Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202670
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202670.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave,
Dvořákovonábrežie4,IČO:31340890protipovinnémuR.L.,bytomV.XXX,ovymoženie14685,42Eur
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/336/2015-43
zo dňa 11. januára 2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s.
sp. zn. IA-A/0913/0383 zo dňa 26.3.2014, ku ktorému bola priložená zmluva o úvere č. 9736520488
zo dňa 25.11.2011 a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v čl. 10 II. časti obsahovali rozhodcovskú

doložku, podľa ktorej mali byť spory zo zmluvy riešené v rozhodcovskom konaní, ak bude žalobcom
banka alebo pred príslušným súdom, ak bude žalobcom klient. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, dospel k záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou uzavretou medzi podnikateľom a fyzickou osobou a rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, spôsobuje hrubý nepomer v právach v neprospech spotrebiteľa, je neplatná,

teda rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, a preto exekučný titul nie je vykonateľný. K tomuto
záveru dospel na základe tej skutočnosti, že splynula s ostatnými zmluvnými podmienkami, nebola
individuálne dojednaná, v istých prípadoch núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
doložka nebola výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, nevyplýva z nej, žeby spotrebiteľ
dostal jasné a zrozumiteľné informácie o podstate a dôsledkoch rozhodcovského konania.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby
príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolania odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods.
1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Uviedol, že
exekučný súd prekročil zákonné limity stanovené § 44 ods. 2 Exekučného poriadku i § 45 ZoRK, pretože

nemal zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako sú uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd nemá oprávnenie nahrádzať konanie o zrušenie rozhodcovského súdu na
základe žaloby. Zákonné limity prekročil exekučný súd aj v súvislosti so skúmaním rozhodcovskej
doložky, ide o svojvoľný, arbitrárny postup exekučného súdu, pretože exekučný súd mohol skúmať
rozhodcovský rozsudok nad zákonné medze, pritom platnosť rozhodcovskej doložky už preskúmal
rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok má rovnakú záväznosť ako rozsudok všeobecného

súdu. Exekučný súd nemôže skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Uviedol, že prvostupňový súd bolpovinný postupovať v súlade s § 93b zákona o bankách, a to ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku.
Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na
okolnosti zriadenia vo veci konajúce rozhodcovského súdu, poukázal na rokovací poriadok tohto

rozhodcovského súdu. Tiež namietal odňatie možnosti konať pred súdom postupom exekučného
súdu, pretože nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k právnym záverom odlišným od
záverov rozhodcovského súdu. Uviedol, že zákonná úprava neposkytuje exekučnému súdu možnosť
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať vo veci samej, teda napr. rozsudok zmeniť alebo
zrušiť. Podľa názoru oprávneného bola exekučným súdom Smernica Rady 93/13/EHS nesprávne

aplikovaná, pretože zo smernice nemožno nijakým spôsobom vyvodiť právomoc exekučného súdu
hodnotiť neplatnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd neprimerane zvýhodnil povinného, porušil
princíp rovnosti účastníkov konania len na základe postavenia povinného, nahrádza pasivitu povinného,
znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom.

Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na vybavenie, po posúdení uznesenia vydaného vyšším

súdnym úradníkom včas podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania v súlade s postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho

súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je dôvodné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej

ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací
súd poukazuje na to, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má
byť vykonané v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný
súd vždy vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia
akéhokoľvek subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym

zákonom predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok
v § 41 presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov, môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti
možno povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň
postavené subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty
zriadené a tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe

zákona zákonom predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú
a zo zákona zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci)
rozhodcovského súdu v konkrétnej veci sa (opäť na základe zákona) vyžaduje ďalšia právna skutočnosť,
a tou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je
možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania)
obmedzená (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci okresného súdu vydať rozsudok,
ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci rozhodcovského súdu pokrýva zásadnea logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi ne patrí úplne prirodzene zistenie
zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie právomoci rozhodcovského súdu,
ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohto dôvodu argumenty oprávneného o

nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné obchodné (alebo inak pomenované)
podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr. aj rozhodcovská doložka, je
nesprávny.

Rozhodcovský súd v predmetnej veci založil svoju právomoc konať vo veci na rozhodcovskej doložke

ako súčasti všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2011
uzavretej medzi oprávneným a povinným, v ktorej bol odkaz na rozhodcovskú doložku upravenú vo
všeobecných obchodných podminekach.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť tejto zmluvy medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká

nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak nemal oprávnenie
vo veci konať. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci.

Nie je možné bez ďalšieho súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere

došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona o bankách v súvislosti s ponukovou povinnosťou banky
predložiť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej

zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov a podľa odseku 2 Návrh rozhodcovskej zmluvy
podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr
pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom

podľa osobitných predpisov

Toto ustanovenie ukladá povinnosť banke preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a
vyjednania rozhodcovskej doložky. Je zrejmý záujem zákonodarcu o špecifikáciu tejto povinnosti bánk
vo vzťahu k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo

vzťahu k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane.

Zákonné ustanovenie, ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda

ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním nepochybne svedčia o tom, že povinný ako
spotrebiteľ nemal možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a ani nemal možnosť
ju neprijať.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená formulárová zmluva o úvere,

ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme
všeobecných obchodných podmienok bez možnosti individuálneho dojednania, zmeny jej obsahu, či
výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.Podľa predmetnej rozhodcovskej doložky mal spory zo zmluvy riešiť rozhodcovský súd, ak bude
žalobcom banka, alebo, ak bude žalobcom spotrebiteľ, rozhodcovský súd alebo všeobecný súd.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“

Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok formulárovej zmluvy spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa a je
považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania

(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej
jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady

spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť
alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
procesarobímutomenejobtiažnym.Keďjeneprerokovanájurisdikčnáklauzulazahrnutávtakejzmluve

v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s
požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

Aj v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu zrejmá, pričom ide o rozpor

doložky aj s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011).

Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Vydaný
rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie,
ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej nie sú

dotknuté.

Súdprvéhostupňapretopostupovalsprávne,keďvsúladesustanovenímpodľa§44ods.2Exekučného
poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia

zamietol.Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto
vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci rozhodcovského
súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

O návrhu na zmenu účastníkov konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa po rozhodnutí dňa

21.1.2016 odvolací súd nerozhodoval, keďže vzhľadom na rozhodnutie vo veci nebol zákonný dôvod na
tento postup, pretože podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku (ktorý by sa v tomto prípade aplikoval)
proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto
je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho
prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Navrhovateľ predložil zmluvu o postúpení

vymáhanej pohľadávky na BENCONT INVESTMENTS s.r.o., ale keďže exekúcia sa nebude vykonávať,
nebolo potrebné o zmene účastníkov rozhodovať.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224

ods. 1, 4 O.s.p., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.