Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/101/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212897
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6110212897.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

QUATRO, spol. s r. o., so sídlom Námestie Š. Moysesa 7, Banská Bystrica, IČO: 31 586 171, v konaní
zastúpenom JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, advokátska kancelária, so sídlom Horná 27,
Banská Bystrica, proti odporcovi KURTA, spol. s r. o., so sídlom Partizánska 89, Banská Bystrica, IČO:
31 592 490, v konaní zastúpenom KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského
3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, o určenie spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 14. 06. 2010 žiadal navrhovateľ o určenie, že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom vo výške 5/16-tin nehnuteľnosti vedenej na L. Č.. XXXX kat. územie Banská Bystrica
ako stavba - dom, súpisné č. 35 na parcele č. 1336. Podaním zo dňa 10. 11. 2010 žiadal o rozšírenie
návrhu tak, že je podielovým vlastníkom v podiele 5/16-tin aj k nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym
úradom Banská Bystrica, Správa katastra, kat. územie Banská Bystrica ako pozemok - zastavané plochy
a nádvoria, parcelné č. 1336 o výmere 2621 m2 a navrhol pripustiť do konania na strane odporcu
ďalšieho účastníka, a to KURTA, spol. s r.o. popri pôvodnom odporcovi C. I.. Navrhovateľ uviedol, že

podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 07.
2001 s predávajúcom SKP JUDr. Viery Vankovej, úpadcu T.. N. Y.. Zmena vlastníctva bola zavkladovaná
dňa 13. 08. 2001, od toho času navrhovateľ reálne časť nehnuteľnosti užíval až do 31. 12. 2007. Dňa
03. 11. 2003 oznámil navrhovatelovi právny zástupca C.P. I. (pôvodne odporca 1/), že C. I. sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992-368
zo dňa 19. 11. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2003 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/45/03 zo dňa 22. 05. 2003. Poukázal na to, že nebol účastníkom

tohto súdneho konania. Spoluvlastnícky podiel nadobudol od SKP, ide o originálny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, a takéto niečo nie je napadnuteľné.

Prvostupňový súd rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2012 rozhodol tak, že určil že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 5/16 nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom
v Banskej Bystrici, Správa katastra, okres Banská Bystrica , obec Banská Bystrica, kat. územie Banská
Bystrica ako stavba - dom, súp. č. 35, na par. č. KN 1336 a podielovým spoluvlastníkom v podiele

5/16 nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správa katastra, okres Banská
Bystrica , obec Banská Bystrica, kat. územie Banská Bystrica ako pozemok - zastavané plochy a
nádvoria, par. č. 1336 o výmere 2621 m2. Návrh voči odporcovi v 1. rade zamietol.Odvolací súd rozhodnutie I. stupňového súdu rozhodnutím č. k. 16Co/74/2013-312 zo dňa 17. 12. 2013
v napadnutej časti zrušil, t. j. v časti, v ktorej súd určil, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom v
podiele 5/16-tin nehnuteľností vedených Správou katastra Banská Bystrica pre obec, okres, kat. územie

Banská Bystrica na L. Č.. XXXX ako stavba - dom, súpisné č. 35 na parcele č. KN-1336 a v rovnakom
podiele aj spoluvlastníkom pozemku, parcelné č. 1336 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2621
m2. Vo zvyšnom rozsahu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, a to v časti zamietnutia návrhu
voči odporcovi v 1. rade C. I..

Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že právne závery okresného súdu považuje za
predčasné. Krajský súd konštatoval, že okresný súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo záverov
konštatovaných všeobecnými súdmi i Ústavným súdom SR v konaní pred Okresným súdom Banská
Bystrica vedeným pod sp. zn. 20C/80/1992, že osobou oprávnenou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb.
t. j. osobou, ktorej patrilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam predtým, ako toto v rozhodnom
období prešlo na štát, bol C.P. I. (právny predchodca odporcu a zároveň odporca 1/ v I. stupňovom

konaní, voči ktorému bol návrh zamietnutý). Okresný súd zdôraznil, že v konaní vedenom pred
Okresným súdom Banská Bystrica, vedeným pod sp. zn. 20C/80/1992 bolo právoplatne rozhodnuté
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/41/2012 zo dňa 30. 05. 2012, že
napriek tomu, že C. I. bol oprávnenou osobou, sporné nehnuteľnosti mu vydané byť nemohli.

