Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010487
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812010487.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Y. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom J., F. č. XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúryvPrievidziprotirozsudkuOkresnéhosúduvPrievidzizodňa13.3.2015,sp.zn.3T/156/2012,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.5.2016 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 13.3.2015, sp. zn. 3T/156/2012 bol
obžalovaný Y. J. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora
Prievidza sp.zn. 1Pv 228/11, doručenej súdu 13.7.2012, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s
prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, sčasti podľa odseku 2 písmeno
b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, a prečin nebezpečného
vyhrážaniapodľa §360odsek1,2písmenoa)Trestnéhozákona,sčastipísmenob)Trestnéhozákona,
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 písmeno c) Trestného zákona, ktorých
sa mal dopustiť na skutkovom základe tak, že dňa 31.12.2010 na dvore rodinného domu, na O. ulici

XXXX/XX v M., okres F., napadol poškodených F. F., H. X. a G. J. tak, že F. F. a H. X. nastriekal do
očí slzotvorný plyn a F. F. opakovane udrel po chrbte železnou tyčou, následne ho päsťou poudieral do
tváre, v dôsledku čoho poškodený F. F. utrpel zranenie - opuch, pomliaždenie a podkožné krvné výrony
na chrbte v oblasti ľavej lopatky a ľavej strany chrbta, čo si vyžiadalo narušenie obvyklého spôsobu
života 14 dní, následne obžalovaný strčil do poškodeného H. X., poudieral ho päsťou po tvári, chcel
ho udrieť násadou od metly a valaškou do oblasti hlavy a vtedy na obranu poškodených vystúpil syn

obžalovaného G. J., ktorý úderu valašky na hlavu H. X. nastavil ruku, po ktorej ho obžalovaný trikrát udrel
valaškou, v dôsledku napadnutia poškodení H. X. a G. J. neutrpeli také zranenia, ktoré by si vyžiadali
narušenie obvyklého spôsobu života a počas celého útoku sa obžalovaný všetkým poškodeným F. F.,
H. X., P. F. a synovi G. J. opakovane vyhrážal zabitím, čím v nich vzbudil obavy, že hrozby splní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho hneď po vyhlásení napadol odvolaním
okresný prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení odvolania namietal
nesprávne právne závery súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil názor, že nedošlo k naplneniu znakov
prečinu výtržníctva obžalovaným podľa § 364 ods.1 písm.a), sčasti podľa ods.2 písm.b) Tr.zák.s
odôvodnením, že obžalovaný sa nedopustil napadnutia iného verejne, resp. na mieste prístupnom

verejnosti, pričom tiež vyslovil názor, že čin nebol spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými
osobami, nakoľko takýmito osobami nemôžu byť osoby poškodené. S takýmto výkladom ustanovenia §122 ods.2 písm.b) Tr.zák. sa nemožno stotožniť. K naplneniu znaku podľa § 122 ods.2 písm.b) Tr.zák.
„pred viac ako dvoma osobami“ dôjde, ak sú pri páchaní trestného činu súčasne prítomné najmenej
tri osoby a tieto sú odlišné od páchateľa. Ak takéto osoby sú súčasne poškodené, nebráni to právnej

kvalifikácii s naplnením znakov, že čin bol spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
Nemožno teda súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k záveru o nenaplnení znakov prečinu
výtržníctva obžalovaným podľa § 364 ods.1 písm.a) sčasti podľa ods.2 písm.b) Tr.zák.

S poukazom na vykonané dokazovanie a to výpovede poškodených F. F., H. X. a G. J., ako aj znalecké

dokazovanie, vyplynul tiež z dokazovania spôsob napadnutia F. F. a H. X., kde vzhľadom na priebeh
útoku a spôsobené zranenia, použitie valašky ako zbrane, bolo možné uvažovať o úmysle obžalovaného
podľa § 15 písm.a), resp. b) Tr.zák., t.j., že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, resp. vedel, že svojím konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený a keďže nedošlo
k následku vo forme narušenia obvyklého spôsobu života najmenej 7 dní v zmysle ustanovenia § 123

ods.2 Tr.zák., je nutné konanie obžalovaného s poukazom na úmysel posúdiť po právnej stránke podľa
§ 14 ods.1 Tr.zák. k § 156 ods.1 Tr.zák.

