Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25CoKR/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114222473.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa (veriteľa) PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869
464, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Q. W., nar.
XX. F. XXXX, A. R. XX, XXX XX B., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015 p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len "konkurzný súd") uznesením č. k. 1K/55/2014-41 z 20. júla 2015
(ďalej aj "napadnuté rozhodnutie") zamietol návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi Q. W.,
nar. XX. F. XXXX, A. R. XX, XXX XX B. (ďalej len "dlžník"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ preukazoval oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a. s.
Bratislava, ktoré sa stalo právoplatné 30. mája 2014 a vykonateľné 3. júna 2014. Konkurzný súd vyzval
navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s obchodnými podmienkami pre
úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorá bola uzavretá dňa 22. júla 2008 medzi W. A.
a. s. a dlžníkom. Z predložených dokladov konkurzný súd zistil, že rozhodcovská doložka podľa bodu

10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná.
Konkurzný súd konštatoval, že uvedená podmienka nebola so spotrebiteľom (dlžníkom) individuálne
dohodnutá, pretože bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy
a dlžník nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa názoru konkurzného súdu ide o vnútenú podmienku, ktorá sa
netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide o

neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani čl. 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formálne
umožnil dlžníkovi rozhodcovskú doložku neprijať, pretože na neprijatie rozhodcovskej doložky sa
vyžadovalďalšípísomnýúkonodspotrebiteľa,čosúdpovažovalzaustanoveniezvyšujúcenerovnováhu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha má za následok
procesnú nevýhodu jedného z účastníkov konania, v tomto prípade dlžníka. Ustanovenia Všeobecných

obchodných podmienok týkajúce sa rozhodcovskej doložky preto vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými
mravmi. V dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Z týchto dôvodov
rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe týchto

skutočnostíprišielkonkurznýsúdkzáveru,ženavrhovateľnepreukázalaktívnulegitimáciu,apretonávrh
na vyhlásenie konkurzu zamietol.Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O.s.p., v ktorom
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka,

alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil konkurznému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní navrhovateľ nesúhlasí s právnymi závermi konkurzného súdu. Poukazuje predovšetkým
na to, že konkurzný súd uznesením č. k. 1K/55/2014 začal konkurzné konanie a týmto uznesením
je viazaný. Z tohto uznesenia vyplýva, že sú splnené podmienky pre začatie konkurzného konania a

nemôže o tom rozhodovať znovu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR"), vymedzuje v ktorých
prípadoch môže konkurzný súd konanie zastaviť. Podľa názoru navrhovateľa konkurzný súd rozhodol
svojvoľne, pretože zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, čo ZoKR neumožňuje, pričom preskúmaval
podmienky pre začatie konania, čo po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania nie je oprávnený.
Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2CoKR/174/2014-63, v ktorom Krajský

súd v Bratislava potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.
V tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný, je
spôsobilým exekučným titulom. Ďalej navrhovateľ opisuje správny postup konkurzného súdu v prípade
veriteľského návrhu, ktorý je upravený v § 19 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ konkurzný súd na základe podaného
návrhu začal konkurzné konanie, je možné prísť k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa

zákonom ustanovené náležitosti, pretože v opačnom prípade by súd postupoval nezákonne. Exekučný
titul nebol rozhodnutím súdu zrušený a ani neboli za neprípustné súdom vyhlásené zmluvné dojednania.
Konkurzný súd nie je osobou oprávnenou zrušiť rozhodcovský rozsudok alebo nerešpektovať jeho
právne účinky a jeho záväznosť. Na podporu svojich tvrdení sa odvoláva na judikatúru ústavného
súdu, ktorá sa týka formálneho výkladu právnych predpisov všeobecnými súdmi, svojvôle všeobecných

súdov pri výklade, právnych predpisov a poukazuje aj na judikatúru konkurzných súdov, podľa ktorej v
štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok
veriteľov. Napadnuté rozhodnutie považuje za svojvoľné, pretože po začatí konkurzného konania je
predmetom dokazovania jedine skutočnosť, či dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť. Pokiaľ dlžník
platobnú schopnosť neosvedčí, konkurzný súd je povinný vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. V ďalšej

