Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/273/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899956
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1202899956.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci navrhovateľov: 1. R. R., 2. W. R., obaja s trvalým pobytom O. Z., U.. O. Č.. XX, obaja zastúpení
advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, AK Ružová dolina č. 10, Bratislava, proti odporcom: III. R.. S. Q.,
IV. S. Q., obaja bytom U.. F. Č.. XXX/X, M. I. Z., obaja zastúpení Mgr. Viliamom Janáčom, advokátom,
Račianska č. 53/B, Bratislava, za účasti vedľajšej účastníčky na strane odporcov X. Z., bytom T. Č.. XX,
Z., zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Jonášom, Bajzova č. 1, Bratislava, o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že vlastníkmi nehnuteľností, zapísaných Správou katastra pre hlavné mesto SR

Bratislavu na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., bytu č. XX na 4. p., pozostávajúceho
z dvoch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva v celkovej výmere podlahovej plochy 52,76 m2,
nachádzajúceho sa vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX na O. Č.. XX, XX F. XX, postaveného
na parc. č. XXXX o výmere 203 m2, parc. č. XXXX o výmere 204 m2 a parc. č. XXXX o výmere 204 m2, a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku parc. č. XXXX o výmere 203 m2, parc. č. XXXX o výmere 204 m2 a parc. č. XXXX
o výmere 204 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX, sú R. R., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX a W. R.,

rod. N., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, obaja s trvalým pobytom O. XX, Z. v podiele 1/1.

Odporcovia v III. a IV. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu
4.436,58 € na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia v III. a IV. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1. a 2. rade
náhradu iných trov konania 433,- € a náhradu trov právneho zastúpenia 1.750,90 € na účet advokátky
JUDr. Heleny Dobosovej, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom vo veci samej, podaným na súd dňa 04. 12. 2002, domáhali
proti K. K. ako odporkyni v I. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23. 4. 2002 uzavretej
medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a K. K. ako kupujúcou, ktorej predmetom bol
prevod vlastníctva bytu č. XX, 4. poschodie, nachádzajúceho sa v bytovom dome na O. U.. Č.. XX
O. Z.. Podaním zo dňa 21. 5. 2003 navrhovatelia v 1. a 2. rade rozšírili svoj návrh proti odporkyni K.
K. o určenie vlastníctva k tomuto bytu. Písomným podaním zo dňa 11. 12. 2003 navrhovatelia žiadali
pripustiť do konania ako odporkyňu v II. rade X. T. a písomným podaním zo dňa 07. 4. 2004 žiadali,

aby súd pripustil rozšírenie návrhu o určenie, že zámenná zmluva zo dňa 28. 10. 2003, uzavretá medzi
odporkyňou v I. rade a odporkyňou v II. rade, ktorej predmetom bol byt č. XX, 4. poschodie, nachádzajúci
sa v bytovom dome na O. U.. Č.. XX O. Z., je neplatná. Súd uznesením zo dňa 02. 8. 2004 č. k. 15C
273/02-137 pripustil, aby do konania pristúpila odporkyňa v II. rade, o rozšírení návrhu nerozhodol, aletento rozšírený návrh bol odporkyni v II. rade doručený dňa 10. 12. 2004 (č. l. -149 spisu). Písomným
podaním zo dňa 09. 02. 2006 navrhovatelia žiadali pripustiť do konania ako odporcov v III. a IV. rade
súčasných odporcov a žiadali, aby súd v súvislosti s nimi rozhodol, že určí, že vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a k pozemkom sú navrhovatelia, pretože po začatí konania a tiež po podaní rozšíreného podania zo
06. 04. 2004, došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 07. 06. 2004 medzi odporkyňou v II. rade X. T.
ako predávajúcou a manželmi R.. S. Q. F. W. Q., ktorej predmetom je byt č. XX nachádzajúci sa na 3.
poschodí (4. nadzemné podlažie) bytového domu na O. U. Č.. XX O. Z., zapísaný na liste vlastníctva

č. XXXX pre katastrálne územie O. s povoleným vkladom pod e. č. O.-XXXX/XX dňa 08. 06. 2004.
Uznesením zo dňa 24. 02. 2006 č. k. 15C 273/02-248 súd pripustil, aby do konania pristúpili odporcovia
v III. a IV. rade a spolu s uznesením im dňa 03. 3. 2006 doručil aj písomné podanie zo dňa 09. 02. 2006.

Uznesením zo dňa 19. 5. 2006 č. k. 15C 273/02-266, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 6. 2006,
súd zastavil konanie proti odporkyniam v I. rade K. K. a II. rade X. T. o určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy a určenie neplatnosti zámennej zmluvy podľa § 96 O. s. p., navrhovateľom vrátil krátené súdne
poplatky za návrh u určenie neplatnosti právnych úkonov 1.600,- Sk. O trovách konania v konaní o
návrhu navrhovateľov proti odporkyniam v I. a II. rade rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.
s. p. tak, že im nepriznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľom, ktorí procesne zavinili
zastavenie konania, keďže odporkyniam v I. a II. rade v konaní žiadne trovy nevznikli.

Za daného stavu predmetom konania voči odporcom v III. a IV. rade zostal návrh na určenie vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam a konanie voči nim nebolo súdom v celom rozsahu zastavené,
keď zmena návrhu im bola riadne doručená. Procesne o pripustení zmeny návrhu proti odporcom v
III. a IV. rade rozhodol súd uznesením zo dňa 02. 12. 2009 č. k. 15C/273/2002-434, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 14. 12. 2009.

Návrh na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovatelia odôvodnili tým, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 23. 04. 2002 medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a K. K. (pôvodne odporkyňou
v I. rade) ako kupujúcou, bola uzavretá za okolností, ktoré nielen vzbudzujú pochybnosti o tom,

že navrhovatelia zamýšľali privodiť tie právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spojuje, ale
tiež nasvedčujú, že sú tu dané predpoklady absolútnej neplatnosti právneho úkonu, najmä z dôvodu
nedostatkupísomnejformyzmluvy.Ajnasledujúceprevodypredmetnéhobytunaďalšíchnadobúdateľov
X. T. (pôvodne odporkyňu v II. rade) ako aj na manželov R.. S. Q. F. W. Q.É. (odporcovia v III. a IV. rade),
sú absolútne neplatné v zmysle zásady, že „nikto nemôže na iného previesť viac práv než ich sám má“.

Navrhovatelia nemali v úmysle svoj byt č. XX na O. Č.. XX predávať, ale chceli ho iba meniť za väčší
byt, pretože museli zabezpečiť priestor pre dcéru a jej dieťa, pričom až dovtedy, kým sa účel výmeny
stane aktuálnym, mienili ho prenajať v dobe, keď budú bývať v rodinnom dome na B. Č.. X O. Z. a ich
byt bude prázdny.

