Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114223701
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114223701.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka D. B. nar. X. Q. XXXX,
P. XX, XXX XX K. O., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k.
1K/59/2014-47 z 20. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1K/59/2014-47 z 20. júla 2015 potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len "konkurzný súd") uznesením č. k. 1K/59/2014-47 z 20. júla 2015
zamietol návrh navrhovateľa (veriteľa) na vyhlásenie konkurzu podaný proti dlžníkovi D. B., nar. X. Q.
XXXX, P. XX, XXX XX K. O. (ďalej len "dlžník").

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ preukazoval oprávnenie podať návrh
na vyhlásenie konkurzu rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a. s. Bratislava sp. zn. II-A/0412/0003 z 9. augusta 2013, ktoré
sa stalo právoplatné 31. októbra 2013 a vykonateľné 21. novembra 2013. Ako ďalšieho veriteľa označil
Obec K. O.. Konkurzný súd vyzval navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu

s obchodnými podmienkami pre úver a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorá bola uzavretá
dňa 22. apríla XXXX medzi X. B. a. s. a dlžníkom. Z predložených dokladov konkurzný súd zistil,
že rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Konkurzný súd konštatoval, že uvedená podmienka nebola so
spotrebiteľom (dlžníkom) individuálne dohodnutá, pretože bola zaradená do všeobecných obchodných
podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej

formulárovej zmluvy, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa názoru konkurzného súdu
ide o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v dôsledku čoho je
absolútne neplatným právnym úkonom. Na tejto skutočnosti nemení nič ani čl. 10.2.3. všeobecných
obchodných podmienok, ktorý formálne umožnil dlžníkovi rozhodcovskú doložku neprijať, pretože na
neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd považoval

za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Táto nerovnováha má za následok procesnú nevýhodu jedného z účastníkov konania, v tomto prípade
dlžníka. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok týkajúce sa rozhodcovskej doložky preto
vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré
je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať

a rozhodnúť vo veci. Z týchto dôvodov rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade
odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je vykonateľnýmexekučným titulom. Na základe týchto skutočností prišiel konkurzný súd k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal aktívnu legitimáciu, a preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p., v ktorom
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka,
alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil konkurznému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní navrhovateľ nesúhlasí s právnymi závermi konkurzného súdu. Poukazuje predovšetkým

na to, že konkurzný súd uznesením č. k. 1K/59/2014 začal konkurzné konanie a týmto uznesením
je viazaný. Z tohto uznesenia vyplýva, že sú splnené podmienky pre začatie konkurzného konania a
nemôže o tom rozhodovať znovu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR"), vymedzuje v ktorých
prípadoch môže konkurzný súd konanie zastaviť. Podľa názoru navrhovateľa konkurzný súd rozhodol
svojvoľne, pretože zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, čo ZoKR neumožňuje, pričom preskúmaval

podmienky pre začatie konania, čo po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania nie je oprávnený.
Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2CoKR/174/2014-63, v ktorom Krajský
súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný, je
spôsobilým exekučným titulom. Ďalej navrhovateľ opisuje správny postup konkurzného súdu v prípade

veriteľského návrhu, ktorý je upravený v § 19 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ konkurzný súd na základe podaného
návrhu začal konkurzné konanie, je možné prísť k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa
zákonom ustanovené náležitosti, pretože v opačnom prípade by súd postupoval nezákonne. Exekučný
titul nebol rozhodnutím súdu zrušený a ani neboli za neprípustné súdom vyhlásené zmluvné dojednania.
Konkurzný súd nie je osobou oprávnenou zrušiť rozhodcovský rozsudok alebo nerešpektovať jeho

právne účinky a jeho záväznosť. Na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na judikatúru ústavného
súdu, ktorá sa týka formálneho výkladu právnych predpisov všeobecnými súdmi, svojvôle všeobecných
súdov pri výklade, právnych predpisov a poukazuje aj na judikatúru konkurzných súdov, podľa ktorej v
štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok
veriteľov. Napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, pretože po začatí konkurzného konania je

predmetom dokazovania jedine skutočnosť, či dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť. Pokiaľ dlžník
platobnú schopnosť neosvedčí, konkurzný súd je povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. V ďalšej
časti odvolania podrobne rozoberá ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že priložené rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné
a Exekučný poriadok mu priznáva spôsobilosť byť exekučným titulom. Konkurzný súd nemal právomoc