časti odvolania podrobne rozoberá ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov, z ktorých vyplýva, že priložené rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné
a Exekučný poriadok mu priznáva spôsobilosť byť exekučným titulom. Konkurzný súd nemal právomoc
rozhodcovské rozhodnutie preskúmať a jeho záver o tom, že ide o nulitné rozhodnutie nemá zákonný
rámec. Aj v tejto časti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, pričom

konštatuje, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko
ide o sekundárny zdroj práva. Z týchto dôvodov ju nemožno použiť v horizontálnych vzťahov medzi
subjektmisúkromnéhopráva,atoobzvlášť,akboladoprávnehoporiadkuimplementovaná.Navrhovateľ
sa odvoláva aj na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany

spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Aj
samotná judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských zmluvách za všeobecne
prípustnú. Tzv. eurokonformný výklad má podľa stanoviska navrhovateľa uplatniteľnosť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku. Rozhodcovská doložka je vôľou obidvoch strán a vôľou spotrebiteľa
bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ poukazuje aj na

rokovacíporiadokstálehorozhodcovskéhosúdu,podľaktoréhovrozhodcovskomkonanírozhodujútraja
rozhodcovia. Ak po podaní žaloby žalobca neurčí rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského
súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej
lehote. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov
v určenej lehote, alebo ak jeho určenie ponechajú na rozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o

ustanovenírozhodcovpredsedníctvorozhodcovskéhosúdu.Zuvedenéhovyplýva,žev rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena
senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu
(rozhodcu). Samotná úverová zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, na základe ktorej bol
poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a podlieha dohľadu Národnej banky
Slovenska. V tomto prípade teda nejde o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky
Slovenska.Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 O.s.p.

Odvolací súd v konaní zistil, že navrhovateľ si uplatnil návrhom podaným na konkurznom súde
20. októbra 2014 právo na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že platobnú
neschopnosťdlžníkaodôvodňujeneplnenímpeňažnýchzáväzkov,atopohľadávkounavrhovateľa,ktorá
bola priznaná Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej

a.s. Bratislava rozhodcovským rozsudkom sp. zn. ID-A/0412/0001 z 29. apríla 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30. mája 2014 a vykonateľným sa stal 3. júna 2014. Ďalším veriteľom je Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava, ktorej pohľadávka vo výške 1.424,61 Eur vyplýva zo zoznamu
dlžníkov k 20. septembru 2014. Navrhovateľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu pripojil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. ID-A/0412/0001 z 29. apríla 2014, ktorý je opatrený doložkou právoplatnosti a
vykonateľnosti, výpisom zo zoznamu dlžníkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, výzvu na splatenie

úveru a doklad o úhrade preddavku na úhradu odmeny predbežného správcu vo výške 1.327,76 Eur.

Konkurzný súd výzvou z 5. novembra 2014 vyzval navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX spolu s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Na základe tejto výzvy navrhovateľ zaslal konkurznému súdu požadované doklady 24. novembra 2014.

Konkurzný súd uznesením č. k. 1K/55/2014-37 z 23. decembra 2014 začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi. Napadnutým uznesením z 20. júla 2015 návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým zamietol
návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu vrátane procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto
rozhodnutia, pokiaľ by prípadné procesné vady mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia (§
212 ods. 3 O.s.p.).

Tak, ako to už odvolací súd konštatoval vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 25
CoKR 2/2015), konkurzné konanie má prvky sporového a nesporového konania. V prípade, že je podaný
veriteľský návrh, do vyhlásenia konkurzu, má toto konanie povahu sporového konania, pretože dlžník
má právo na to, aby sa jeho vec prejednala na pojednávaní, má právo sa vyjadriť k návrhu na vyhlásenie
konkurzu, navrhovať dôkazy a označovať skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Dlžník môže

týmto postupom zabrániť vyhláseniu konkurzu, ak preukáže, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie
konkurzu.

Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu upravuje ZoKR osobitný
procesný postup konkurzného súdu po podaní tak dlžníckeho, ako aj veriteľského návrhu na vyhlásenie

konkurzu. S prihliadnutím na tieto účinky, ktoré sa týkajú dlžníka ale aj tretích osôb, ZoKR stanovuje aj
osobitné obsahové náležitosti dlžníckeho a predovšetkým veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Pokiaľ návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, je povinný v návrhu uviesť skutočnosti, z ktorých
možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30
dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Ďalšou

obsahovou náležitosťou veriteľského návrhu sú listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v
návrhu (§ 11 ods. 2 ZoKR). Navrhovateľ môže preukázať svoju pohľadávku listinou, ktorá je uvedená
v taxatívnom výpočte v § 12 ods. 2 písm. a) až d) ZoKR. Vzhľadom na to, že dlžníkom je fyzická
osoba a nejde o pohľadávku štátu, veriteľ môže preukázať svoju pohľadávku len písomným uznaním
dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka alebo vykonateľným rozhodnutím, alebo iným podkladom,

na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia, alebo vykonať exekúciu [§ 12 ods. 2 písm. a),
b) ZoKR]. Týmito obsahovými náležitosťami návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť podaniu
zneužívajúceho návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý by mohol vyvolať minimálne účinky začatia
konkurzného konania stanovené v § 14 ods. 5 ZoKR.