Sprostredkovaním výmeny bytov poverili E. G., ktorý spracoval zmluvy medzi navrhovateľmi a M. L..
Najprv bola spracovaná predbežná zmluva o výmene nehnuteľností zo dňa 01. 01. 2002, teda v dobe,
keď navrhovatelia neboli ešte vlastníkmi bytu na O. Č.. XX a čakali na povolenie vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol realizovaný dňa 16. 04. 2002 s právnymi účinkami dňom 26.

03. 2002. Na tomto zmluvnom základe sa účastníci presťahovali tak, že navrhovatelia sa nasťahovali
do bytu na Ž. Č.. XX a M. L. sa nasťahovala na O. Č.. XX. Za výmenu bytov zaplatili navrhovatelia M.
L. odstupné vo výške 138.000,-Sk.

Následne E. G. spracoval dve nájomné zmluvy uzavreté dňa 05. 03. 2002 a

6. 03. 2002. Podľa prvej zmluvy navrhovatelia dávali svoj 2-izbový byt na O. Č.. XX do nájmu M. L. a
podľa druhej zmluvy M. L. dávala 3-izbový byt na Ž.R. Č.. XX do nájmu navrhovateľom. Z listu vlastníctva
č. XXXX vydaného dňa 04. 03. 2002 navrhovatelia zistili, že byt M. L. na Ž. Č.. XX má ťarchu v prospech
banky. Z uvedeného dôvodu došlo k zrušeniu nájomných zmlúv a dňa 20. 03. 2002 sa M. L. vrátila
do bytu na Ž. Č.. XX a navrhovateľom vrátila odstupné vo výške 138.000,- Sk. Navrhovatelia sa už

nasťahovali do domu na B. X, ktorý si chceli prenajať a následne prípadne kúpiť. Prostredníctvom E. G.
uzatvárali nájomnú zmluvu s vlastníkom domu J. Z., zastúpeným dcérou W. M., ktorú podpísali dňa 09.
04. 2002. Uvoľnený byt na O. XX mienili navrhovatelia prenajať, čo sprostredkoval E. G., ktorý spracoval
nájomnú zmluvu s nájomkyňou X. T. a túto účastníci podpísali dňa 08. 04. 2002, kedy svoje podpisyosvedčili u notára JUDr. Kaana. Túto nájomnú zmluvu, resp. jej rovnopis E. G. navrhovateľom nedal s
odôvodnením, že ju dá F. B. za účelom, aby tento zabezpečil podpis pani T.. Následne, pod zámienkou,
že je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu s X. T., navrhovatelia sa dostavili dňa 23. 04. 2002 k

notárovi JUDr. Kaanovi k jej podpisu, ale tu im E. G. podvrhol viacero písomných listín, medzi ktorými
bola kúpna zmluva na byt č. XX na 4.poschodí na O. Č.. XX v prospech K. K. a ďalej plnomocenstvo pre
advokáta JUDr. Horvátha. E. G. využil časový stres, ktorý sám vyvolal tým, že sám vstúpil do kancelárie
overovateľov, aby pripravil zmluvy tak, že boli vidieť iba posledné strany, kde bolo miesto pre podpisy
účastníkov a tieto im tak predložil k podpísaniu tesne pred ukončením úradných hodín. V navodenom

strese nemali navrhovatelia dostatok času predložené doklady preštudovať a navyše nemali dôvod k
nedôvere voči E. G.. V domnienke, že sa tu jedná o novú nájomnú zmluvu s X. T., omylom, ktorý ľsťou
vyvolal E. G., podpísali navrhovatelia podvrhnutú kúpnu zmluvu v prospech K. K.. Okrem navrhovateľov,
E. G. a šoféra, nebol nikto iný prítomný pri podpisovaní u notára, teda ani K. K., ani F. B., ani V.. K..
Menovaných navrhovatelia nikdy predtým nevideli ani s nimi nerokovali.

Navrhovatelia poukázali aj na to, že K. K. uzatvorila v tom čase ďalšie kúpne zmluvy, predmetom ktorých
boli byty. Išlo o kúpnu zmluvu s L.. W. W., H.., ktorú uzavrela dňa 15. 02. 2002 ohľadom bytu č. X na 12.
poschodí na V. I. XX O. Z.. V trestnom oznámení, ktoré L.. W. W. podal, uviedol, že za K. K. konal jej
syn F. B.. Ďalšiu kúpnu zmluvu uzavrela Helena Hladká dňa 25. 03. 2002 so E. G. a jeho družkou E. W.,
predmetom ktorej bol byt č. XX na 3. poschodí na L. XX, O. Z.. Aj v tomto prípade E. G. s družkou podali

návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 10. 7. 2002 na Okresný súd Bratislave V, v ktorom tiež
uvádzajú, že K. K. nikdy nevideli a všetko zabezpečoval jej syn F. B..

Z uvedeného vidieť, že vo všetkých prípadoch konal za matku K. K. jej syn F. B., ktorý dojednával zmluvy,
ale tiež ich za matku podpisoval, čo vo svojej výpovedi v konaní vedenom na OR PZ BA V pod ČVS:

ORP-1320/OEK-B5-2003 uviedla sama K. K..

Navrhovatelia sa listom zo dňa 12. 05. 2003 napísaným vo veci „Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy“
zo dňa 23. 04. 2002 dovolali voči K. K. neplatnosti kúpnej zmluvy. K. K. túto písomnosť prevzala dňa 14.
05. 2003. Napriek tejto skutočnosti, K. K.Á. uzavrela zámennú zmluvu s X. T., ktorej predmetom je byt

č. XX/4. poschodie na O. Č.. XX a tiež byt č. XX/1. poschodie na M. Č.. X O. Z..

Podľa navrhovateľov sú dané dôvody absolútnej neplatnosti aj relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľmi a K. K. dňa 23. 04. 2002 ako aj následných zmlúv o prevode dotknutého
bytu, s poukazom na ust. § 31 ods. 1, 4, § 32 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 40a, § 46

ods. 1, § 49a Občianskeho zákonníka, keď majú za to, že táto zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že
ju za kupujúceho vlastnoručne nepodpísala K. K., ale ju podpísal F. B. - jej syn ako jej zástupca, pričom
táto zmluva neobsahuje jeho zastupovanie kupujúcej tak v samotnej kúpnej zmluve, ani neobsahuje
plnomocenstvo udelené kupujúcou tejto osobe.

Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníctva k bytu č. XX na 4. poschodí na O. Č.. XX
O. Z., podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, je daný skutočnosťou, že rozhodnutie súdu
v otázke určenia vlastníctva je podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Odporcovia v III. a IV. rade v písomnom vyjadrení z 20.4.2006 k návrhu navrhovateľov podanému proti

nim, tento navrhli ako nedôvodný zamietnuť a prisúdiť odporcom všetky trovy konania. Poukázali na
to, že uzavretá kúpna zmluva medzi nimi ako odporcami v III. a IV. rade a pôvodnou odporkyňou v II.
rade X. T., ktorej predmetom je byt č. XX na 4. poschodí bytového domu s. č. XXXX na ul. O. O. Z.,
netrpí žiadnou právnou vadou, ktorá by spôsobila relatívnu, resp. absolútnu neplatnosť tohto právneho
úkonu. Predmetné nehnuteľnosti odporcovia v III. a IV. rade nadobudli dobromyseľne do bezpodielového

spoluvlastníctva.

