Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/529/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208488
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114208488.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni
C. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX C. C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne

občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám.
7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962,
v konaní právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.861,11 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 17C/127/2014 - 69 zo dňa 26. 03. 2015,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 178,74 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovu na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 49,05 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Patrika Podhorského, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 229,50 €
s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi

účastníkmikonaniapovažovalzaneplatnúvzmysle§40ods.1Občianskehozákonníkaazároveňmalza
to, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov je v rozpore s dobrými mravmi. Samotná žiadosť a aj
následné oznámenie o schválení úveru neobsahovala obligatórne náležitosti, a to podstatné náležitosti
predpokladané Zákonom o spotrebiteľských úveroch s tým, že samotná výška úroku bola okresným
súdom považovaná za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
§ 3 OZ a zmluvnú podmienku o zmluvnej pokute za omeškanie považoval za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Po zistení, že z vyplatenej čiastky 698,31€ bola zo strany odporkyne splatená suma 468,81
€, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 229,50 €, ako rozdiel medzi vyplatenými
a následne odporkyňou splatenými finančnými prostriedkami a návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti
zamietol. Pri rozhodovaní súd zároveň prihliadol na aktuálnu finančnú situáciu odporkyne a v zmysle §
160 O. s. p. jej uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi priznanú sumu v mesačných splátkach.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1, 3 O. s. p. s tým, že odporkyňa mala
neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania. Odporkyňa sivšak náhradu trov konania neuplatnila, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu
trov konania nepriznal. Na záver okresný súd uviedol, že procesný úspech odporkyne je zároveň
procesnýmúspechomvedľajšiehoúčastníkanajejstrane,pretomupriznalnáhradutrovpozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné
vyjadrenie vo veci samej), á 81,33 € + 2 x režijný paušál á 8,04 € + DPH, ktoré trovy konania tak spolu
predstavovali sumu 178,74 €.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
o náhrade trov konania najmä z dôvodu, že rozhodnutie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa
neho predstavujú náhradu odmeny aj za predloženie podania, ktoré svojim obsahom je šablónovitým
opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Osobitosť združení na ochranu
spotrebiteľa spočíva v tom, že sa mu na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné

práva a postavenie. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo
vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne
personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Združenie, ako vedľajší účastník
v tomto prípade miesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania vždy
užzastúpenéprávnymzástupcom,pričomajNajvyššísúdSRvyslovil,žeopakovépodávanietohoistého

podania len so zmenou účastníka nie je opodstatneným základom na priznanie náhrady trov konania.
Naviac z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti
ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania, aké skutočnosti vzal do úvahy a aké skutkové závery z
nich vyvodil, a tieto následne právne posúdil. Na záver poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník
nesplnil zo zákona mu vyplývajúcu povinnosť,

a to predložiť súhlas odporkyne, na strane ktorej vystupuje s jeho vstupom do konania
v zmysle novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z.. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník na strane odporkyne k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov konania je vecne správne. Zdôraznil, že odporkyňa bola v
konaní plne úspešná, a to aj vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom,
ktoré mali za následok zamietnutie žaloby. Zdôraznil, že už vo vyjadrení zo dňa 16. 02. 2015 poukázal na
viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal aj na to, že zmluva neobsahuje obligatórne

náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ako aj to, že dohoda vo výške úrokov alebo odmeny za poskytovanie úveru sa
prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Práve
na základe tejto argumentácie bola žaloba navrhovateľa zamietnutá. Uvedené právne argumenty boli
opodstatnené, preto úkony právneho zástupcu boli účelne vynaložené. Naopak, navrhovateľ uplatňuje

dlhodobo neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako
aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Naviac trovy právneho zastúpenia si vedľajší účastník
hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného, a ich náhradu dosiahne len v prípade, ak
navrhovateľ bude v konaní neúspešný. Toto je preto potrebné považovať za súčasť rizika, s ktorým

navrhovateľ pri súdnom uplatnení, napríklad premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj hrozba náhrady
trov konania protistrane.
Ak sám navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, potom je uvedené v
rozpore s tým, že toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Potom podľa argumentácie navrhovateľa by

tak ani jemu v prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú
spoločnosť skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v
rámci ktorého zamestnáva ľudí
s právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou,
ktorá zbytočne navyšuje trovy konania, o to viac, ak ide o uplatňovanie premlčaných pohľadávok, či

pohľadávok z titulu úžerníckych poplatkov. V súvislosti
s účelnosťou trov konania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2010 ako i
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky,
či vedľajší účastník (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší
účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé
dve otázky, či mu v súvislosti
s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov právneho

zastúpenia.