Tieto skutočnosti ani medzi účastníkmi neboli sporné.

Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že navrhovateľ ako kupujúci uzatvoril dňa 24. 07. 2001
so SKP JUDr. Vierou Vankovej, úpadcu T.. N. Y., kúpnu zmluvu predmetom, ktorej bol spoluvlastnícky
podiel na predmetnej nehnuteľnosti. Vklad bol povolený pod Z. XXXX/XXXX a navrhovateľ bol zapísaný

v EN ako vlastník.

Nesporné medzi účastníkmi bolo tiež, že odporca na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej dňa
26.11.2007 s C. I. kúpil predmetné nehnuteľnosti. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod Z.. V čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník C. I.. K uzatvoreniu

kúpnej zmluvy došlo následne po rozhodnutí NSSR sp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24. 05. 2006, ktorým súd
zamietol dovolanie odporcov v časti smerujúcej proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 22. 05. 2003 sp. zn. 12Co/45/2003, ktorým rozsudok okresného súdu sp. zn. 20C/80/1992-368
v spojení s uznesením č. k. 20C/80/1992-457 zmenil tak, že odporcovia v 2., 3. a 5/1 až 5/4 rade sú
povinní vydať nehnuteľnosti C. I..

Krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že okresný súd nedostatočným spôsobom odôvodnil svoj
záver platnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi SKP a navrhovateľom tak, že „sporné nehnuteľnosti
podľa údajov z katastra nehnuteľností patrili v čase vyhlásenia konkurzu úpadkyni, dôvod na uplatnenie
postupu podľa § 19 ods. 1 ZKV nebol, pretože správkyňa nemala vedomosť o tom, že by si tretie osoby

uplatňovali vlastnícke práva k spoluvlastníckemu podielu úpadkyne.“ Zároveň poukázal na ust. § 93 ods.
3 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý stanovuje, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu
nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel, alebo musel
vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom
veci. Okresný súd však nevysvetlil na základe akých skutočností dospel k záveru, že nebol dôvod na

postup podľa § 19 ods. 1 ZKV z dôvodu neexistencie vedomosti SKP úpadkyne o uplatnených právach
tretích osôb k sporným nehnuteľnostiam, keď samotná úpadkyňa bola v rozhodnom čase účastníčkou
konania, v ktorom si C. I. (pôvodne odporca 1/; právny predchodca odporcu) vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam uplatňoval.

Okresný súd sa tiež nevysporiadal s námietkou odporcu, že úpadkyňa IG.. N. Y. nebola ich
vlastníčkou (keďže vlastnícke právo platne nenadobudli už jej právni predchodcovia), a teda nemohla
na navrhovateľa previesť viac práv, ako sama mala.

Odvolací súd poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica vedeným pod sp. zn.

20C/80/1992 bolo preukázané, že oprávnenou osobou na vydanie sporným nehnuteľností bol C. I., nie
právni predchodcovia T.. N. Y. ako osoby, od ktorých svoje vlastnícke právo odvodzoval navrhovateľ.
Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že sporné nehnuteľnosti T.. N. Y. nadobudla po svojich právnych
predchodcoch na základe dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10. 1991 podľa § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991,dohoda ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom v Banskej Bystrici dňa 17. 02. 1992. Z uvedeného
potom vyplýva, že na základe dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10. 1991 malo dôjsť k vzniku vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam u osoby, ktorá nespĺňa pojmové znaky oprávnenej osoby definovanej

v § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., čo môže mať vplyv na platnosť dohody o vydaní veci, ako titulu, na
základe ktorého mala T.. Y. vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť. Účelom zákona
č. 87/1991 Zb. je zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spočívajúcich v odškodnení osôb,
ktoré boli vlastníkmi týchto vecí a svoje vlastnícke právo stratili v rozhodnom období v prospech štátu,
tento účel možno naplniť len vydaním uvádzaných vecí (prípadne poskytnutím finančného odškodnenia)

práve tým osobám, ktorých vlastnícke právo bolo odňaté. Ak však veci znárodnením boli na základe
dohody o vydaní veci vydané inej osobe, v prejednávanom prípade právnym predchodcom T.. N. Y. (a
nie oprávnenej osobe C. I. - právnemu predchodcovi odporcu), uvedené skutočnosti môžu mať vplyv
na platnosť tohto úkonu z hľadiska toho, či tento úkon neodporuje zákonu, prípadne zákon neobchádza
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a je možné sa domáhať absolútnej neplatnosti takéhoto
úkonu v zmysle všeobecnej úpravy platnosti právnych úkonov obsiahnutej v Občianskej zákonníku.

Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu posúdiť po zohľadnení všetkých okolností prípadu a za
použitia hmotnoprávnej úpravy platnej a účinnej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
SKP úpadcu T.. N. Y. a navrhovateľom dňa 24. 07. 2001 (najmä § 6 ods. 2, § 18, § 19 a § 68 ods. 1 ZVK),
či zásada „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ (nikto nemôže previesť viac práv,

než má sám) je aplikovateľné aj v prípadoch, ak malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k veci, ktorá
bola zahrnutá do konkurznej podstaty úpadcu na tretiu osobu, ktorá tretia osoba nadobudla vec v dobrej
viere. Odvolací súd tiež poukázal na to, že v tomto prípade nejde o nadobudnutie vlastníckeho práva
rozhodnutím štátneho orgánu tak, ako to uviedol navrhovateľ. V prejednávanom prípade konkrétny súd
dal súhlas s prevodom vlastníckeho práva na základe zmluvy uzatvorenej medzi SKP a navrhovateľom,

a k nadobudnutiu vlastníckeho práva (za predpokladu, že boli splnené ďalšie podmienky) došlo na
základe tejto zmluvy, a to okamihom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie teda na
základe meritórneho rozhodnutia, ktorým by štátny orgán rozhodol o vlastníckom práve k nejakej veci,
a toto vlastnícke právo by účastníkovi konania vzniklo odo dňa v uvedenom v rozhodnutí, resp. odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Zároveň poukázal odvolací súd na skutočnosť, že pokiaľ aj navrhovateľ, ako osoba zapísaná ako
vlastník sporných nehnuteľností v čase vydania rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
20C/80/1992-368 zo dňa 19. 11. 2002 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/45/03 zo
dňa 22. 05. 2003 nebola účastníkom tohto konania, tieto rozhodnutia, ktorých účastníkom navrhovateľ

nebol s poukazom na § 159 O. s. p. voči navrhovateľovi nemohli mať právne účinky. Táto skutočnosť
však bude rozhodná v súdnom konaní len v prípade, ak okresný súd po náležitom vysporiadaní sa
s obranou odporcu 2/ dospeje k záveru, že navrhovateľ bol v čase vydania citovaných rozhodnutí
vlastníkom sporných nehnuteľností. Zároveň poukázal na to, že v prípade, že okresný súd dospeje k
tomu, že navrhovateľovi vzniklo platne vlastnícke právo od T.. N. Y., bude jeho úlohou dôsledne posúdiť

existenciu podmienok vlastníckeho práva na strane odporcu - najmä s poukazom na následky aplikácie
ust. § 243d ods. 2 O. s. p. a tiež vyriešiť kolíziu vlastníckeho práva oboch nadobúdateľov sporných
nehnuteľností, a to zohľadniť a) dobromyseľnosť, b) (prípadné) opomenutie povinnosti alebo úmyselné
konanie v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi u právnych predchodcov, c) kvalitu vlastníckeho
práva právnych predchodcov. Bude pritom postupovať tak, aby výsledok jeho posudzovania vyjadrený

v podobe súdneho rozhodnutia bol pokiaľ možno čo najviac zlučiteľný so všeobecnou predstavou
spravodlivosti.