rozhodcovské rozhodnutie preskúmať a jeho záver o tom, že ide o nulitné rozhodnutie nemá zákonný
rámec. Aj v tejto časti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, pričom
konštatuje, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko
ide o sekundárny zdroj práva. Z týchto dôvodov ju nemožno použiť v horizontálnych vzťahov medzi

subjektmisúkromnéhopráva,atoobzvlášť,akboladoprávnehoporiadkuimplementovaná.Navrhovateľ
sa odvoláva aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany
spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Aj
samotná judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských zmluvách za všeobecne
prípustnú. Tzv. eurokonformný výklad má podľa stanoviska navrhovateľa uplatniteľnosť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku. Rozhodcovská doložka je vôľou obidvoch strán a vôľou spotrebiteľa
bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ poukazuje aj na
rokovacíporiadokstálehorozhodcovskéhosúdu,podľaktoréhovrozhodcovskomkonanírozhodujútraja
rozhodcovia. Ak po podaní žaloby žalobca neurčí rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského
súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej

lehote. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov
v určenej lehote, alebo ak jeho určenie ponechajú na rozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o
ustanovenírozhodcovpredsedníctvorozhodcovskéhosúdu.Zuvedenéhovyplýva,žev rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena
senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu

(rozhodcu). Samotná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. V tomto prípade teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky.Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil

podľa § 219 O.s.p.

Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným 7. novembra
2014 na konkurznom súde právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu uviedol,
že platobnú neschopnosť dlžníka odôvodňuje plnením nepeňažných záväzkov, a to pohľadávkou

navrhovateľa priznanou Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri rozhodcovskej arbitrážnej a
mediačnej a.s. Bratislava formou rozhodcovského rozsudku sp. zn. II-A/0412/2003 zo dňa 9. augusta
2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. októbra 2013 a vykonateľným sa stal 21. novembra
2013. Ďalším veriteľom dlžníka je Obec K. O., pre ktorého je vymáhaná pohľadávka v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. EX 1767/08 u súdneho exekútora, Exekútorský úrad Zvolen. K návrhu
na vyhlásenie konkurzu priložil navrhovateľ výpis z katastra nehnuteľností č. XXX, podľa ktorého je

dlžník spoluvlastníkom nehnuteľností v nich uvedených, pričom na tieto nehnuteľnosti je zriadených
viac exekučných záložných práv. Ďalej navrhovateľ priložil výzvu X. B. (pôvodný veriteľ) na zaplatenie
záväzku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. apríla 2009, zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 1/2014 medzi X. B. a. s. B. a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED CYPRUS, zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 2/2014 medzi BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED CYPRUS a PRO CIVITAS s. r. o.

Bratislava, rozhodcovský rozsudok sp. zn. II-A/0412/0003 z 9. augusta 2013 a doklad o zaplatení
preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu.

Konkurzný súd uznesením č. k. 1K/59/2014-21 z 24. novembra 2014 vyzval navrhovateľa na osvedčenie
podpisu návrhu na vyhlásenie konkurzu a zaslanie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s

obchodnými podmienkami pre úver a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorá bola uzatvorená
22. apríla 2009 medzi X. B. a dlžníkom.

Navrhovateľ predložil požadované listiny konkurznému súdu 11. decembra 2014.

Uznesením č. k. 1K/59/2014-43 z 23. decembra 2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.
Napadnutým uznesením zo dňa 20. júla 2015 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým zamietol
návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu vrátane procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto

rozhodnutia, pokiaľ by prípadné procesné vady mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia (§
212 ods. 3 O.s.p.).

Tak, ako to už odvolací súd konštatoval vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 25
CoKR 2/2015, 25 CoKR 8/2015), konkurzné konanie má prvky sporového a nesporového konania. V

prípade, že je podaný veriteľský návrh, do vyhlásenia konkurzu, má toto konanie povahu sporového
konania, pretože dlžník má právo na to, aby sa jeho vec prejednala na pojednávaní, má právo sa vyjadriť
k návrhu na vyhlásenie konkurzu, navrhovať dôkazy a označovať skutočnosti na preukázanie svojich
tvrdení. Dlžník môže týmto postupom zabrániť vyhláseniu konkurzu, ak preukáže, že nie sú splnené
podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu upravuje ZoKR osobitný
procesný postup konkurzného súdu po podaní tak dlžníckeho, ako aj veriteľského návrhu na vyhlásenie
konkurzu. S prihliadnutím na tieto účinky, ktoré sa týkajú dlžníka ale aj tretích osôb, ZoKR stanovuje aj
osobitné obsahové náležitosti dlžníckeho a predovšetkým veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Pokiaľ návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, je povinný v návrhu uviesť skutočnosti, z ktorých
možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30
dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Ďalšou
obsahovou náležitosťou veriteľského návrhu sú listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v
návrhu (§ 11 ods. 2 ZoKR). Navrhovateľ môže preukázať svoju pohľadávku listinou, ktorá je uvedená

