Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/506/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112207858
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112207858.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H.
H., zastúpený Petrom Fischerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Partizánska cesta 77,
BanskáBystrica,IČO:35997770,protižalovanému1/Slovenskárepublika-GenerálnaprokuratúraSR,
so sídlom Štúrova 2, Bratislava, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova
2, Bratislava, o zaplatenie 774,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 04. 2013 č. k. 16C/50/2012-134, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu
774,27 € s 9 %-ným úrokom z omeškania od 18. 09. 2009 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňový

súd uviedol, že považuje za preukázané, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (R 35/1991) ten, voči
komu bolo trestné konanie zastavené, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, ako aj R 70/1994, štát zodpovedá aj za
škoduspôsobenúzačatímtrestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodcudzujúcimrozhodnutím
trestného súdu. Žalobcov nárok sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania, nie na správnosť či
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Vo vzťahu k prejednávanej veci má súd za to,

že právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa trestné konanie voči žalobcovi skončilo. Zanikli
účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým vyšla najavo nezákonnosť
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na základe toho vzniklo žalobcovi právo
na náhradu škody, ktorá zahŕňa i náhradu trov konania. Sporným v konaní ostalo, ktorý subjekt je
nositeľom povinnosti nahradiť vzniknutú škodu. Z ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že
subjektom zodpovednosti je štát. Zo zistených skutočností vyplýva, že všetky nezákonné rozhodnutia

v priebehu konania boli zrušené práve súdom uznesením o zastavení konania. Súd nebol subjektom,
ktorý by vydal nezákonné právoplatné rozhodnutie, práve naopak, súd svojím rozhodnutím zrušil všetky
nezákonné rozhodnutia zastavením konania, a preto možno konštatovať, že nositeľom subjektívnej
povinnosti z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu nemôže byť Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. Pokiaľ ide o nároky žalobcu voči žalovanému 1/ a 2/, súd považoval
za preukázané, že škoda vznikla už začatím prípravného konania, vydaním uznesenia o vznesení

obvinenia. Voči žalobcovi tak bolo vydané rozhodnutie, ktoré nadriadený orgán - Okresný prokurátor
nezmenil, a teda predmetnú vec nepostúpil inému orgánu či nezastavil trestné stíhanie, ale podal
obžalobu, kde pred súdom bolo konanie zastavené.
Súd uzavrel, že v dôsledku svojej kompetencie preberá prokurátor zodpovednosť za to, či podaním
obžaloby posunie trestné konanie do štádia súdneho konania a či dôkazy zabezpečené
vyšetrovateľom sú dostatočné na preukázanie viny. V konaní zo strany žalovaného 2/ bolo namietané,

že právoplatné uznesenie o vznesení viny vydané vyšetrovateľom mohol prokurátor kedykoľvek zrušiť
a nahradiť vlastným rozhodnutím. Podľa súdu bolo v právomoci dozorného orgánu, prokurátora,zmeniť takéto rozhodnutie vyšetrovateľa. Okresný prokurátor však podal obžalobu, čo súd považuje za
rozhodnutie sui generis, ktoré malo príčinnú súvislosť s vynaloženými trovami žalobcu na obhajobu. V
súlade s ustálenou praxou súd zdôrazňuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú začatím trestného

stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím. Je tak nesporné, že v
trestnom konaní, či už v súvislosti s rozhodnutím vyšetrovateľa (uznesenie o vznesení obvinenia) alebo
prokurátora (obžaloba ako rozhodnutie sui generis) žalobcovi vznikla škoda v podobe vynaložených
nákladov na obhajobu trestného konania. Súd zistil, že žalobca zaplatil sumu 774,28 € (zaplatené trovy
obhajoby trestného konania), a preto dospel k záveru, že mu vznikla škoda spočívajúca v zaplatených

trovách obhajoby trestného konania, pričom škoda bola spôsobená Slovenskou republikou a v príčinnej
súvislosti s konaním Slovenskej republiky. Orgánom konajúcim v mene štátu je potom s ohľadom na
uvedené skutočnosti v danom v prípade Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR. Súd tiež
zistil, že žiadosť žalobcu bola podaná na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 30. 09. 2009, ktoré ju po
prerokovaní a ustálení o svojej nepríslušnosti postúpilo na ďalšie prerokovanie Generálnej prokuratúre
SRaMinisterstvuvnútraSR.Podmienkapodaniažiadostinapredbežnéprerokovanietedasplnenábola.