Okresný súd po zrušení veci krajským súdom preskúmal vec v intenciách rozhodnutia odvolacieho
súdu. Z konaní vedených pred súdmi súd zistil, že právny predchodca odporcu si v konaní vedenom

Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992 uplatnil dňa 25. 03. 1992 nárok na
vydanie veci v súlade so zákonom 87/1991 Zb., a to na vydanie nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľ
v tomto konaní domáha určenia spoluvlastníctva. Právny predchodca odporcu si uplatnil nárok proti
osobám, ktorým bola na základe dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10. 1991 predmetná nehnuteľnosť
vydaná /dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod č. RVI96/91 zo dňa 17.

02. 1992/. Účastníčkou konania na strane odporcov označená ako odporkyňa v 4. rade bola aj T.. N. Y.,
P.. K. / právna predchodkyňa navrhovateľa/, ktorej podľa LV pripadal podiel vo výške 5/16 na predmetnej
nehnuteľnosti.ZozáverovkonštatovanýchvšeobecnýmisúdmiiÚstavnýmsúdomSRvkonanívedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/80/1992, vyplýva, že osobou oprávnenou v zmyslezákona č. 87/1991 Zb. t. j. osobou, ktorej patrilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam predtým,
ako toto v rozhodnom období prešlo na štát, bol C. I. (právny predchodca odporcu) a teda jemu mala
byť vydaná nehnuteľnosť a nie osobám, ktorým bola nehnuteľnosť na základe dohody o vydaní veci

zo dňa 17. 10. 1991 / vrátane právneho predchodcu navrhovateľa / vydaná, nakoľko nespĺňali
pojmové znaky oprávnenej osoby definovanej v § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., pričom oprávnenou
osobou je fyzická osoba, ktorej vec prešla do vlastníctva štátu v prípadoch uvedených v § 6 zákona,
pokiaľ je štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a má trvalý pobyt na jej území.
Záverom rozhodnutí v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C 80/1992 bolo, že

T.. N. Y., rod. K. - právna predchodkyňa navrhovateľa takouto osobou nebola, bol ňou C. I. (právny
predchodcaodporcu).Tedaprávnypredchodcanavrhovateľanikdynenadobudolplatnevlastníckeprávo
k predmetnej nehnuteľnosti.

Odporca nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s C. I., ktorej vklad bol
povolený pod Z. zo dňa 30. 11. 2007. A to od osoby, ktorej patrilo vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam predtým, ako toto v rozhodnom období prešlo na štát. Odporca pristúpil k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy v čase, keď bolo rozhodnuté NSSR rozsudkom sp. zn. 3Cdo/3/2006 zo dňa 24. 05. 2007
tak, že bolo zamietnuté dovolanie odporcov v časti smerujúcej proti výroku rozsudku krajského súdu
zo dňa 22. 05. 2003 sp. zn. 12Co/45/2003, ktorým rozsudok okresného súdu sp. zn. 20C/80/1992-368
v spojení s uznesením č. k. 20C/80/1992-457 zmenil tak, že odporcom bola uložená povinnosť vydať

nehnuteľnosti C. I. / právnemu predchodcovi odporcu/. Účastníčkou týchto konaní ako odporkyňa v
4. rade bola aj T.. N. Y. (ktorej právny predchodcovia podľa odôvodnenia rozhodnutia súdov kúpili
predmetnú nehnuteľnosť od C. I. neplatne).

V konaní tiež bolo nesporne zistené, že navrhovateľ uzatvoril dňa 24. 07. 2001 so SKP úpadkyne T.. N.

