Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116201012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116201012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák,
Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa, Bratislava 10, IČO: 35 855
673, proti odporcovi: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, H. pri D., štátny občan SR, o zaplatenie
245,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 5,71 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5,71 eur od 3.6.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.1.2016 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd
v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 245,65 eur spolu s úrokom z omeškania
5,25 % ročne zo sumy 245,65 eur od 3.6.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh
odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril Zmluvu o pripojení č. A7197204 spolu s dodatok k

Zmluve zo dňa 20.9.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle
uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal SIM kartu, ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom. Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporcovi mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie HTC One a to za akciovú kúpnu cenu 320,08 eur. V tomto konaní domáha
sa nároku vo výške škody 239,94 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (620 eur) a jeho
akciovou cenou v súlade čl. 1 bod 1.3 Dodatku. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie 1/2014 do 3/2014 vo výške 160,21 eur, porušil zmluvné povinnosti.

Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 19.5.2014 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace. Odporca na výzvu reagoval čiastočnou úhradou vo výške 120 eur a časť vo výške
34,50 eur bola odpísaná. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, a to počnúc
dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 6.6.2014.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 9.5.2016.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom zmluvu

o pripojení č. A7197204 spolu s dodatok k Zmluve zo dňa 20.9.2013 s kúpou mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie HTC One a to za akciovú kúpnu cenu 320,08 eur so záväzkom zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti 24 mesiacov a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 1/2014 do 3/2014 vo výške 160,21

eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej pohľadávky
do 2.6.2014 a odporca doposiaľ pohľadávku neuhradil.

V predmetnom konaní navrhovateľ uplatňuje cenu za neuhradené služby vo výške 5,71 eur a nárok na
náhradu škody vo výške 239,94 eur.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) a b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na
verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak sa účastník, ktorým je

fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia,
nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24
mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky

a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b, e) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti, opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 44 ods. 10 a 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v
dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšiehoposkytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných
služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej
služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť

účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným
zriadením.
Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez

súhlasu druhej strany.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými
podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd čiastočne návrhu vyhovel.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola
uzavretávyššieuvedenáZmluvaopripojeníspolusdodatokkZmluvezodňa20.9.2013,pričomzmluvné

povinnosti (článok 2 ) ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal si riadne nesplnil. V časti o zaplatenie ceny
služieb odporca nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku navrhovateľa
na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie 1/2014-3/2014.
Navrhovateľ služby dodal, odporca ich prijal a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatil. Súd nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o

správnosti výpočtu pochybovať. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 5,71
eur návrhu vyhovel, pretože odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby
(§494 Občianskeho zákonníka). Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu
s plnením záväzku dňom 3.6.2014.

V prejednávanej veci je predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie náhrady
škody vo výške 239,94 eur. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva,
že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je

potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodu, zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť

za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nebolo preukázané splnenie už
prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu
viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Pokiaľ ide o samotný vznik
škody, je potrebné poznamenať, že podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná

škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel
medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom nim tvrdeného protiprávneho
úkonu odporcom, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán navrhovateľa a odporcu.

Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K zmenšeniu majetku
navrhovateľa tak nedošlo tvrdeným a nepreukázaným porušením povinností odporcu, ale dojednaním
kúpnej ceny. Je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tohoúčastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. V prejednávanej

veci dôkazné bremeno zaťažovalo navrhovateľa a keďže v konaní nemal súd nárok navrhovateľa na
náhradu škody za preukázaný, preto ho v rozsahu náhrady škody v sume 239,94 eur zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd navrhovateľovi priznal istinu 5,71 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma
predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 239,94 eur predstavuje v danej veci táto
suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje
úspech navrhovateľa 2 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a

sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 98 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý
úspech odporcu teda predstavuje 96 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu
navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods.
1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť

najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy
nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhovanédôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).