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho

výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov

vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky
10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,

na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2
O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na
jeho výsledku", pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93

ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom
do 31. 12. 2014 výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmyv konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné
obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.

o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad

prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany
spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú
pomocajvsúdnomkonaníbezpomociprávnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajší
účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak

ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

V prejednávanom prípade došlo k čiastočnému zamietnutiu návrhu navrhovateľa preto, že ním

uplatňovaný nárok nebol v celom rozsahu dôvodný, ak zmluva, na základe ktorej si nárok uplatňoval,
nespĺňala zákonné predpoklady ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, nedošlo k
uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon a zároveň mal za to,
že samotná žiadosť a aj následné oznámenie o schválení úveru neobsahovalo obligatórne náležitosti
predpokladané zák.

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa v prevažnej miere
zamietol ako nedôvodný, teda v konaní mala odporkyňa neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto
jej dôvodne vzniklo právo na náhradu trov konania. Ak odporkyňa náhradu trov konania v zmysle § 151

ods. 1, veta prvá O. s. p. neuplatnila, okresný súd postupoval vecne správne, ak náhradu týchto trov
priznal ako procesne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešnej odporkyne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že

orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek iný účastník
v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených

možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.
Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/03), ak po vedľajším účastníkom poskytnutú obranu odporkyni pôsobil tento vstup tak, že
okresný súd návrh v prevažnej miere zamietol.

Je nepochybné, že odporkyňa a vedľajší účastník boli v konaní v prevažnej miere úspešní. Konanie vo
veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento
vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku,a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených
na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a

pod..Cieľomnavrhovanejúpravyjerozšíriťochranuprávnaprípady,naochranektorýchexistujedôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať
do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom
prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu
došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporcom vedľajším účastníkom. Odvolací

súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka
k predmetu konania, ak po ním poskytnutej obrane odporkyni v konaní okresný súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Ak navrhovateľ v odvolaní namietal, že vedľajší účastník si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z., odvolací súd k uvedenému uvádza
nasledovné:

Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,

ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného od
15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva
spotrebiteľov, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám
založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom
postavení vedľajších účastníkov. V prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy

vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť
ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na
možnosť uskutočňovať právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno
klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 ods. 4, druhá a tretia veta O. s. p.
Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať

a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu.Aplikáciouavýkladomtýchtoustanovenínemožnoobmedziťzákladnéprávanasúdnuochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať
z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu zákonnosti tak, aby
bolazabezpečenáspravodliváochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov.Pokiaľjepotomúčelom

ustanovenia§93ods.2,vspojenís§93ods.4O.s.p.zvýšiťochranuurčitýchsubjektovprostredníctvom
právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov týchto subjektov, nemožno
mať pochybnosti o tom, že je v súlade
s uvedeným účelom právnej úpravy, uvedeným právnickým osobám zabezpečiť účinné právne
prostriedky ochrany, ktoré by mohli v prospech chránených subjektov využiť.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015
neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie
§-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od
01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu

pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z.
ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade
nevyplýva, že by uvedená novela zák.
č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na
vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno

aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej
úpravy,ktorátakétopodmienkyprevznikvedľajšiehoúčastníctvanezakotvovala,pretožebysatakpodľa
novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu
účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré
sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd -

prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania. Vzhľadom
na uvedené, odvolací súd nepovažuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné a napadnuté rozhodnutie
okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne je v celom
rozsahu vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ
v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa bola
v odvolacom konaní bola úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si
v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy odvolacieho

konania nevyplývajú. Odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorá bola v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešná v zmysle vyhl. MS SR č.655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej v texte „vyhláška“).
Uvedené trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby, a to za

vyjadrenie k odvolaniu vo výške 40,66 € (§ 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky)
+ režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Spolu tak trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní predstavujú sumu 49,05 €, ktoré trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, podľa
ust. § 149 ods. 1 O. s. p.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.