Y. kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 5/16 k spornej nehnuteľnosti.
Z opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/109/99-191 súd zistil, že súd súhlasil s predajom
nehnuteľností úpadkyne T.. N. Y. záujemcovi QUATRO spol. s r.o. - navrhovateľovi, a to ako víťaznému
záujemcovi tretieho kola výberového konania, nakoľko ponúkol cenu majetku vyššiu (ďalší záujemcovia
ponúkli 1 200 000 Sk a 1 500 000 Sk) a splnil všetky podmienky verejnej súťaže, pričom išlo o tretie kolo

speňažovania majetku úpadcu a ponúknutá cena bola vyššia ako 50 % znaleckej hodnoty predávaného
majetku, súd rozhodol podľa § 66b ZKV. V konaní tiež bolo nesporne preukázané, že v čase predaja
predmetného spoluvlastníckeho podielu SKP bolo vedené na Okresnom súde Banská Bystrica konanie
20C/80/1992, ktorým si uplatňoval C. I. (právny predchodca odporcu) vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, pričom konanie sa viedlo od roku 1992. Účastníčkou predmetného konania Okresného

súdu Banská Bystrica 20C/80/1992 bola aj Ing. N. Y., P.. K. ako odporkyňa v 4. rade .

Správca konkurznej podstaty (č. l. 148 spisu) v liste adresovanom Krajskému súdu v Banskej Bystrici
z 09. 09. 2003 uviedol, že predmetný podiel do konkurznej podstaty zaradil na základe skutočnosti,
že podľa údajov v katastri nehnuteľností patril podiel v čase vyhlásenia konkurzu úpadkyni, dôvod na

uplatnenie postupu podľa § 19 ods. 1 ZKV nebol, pretože správkyňa nemala vedomosť o tom, že by si
tretie osoby uplatňovali vlastnícke práva k spoluvlastníckemu podielu úpadkyne.

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností uvedených

zákonom.

Podľa § 1 a 5 zákona č. 87/1991 Zb.
Zákon sa vzťahuje na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli
občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od

25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodné obdobie") v rozpore so zásadami
demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených
národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými
paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Podľa § 2 zákona č. 87/1991 Zb. zmiernenie následkov majetkových a iných krívd spôsobených
občianskoprávnymi úkonmi a inými protiprávnymi postupmi, ku ktorým došlo v rozhodnom období,
spočíva vo vydaní veci alebo v poskytnutí finančnej náhrady alebo v zrušení niektorých
správnych aktov, prípadne v úpravách v oblasti sociálneho zabezpečenia.Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb., ak bola vec vydaná, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v
lehote uvedenej v odseku 2 neboli uspokojené, tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým sa

vec vydala.

Podľa § 243d O. s. p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, súd, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej vo veci.... Právne vzťahy niekoho iného, než účastníka konania
nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

Podľa § 17 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

Úpadca je povinný do 15 dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi
zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi
svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený

zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Výzva musí
obsahovať poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia týchto povinností.

Podľa § 6odst. 2 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len "majetok"),
ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako
aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.

Podľa § 18 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

Súpis podstaty (ďalej len "súpis") vykoná správca podľa pokynov súdu s použitím zoznamu
predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa
dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Podľa § 19 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch
uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci
do súpisu.

Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal
žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Podľa § 68 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd, 7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených
lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia, nakoľko navrhovateľovi vlastnícke právo k predmetu sporu platne nevzniklo.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo rozhodnutím štátneho
orgánu, tak, ako to uvádza navrhovateľ, toto jeho tvrdenie je nesprávne a konštatoval to aj odvolací súd.