V priebehu konania odporcovia doplnili vyjadrenie k návrhu v tom smere, že aj keby podpis K. K. na
predmetnej kúpnej zmluve nebol jej vlastnoručným podpisom, odvolávajú sa na rozhodnutie - nález

Ústavního soudu ČR zo dňa 16. 10. 2007, sp. zn. Pl.ÚS 78/06, ako aj ďalšie citované rozhodnutia
Ústavného súdu ČR, v ktorých sa tento súd zaoberal problematikou dobrej viery v prípade nadobudnutia
nehnuteľnosti od nevlastníka, ktoré možno v tomto prípade analogicky použiť a z ktorých vyplýva
primárna ochrana dobrej viery nadobúdateľa nehnuteľností. Konanie navrhovateľov je podľa odporcovv III. a IV. rade v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo preukazuje
aj postup navrhovateľov v súdnom konaní, keď najskôr tvrdili, že boli uvedení do omylu pri predaji bytu
a neskôr, keď bolo jednoznačne aj orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané, že navrhovatelia

dobrovoľne predali byt a teda prejavili vôľu previesť vlastnícke právo k bytu, začali po 4 rokoch od
uzavretia kúpnej zmluvy tvrdiť, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že nie je podpísaná kupujúcou
K. K..

Po zastavení konania proti odporkyni v II. rade X. T. a jej výsluchu súdom ako svedkyne, vstúpila X.

Z. (predtým T.) do konania ako vedľajšia účastníčka na strane odporcov v III. a IV. rade z dôvodu,
že má právny záujem na výsledku tohto sporu, pretože na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.
zn. 19C/119/2006, v ktorom sa odporcovia v III. a IV. rade ako navrhovatelia domáhajú proti nej ako
odporkyni vydania bezdôvodného obohatenia - vrátenia kúpnej ceny uhradenej za kúpu predmetného
bytu.

Na námietku navrhovateľov o vstupe X. Z. do konania ako vedľajšej účastníčky rozhodol súd uznesením
zo dňa 02. 12. 2009 č. k. 15C/273/2002-435, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2009.

Vykonaným dokazovaním výpoveďami navrhovateľov, odporcu v III. rade, svedkov X. Z., K. K., F. B.,
W. B., E. G., oznámením obsahu listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, oznámením

obsahu listinných dôkazov z vyšetrovacích spisov Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislave II
č. OUJP-1554/02, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V ČVS: ORP-1320/OEK-B5-2003, zo spisu
Obvodného súdu Bratislava 2 sp. zn. D 1124/93, Dnot. 24/93, zo spisu Správy katastra Trenčín sp. zn.
O.-XXXX/XX, zo spisov Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu sp. zn. O.-XXX/XX, sp. zn. O.-
XXXX/XX, sp. zn. O.-XXXX/XX, sp. zn. O.-XXXX/XX, sp. zn. O.-XXXX/XX, sp. zn. XXXX/XX, sp. zn.

O.-XXXX/XX, oznámením obsahu znaleckého posudku č. 334/2012 vypracovaného dňa 17. 12. 2012
súdomustanovenýmznaleckýmústavomÚstavomsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽiline,zistil
súd tento skutkový stav veci:

Navrhovatelia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. NP

bytovéhodomuO.XX,XX,XXsúpisnéč.XXXXO.Z.,nauliciO.číslovchoduXXaspoluvlastníckypodiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom je dom postavený, do
ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe písomnej zmluvy č. 03 0 9393 01, uzavretej
dňa 20. 11. 2001 medzi Hlavným mestom SR Bratislavou ako prevádzajúcim a navrhovateľmi v 1. a 2.
rade ako nadobúdateľmi, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom pod č. O.: XXXX/

XX dňa 16. 4. 2002, s právnymi účinkami vkladu dňa 26. 3. 2002.

Dňa 28. 4. 2003 bol Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava II povolený vklad
vlastníckeho práva pod č. O.: XXXX/XX, s právnymi účinkami vkladu dňa 28. 4. 2003, a výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa stala K. K.. Nadobúdacím titulom bola kúpna zmluva

datovaná dňom 23. 4. 2002, na ktorej boli uvedení navrhovatelia ako predávajúci a K. K. ako kupujúca.
Pravosť podpisov predávajúcich bola dňa 23. 4. 2002 osvedčená pracovníčkou poverenou notárom
JUDr. Milošom Kaanom na základe vlastnoručného podpísania tejto listiny predávajúcimi pred touto
pracovníčkou.

Na základe trestného oznámenia, podaného dňa 01. 7. 2002 navrhovateľmi, uznesením Okresného
úradu justičnej polície PZ v Bratislave II zo dňa 18. 11. 2002 ČVS: OUJP-1554/02 Gh bolo začaté trestné
stíhanie vo veci trestného činu podvodu na tom skutkovom základe, že v priebehu mesiaca apríl 2002
navrhovatelia uzavreli ústnu dohodu so E.I. G. o sprostredkovaní prenájmu bytu v Z. na O.M. U.. Č.. XX,
ktorého sú vlastníkmi, pre bližšie nešpecifikovanú osobu. Následne dňa 20. 4. 2002 v kancelárii notára

Miloša Kaana mali podpísať nájomné zmluvy, avšak im doposiaľ nezistenou osobou bola namiesto
nájomnej zmluvy podstrčená k podpisu kúpna zmluva, kde predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k
bytuč.XXbytovéhodomunaO.U..Č..XX,návrhnavkladkúpnejzmluvy,plnámocpreadvokáta,pričom
tieto doklady v domnení, že podpisujú nájomnú zmluvu, bez toho aby doklady preštudovali, osobne
podpísali pred notárom. Následne tieto doklady boli predložené na Správu katastra Bratislava II, kde

prevod vlastníctva bol zaevidovaný pod č. O.-XXXX/XX, čím manželom R. bola spôsobená škoda vo
výške minimálne 800.000,- Sk.Okresný úrad justičnej polície PZ v Bratislave II uznesením zo dňa 10. 12. 2002 zastavil uvedené trestné
stíhanie, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení
tohto uznesenia, okrem iného uviedol zistenia, že navrhovatelia dňa 23. 4. 2002 v kancelárii notára JUDr.

Kaana podpísali kúpnu zmluvu s K. K., ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu na O. U.. Č.. XX,
ako aj ostatné doklady potrebné k prevodu vlastníckeho práva k bytu. K. K. zastupoval jej syn F. B..
Počas vyšetrovania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovatelia podpísali kúpnu zmluvu v prospech
K. K., resp. F. B., pričom vedeli, čo podpisujú a boli oboznámení aj s podmienkami zmluvy.