Podľa prokurátora z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný naplnil aj znaky prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. sčasti písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138

písm.a) a § 139 písm.c) Tr.zák. Všetci poškodení vypovedali, že z hrozieb obžalovaného zabitím mali
obavu, čo bolo napokon dôvodom, že privolali policajnú hliadku a tiež samotní policajti vypovedali, že
poškodení boli rozrušení a mali strach z konania obžalovaného. Až následne svedok F., ktorý prišiel s
poškodeným do kontaktu po niekoľkých hodinách od skutku na obvodnom oddelení PZ vypovedal, že
poškodení boli hluční, zabávali sa a boli upozorňovaní, aby sa chovali tichšie. Uvedené však nevylučuje

predchádzajúcu obavu z vyhrážok obžalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je prokurátor názoru, že konanie obžalovaného zo dňa
31.12.2010 naplnilo znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák., sčasti podľa ods.2 písm.b) Tr.zák. s poukazom

na § 138 písm.a) Tr.zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák.,
sčasti písm.b) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.a), § 139 písm.c) Tr.zák. Navrhol, aby odvolací súd
podľa § 321 ods.1 písm.c) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr.por.
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť
odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.b) Tr.por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obžalovaný žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo

nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania
prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo
ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia
§ 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý

rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu.V prvom rade je nutné uviesť, že s poukazom na vykonané dokazovanie nebolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok sa stal v celom rozsahu tak, ako obžalovanému kládla
za vinu obžaloba, pričom na základe vykonaných dôkazov a s prihliadnutím na značne rozporuplné

výpovede svedkov, tak ako sú podrobne konštatované v odôvodnení napadnutého rozsudku, súd prvého
stupňa vo vzťahu k priebehu samotného konfliktu konštatoval, že je nesporné, že dňa 31.12.2010
došlo pred dverami bytu obžalovaného ku konfliktu, pri ktorom obžalovaný poškodenému F. F. spôsobil
zranenie, vznik ktorého potvrdzujú okrem poškodeného F., svedkov X. a G. J. i lekárske správy a
znalecký posudok a to takým spôsobom, že minimálne dvakrát udrel poškodeného F. F. roxorovou tyčou

do oblasti chrbta, udrel ho do tváre a nastriekal poškodeným do tváre slzotvorný sprej. S poukazom
na vykonané dokazovanie a najmä znalecký posudok MUDr. Ladislava Babiaka potom okresný súd
dospel k záveru, že u poškodeného nešlo o také zranenie, aké predpokladá skutková podstata prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods.2 Tr.zák. Znalec
totiž uviedol, že objektívne si toto poranenie u poškodeného vyžiadalo liečenie a narušenie obvyklého
spôsobu života po dobu 5 dní. Zo záverov znalca síce tiež vyplynulo, že u poškodeného mohlo vzniknúť

vážnejšie zranenie, no len v prípade, že by poškodený nemal oblečený hrubý vatovaný prešívaný kabát
a muselo by ísť o útok na telo intenzívnejší, silnejší a na iné miesto - vyššie ako bol útok vedený.
Pritom však tiež okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný videl v čom je v čase
útoku poškodený oblečený a preto vzhľadom na tieto okolnosti - vedomosť obžalovaného, kam a akým
spôsobom útok vedie, útok vedený menšou intenzitou, poškodeného oblečeného vo vatovanom kabáte,

nemožno konanie obžalovaného pre absenciu úmyslu kvalifikovať ani ako pokus prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 14, § 156 odsek 1 Trestného zákona. S takýmto právnym záverom sa stotožnil aj odvolací
súd, pričom odvolacie námietky prokurátora v tomto smere sú len opakovaním argumentácie uvádzanej
už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd vysporiadal.

Obžaloba taktiež kládla za vinu obžalovanému spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona, sčasti písmeno b) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona, § 139 písmeno c) Trestného zákona, že sa mal inému vyhrážať
smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania-sozbraňou,sčastinachránenejosobe-blízkejosobe,ktorémalibyťvyslovenépripredmetnom

incidente. Svedkovia F. F., P. F., G. J. a H. X., použitie slovných vyhrážok zabitím potvrdili, (aj keď z
obrazovo zvukového záznamu toto nevyplýva) pričom uvádzali, že z vyhrážok mali i dôvodnú obavu. S
prihliadnutím na okolnosti a samotný priebeh konfliktu a najmä s prihliadnutím na chovanie prítomných
svedkov počas konfliktu, ale i po ňom, aj odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa dospel k záveru, že
vyhrážanie zo strany obžalovaného nebolo takej intenzity a takého charakteru, že by to napriek tvrdeniu