Konkurzný súd dal len súhlas s prevodom vlastníckeho práva až na základe zmluvy uzatvorenej medzi
SKP T.. N. Y. a navrhovateľom dňa 24.07.2001 mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, a to
okamihom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je pravdou, že zákon o konkurze a
vyrovnaní umožňuje, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke
právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, avšak nie ak vedel alebo musel vedieť, že

úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci, takéto
konaniebybolovrozporesdobrýmimravmi,resp.byumožňovaloobchádzaťzákon(súdvtejtosúvislosti
poukazuje na § 93 ods. 3 7/2005, ktorý však v čase prevodu nehnuteľnosti nebol účinný).Pokiaľ ide o odporcu, je nesporné, že tento uzatvoril kúpnu zmluvu na základe, ktorej kúpil predmetnú
nehnuteľnosť v čase, keď bolo zamietnuté dovolanie voči rozhodnutiu krajského súdu v konaní sp. zn.
20C/80/1992, a to proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/45/2003 zo dňa 22.

05.2003,vktorombolauloženápovinnosťvydaťpredmetnénehnuteľnostiC.I.(právnemupredchodcovi
odporcu), teda v rozhodnutiach súdov bolo konštatované, že právny predchodca odporcu je vlastníkom
predmetných nehnuteľností.

Súd pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, a to dobromyseľnosť oboch nadobúdateľov (najmä) z

hľadiska objektívnych okolností, za ktorých sporné nehnuteľnosti nadobudli a s prihliadnutím na
zachovanie bežnej opatrnosti pri samotnom prevode.

O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú
možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z
hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu,

ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (v evidencii) nehnuteľností takéto právo nesvedčí.
Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia
konkrétnychskutočnostívedúcich(zhľadiskakritériapriemernejobozretnosti)kpresvedčeniu,žeosoba,
od ktorej sa nadobúda vlastníctvo v čase prevodu disponovala platným nadobúdacím vlastníckym
titulom. Vynaložením potrebnej aktivity bolo oboznámenie sa s dostupnými listinami, na základe ktorých

došlo k zápisu vlastníckeho práva na nadobúdateľov práva t. j. právneho predchodcu navrhovateľa, príp.
právneho predchodcu odporcu a zistení iných skutočností.
V čase, keď došlo k prevodu vlastníctva z právneho predchodcu navrhovateľa na navrhovateľa, je
nesporné, že prebiehalo konanie na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992, ktorého
predmetom bol práve spor o predmetnú nehnuteľnosť, pričom účastníčkou predmetného konania bola v

čase prevodu aj právna predchodkyňa navrhovateľa. Bolo teda v možnostiach navrhovateľa preskúmať
nadobúdací titul a dozvedieť sa tiež, že sa vedie ohľadne predmetnej nehnuteľnosti súdne konanie, a
to priamo u svojho právneho predchodcu - úpadcu, resp. správcu, prípadne dotazom na evidovaných
spoluvlastníkov. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 5/16 k spornej nehnuteľnosti.
Už z opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/109/99-191 vyplýval, že súd súhlasil s predajom

nehnuteľností úpadkyne T.. N. Y. záujemcovi QUATRO spol. s r.o. - navrhovateľovi, a to ako víťaznému
záujemcovi, nakoľko ponúkol cenu majetku vyššiu ako ďalší záujemcovia, pričom išlo o tretie kolo
speňažovania majetku úpadcu a ponúknutá cena nebola dohodnutá ani vo výške znaleckej hodnoty,
ani spoluvlastníci neponúkli vyššiu cenu, čo mohlo vyvolať pochybnosti pokiaľ ide o „nezávadnosť “
nehnuteľnosti.

Súd tiež skúmal dobromyseľnosť odporcu, tento nadobudol predmetné nehnuteľnosti po tom, čo
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdov a bolo rozhodnuté aj o dovolaní, a bolo rozhodnuté tak,
že z rozhodnutí bolo jednoznačné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je právny predchodca
odporcu. Z rozhodnutí súdov vyplýva, že C. I. ako pôvodný vlastník nikdy platne nepreviedol

vlastnícke právo na právnych predchodcov navrhovateľa, a teda títo ako vyplýva zo záveru súdu nikdy
nenadobudli vlastnícke právo. Odporca nebol účastníkom konania Okresnom súde Banská Bystrica
č. k. 20C/80/1992, a preto v súlade s § 243d ods. 2 O. s. p., ak by aj došlo k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia dovolacím súdom, právne vzťahy niekoho iného, než účastníka konania / v tomto prípade
odporcu/ nemohli byť novým rozhodnutím dotknuté.