V uvedenom trestnom konaní bol vypočutý ako svedok dňa 19. 11. 2002 aj F. B., ktorý k dôvodu kúpy
bytu na O. Č.. XX O. Z. od navrhovateľov vypovedal, že nežije so svojou manželkou, potreboval byt pre
seba, ale s tým, že byt bude napísaný na jeho mamu K. K..

Dňa 15. 2. 2002 uzavreli L.. W. W., H.. ako predávajúci s K. K. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, datovanú
dňom 12. 2. 2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX, 6. p. a spoluvlastníckeho podielu

na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu V. I.. XX-XX O. Z., čís. vchodu XX a pozemku.
Pravosť podpisu predávajúceho bola dňa 15. 2. 2002 osvedčená pracovníčkou poverenou notárom
JUDr. Miroslavom Pavlovičom na základe vlastnoručného podpísania tejto listiny predávajúcimi pred
touto pracovníčkou. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou
katastra Bratislava I dňa 12. 4. 2002 pod č. O.: XXX/XXXX, s právnymi účinkami vkladu dňa 15. 02. 2002.

K. K. ako predávajúca previedla vlastníctvo k vyššie uvedenému bytu na V. I.. Č.. XX O. Z. kúpnou
zmluvou uzavretou dňa 27. 6. 2003 s kupujúcimi W. F. B. Q.. Pravosť podpisu predávajúcej K. K. bola
dňa 27. 6. 2003 osvedčená pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Dagmar Ravlukovou na základe
vlastnoručného podpísania tejto listiny predávajúcimi pred touto pracovníčkou.

Dňa 25. 3. 2002 uzavreli E. G. F. E. W. ako predávajúci s K. K. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX, 3. p. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu L. XX, Z.. Pravosť podpisov predávajúcich bola dňa 25. 3. 2002 osvedčená
pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Milošom Kaanom na základe vlastnoručného podpísania tejto

listiny predávajúcimi pred touto pracovníčkou. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym
úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava V dňa 17. 4. 2002 pod č. V: XXXX/XX, s právnymi
účinkami vkladu dňa 25. 3. 2002.

K. K. ako predávajúca previedla vlastníctvo k vyššie uvedenému bytu na L. Č.. XX O. Z. kúpnou

zmluvou uzavretou dňa 04. 7. 2002 s kupujúcimi Y. F. R. W.Ú.. Pravosť podpisu predávajúcej K. K.
bola dňa 3. 7. 2002 osvedčená pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Dagmar Ravlukovou na základe
vlastnoručného podpísania tejto listiny predávajúcimi pred touto pracovníčkou.

Uznesením Okresného úradu justičnej polície PZ v Bratislave V zo dňa 09. 12. 2003 ČVS:

OÚJP-1320/2003 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu na tom skutkovom základe, že
doposiaľ neznámy páchateľ získal podvodným spôsobom od poškodených E. G. F. E. W. byt č. XX,
3. p. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu L. XX, Z. tak, že
poškodenémuE.G.poskytoldňa01.03.2002pôžičkuovýške665.000,-SkaE.W.ručilazajejsplatenie
podľa znenia zmluvy „celým svojím majetkom'' a pre prípad nesplatenia pôžičky mal byť vyššie uvedený

byt založený v prospech veriteľa ako zabezpečenie záväzku, o čom mala byť vyhotovená zmluva, avšak
v rozpore s ústnou dohodou dal vyhotoviť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu a túto dal
pod časovým nátlakom bez možnosti jej posúdenia dňa 17. 04. 2002 s potvrdením ústnej dohody, že
ide o záložnú zmluvu, na podpis poškodeným, čím ich uviedol do omylu a tento ich omyl využil a svojím
konaním spôsobil poškodeným značnú škodu.

Okresný úrad justičnej polície PZ v Bratislave V uznesením zo dňa 04. 3. 2010 zastavil uvedené trestné
stíhanie, nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

V uvedenom trestnom konaní bola vypočutá ako svedok dňa 30. 3. 2004 K. K., ktorá k okolnostiam kúpy

bytov od E. G. F. E. W., navrhovateľov a L.. W. W., H.. vypovedala, že je od roku 1992 na invalidnom
dôchodku. Asi po roku 2000 začal mať jej syn F. B. problémy v manželstve. Asi od roku 2002 už nežijú
spolu s manželkou. Z týchto ich problémov vyplynula potreba získať byt pre seba. Začiatkom roku 2002
prišiel za ňou syn s tým, že je možnosť získať byt na L. U.. od pána G.. Syn od nej požadoval iba toľko,aby zmluvu s p. G. podpísala u príslušného notára u JUDr. Kaana. Osobne pána G. ako vlastníka bytu
ako ani E. W. nikdy nevidela, ani s nimi nikdy nekomunikovala. K podpisu zmluvy nedošlo. Okolnosti
vkladuvlastníckehoprávakbytunaL.U..odp.G.ap.W.najejmenodokatastranehnuteľnostízostrany

jej syna svedkyni neboli známe, ona osobne v tejto veci nič nekonala. K podpisu na kúpnej zmluve zo
dňa 25. 3. 2002, uzavretej so E. G. F. E. W., ktorú zmluvu predložil svedkyni k nahliadnutiu vyšetrovateľ,
svedkyňa vyhlásila, že sa nejedná o jej podpis, ona takúto zmluvu nepodpisovala. Keď jej z katastra
nehnuteľností prišiel výpis, tento odovzdala synovi. K obdobnému konaniu zo strany syna svedkyne
došlo aj vo vzťahu k bytu pána W. na V. I.. O. Z.. Bola u notára niekde na X. U.. za účelom podpisu

zmluvy o kúpe bytu. Celé záležitosti okolo predaja bytu vybavoval jej syn a ona len podpisovala to, čo
jej predložil. Byt manželov R. na X. K., možno na O. U.., sa kupoval tiež takýmto spôsobom. Všetky
záležitosti okolo kúpy bytu vybavoval jej syn, ona len podpisovala zmluvu. Tento byt sa vymenil za väčší
na M. U.. X O. Z., kde teraz býva jej syn. Zámennú zmluvu podpisovala osobne u notára. Bola tam
prítomná aj pani X. T., ktorá išla bývať do bytu po R..

V písomnom dodatku zo dňa 01. 4. 2004 k tejto výpovedi, K. K. uviedla, že dňa 30. 3. 2004 vypovedala
pod značnou nervozitou a čo sa týka podpisu na zmluve s p. G., bola podpísaná s jej súhlasom.

F. B. ako svedok v uvedenom trestnom konaní vypovedal dňa 30. 3. 2004 k okolnostiam kúpy bytov od
E. G. F. E. W., navrhovateľov a L.. W. W., H.. tak, že dňa 25. 3. 2002 uzavrel kúpnu zmluvu na byt na L.

