Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206053
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214206053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov

senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., O. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 1.201,77 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. decembra 2014 č.k.
14C/202/2014-67 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 667,65 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 34,96 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
667,65 eur od 21.05.2012 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku
návrh zamietol a žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obch.z., § 2, § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1, 2 O.z., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 101, § 103 O.z., § 120 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p.,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dôkladne preskúmal obsah súdneho spisu a dospel
k záveru, že splátky splatné dňa 20.03.2010 až 20.02.2011 sú už premlčané a navrhovateľ má nárok
na splátky splatné dňa 20.03.2011 až 20.05.2012, t.j. na sumu 667,65 eur spolu s vyčísleným úrokom
z omeškania z nepremlčaných splátok vo výške 34,96 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne, zo sumy 667,65 eur od 21.05.2012 do zaplatenia, keď vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu síce úspešný navrhovateľ, avšak jeho čistý úspech predstavuje iba 1,26%. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ má úspech len v nepatrnom rozsahu súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zamietajúcej časti odvolanie navrhovateľ

prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu,
resp. v zmysle § 221 ods. 1, 3 O.s.p. ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že je toho názoru, že súd prvého stupňa na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúceho sa premlčacej doby a na daný prípad bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny

obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľa, preto je nutné
posudzovať predmetný záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,
preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka.
V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a to rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2011 z 28.04.2011, sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 z 21.11.2013, sp. zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013,
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 z 20.02.2014, sp. zn. 11Co/456/2012 z 05.02.2014, sp.
zn. 11Co/71/2013 z 30.04.2014 podľa komentára k § 52 O.s.p. k spotrebiteľským zmluvám od prof.
JUDr. B. O., CSc., podľa ktorého pri uplatňovaní jednotlivých právnych prostriedkov je veľmi dôležité
posúdiť, akého charakteru je spotrebiteľská zmluvy, či ide o zmluvu občiansko-právneho charakteru
alebo obchodno-právneho charakteru. Má to zásadný význam pri uplatňovaní práv spotrebiteľa. Iba v

jednom prípade - práva na ochranu pred neprimeranými podmienkami je úprava jednotná a spoločná
bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide, avšak pokiaľ pôjde o ostatné prostriedky, bude práve dôležité
posúdiť, či ide o zmluvu občiansko-právnu alebo obchodno-právnu, pretože v mnohých prípadoch bude
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 5b Zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOOS“), ktorý nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014, keď v tejto
súvislosti poukázal na článok 1 ods. 1 Ústavy SR, Nález ÚS SR z 24.05.1995, PL.ÚS 16/95, Nález
ÚS SR z 03.03.1996, PL.ÚS 36/95, článok 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, článok 152 ods. 4 Ústavy
SR, Nález ÚS SR z 08.03.2011, III.ÚS 348/2006-42. Je toho názoru, že aplikáciou ustanovenia § 5b
ZoOS na prebiehajúce súdne konanie bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu

pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k
zotretiuprincípuprávnejistoty,akojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažného zásahu do majetkových práv veriteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok
žalobným návrhom zo dňa 28.11.2012, pričom predmetné ustanovenie § 5b ZoOS nadobudlo účinnosť

až dňa 01.05.2014, navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156
ods. 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny a
je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. spolu so závislým výrokom o náhrade trov
konania potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/202/2014 je návrh navrhovateľa,

ktorým sa domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 1.201,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
116,94 eur za obdobie od 21.03.2010 do 30.05.2012 a ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo
sumy 1.201,77 eur od 21.05.2012 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súdnenachádza dôvod, prečo by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení
vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo

v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v zamietajúcej časti nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľka a.s., so sídlom
Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 uzavrel s odporcom dňa 30.05.2007 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0192804440, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, s obsahom

ktorých vyjadril odporca svojim podpisom súhlas. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 50.000,- Sk s výškou úrokovej sadzby 18,40% ročne,
s výškou mesačnej splátky 1.341,- Sk, dátumom prvej splátky 20.06.2007, počet splátok 60, pri
periodicite splátok k 20. dňu kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou úveru 20.05.2012, s RPMN
23,02%. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.05.2012
v počte 27 a celkovej výške 1.201,77 eur. Predmetná pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013, keď pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 2.239,78 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.418,80 eur, riadneho úroku 212,46 eur,
úroku z omeškania 578,62 eur a ostatného príslušenstva 29,9 eur.

Základnou spornou otázkou, vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa, bolo, či súd prvého stupňa

postupoval správne, keď otázku premlčania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zákon
č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy úpravu premlčania vôbec neobsahoval,
pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to v ust. § 387 a nasl. Obchodného
zákonníka a ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v
Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani

nemôže vzdať. S poukazom na to, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 657, § 658
Občianskeho zákonníka /a nie ako uvádza odvolateľ, že ide o úverovú zmluvu uzavretú v zmysle ust. §
407 a násl. ObZ/ s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona o spotrebiteľských
úveroch, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona, ako aj ustanovení
Občianskeho zákonníka, a to i v otázke premlčania práva navrhovateľa.

Aj napriek uvedenému odvolací súd ďalej uvádza, že pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú
širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia
Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť

nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho
zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len
vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter

absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ; osobitosť spotrebiteľských
zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu
- spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

zmluvnépodmienkyindividuálneovplyvniť.Zmyslomzavedeniaosobitnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúv
do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri
poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za „spotrebiteľskú“, musí byť splnená podmienka,
že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov,
pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah;

k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je
teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom,
Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom.

Súd prvého stupňa v danom prípade postupoval správne, keď aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. V danom prípade síce odporca nenamietal
premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom, v zmysle súdom prvého stupňa správne aplikovaného
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné
aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku, ktoré má za následok už bezďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa. Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá
bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.)
došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe

ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné

ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného
zákona.

Zuvedenéhojepotomzrejmé,žesúdprvéhostupňasprávnenapremlčanienárokunavrhovateľavtomto
konaní prihliadal; na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej

úpravy) nebol preto povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j.
prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktorý
namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti návrh
navrhovateľa voči odporcovi zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. §
219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti potvrdil, keď tento správne
rozhodol aj v závislom výroku o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.