Súd tiež skúmal konanie právnych predchodcov účastníkov, a to či už opomenutie povinnosti alebo
úmyselné konanie v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi. Súd zistil, že pokiaľ ide o právnych
predchodcov navrhovateľa, jeho právna predchodkyňa T.. Y. jednoznačne vedela o tom, že ohľadne
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie, ktorého aj účastníčkou bola, konala v

rozpore s ust. § 17 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001 podľa, ktorého úpadca je povinný do 15
dní od doručenia výzvy súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív
s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky
potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca
podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný. Podľa § 68 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001

veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých
majetkových krívd, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených
lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy / od ktorej odvodzuje
vlastníctvo navrhovateľ/ medzi SKP úpadkyne T.. N. Y. a navrhovateľom dňa 24. 07. 2001, konanieo vydanie predmetných nehnuteľností vedené pod sp. zn. 20C/80/1992 Okresného súdu v Banskej
Bystrici nebolo právoplatne skončené / v tom čase bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co 3617/1994 zo dňa 17.11.1994/.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri
rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že právny predchodca odporcu tak, ako to bolo konštatované aj
rozhodnutiami súdov, a to v konaní 20C/80/1992 Okresného súdu Banská Bystrica bol osobou, ktorej
patrilo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Právny predchodca navrhovateľa si riadne uplatnil

svoje práva k týmto nehnuteľnostiam a bolo aj konštatované, že je osobou, ktorá má jediná právo k
nehnuteľnostiam, pričom toto bolo konštatované v rozhodnutí, v ktorom zároveň bolo konštatované,
že právny predchodcovia T.. N. Y. takéto právo k nehnuteľnosti nemali, a teda možno konštatovať,
že právnej predchodkyni navrhovateľa nesvedčilo právo vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam,
to jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, na základe toho bolo aj vo veci rozhodnuté. V
žiadnom prípade nemôže súd zohľadniť tvrdenia uvedené právnym zástupcom navrhovateľa ohľadne

spôsobilosti právneho predchodcu odporcu na uzatváranie právnych úkonov - uzatvorenie kúpnej
zmluvy / v čase, keď uzatváral zmluvu o prevode nehnuteľností na právnych predchodcov navrhovateľa
- K. /, keď s touto otázkou sa vysporiadali súdy v konaní 20C/80/1992 a konštatovali, že zmluva o
prevode nehnuteľností bola uzatvorená neplatne, teda právny predchodcovia navrhovateľa nenadobudli
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti platne, potom z toho vyplýva, že na základe dohody o vydaní

veci zo dňa 17. 10. 1991 nemohlo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam u
osôb, ktoré nespĺňali pojmové znaky oprávnenej osoby definovanej v § 3 ods. 1 zákona č. 87/1991
Zb. a teda nemohlo dôjsť k uzatvoreniu platnej dohody o vydaní veci, ako titulu, na základe ktorého
mala T.. Y. vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť. Pokiaľ ide o nadobudnutie
vlastníctva navrhovateľom na základe kúpnej zmluvy od SKP, súd konštatuje, že v danom prípade nešlo

o nadobudnutie vlastníctva na základe rozhodnutia príslušného orgánu tak, ako to mal na mysli právny
zástupca navrhovateľa. Právnym titulom nadobudnutia nebolo rozhodnutie štátneho orgánu - súdu,
právnym dôvodom bola uzatvorená kúpna zmluva so SKP úpadcu T.. N. Y. a následného povolenia
vkladu do katastra nehnuteľností, teda išlo o zmluvný vzťah a na tomto nič nemení skutočnosť ani že
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dal súhlas konkurzný súd, a to opatrením. Je nesporné, že v čase, keď