U.., ktorého vlastníkmi boli p. G. a p. W., kde ako kupujúca je uvedená jeho mama K. K.. Túto zmluvu
podpísal za jeho mamu jej menom, teda svojou rukou napísal jej meno. Taktiež podpísal v mene svojej
mamy K. K. návrh na vklad do katastra, s tým že tam napísal jej meno. Ohľadne bytu pána W. na V. I..
XX O. Z. ako kupujúca vystupovala v kúpnej zmluve jeho matka K. K., ktorá bola zmluvu podpisovať u
notára. Čo sa týka kúpy bytu manželov R. na O. U.. O. Z., aj v tomto prípade vystupovala ako kupujúca

jeho mama. Zmluva sa podpisovala u JUDr. Kaana a bol tam prítomný p. G. a manželia R.G.. Jeho
mama podpísala túto zmluvu asi doma. Tento byt trochu zrekonštruoval a býval v ňom. Asi po roku ho
oslovila suseda X. T., ktorá chcela vymeniť byt za menší a ten, v ktorom býval jej vyhovoval. Zámennú
zmluvu na tieto byty podpisovala X. T. a jeho mama.

Pri opätovnom výsluchu F. B. v uvedenom trestnom konaní dňa 02. 6. 2008, tento uviedol, že si s
odstupom času už veľa vecí nepamätá, je po mozgovej porážke.

Dňa 15. 5. 2003 uzavreli zmluvné strany K. K. F. X. T. zámennú zmluvu, predmetom ktorej bol vzájomný
prevod vlastníctva bytu XX, 4. p. bytového domu O. XX, XX F. XX, súpisné čís. XXXX O. Z. na ul.

O.M., čís. vchodu XX, vo vlastníctve K. K. a bytu č. XX, 1. p. bytového domu M. X, súpisné čís.
XXXX O. Z., U.. M. Č.. X, vo vlastníctve X. T.. Pravosť podpisov zmluvných strán bola dňa 15. 5. 2003
osvedčená pracovníčkou poverenou notárom JUDr. Dagmar Ravlukovou na základe vlastnoručného
podpísania tejto listiny zmluvnými stranami pred touto pracovníčkou. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava II dňa 28. 10. 2003 pod č. O.:

XXXX/XX, s právnymi účinkami vkladu dňa 28. 10. 2003.

Odporcovia v III. a IV. rade nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. NP
bytovéhodomuO.XX,XX,XXsúpisnéč.XXXXO.Z.,nauliciO.číslovchoduXXaspoluvlastníckypodiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom je dom postavený,

do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 07. 6. 2004
medzi X. T. ako predávajúcou a odporcami v III. a IV. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod č. O.: XXXX/XX dňa 8. 6. 2004, s právnymi účinkami
vkladu dňa 8. 6. 2004.

Navrhovatelia vo výpovediach účastníkov konania zotrvali na tvrdeniach uvedených v žalobe, že u
notára, ktorý mal sídlo v Technopole v Bratislave, podpísali v časovej tiesni iba za prítomnosti E. G. ním
podstrčenú kúpnu zmluvu na ich byt na O. U.. Č.. XX O. Z. v presvedčení, že podpisujú nájomnú zmluvu
na tento byt tak, ako sa dohodli so E. G., ktorý mal nájomnú zmluvu pripraviť. Po podpise im E. G. žiadnu
zmluvu nedal, ale odišiel zo sídla notára a následne na druhý deň im povedal, že zmluvy odniesol B. na

podpis druhej zmluvnej strane a až po podpise zmlúv druhou stranou im ich dá. Keďže im E. G. žiadne
zmluvy nedal, zistili na katastri nehnuteľností, že je tam návrh na vklad, že sú tam kúpne zmluvy, že
byt predali. Na katastri nehnuteľností požiadali, aby sa nič neprevádzalo, lebo byt nepredali. Následne
podali na polícii trestné oznámenie a na súd návrh proti K. K. na vypratanie bytu.K. K. ako svedkyňa vo svojej výpovedi pred súdom dňa 24. 11. 2006 uviedla, že v čase, keď podpisovala
kúpnu zmluvu na byt na O. U.. O. Z., podpisovala kúpne zmluvy aj na ďalšie byty ako kupujúca, spolu

to boli tri kúpne zmluvy. Svedkyňa si už nespomínala, ako kupovala byt od navrhovateľov, pretože ju
v mnohých veciach zastupoval syn F. B., ktorému dala písomné plnomocenstvo, aby za ňu vybavoval
všetky potrebné veci týkajúce sa bytu na O. U.. O. Z.. Kúpnu zmluvu na byt na O. U.. O. Z. podpisovala v
aute, dal jej ju na podpis jej syn. Po podpise kúpnych zmlúv, keďže ich bolo viac vyhotovení, s týmito išiel
jej syn k notárovi a ona zostala v aute. Svedkyňa prehlásila pred súdom, že podpis na kúpnej zmluve

uzavretej s navrhovateľmi ako aj podpis na kúpnej zmluve uzavretej so E. G. F. E. W. je jej vlastnoručný
podpis a pokiaľ pred vyšetrovateľom vyhlásila, že na kúpnej zmluve uzavretej so E. G. F. E. W. sa
nejedná o jej podpis, bola pre vyšetrovateľom v takom duševnom rozpoložení a toľko do nej rozprával,
že by nakoniec podpísala všetko. Ako príčiny ťažkého duševného rozpoloženia počas výsluchu na polícii
svedkyňa uviedla, že jej krátko predtým na jeseň zomrel manžel a syn utrpel ťažkú mozgovú príhodu a
v tom čase nerozprával. V opakovanej výpovedi svedka pred súdom dňa 11. 5. 2012 K. K. uviedla, že

jej manžel sa volal V. K. a zomrel 05. 11. 1992.

K podpisom na troch kúpnych zmluvách, ktoré svedkyňa ako kupujúca uzavrela na kúpu troch bytov,
svedkyňa vypovedala, že má rôzne podpisy a podpisuje sa aj ďalším iným spôsobom, ako sú podpisy
na kúpnych zmluvách uzavretých s navrhovateľmi, E. G. F. E. W.. Pôvodne mala ísť svedkyňa bývať do

bytu na V. I.W. O. Z., ale zostala vo svojom byte na M. Č.. XX O. Z. a všetky tri byty sa predali.

Svedkyňa K. K. bola opakovane vypočutá pred súdom dňa 11. 5. 2012, kedy zotrvala na svojej výpovedi
urobenej pred súdom 24. 11. 2006, pričom v prípade tejto druhej výpovede už nevedela vysvetliť rozpor
vo výpovedi urobenej v tomto konaní na pojednávaní dňa 24. 11. 2006 a rozpor s výpoveďou urobenou

dňa 30. 3. 2004 pred vyšetrovateľom, kde svedkyňa vyhlásila, že podpis na kúpnej zmluve zo dňa 25. 3.
2002 uzavretej s G. F. W. sa nejedná o jej podpis a takúto zmluvu nepodpisovala, ako aj s dodatkom k
výpovedi z 01. 4. 2004, v ktorom uvádza, že čo sa týka podpisu na zmluve s pánom G., bola podpísaná
s „mojím súhlasom“. V tejto súvislosti svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o výpovedi jej syna F. B.
pred vyšetrovateľom dňa 30. 3. 2004, v ktorej uviedol, že „dňa 25. 3. 2002 bola uzavretá kúpna zmluva

na byt na L. U.. M. G. F. W., kde ako kupujúca je uvedená moja mama K. K. a túto zmluvu som za moju
mamu jej menom, teda som so svojou rukou napísal jej meno, podpísal“.