v taxatívnom výpočte v § 12 ods. 2 písm. a) až d) ZoKR. Vzhľadom na to, že dlžníkom je fyzická
osoba a nejde o pohľadávku štátu, veriteľ môže preukázať svoju pohľadávku len písomným uznaním
dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka alebo vykonateľným rozhodnutím, alebo iným podkladom,
na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu [§ 12 ods. 2 písm. a),b) ZoKR]. Týmito obsahovými náležitosťami návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť podaniu
zneužívajúceho návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý by mohol vyvolať minimálne účinky začatia
konkurzného konania stanovené v § 14 ods. 5 ZoKR.

V posudzovanom prípade navrhovateľ ako veriteľ preukázal svoju pohľadávku právoplatným a
vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je
po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Podľa §

41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu exekučným
titulom.

V štádiu do začatia konkurzného konania sa činnosť konkurzného súdu v zásade redukuje na
formálne posudzovanie obsahových náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu (tak všeobecných ako
aj osobitných).

Vo väčšine prípadov, procesná lehota stanovená v § 14 ods. 1 ZoKR na rozhodnutie o návrhu na
vyhlásenie konkurzu, neumožňuje konkurznému súdu bližšie skúmanie aj samotných pripojených listín
z hľadiska ich formálnej a materiálnej správnosti. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne vyzval
navrhovateľa po začatí konkurzného konania na predloženie dokladov, ktoré sa týkajú jeho pohľadávky

voči dlžníkovi a zisťoval, či navrhovateľ má na ním tvrdenú pohľadávku exekučný titul.

Je potrebné si uvedomiť, že aj konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa
začína na základe návrhu. Civilné konanie ako také, sa v zásade začína na základe návrhu (dôjdením
návrhu na súd), a to na základe akéhokoľvek návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí

súd odstraňovať vady návrhu s výnimkou tých vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania.

Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nemôže brániť tomu, aby konkurzný súd
preskúmaval formálnu a aj materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou
obsahovou náležitosťou. Preskúmavaním týchto listín (v tomto prípade exekučného titulu), konkurzný

súd skúma formálnu a obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania. Opačný výklad, ktorý preferuje
navrhovateľ, by predstavoval formálny doslovný výklad právnej úpravy konkurzného konania, čo by bolo
v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.

Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, a preto súd musí skúmať aktívnu vecnú

legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania, a to až do rozhodnutia „vo veci“. Pokiaľ
navrhovateľovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, konkurzný súd musí za primeranej aplikácii
Občianskeho súdneho poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu (návrh na začatie konania) zamietnuť
(§ 196 ZoKR), pretože ide o meritórne rozhodnutie. Podobne, ak by napr. konkurzný súd zistil
neodstrániteľnú prekážku konania (napr. strata spôsobilosti byť účastníkom konania), musí konkurzné

konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p..

Konkurznémusúduvkonečnomdôsledkuničnebráni,abylistinyposudzovalajzhľadiskaichmateriálnej
správnosti a v prípade nepripojenia listín, ktoré nespĺňajú stanovené náležitosti (nie sú listinami v zmysle
§ 12 ods. 2 ZoKR), odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to predpisuje ustanovenie § 14

ods. 1 ZoKR.

Po začatí konkurzného konania je konkurzný súd povinný skúmať procesné aj hmotnoprávne podmienky
pre vyhlásenie konkurzu. Procesnou podmienkou je správny a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu,
ktorýmástanovenéobsahovénáležitosti.Lentakýmnávrhomnavrhovateľpreukážesvojuaktívnuvecnú

legitimáciu.

Základnýmihmotnoprávnymipodmienkamiprevyhláseniekonkurzujeúpadokdlžníka,pluralitaveriteľov
a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.

V posudzovanom prípade, pretože ide o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, aktívna vecná
legitimácia je veriteľovi dovolená len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa § 11 ods. 3 ZoKR
platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v
omeškanísplnenímaspoňdvochpeňažnýchzáväzkov,viacakojednémuveriteľoviaboljednýmztýchtoveriteľov písomne vyzvaný na jej zaplatenie. Na toto ustanovenie systematicky nadväzuje § 12 ods. 2
ZoKR, ktorý predpisuje veriteľovi ako navrhovateľovi uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene
predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.