V posudzovanom prípade navrhovateľ ako veriteľ preukázal svoju pohľadávku právoplatným a
vykonateľným rozhodcovským rozsudkom. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je
po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov. Podľa §41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu exekučným
titulom.

V štádiu do začatia konkurzného konania sa činnosť konkurzného súdu v zásade redukuje na
formálne posudzovanie obsahových náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu (tak všeobecných ako
aj osobitných).

Vo väčšine prípadov, procesná lehota stanovená v § 14 ods. 1 ZoKR na rozhodnutie o návrhu na

vyhlásenie konkurzu, neumožňuje konkurznému súdu bližšie skúmanie aj samotných pripojených listín
z hľadiska ich formálnej a materiálnej správnosti. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne vyzval
navrhovateľa po začatí konkurzného konania na predloženie dokladov, ktoré sa týkajú jeho pohľadávky
voči dlžníkovi a zisťoval, či navrhovateľ má na ním tvrdenú pohľadávku exekučný titul.

Je potrebné si uvedomiť, že aj konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa

začína na základe návrhu. Civilné konanie ako také, sa v zásade začína na základe návrhu (dôjdením
návrhu na súd), a to na základe akéhokoľvek návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí
súd odstraňovať vady návrhu s výnimkou tých vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania.

Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nemôže brániť tomu, aby konkurzný súd

preskúmaval formálnu a aj materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou
obsahovou náležitosťou. Preskúmavaním týchto listín (v tomto prípade exekučného titulu), konkurzný
súd skúma formálnu a obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania. Opačný výklad, ktorý preferuje
navrhovateľ, by predstavoval formálny doslovný výklad právnej úpravy konkurzného konania, čo by bolo
v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.

Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, a preto súd musí skúmať aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania, a to až do rozhodnutia „vo veci“. Pokiaľ
navrhovateľovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, konkurzný súd musí za primeranej aplikácii
Občianskeho súdneho poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu (návrh na začatie konania) zamietnuť

(§ 196 ZoKR), pretože ide o meritórne rozhodnutie. Podobne, ak by napr. konkurzný súd zistil
neodstrániteľnú prekážku konania (napr. strata spôsobilosti byť účastníkom konania), musí konkurzné
konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p..

Konkurznémusúduvkonečnomdôsledkuničnebráni,abylistinyposudzovalajzhľadiskaichmateriálnej

správnosti a v prípade nepripojenia listín, ktoré nespĺňajú stanovené náležitosti (nie sú listinami v zmysle
§ 12 ods. 2 ZoKR), odmietol návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to predpisuje ustanovenie § 14
ods. 1 ZoKR.

Po začatí konkurzného konania je konkurzný súd povinný skúmať procesné aj hmotnoprávne podmienky

pre vyhlásenie konkurzu. Procesnou podmienkou je správny a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu,
ktorýmástanovenéobsahovénáležitosti.Lentakýmnávrhomnavrhovateľpreukážesvojuaktívnuvecnú
legitimáciu.

Základnýmihmotnoprávnymipodmienkamiprevyhláseniekonkurzujeúpadokdlžníka,pluralitaveriteľov

a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.

V posudzovanom prípade, pretože ide o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, aktívna vecná
legitimácia je veriteľovi dovolená len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa § 11 ods. 3 ZoKR
platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v

omeškanísplnenímaspoňdvochpeňažnýchzáväzkov,viacakojednémuveriteľoviaboljednýmztýchto
veriteľov písomne vyzvaný na jej zaplatenie. Na toto ustanovenie systematicky nadväzuje § 12 ods. 2
ZoKR, ktorý predpisuje veriteľovi ako navrhovateľovi uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene
predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.

Konkurzný súd v posudzovanom prípade primárne správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Len pokiaľ je táto podmienka splnená, zaoberá sa skúmaním
ďalších hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže
pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v §12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR, konkurzný súd správne podľa ustanovení O.s.p. za použitia § 196 ZoKR
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

Pre rozhodnutie o odvolaní bolo potrebné posúdiť napadnuté rozhodnutie a postup konkurzného súdu,
ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu v tej časti, v ktorej ex offo preskúmal existenciu exekučného titulu.