Súdvzmysle§4ods.1písm.l/zákonač.514/2003Z.z.určilakopovinnýsubjektGenerálnuprokuratúru
SR a Ministerstvo vnútra SR, ktoré vydali nezákonné rozhodnutia, a preto zodpovedajú za jednotlivé fázy
nezákonného stíhania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania
9 % ročne (podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), a to odo dňa nasledujúceho po zaplatení

predmetnej faktúry v sume 774,27 €, teda od 18. 09. 2009 do zaplatenia.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaný 1/ a žalovaný 2/.

Žalovaný 1/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a

vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru žalovaného 1/ napadnutým výrokom,
v ktorom súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 774,27 € s 9 %-ným úrokom z
omeškania od 18. 09. 2009 do zaplatenia, bol porušený zákon. Súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami
§ 21 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za prvotné pochybenie považuje, že súd viedol konanie

voči dvom žalovaným, hoci v skutočnosti vystupuje len jeden žalovaný, a to štát - Slovenská republika.
Pluralitu žalovaných nemôže zakladať rozličnosť zástupcov žalovaného, pretože táto okolnosť nemá
právne významný vplyv na identitu žalovaného. Aj keď vyriešenie problému právneho zastúpenia štátu
nie je riešením otázky pasívnej vecnej legitimácie, bolo povinnosťou súdu vyzvať žalobcu hneď v úvode
konania, aby sám ustálil ústredný orgán verejnej moci príslušný v tomto konaní vystupovať ako zástupca

štátu. Pokiaľ by žalobca takejto požiadavke súdu nevyhovel, mal súd sám ustáliť konkrétneho zástupcu
a v ďalšom priebehu konania konať len z takto zastúpenou Slovenskou republikou. Súd tiež prehliadol
zákonnú úpravu určovania počiatku plynutia lehoty z omeškania. V danej veci, keďže žalobca bol od
doručenia odpovede zo strany žalovaného od 20. 01. 2010 až do podania obžaloby nečinný, by podľa
presvedčenia žalovaného bolo spravodlivým dátumom na určenie počiatku plynutia lehoty z omeškania

stanovenie tejto lehoty dňom doručenia žaloby súdu, teda 23. 03. 2013, najskôr však dňom, kedy
ústredný orgán verejnej moci, ktorý bude určený ako orgán príslušný zastupovať Slovenskú republiku v
konaní, vybavil žalobcovi žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

Odvolanie proti rozsudku podala tiež Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR s návrhom na zmenu

napadnutého rozsudku tak, že návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Má za to, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzajúc z toho, že z hľadiska určenia, ktorý
z orgánov (či Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra SR) je orgánom konajúcim v mene
štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako

prvý.MinisterstvovnútraSRužvkonanípredsúdomprvéhostupňanamietalo,ževovecižalovanéhonie
je orgánom oprávneným, resp. príslušným konať v mene štátu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola podaná na Generálnej prokuratúre SR,
v dôsledku čoho sa táto stala orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. Súd prvého
stupňa teda založil rozhodnutie na nesprávnom závere, keď zaviazal k plneniu aj Ministerstvo vnútra SR,

s ktorým nebola škoda predbežne prerokovaná, nebola tak splnená obligatórna podmienka vyplývajúca
z § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej poukazuje na to, že začatie trestného stíhania je prvým štádiom
trestného konania, vykonávajú sa úkony, ktoré sú procesne akceptovateľné a je povinným štádiom v
konaní o trestných činoch. Vo vzťahu ku konaniu pred súdom má iba predbežný charakter a pomocnúúlohu. Pri vznesení obvinenia musia byť splnené kumulatívne dve podmienky, a to konkretizovaná
osoba a dôkazy dostatočne odôvodňujúce postup na vznesenie obvinenia. Policajt je oprávnený zastaviť
trestné stíhanie, iba ak nebolo vznesené obvinenie. V prípravnom konaní je oprávnený zastaviť trestné

stíhanie iba prokurátor, čo sa nestalo. Vyšetrovateľ Policajného zboru nemal inú zákonnú možnosť na
postup v predmetnej veci, inak by postupoval v rozpore s Trestným poriadkom, a teda postupoval
zákonne. Podľa Trestného poriadku (§ 233 písm. a/) je iba prokurátor oprávnený v prípravnom konaní
podať obžalobu. Obžaloba je rozhodnutie sui generis, začína ním samotné konanie pred súdom. S týmto
tvrdením sa stotožnil aj súd prvého stupňa, a preto zastáva názor, že v predmetnom prípade by mala

zodpovedať v zastúpení štátu Generálna prokuratúra SR. Ďalej poukázal na zákon č. 412/2012 zo dňa
27. 11. 2012, účinný odo dňa 01. 01. 2013, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,
a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora. Keďže prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v prípravnom konaní a v trestnej veci podal
obžalobu, v občianskom súdnom konaní v zmysle uvedenej novely v mene štátu zodpovedá Generálna
prokuratúra SR (keďže v zákone č. 412/2012 Z. z. chýbajú prechodné ustanovenia). Do pozornosti dal
právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/194/2012.

