného proti exekúcii
vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. (EX 320/2014) sú dôvodné a spĺňajú
náležitosti podľa § 50 ods. 1 Ex. poriadku, teda že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo, ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná.

Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučný titul bol vydaný na podklade neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nakoľko tá bola uzatvorená v rozpore so zákonom, preto súd preskúmal, či bola

daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodovať platnou rozhodcovskou zmluvou uzavretou
medzi zmluvnými stranami.

Z predložených dokladov zistil súd nasledovné skutočnosti:

Oprávnený poskytol povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 840004569401 zo dňa 10.07.2012 úver
vo výške 1.500,- eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému, celkovo vo výške 3.375,54 eur
v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur.

V rozhodcovskej zmluve č. 840004569401 zo dňa 10.07.2012 je okrem iného uvedené: „Akékoľvek

spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s
ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred
niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych
rozhodcovských súdov:

· Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, Bratislava
· Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460,
so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica. “

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako

právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom
konaní.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli

dodávateľa, t.j. oprávneného. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná (ide o zmluvu formulárového
typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný vopred), a fakticky núti spotrebiteľa

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť
samotnúexistenciuaznenierozhodcovskejzmluvy,pretožealternatívariešeniasporovpredkonkrétnym
rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená. Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade
vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom,
ktorý si sám určil, čo je v podstate súdu známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch.

Rozhodcovská zmluva umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje
dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia

§ 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (čl. 46
ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručené čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania

sporu. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu vrátane možnosti zrušenia rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy
konania podľa ustanovení O.s.p..

Spotrebiteľ musí mať vždy právo obrátiť sa na všeobecný súd. Ak by aj bolo v rozhodcovskej zmluve

uvedené, že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže
dodávateľ riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné. Máloktorý spotrebiteľ
je totiž tak právne zdatný, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv z pohľadávky,
na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným

exekučným titulom.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkonrozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným
rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej
úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených
podmienok odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto
rozhodnutia. Z ustanovenia § 45 zákona č.244/2002 Z. z. možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť

vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade
s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré by trpelo vadou uvedenou
v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju platnosť exekučného titulu, tieto jeho

nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 zákona č.
244/2002 Z. z. je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

Vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul

vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení námietkam povinného vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.