došlo k uzatváraniu predmetnej zmluvy sa viedlo konanie, ktorého predmetom bolo právo k predmetným
nehnuteľnostiam, o tomto konaní aj úpadkyňa t. j. právna predchodkyňa navrhovateľa vedela, avšak toto
neoznámila, čim porušila ustanovenie § 17 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001 a došlo k tomu,
že v rozpore s § 68 zák. č. 328/1991 účinného k 24.07.2001 boli zahrnuté do podstaty nehnuteľnosti,
ktoré do podstaty nemali byť zahrnuté.

Samotný navrhovateľ pred kúpou predmetných nehnuteľností mal využiť bežnú opatrnosť, ktorú možno
od neho požadovať, a to je aktívne zistenie konkrétnych skutočností vedúcich k tomu, že jeho právna
predchodkyňa skutočne disponuje platným nadobúdacím vlastníckym titulom. V prípade, že by bol
vynaložil potrebnú aktivitu, bol by zistil od jeho právnej predchodkyne na základe listín, od ktorých

odvodzovala svoje vlastníctvo, tiež keďže prevodom bol len spoluvlastnícky podiel, toto sa mohol
dotazovať aj od ostatných spoluvlastníkov, ktorí ako vyplýva, nemali záujem odkúpiť spoluvlastnícky
podiel a teda boli tu minimálne pochybnosti a to vzhľadom aj na cenu prevádzaného podielu k
nehnuteľnostiam, ktoré boli prevádzané za kúpnu cenu 1 800 000 Sk, pričom nešlo o kúpnu cenu podľa
znaleckého posudku, ale o cenu nižšiu, nakoľko víťazný záujemca vyšiel až z tretieho kola výberového

konania (č. l. 10 spisu). Vzhľadom na uvedené pokiaľ ide o dobrú vieru na strane navrhovateľa pri
nadobudnutí predmetného spoluvlastníckeho podielu súd má za to, že nevynaložil potrebnú opatrnosť,
ktorú by bolo možné od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, a teda nevynaložil
bežnú opatrnosť, pod ktorou sa myslí aktívne zistenie konkrétnych skutočností vedúcich k presvedčeniu,
že skutočne by bola úpadkyňa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a jej vlastnícke právo nie je

spochybňované. Súd tiež poukazuje na to, že zákon o konkurze a vyrovnaní síce umožňuje nadobudnúť
vlastníctvo aj od nevlastníka, ale nie ak nadobúdateľ vedel, alebo musel vedieť, že úpadca nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, resp. spoluvlastníckeho podielu
Súd po posúdení kolízii vlastníckeho práva oboch nadobúdateľov k sporným nehnuteľnostiam po
zohľadnení a) dobromyseľnosti, b) (prípadné) opomenutie povinnosti alebo úmyselné konanie v

rozpore so zákonom, s dobrými mravmi u právnych predchodcov účastníkov, c) kvalitu vlastníckeho
práva právnych predchodcov má za to, že odporcom nadobudnuté vlastníctvo spĺňa predpoklady
nadobudnutia vlastníctva, na rozdiel od navrhovateľa, ktorého právny predchodcovia nenadobudli
vlastnícke právo platne / tak ako to vyplýva z konania 20C/80/1992 Okresného súdu Banská Bystrica/, vrámci konkurzného konania úpadcu - právneho predchodcu navrhovateľa došlo k porušeniu povinností
úpadcu, a tiež navrhovateľ nebol pri nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere, nakoľko nevynaložil
potrebnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím, nakoľko rozhodnutie bolo vyhlásené
dňa 30. 06. 2014 a účastníkom ešte neuplynula lehota na vyčíslenie trov konania v súlade s § 151 odst.1
O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo

vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.