Ďalej upozornil na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/77/2010, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/282/2011, ktorým bol návrh žalobcu dňa
14. 06. 2011 v tejto veci zamietnutý, nakoľko žalobca označil ako žalované strany Slovenskú republiku
zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR v prvom rade, Generálnu prokuratúru SR v druhom rade

a Ministerstvo vnútra SR v treťom rade. Okresný súd žalobu zamietol voči všetkým trom žalovaným
stranám a krajský súd rozsudok potvrdil. Pretože v sporoch o náhradu škody je pasívne legitimovaná
Slovenská republika a voči nej už bol žalobný návrh zamietnutý, žalovaní v konaní vedenom pod sp.
zn. 16C/50/2012 namietali res iudicata. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne
s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 O. s. p.). V predošlom

konaní o nároku navrhovateľa bola riadne označená Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR a žalobný návrh bol zamietnutý. Pokiaľ Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 14Co/339/2012 zo dňa 28. 09. 2012 vyriešil podmienku konania tak, že nejde o právoplatne
skončenú vec, podľa názoru žalovaného 2/ nesprávne právne posúdil danú vec, čo malo za následok
aj nesprávne rozhodnutie okresného súdu v tejto veci.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 79 ods. 1 šiesta veta O. s. p., ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Orgán, ktorý koná v mene štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej veci, je uvedený
v ustanovení § 4 zákona. Podľa ods. 1 písm. m/ tohto ustanovenia orgán príslušný podľa písmen a/
až l/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v

oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná
na viacerých príslušných orgánoch, je ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa odseku 3, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na
orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa ods. 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť

žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú
zachované.

V zmysle citovaného teda odvolací súd uzatvára, že prvostupňový súd nepostupoval podľa príslušnej
právnej úpravy a jeho konanie trpí vadami, na ktoré musel odvolací súd prihliadnuť, pretože má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Povinnosťou prvostupňového
súdu bolo odstrániť vady konania postupom podľa § 43 O. s. p., v tomto prípade to znamená ustáliť
príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Je nepochybné, že
zodpovednostným subjektom v tomto prípade je štát, teda Slovenská republika. Nebol správny postup,keď prvostupňový súd zaviazal akoby „dvoch žalovaných“, resp. jedného žalovaného zastúpeného
dvoma štátnymi orgánmi na plnenie (vytvoril rozhodnutím akoby „nerozlučné spoločenstvo toho istého
účastníka zastúpeného dvoma rozličnými štátnymi orgánmi“), takýto postup nemá oporu v zákone, je v

rozpore s ustanovením § 21 ods. 4, § 99 - § 94 O. s. p. a § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2 citovaného ustanovenia), kde povinnosťou súdu bude
na strane žalovaného konať s účastníkom, ktorým je nepochybne štát Slovenská republika, tak, že za

tohto účastníka bude konať orgán príslušný v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. uvedený v ustanovení § 4.

Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky Ministerstva vnútra konajúceho za Slovenskú republiku,
podľa ktorých ide v tejto veci o res iudicata, vzhľadom na citované rozhodnutia dodáva, že v
označených rozhodnutiach bol síce návrh právoplatne zamietnutý, stalo sa tak z dôvodov, keď voči
Slovenskej republike bol návrh zamietnutý z dôvodu, že „nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu v žiadnom prípade nemôže byť Slovenská republika
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, keďže žiadne z rozhodnutí vydaných v predmetnom
trestnom konaní, ktoré možno považovať za nezákonné, nevydal súd“.

Doposiaľ nebolo rozhodované o uplatnenom nároku na náhradu škody proti odporcovi Slovenská

republika - Generálna prokuratúra SR, resp. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR.

Odvolací súd podotýka, že odvolanie žalovaného označeného ako žalovaný 2/ Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR bolo podané až v 16. deň po doručení prvostupňového rozsudku (rozsudok
doručený dňa 29. 05. 2013, odvolanie podané na pošte dňa 14. 06. 2013). Pretože ide o prípad, keď

sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej strane, kde platia úkony
jedného z nich aj pre ostatných (§ 212 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), nepovažoval to odvolací súd za právne
dôležité vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podané Slovenskou republikou - Generálna prokuratúra
SR bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.