Svedkyňa si nepamätala, aké ďalšie kúpno-predajné alebo iné zmluvy o prevode vlastníctva vecí, okrem
kúpnej zmluvy uzavretej s navrhovateľmi, E. G. F. E. W., v uvedenom období svedkyňa uzavrela.

Rovnako si nepamätala, či podpisovala v období rokov 2000 až 2003 nejaké iné listiny pre iné inštitúcie
alebo orgány.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. D 1124/93 súd zistil, že manžel svedkyne K. K. V. K. zomrel
dňa 5. 11. 1992.

F. B. ako svedok vo svojej výpovedi pred súdom dňa 24. 11. 2006 ohľadne kúpy bytu navrhovateľov
uviedol, že v roku 2001 alebo 2002, chcel kúpiť byt, pretože nežili s jeho manželkou v spoločnej
domácnosti a chcel si riešiť bývanie. Vzhľadom k tomu, že s manželkou neboli rozvedení, spýtal sa svojej
matky K. K., či byt kúpi ona na jej meno a požičia mu na kúpu peniaze. Prostredníctvom E. G., ktorého

o jeho záujme kúpiť byt informoval známy svedka, svedok sa na spoločnom stretnutí s navrhovateľom
v 1. rade a E. G. dohodli, že svedok kúpi byt navrhovateľa. Kúpne zmluvy priniesol na notársky úrad
do budovy Technopolu v Bratislave E. G. alebo navrhovateľ, kde si ich v bistre v tejto budove svedok
pozrel, tieto zobral do zaparkovaného auta pred budovou, v ktorom sedela jeho matka, ktorá ich v aute
podpísala. Matkou podpísané kúpne zmluvy svedok odovzdal navrhovateľovi, ktorý stál spolu so E. G.

v rade pred notárskym úradom. Svedok s matkou zostali čakať v aute na parkovisku pred budovou
Technopolu, kam mu boli prinesené navrhovateľmi podpísané kúpne zmluvy. Po vyplatení dohodnutej
kúpnejcenysvedkomnavrhovateľovivhotovostivobálke,navrhovateľaE.G.peniazeprepočítalisediac
vnejakomautepieskovejfarbyzn.Škoda.Navrhovateľpotomodovzdalsvedkovikúpnezmluvyasvedok
išiel podať návrh do katastra. Počas celej tejto doby matka svedka sedela v zaparkovanom aute, ktorým

ju priviezol svedok. Svedok potvrdil, že v tomto období bola jeho matka ako kupujúca v kúpe ďalších
bytov od pána G. a od pána W.. Všetky záležitosti ohľadne kúpy týchto troch bytov vybavoval svedok na
základe splnomocnenia od jeho matky. Jeho mama ako kupujúca len kúpne zmluvy podpisovala. Svedoktvrdil, že na všetkých troch kúpnych zmluvách je vlastnoručný podpis jeho matky, ktorá sa podpisovala
rôzne, taký zvyk mala z dávnych dôb.

Svedok W. B., bývalý sused navrhovateľov a zamestnanec E. G. vypovedal pred súdom, že na pokyn
E. G. motorovým vozidlo Škoda 120 priviezol do Technopolu k notárovi navrhovateľov, kde sa stretli so
E. G.T. F. F. B. v kaviarni. Na stole bol fascikel, ktorý zobral G., keď išiel s navrhovateľom k notárovi.
Keď prišli navrhovatelia s G.Č. naspäť do kaviarne, G. odovzdal fascikel F. B., ktorý odišiel z kaviarne aj
s fasciklom prvý. Potom svedok z Technopolu odviezol navrhovateľov autom. Títo nemali v rukách nič.

Svedok nevidel v budove Technopolu podpisovanie žiadnych listín navrhovateľmi. Odkedy svedok prišiel
autom s navrhovateľmi do kaviarne v Technopole, až po odchod F. B. pred odchodom navrhovateľov
z kaviarne, sa medzitým podľa svedka F. B. ani na okamžik nevzdialil, celý čas sedel vedľa svedka v
kaviarni za stolom.

Z výpovede svedka E.na G. k okolnostiam podpisovania kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva bytu

navrhovateľov súd zistil, že o predaj bytu prejavili záujem navrhovatelia, s ktorými sa svedok poznal
asi 20 rokov. Svedok sa poznal aj s F. B., od ktorého sa dozvedel, že o kúpu bytu navrhovateľov má
záujem pani T.. Svedok mal vedomosť, že kúpne zmluvy na byt navrhovateľov vyhotovil právnik B., ktoré
zmluvy svedok videl pred ich podpisom. Ako predávajúci boli v kúpnej zmluve uvedení navrhovatelia a
kupujúca K. K., o ktorej sa svedok až neskôr dozvedel, že je matkou F. B.. Po preštudovaní kúpnych

zmlúv svedok zavolal navrhovateľom, aby prišli k notárovi do Technopolu na podpis kúpnych zmlúv. Prvý
prišiel do Technopolu svedok, potom F. B., ktorý mu ukázal kúpne zmluvy. Tieto neboli ešte podpísané
žiadnou osobou. Potom prišli do kaviarne v Technopole navrhovatelia s W. B., ktorý ich doviezol autom.
Nikto nedal navrhovateľom kúpne zmluvy čítať, bola časová tieseň, pretože bolo pred 12,00 hod., kedy
sa končili úradné hodiny u notára. Podľa svedka podpis kupujúcej na kúpnej zmluve potom, ako ich

podpísali navrhovatelia, ešte jednoznačne nebol, čo nemal byť problém, pretože podpis kupujúceho
nemusí byť úradne osvedčený. Práve preto, že nebol na kúpnych zmluvách podpis kupujúcej, svedok
dal všetky kúpne zmluvy podpísané navrhovateľmi F. B., aby zabezpečil podpis kupujúcej. Prokopius
všetky vyhotovenia kúpnej zmluvy zobral s tým, že svedok, navrhovatelia a W. B. zostali v Technopole
a čakali, že ich F. B. prinesie podpísané kupujúcou. Keď sa F. B. nevrátil ani po hodine čakania, všetci

čakajúci odišli.

Za účelom odborného posúdenia spornej skutočnosti pravosti podpisu K. K. na kúpnej zmluve uzavretej
medzi predávajúcimi W. R. F. R. R. a kupujúcou K. K. dňa 23. 4. 2002 a na posúdenie, či sporný podpis
K. K. na uvedenej listine a na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi E. G. F. E. W. a kupujúcou

K. K. dňa 25. 3. 2002 vyhotovil jeden pisateľ, súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, zapísanej v zozname znaleckých organizácií
Ministerstva spravodlivosti SR v odbore písmoznalectvo pod ev. č. 900004.

