Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203040
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816203040.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo proti odporcovi B. E., nar. X.XX.XXXX,
t. č. bytom ul.. o zaplatenie 2.335,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 140,- eur.

U p r a v u j e Slovenskú poštu, a. s, CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 41 Košice, aby súdny poplatok
z návrhu 140,- eur vrátila navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 10.3.2016, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa proti
odporcovi zaplatenia 2.335,28 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 7.7.2014 medzi jeho právnym predchodcom a odporcom bola uzavretá
Úverová zmluva č. 4407024678. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške

3.000,- eur, ktorý sa ako dlžník zaviazal uhradiť v 54 mesačných splátkach po 80,34 eur. Odporca bol
v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto listom zo dňa 4.9.2015 bol pôvodným veriteľom vyzvaný
k splateniu celého zostatku úveru.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto

nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 18 citovaného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.
dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých,

ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom
zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom
štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je
v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

Podľa čl. 26 ods. 1 citovaného nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa čl. 26 ods. 2 citovaného nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je

žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd
pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve
namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

Podľa čl. 28 ods. 1 citovaného nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,

žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
zo dňa 12.12.2012 je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v čl. 5 ods. 1 ustanovuje, že
v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na území iného členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia).

Ochranu slabšej strany pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri
poistných zmluvách, spotrebiteľských zmluvách, atď. Vo výnimočných prípadoch sa uplatní výlučná
právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 24). Účastníci si môžu
právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 19), resp. implicitne sa takejto právomoci
podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 26). Pri začatí konania má súd skúmať svoju právomoc podľa

Nariadenia č. 1215/2012 iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu.
Ak súd zistí, že neexistuje iný súd, ktorý by mal výlučnú právomoc, musí konať vo veci samej. Nemôže
teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných pravidiel
pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom štáte
žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc

inak (čl. 26).

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporcom s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej
republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca v zmluve nie je identifikovaný ako podnikateľ.

Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie č. 1215/2012 ponecháva na národnom práve
súdu konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.

Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,
že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú
predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj
uznesenie Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 239/2010 z 22.6.2010).

Odporca podľa správy poštového doručovateľa zo dňa 21.4.2016 bol na adrese ul. T. neznámy.
Na vrátenú zásielku poštový doručovateľ súčasne uviedol, že zistená adresa je: R.. Následne súd
dostupnými prostriedkami zisťoval, či uvedená adresa je jeho aktuálnou adresou bydliska. Dňa 2.5.2016
telefonicky (č. l. 64) matka odporcu oznámila, že odporca býva na adrese: R. Odporca si dňa 3.5.2016na adrese ul. Štepánska č. 8, Brno prevzal žalobný návrh s prílohami, s výzvou, aby sa k nemu vyjadril
a s poučením podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012.

Odporca má od 15.2.2000 hlásený trvalý pobyt na adrese: ul. T., ktorú adresu nie je možné stotožniť
s jeho bydliskom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by mal bydlisko na území Slovenskej
republiky. Keďže doručované zásielky si preberá na adrese: R. je možné vyvodiť, že jeho úmysel trvale
sa zdržiavať je na tomto mieste.

Ako to už bolo uvedené, podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporcu je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom
podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 daná právomoc súdu Českej republiky. S poukazom na čl. 26

tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporca zúčastnil konania.
Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporca zúčastní konania, len aby namietol absenciu resp.
nedostatok právomoci tunajšieho súdu.

Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 možno

prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na odporcovi,
či právomoc štátu fóra príjme.

Dňa 3.5.2016 bola odporcovi na adresu: R. doručená výzva s obsahom, že k pripojenému návrhu má
možnosť sa vyjadriť, súčasne bol poučený podľa čl. 26 ods. 2. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Je

odporcom nezúčastneným na konaní.

Neúčasť odporcu na konaní (nevyjadril sa k návrhu - mlčanie) neznamená konkludentnú voľbu
právomoci (porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu č. 44/2001 a následne č. 1215/2012).

Keďže odporca sa k meritu veci vecne nevyjadril, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012, t. j. dobrovoľným
podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania.

Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 28
ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo vzťahu
k navrhovateľovi k odňatiu práva domôcť sa uspokojenia pohľadávky v konaní pred súdom, keďže
skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko

nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..

Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho poplatku

z návrhu 140,- eur, ktorý mu bude vrátený Slovenskou poštou, a.s..

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky,
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).