Konkurzný súd v posudzovanom prípade primárne správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Len pokiaľ je táto podmienka splnená, zaoberá sa skúmaním
ďalších hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže
pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v §

12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR, konkurzný súd správne podľa ustanovení O.s.p. za použitia § 196 ZoKR
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

Pre rozhodnutie o odvolaní bolo potrebné posúdiť napadnuté rozhodnutie a postup konkurzného súdu,
ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu v tej časti, v ktorej ex offo preskúmal existenciu exekučného titulu.

Konkurzné konanie je svojim obsahom a účinkami konaním základným, v ktorom sa rieši úpadok
dlžníka, je aj konaním exekučným, pretože sa v ňom uspokojujú pohľadávky veriteľov. Konkurzné
konanie sa označovalo aj ako generálna exekúcia. Jednou zo základných funkcií konkurzu je pomerné
uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka. Po zistení pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásia do
konania, konkurzné konanie nadobúda svojimi účinkami povahu exekučného konania, pretože správca

konkurznej podstaty speňaží majetok úpadcu (dlžníka) a zo získaného výťažku uspokojuje pohľadávky
veriteľov. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu a žiada, aby konkurzný súd vyhlásil konkurz,
chce dosiahnuť osobitný druh exekúcie na majetok dlžníka, pretože po vyhlásení konkurzu dôjde k
speňaženiu majetku dlžníka a k rozdeleniu získaného výťažku medzi jeho veriteľov. V tomto smere
je individuálna exekúcia a konkurzné konanie ako generálna exekúcia, svojim obsahom a účinkami

totožná.

Z týchto dôvodov nie je právne akceptovateľné, aby v jednom druhu súdneho konania pri
individuálnej exekúcii, exekučný súd skúmal existenciu exekučného titulu a v inom druhu súdneho
konania pri generálnej exekúcii, by konkurzný súd exekučný titul nepreskúmaval. Rovnako by bolo

neakceptovateľné, aby ten istý súd pri individuálnej exekúcii nepripustil exekučné konanie, pretože
preskúma a neuzná exekučný titul a v inom druhu súdneho konania, kde tak isto dochádza k exekúcii na
majetok dlžníka, by nepreskúmaval exekučný titul a pripustil by speňaženie majetku dlžníka. Navyše,
v konkurznom konaní je existencia exekučného titulu conditio sine qua non pre podanie veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkurzný súd preto správne zisťoval, či priložený rozhodcovský

rozsudok, ktorým navrhovateľ preukazuje ako veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň osvedčuje
platobnú neschopnosť dlžníka, je exekučnými titulom.

K samotnému oprávneniu konkurzného súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským
rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie

dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013.

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, čím sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok

nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu,
ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľ správne konštatoval, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu sa nezisťuje a nepreskúmava
oprávnenosť pohľadávok ako aj to, že na sporné pohľadávky sa neprihliada (§ 19 ods. 1 písm. c) ZoKR).
Konkurzný súd v posudzovanom prípade nepreskúmaval pohľadávky veriteľa ako také a nevykonávalohľadne nich dokazovanie, ale zisťoval len aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, pričom súd na tieto
procesné úkony nie je povinný nariaďovať pojednávanie (§ 197 ods. 1 ZoKR, veta in fine).

Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen
v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp v
aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa musí
premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhanej pohľadávke v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov,

aleajvoblastiprocesnoprávnychvzťahov.Ztýchtodôvodovkonkurznýsúdprihliadanato,abymuvýkon
práva veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že tento interpretačný príkaz
vyplýva aj z § 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci.

Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade konkurzný súd len skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu, ktorú je povinný skúmať ex offo aj bez procesnej aktivity dlžníka, a to bez ohľadu na jeho

právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či dlžník je spotrebiteľom.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal pohľadávku
spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami ZoKR, a preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto

odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľideonáhradutrovodvolaciehokonania,právonaichnáhradubymaldlžník,ktorýbolvodvolacom
konaní úspešný. Pretože dlžník si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Preúplnosťodvolacísúduvádza,žekonkurznýsúdbudevtomtokonanírozhodovaťovrátenípreddavku
na úhradu odmeny predbežného správcu, ktorý zložil navrhovateľ, a to analogicky podľa § 13 ZoKR.
Konkurzný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia totiž v konkurznom konaní nepokračuje, a preto
preddavok zložený účelovo na úhradu odmeny predbežného správcu sa nepoužije na zložený účel.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.