poškodených u nich mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Časť konfliktu (ktorý vznikol
pre nesúhlas obžalovaného, aby si brali drevo) dokonca poškodení natáčali z bezprostrednej blízkosti,
čo by zrejme neprichádzalo v úvahu, ak by mali z vyhrážok reálny strach a obavu. Pritom je dokonca
dôvodné podozrenie, že sám obžalovaný bol napadnutý úderom do tváre, čo vyplýva okrem tvrdenia
obžalovaného aj z výpovede svedka P. F.. Svedok W., ktorý bol na návšteve v dome poškodeného

G. J., uviedol, že poškodení, keď prišli dnu, určite neboli vystrašení, len hovorili, že im obžalovaný
nechcel dovoliť vziať drevo, nikto nehovoril, že by sa im obžalovaný vyhrážal zabitím. Z výpovedí
vypočutých policajtov K., D., ktorí prišli na miesto bezprostredne po udalosti, nevyplývajú žiadne
okolnosti o rozrušení, strachu poškodených, dokonca svedok F. vypovedal, že sa svedkovia na OO PZ
Handlovázabávali,smiali.Správneokresnýsúdpoznamenal,žetakýmtospôsobomsanechovajúosoby

majúce strach z vyhrážok niekoho. S prihliadnutím na uvedené, ale i s prihliadnutím na predchádzajúci
záver o intenzite útoku obžalovaného na svedka F., aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so
názorom okresného súdu, že nebola naplnená objektívna stránka základnej skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania, pretože vyhrážky smrťou neboli vyslovené takým spôsobom, že by to mohlo
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia aj napriek tvrdeniu poškodených, pričom ich výpovede je

nutné hodnotiť i v kontexte konfliktných vzťahov s obžalovaným, ktoré vyplývajú z trestného spisu.

Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil so záverom okresného súdu, že nedošlo konaním
obžalovaného ani k naplneniu zákonných znakov prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a), sčasti podľa odseku 2 písmeno b) Trestného zákona s odôvodnením, že obžalovaný sa nedopustil

napadnutia iného verejne, resp. na mieste prístupnom verejnosti a čin tiež nebol spáchaný pred viac
ako dvoma súčasne prítomnými osobami, nakoľko takýmito osobami nemôžu byť osoby poškodené.
Krajský súd uvádza, že k naplneniu znaku podľa § 122 ods.2 písm.b) Tr.zák. „pred viac ako dvoma
osobami“ dôjde, ak sú pri páchaní trestného činu súčasne prítomné najmenej tri osoby. Z dokazovaniapritom vyplynulo, že napadnutie poškodeného F. videli tri ďalšie osoby a to P. F., G. J. a H. X.. Je
teda nepochybné, že obžalovaný naplnil formálne znaky predmetného prečinu výtržníctva. Krajský súd
však s poukazom na ustanovenie § 10 ods.2 Tr.zák dospel k záveru, že v danom prípade vzhľadom na

spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za akých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Je potrebné poukázať na motív obžalovaného, ktorým bolo
chrániť si majetok (drevo) a ktoré si poškodení prišli vziať bez jeho súhlasu, pričom oproti obžalovanému,
ktorý mal v čase skutku skoro 70 rokov, išlo o vekovo mladších ľudí, ktorí v podstate svojim konaním
konflikt vyvolali. Naviac je potrebné tiež poukázať na okolnosť zistenú znaleckým dokazovaním, že u

obžalovanéhobolazistenáorganickáporuchaosobnostiavčasečinubolajehoschopnosťovládaťsvoje
konanie v dôsledku tohto organického narušenia osobnosti a situačných pomerov podstatne, forenzne
významne zmenšená. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd v tomto smere dospel k
rovnakému záveru, aj keď z iných dôvodov ako súd prvého stupňa, že nejde ani o prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a), sčasti podľa odseku 2 písmeno b) Tr. zák.

Záverom odvolací súd uvádza, že konanie obžalovaného by mohlo byť posudzované ako priestupok,
avšak tento už nemožno prejednať, nakoľko od jeho spáchania uplynuli viac ako dva roky.

Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať z
hľadiskadôvodovpodanéhoodvolaniaprokurátorom,pričomokresnýsúdvkonečnomdôsledkusprávne

podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom. Odvolací súd preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.