Podkladom pre znalecké dokazovanie boli ako porovnávací materiál listinné dôkazy s nesporne pravými

podpismi K. K. zadovážené súdom, keď odporcovia neprodukovali v konaní žiadne dôkazy preukazujúce
tvrdenie K. K. F. F. B., že K. K. má rôzne podpisy a podpisuje sa aj ďalším iným spôsobom ako na
sporných listinách.

Súdom ustanovená znalecká organizácia písomne vypracovala znalecký posudok tak, ako bol

požadovaný dňa 17. 12. 2012 pod č. 334/2012, v ktorého závere jednoznačne konštatovala, že:

1. sporné podpisy nachádzajúce sa na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi W. R. F. R. R. a
kupujúcou K. K. dňa 23. 4. 2002 a na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi E. G. F. E. W. a
kupujúcou K. K. dňa 25. 3. 2002 nie sú pravé podpisy K. K. - to znamená, že K. K. nie je pisateľkou

predmetných sporných podpisov,
2. sporné podpisy nachádzajúce sa na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi W. R. F. R. R. a
kupujúcou K. K. dňa 23. 4. 2002 a na kúpnej zmluve uzavretej medzi predávajúcimi E. G. F. E. W. a
kupujúcou K. K. dňa 25. 3. 2002 s vysokou pravdepodobnosťou vyhotovil totožný pisateľ.

Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.„), návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Podľa § 3 ods. 1) zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ„), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 vety prvej OZ, písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;

ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak.

Podľa § 46 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre
ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľov, podaný proti odporcom v III. a IV. rade, je dôvodný.

Pre posúdenie návrhu navrhovateľov, podaného proti odporcom, súd sa ako predbežnou otázkou (§
135 ods. 2 O. s. p.) musel zaoberať neplatnosťou prvotnej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
na O. U.. Č.. XX O. Z., uzavretej dňa 23. 4. 2002 medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a K. K. ako
kupujúcou, a to z hľadiska dôvodov jej absolútnej neplatnosti.

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je pritom potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti,
ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi,
prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť,
nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavriete rozpor so zákonom a pod. Viď rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

V tomto smere je námietka odporcov, že konanie navrhovateľov je v rozpore s dobrými mravmi podľa
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorí začali až po 4 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy tvrdiť,
že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu jej nepodpísania kupujúcou K. K., je neopodstatnená, keď aj bez

tvrdenia tohto dôvodu neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy navrhovateľmi, na tento dôvod spôsobujúci
absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy prihliada súd z úradnej povinnosti. Z
uvedeného vychodí, že až keď súd nezistí žiaden z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
je namieste zaoberať sa a vyhodnocovať účastníkmi konania tvrdené dôvody relatívnej neplatnosti
právneho úkonu (v danom prípade navrhovateľmi tvrdenej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej

s K. K. podľa § 49a OZ) alebo povedané inak, pokiaľ je právny úkon absolútne neplatný, je nadbytočné
zaoberať sa účastníkmi tvrdeným dôvodom relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Výpoveďami svedkov K. K., F. B., E. G. tak v trestnom konaní ako aj v tomto konaní bolo nesporne
preukázané, že K. K. ako kupujúca uzavrela v priebehu rokov 2002-2003 okrem kúpnej zmluvy na

byt v Z. s navrhovateľmi ďalšie dve kúpne zmluvy na byt v Z. a to s L.. W. W. F. E. G. F. E. W., spolu
teda tri kúpne zmluvy, na ktorých nebol podpis predávajúcej K. K. úradne osvedčený. Všetky záležitosti
ohľadne kúpy týchto troch bytov vybavoval syn K. K. F. B., podľa ich tvrdenia na základe splnomocnenia.
Listinnými dôkazmi bola v konaní preukázaná aj skutočnosť, že v priebehu rokov 2002-2003 K. K. akopredávajúca následne nakladala so všetkými bytmi, ktoré kúpila na základe uvedených kúpnych zmlúv,
uzavretím zámennej zmluvy s X. T. a kúpno-predajných zmlúv s manželmi W. F. Q., na ktorých je podpis
K. K. ako predávajúcej úradne osvedčený. Spolu teda mala K. K. v uvedenom krátkom časovom období

podpísať šesť zmlúv o prevode vlastníctva k bytom, z toho tri ako kupujúca a tri ako predávajúca.
Pri porovnaní podpisov K. K. na týchto zmluvách, je aj bez odborného posúdenia viditeľná zhodnosť
podpisovK.K.nakúpnychzmluváchuzavretýchsnavrhovateľmiaE.G.F.E.W.arozdielnosťspodpismi
K. K. na ostatných štyroch zmluvách, z ktorých je na troch podpis K. K. úradne osvedčený, pričom K. K.
F. F. B. zhodne pred vyšetrovateľom ako svedkovia vypovedali, že kúpnu zmluvu so E. G. F. E. W. K. K.

ako kupujúca vlastnoručne nepodpísala a túto vlastnoručne podpísal F. B. jej menom, teda svojou rukou
napísal jej meno. Vzhľadom na krátky časový odstup od uzavretia týchto zmlúv a výpovedí K. K. F. F. B.
pred vyšetrovateľom, mali títo svedkovia v čerstvej pamäti všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu
aj podpisovanou uvedených zmlúv, preto zmenené výpovede K. K. F. F. B. ako svedkov v tomto konaní v
roku 2006, keď si s odstupom vyše tri a pol roka od uzavretia predmetných zmlúv „spomenuli“, že kúpnu
zmluvu so E. G. F. E. W. podpisovala K. K., je nevierohodné a účelové. Tvrdenie K. K. pred súdom, že

pred vyšetrovateľom vypovedala v rozrušení, lebo jej krátko predtým zomrel manžel, je rovnako účelové
a zavádzajúce, pretože manžel K. K. V. K. bol v roku 2006, keď K. K. vypovedala ako svedok pred
vyšetrovateľom, mŕtvy už 14 rokov (zomrel v roku 1992). Skutočnosť, že K. K. vlastnoručne nepodpísala
kúpnu zmluvu uzavretú tak so E. G. F. E. W. ako aj navrhovateľmi a že tieto obidve zmluvy s vysokou
pravdepodobnosťou podpísal totožný pisateľ, ale nie Helena Hladká, bola preukázaná aj vypracovaným

znaleckým posudkom súdom ustanovenou znaleckou organizáciou.

Na základe uvedených skutočností, keď mal súd jednoznačne za preukázané, že Helena Hladká
vlastnoručne nepodpísala kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú dňa 23. 4. 2002 s
navrhovateľmi, je tento právny úkon absolútne neplatný pre jeho rozpor so zákonom pre nedostatok

formy (§ 39, § 40 ods. 1, 3 OZ).

