Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010015
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5813010015.2

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému
R. Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/, b/Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28.02.2013 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, slobodného t. č. v Ústave na výkon väzby M.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 20.11.2012 v čase okolo 20.00hod. v kuchyni rodinného domu č. XXX v obci X. sa pod vplyvom
alkoholu opakovane vyhrážal zabitím svojej matke J. Y., nar. XX.XX.XXXX, pričom ju aj fyzicky napadol
a to tak, že do nej sotil a následne do nej hodil porcelánový tanier, ktorým ju zasiahol do pravej ruky, v
dôsledku čoho menovaná v obave o svoj život utiekla z domu a privolala políciu,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej
osobe- osobe vyššieho veku a so zbraňou,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/, b/Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§360ods.2Trestnéhozákona,zapoužitia§37písm.m/Trestnéhozákonaa§38ods.4Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do Ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, b/, c/Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 17.01.2013 na R. Y. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.2 písm. a/ ,b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je vyššie uvedené.Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní nevyjadril k možnosti konania o dohode o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci nevypovedal. Súd preto podľa
§ 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že sa v podstate k udalostiam , ktoré sa odohrali dňa
20.11.2012 vyjadriť nevie, nakoľko bol opitý, keďže toho dňa od rána pil víno z obchodu. Uviedol, že
podľa neho nemá problém s požívaním alkoholických nápojov. Dostal nejaký papier zo Sučian, ale tam

nenastúpil. Vyjadril sa, že sa matke za svoje konanie ospravedlní.

Svedkyňa poškodená J. Y. na hlavnom pojednávaní nežiadala, aby bola obžalovanému uložená
povinnosť nahradiť jej spôsobenú škodu a ju skutku nevypovedala, nakoľko využila svoje právo ako
matka obžalovaného. Súd preto podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie
§ 2 ods. 11 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde uviedla, že toho dňa jej

syn R. chodil od rána niekde na alkohol. Večer si sadol za stôl a jedol slaninu. Pri večeri jej začal nadávať
a ona v obave o svoj život mu v čase, keď sa nepozeral vzala nožík a schovala ho. Ako sedel pri stole,
tak jej nadával do kuriev a starých píč a vyhrážal sa jej zabitím. Bol čoraz agresívnejší a hlučnejší. Jeho
agresivita vyvrcholila okolo 20.00hod. Neustále jej nadával a vyhrážal sa jej a zrazu sa postavil od stola,
prišiel k nej a oboma rukami ju sotil do oblasti hrude. Následkom jeho útoku by bola stratila rovnováhu a

spadla by, ale sa zachytila o kuchynskú linku. Ako sa po útoku vyrovnala, videla, ako zobral z kredenca
porcelánový tanier a keďže ho dobre pozná, tak sa pripravila, že odskočí. Vzápätí jej syn hodil tanier do
nej, ale netrafil ju iba ju zasiahol do pravej ruky a to do oblasti 4 a 5 článku prstov. Tento tanier sa odrazil
a rozbil sa o pec. R. kričal, že ju zabije a ona sa strašne vyľakala, nakoľko bol veľmi agresívny. Utiekla
preto do svojej izby , odkiaľ vzala telefón a vybehla na cestu. Tam vystrašená telefonovala na políciu a

potom svojej dcére J.. Následne prišla polícia a jej syna vzala na políciu do Námestova. Po tomto sa
jej uľavilo. Uviedla, že by si želala, aby jej syn už neubližoval. Má ho rada, ale je strašia osoba, ktorý
už potrebuje kľud a nie žiť v neustálom strese. Ďalej uviedla, že jej syna asi pred 20 rokmi prepustili zo
zamestnania a odvtedy začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Pod ich vplyvom bol čoraz
agresívnejší. Jeho agresivita sa začala stupňovať najmä po smrti jej manžela. Pil čoraz viac a ničil jej

majetok. Taktiež bol odsúdený za nebezpečné vyhrážanie voči nej a voči vnučke.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal so súhlasom prokurátora a obžalovaného znalecký posudok č.
XXX/XXXX, zo záverov ktorého vyplynulo, že u obžalovaného ide o terminálne štádium závislosti na

alkohole, závažný organický psychosyndróm toxickej a poúrazovej proveniencie. Znalci odporučili uložiť
obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov a to úradného
záznamu, odpisu z registra trestov, správy OOPZ Námestovo, správy ORPZ Dolný Kubín, správy

Obecného úradu Klin, zápisu o dychovej skúške na alkohol, rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.
zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 16.10.2012, výzvy na nastúpenie ústavného ochranného liečenia, zápisnice
spísanej na Okresnom súde Námestovo dňa 23.11.2012, uznesenia Okresného súdu Námestovo sp.
zn. XT/XX/XXXX zo dňa 23.11.2012, uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. XTpo/XX/XXXX zo dňa
29.11.2012 a správy Obvodného úradu Námestovo.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/ ,b/ Trestného zákona, sa dopustí ten,
kto sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to vzbudí dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej
osobe- osobe vyššieho veku a so zbraňou.

Podľa § 139 písm. c/ Trestného zákona, sa chránenou osobou rozumie blízka osoba
.
Podľa § 139 písm. e/ Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný sa ku skutku priznal. Na

hlavnom pojednávaní síce urobil vyhlásenie, že je nevinný a v prípravnom konaní sa vyjadril, že si
na udalosti z predmetného dňa nepamätá, nakoľko bol opitý. Zároveň však v rámci svojej výpovede
uviedol, že sa za svoje konanie ospravedlní. Zo svojho konania je však jednoznačne usvedčovaný najmä
výpoveďou svedkyne poškodenej J. Y., ktorá v rámci svojej výpovede z prípravného konania, detailnepopísala konanie obžalovaného. Jej výpoveď nebola ničím a nikým spochybnená. O tom, že zo strany
obžalovaného nejde o prvé takéto konanie voči poškodenej svedčí aj to, že rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 16.10.2012 bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona.

V súhrne týchto priamych ako aj nepriamych dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný ako
trestnoprávne zodpovedná osoba, naplnil všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods.2 písm. a/, b/ Trestného zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe (osobe blízkej a zároveň osobe vyššieho
veku). Súd o týchto skutočnostiach nemal žiadne pochybnosti, a preto obžalovaného uznal zo žalovanej
trestnej činnosti vinným v celom rozsahu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd

nezistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36. V danom prípade zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písm. m/ Trestného zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený).

Pri ukladaní trestu súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol doteraz 1 krát súdom trestaný,
naposledyrozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.XT/XXX/XXXXzodňa16.10.2012,ktorýmbol

uznanýzavinnéhozprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,2písm.b/Trestnéhozákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Súčasne mu súd uložil ochranné psychiatrické liečenie
ústavnou formou. Podľa§ 49 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
uloženého vyššie uvedeným rozsudkom súd mu uložil v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého ho súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/
Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. a/, b/Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.