Konkurzné konanie je svojim obsahom a účinkami konaním základným, v ktorom sa rieši úpadok
dlžníka, je aj konaním exekučným, pretože sa v ňom uspokojujú pohľadávky veriteľov. Konkurzné

konanie sa označovalo aj ako generálna exekúcia. Jednou zo základných funkcií konkurzu je pomerné
uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku dlžníka. Po zistení pohľadávok, ktoré si veritelia prihlásia do
konania, konkurzné konanie nadobúda svojimi účinkami povahu exekučného konania, pretože správca
konkurznej podstaty speňaží majetok úpadcu (dlžníka) a zo získaného výťažku uspokojuje pohľadávky
veriteľov. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu a žiada aby konkurzný súd vyhlásil konkurz,
chce dosiahnuť osobitný druh exekúcie na majetok dlžníka, pretože po vyhlásení konkurzu dôjde k

speňaženiu majetku dlžníka a k rozdeleniu získaného výťažku medzi jeho veriteľov. V tomto smere
je individuálna exekúcia a konkurzné konanie ako generálna exekúcia, svojim obsahom a účinkami
totožná.

Z týchto dôvodov nie je právne akceptovateľné, aby v jednom druhu súdneho konania pri

individuálnej exekúcii, exekučný súd skúmal existenciu exekučného titulu a v inom druhu súdneho
konania pri generálnej exekúcii, by konkurzný súd exekučný titul nepreskúmaval. Rovnako by bolo
neakceptovateľné, aby ten istý súd pri individuálnej exekúcii nepripustil exekučné konanie, pretože
preskúma a neuzná exekučný titul a v inom druhu súdneho konania, kde tak isto dochádza k exekúcii na
majetok dlžníka, by nepreskúmaval exekučný titul a pripustil by speňaženie majetku dlžníka. Navyše,

v konkurznom konaní je existencia exekučného titulu conditio sine qua non pre podanie veriteľského
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkurzný súd preto správne zisťoval, či priložený rozhodcovský
rozsudok, ktorým navrhovateľ preukazuje ako veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi a zároveň osvedčuje
platobnú neschopnosť dlžníka, je exekučnými titulom.

K samotnému oprávneniu konkurzného súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským
rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013.

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti

rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, čím sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov právneho štátu, vychádzal odvolací súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa
na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok
nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu,
ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie

či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Navrhovateľ správne konštatoval, že v štádiu do vyhlásenia konkurzu sa nezisťuje a nepreskúmava
oprávnenosť pohľadávok ako aj to, že na sporné pohľadávky sa neprihliada (§ 19 ods. 1 písm. c) ZoKR).

Konkurzný súd v posudzovanom prípade nepreskúmaval pohľadávky veriteľa ako také a nevykonával
ohľadne nich dokazovanie, ale zisťoval len aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, pričom súd na tieto
procesné úkony nie je povinný nariaďovať pojednávanie (§ 197 ods. 1 ZoKR, veta in fine).

Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho. Tento princíp sa prejavuje nielen

v obsahovej stránke hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, ale aj ako interpretačný princíp v
aplikačnej praxi súdov. Ide o trend tak v judikatúre európskych ako aj ústavných súdov, ktorý sa musí
premietnuť aj do aplikačnej praxi všeobecných súdov. Dlžník, ktorý je pri vymáhanej pohľadávke v
právnom postavení spotrebiteľa, je nesporne slabšou stranou nielen v oblasti hmotnoprávnych vzťahov,aleajvoblastiprocesnoprávnychvzťahov.Ztýchtodôvodovkonkurznýsúdprihliadanato,abymuvýkon
práva veriteľa nebol neodôvodnene na ujmu. Odvolací súd poukazuje na to, že tento interpretačný príkaz
vyplýva aj z § 1 a 2 O.s.p., podľa ktorých výkon práva musí byť spravodlivý a nesmie byť zneužívajúci.

Tak ako bolo však už uvedené, v posudzovanom prípade konkurzný súd len skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu, ktorú je povinný skúmať ex offo aj bez procesnej aktivity dlžníka, a to bez ohľadu na jeho
právnu povahu a teda bez ohľadu na to, či dlžník je spotrebiteľom.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal pohľadávku
spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami ZoKR, a preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto
odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľideonáhradutrovodvolaciehokonania,právonaichnáhradubymaldlžník,ktorýbolvodvolacom

konaní úspešný. Pretože dlžník si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Preúplnosťodvolacísúduvádza,žekonkurznýsúdbudevtomtokonanírozhodovaťovrátenípreddavku
na úhradu odmeny predbežného správcu, ktorý zložil navrhovateľ, a to analogicky podľa § 13 ZoKR.

Konkurzný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia totiž v konkurznom konaní nepokračuje, a preto
preddavok zložený účelovo na úhradu odmeny predbežného správcu sa nepoužije na zložený účel.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.