Nedostatok vlastnoručného podpisu K. K. na kúpnej zmluve o prevode nehnuteľností uzavretej s
navrhovateľmi, nemôže zhojiť ani jej dodatočné vyhlásenie urobené pred notárom formou notárskej
zápisnice dňa 5. 6. 2013, v ktorom vyhlásila, že jej podpis na uvedenej zmluve je jej vlastnoručným

podpisom a tento uznáva za svoj vlastný, pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez
ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (viď rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1 Cdo 96/1995).

Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho
urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju

zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

Pokiaľ odporcovia vychádzajú z názoru, že boli dobromyseľní pri nadobudnutí predmetného bytu,
konali v dobrej viere, keď nadobudli vlastnícke právo k bytu od subjektu, ktorý bol v katastri

nehnuteľností zapísaný ako vlastník, pričom nebolo jeho povinnosťou zisťovať, či údaje zapísané v
katastri nehnuteľností zodpovedajú skutočnému stavu a sú pravdivé a poukázali v tejto otázke na
rozhodnutia Ústavného súdu ČR, k otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných
nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 10. februára 2010 sp. zn.
I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest,

quam ipse habet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže
nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne
previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí
nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“

preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom
prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale
nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu
nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalejna iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“.
Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a
povinnosti oprávneného držiteľa

(§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri
nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Uvedené
právne závery sú plne opodstatnené a akceptovateľné aj v predmetnej veci. Ak je prvotná kúpna zmluva

neplatná, nestal sa prvý kupujúci (v danej veci je ním K. K.) vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade
jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (vrátane odporcov v III. a IV. rade)
vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno
preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie
je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých

v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (viď
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 3. 2011 sp. zn. 3 Cdo 144/2010).

Čo sa týka rozhodnutí Ústavného súdu ČR, na ktoré poukázali v tejto otázke odporcovia, v prvom rade
ide o rozhodnutia vydané súdom iného štátu, ktorými sú viazané pri rozhodovacej činnosti iba súdy tohto

štátu, nie súdy iného štátu. Odhliadnuc od uvedeného ide o rozhodnutia, v ktorých boli posudzované
účinky odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností na vlastnícke právo tretích osôb, ktoré neboli
účastníkmi zmluvy zrušenej odstúpením, ktorých závery nie je možné ani analogicky aplikovať pre
posúdenie predmetnej veci, v ktorej sa posudzuje absolútna neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ aj
Ústavný súd ČR vydal rozhodnutie, podľa ktorého je možné nadobudnúť nehnuteľnosť od nevlastníka,

ak je nadobúdateľ v dobrej viere, Najvyšší súd ČR vo svojich následne vydaných rozhodnutiach striktne
odmietol tento názor Ústavného súdu ČR a ani Ústavný súd ČR sa k nemu v neskoršej judikatúre
neprihlásil, ale naopak vo svojej ďalšej judikatúre zotrval na zásade, že nehnuteľnosť nie je možné
nadobudnúť od nevlastníka.

Námietka odporcov, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
ich vlastníctva k nehnuteľnostiam (§ 80 písm. c) O. s. p.), je neopodstatnená. Súdna prax sa ustálila
na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam
evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie
evidovaného právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad

v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003.

So zreteľom na uvedené súd návrhu navrhovateľov, podanému proti odporcom v III. a IV. rade vyhovel
a určil, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podieli 1/1 predmetných nehnuteľností.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd v súlade s § 148 ods. 1 O. s. p. Trovy konania štátu
sú svedočné vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov svedkovi E. G. v sume 7,30 € (220,-
Sk), odmena priznaná súdom ustanovenému advokátovi JUDr. Miroslavovi Viceníkovi za zastupovanie
navrhovateľov v sume 3.486,16 € vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov na základe uznesenia
súdu zo dňa 04. 3. 2009 č. k. 15C/273/2002-404 a časť znalečného v sume 943,12 € vyplatená

zo štátnych finančných prostriedkov súdom ustanovenej znaleckej organizácii za podaný znalecký
posudok. Na základe uznesenia súdu zo dňa 26. 02. 2013 č. k. 15C/273/2002-676. Trovy konania štátu
sú spolu 4.436,58 €.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1,

§ 151 ods. 1, 8 O. s. p. Navrhovatelia mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal proti neúspešným
odporcom v III. a IV. rade náhradu iných trov konania 433,- €, ktoré sú navrhovateľmi zaplatený
súdny poplatok za návrh o určenie vlastníctva (13.045,- Sk do 01. 01. 2009) a náhradu trov právneho
zastúpenia navrhovateľov advokátkou 1.750,90 € priznané podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty
veci 8.661,- € (kúpna cena 260.930,- Sk z prvotnej kúpnej zmluvy uzavretej navrhovateľmi s K. K., od
01. 01. 2009 suma 8.661,- €) v sume 253,94 x 2 (dvaja navrhovatelia), čo je 507,88 €, ktorá sa podľa§ 13 ods. 2 cit vyhl. v znení účinnom do 31. 5. 2009, znižuje o 20 %, čo je 101,57 € .Teda základná
sadzba tarifnej odmeny je za jeden úkon právnej služby do 31. 5. 2009 v sume 406,31 €. Podľa § 13
ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom od 01. 6. 2009 do 30. 6. 2013 sa základná sadzba tarifnej odmeny

507,88 € znižuje o 50 %, čo je 253,94 €, teda základná sadzba tarifnej odmeny je za jeden úkon právnej
služby od 01. 6. 2009 do 30. 6. 2013 v sume 253,94 €.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky súd priznal právnej zástupkyni
navrhovateľov odmenu za jeden úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

dňa 28. 4. 2009 v sume 406,31 € a za štyri úkony právnej služby po 253,94 € za jeden úkon, spolu v
sume 1.015,76 € (1. až 4. účasť na pojednávaniach pred súdom v dňoch 03. 11. 2010, 28. 3. 2011, 11.
5. 2012, 12. 6. 2013) plus režijný paušál 37,01 € (1 x 6,95 €, 1 x 7,21 €, 1 x 7,41 €, 1 x 7,63 €, 1 x 7,81
€) plus 20% z odmeny a DPH spolu 1.459,08 €, čo je 291,82 €. Úhrnom sú trovy právneho zastúpenia
navrhovateľov advokátkou 1.750,90 €.

Súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania proti odporcom v III. a IV. rade uplatnenú titulom
zaplateného súdneho poplatku 1.000,- Sk za návrh o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, podaný proti
pôvodnej odporkyni v I. rade K. K. a titulom zaplateného súdneho poplatku 1.000,- Sk za návrh o určenie
neplatnosti zámennej zmluvy, podaný proti pôvodnej odporkyni v I. rade K. K. a odporkyni v II. rade X.
T., pretože nejde o trovy konania navrhovateľov vzniknuté v konaní proti odporcom v III. a IV. rade o

určenie vlastníctva a o týchto trovách konania už súd rozhodol v uznesení zo dňa 19. 5. 2006 č. k. 15C
273/02-266, ktorým bolo konanie proti odporkyniam v I. a II. rade zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.