Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 8P/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200906
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515200906.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci

starostlivosti súdu o maloletého Z. R., X.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky: R. R., X.. XX.XX.XXXX, L.
V. XX, X. H. X. Y., a otca: A. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XX, X. H. X. Y., dieťa v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, o návrhu otca na zmenu zverenia a zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.

II. Konanie sa v časti o návrhu otca na zmenu zverenia zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec podal návrh na zníženie výživného, plateného na mal. Z., konanie je vedené pod sp. zn.
8P/21/2015. V odôvodnení návrhu uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu sa podstatne zmenili
jeho schopnosti a možnosti platiť výživné podľa schválenej dohody, v tom čase vykonával funkciu
konateľa spoločnosti CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o. s príjmom 280,- Eur mesačne, pritom si v prevádzke
uvedenej spoločnosti privyrábal, od júla 2014 spoločnosť uzatvorila jedinú prevádzku v Novom Meste
nad Váhom, došlo k zníženiu jeho mzdy na sumu 175,32 Eur mesačne, z čoho mu zamestnávateľ
vykonáva mesačné zrážky na základe exekučného príkazu vo výške 31,29 Eur. Ďalej sa domáhal, aby

súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok v bežných veciach budú obaja rodičia, zároveň sa domáhal, aby súd určil výživné na maloletého
Z. sumou 150,-Eur mesačne zo strany matky, konanie bolo vedené pod sp. zn. 8P/29/2015. Uviedol, že
rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, zo dňa 17.04.2014 sp. zn. 9P/27/2014-23 súd
rozhodol o rozvode manželstva rodičov maloletého Z. a schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej
bude maloletý Z. v osobnej starostlivosti matky a on sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 200,-
Eur mesačne. Ďalej uviedol, že dňa 08.02.2015 okolo 23:00 hod mu maloletý Z. napísal správu, či môže

ísť k nemu spať, pretože mama každý večer pije víno a potom je agresívna a bije ho. Z tohto dôvodu
maloletého dňa 08.02.2015 zobral k sebe a je v jeho starostlivosti.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8P/29/2015-16 zo dňa 16.03.2015 súd konanie o návrhu otca na zmenu
zverenia a o nariadenie predbežného opatrenia, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8P/29/2015,
spojil s konaním o návrhu otca na zníženie výživného, vedenom pod sp. zn. 8P/21/2015, konanie o
oboch návrhoch sa vedie pod sp. zn. 8P/21/2015.

Matka so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že oficiálny príjem otca je vyšší, poukázala nato, že
v rozvodovom konaní otec sám súhlasil s výživným vo výške 200,-Eur mesačne, keď mal oficiálny príjem
280,-Eur mesačne. Živnostenský list otca je aktuálny, je konateľom spoločnosti, ktorá nie je zrušená,takže otec by mohol podnikať. Pokiaľ otec podnikať nechce, mal by sa zamestnať s tým, že v okolí je
dostatok pracovných miest, keby pracoval napríklad ako robotník.

Kolízny opatrovník nesúhlasil s návrhom na zníženie výživného, tento nie je v záujme maloletého.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu
9P/27/2014, potvrdenia o príjme otca a matky, správy zo šetrenia pomerov zo dňa 12.03.2015,
živnostenského listu, pričom zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 9P/27/2014-22, zo dňa 17.04.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2014, súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého Z. a schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. Z.Á. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal platiť výživné na mal. Lukáša vo výške 200,- Eur mesačne. Súd pri schválení dohody vychádzal
z príjmu matky, a to vo výške 540,37 Eur netto a z príjmu otca 280,- Eur mesačne netto, súd zohľadnil

aj vyjadrenie otca, že si privyrába i iným spôsobom.

Otec maloletého je zamestnaný od 01.09.2015 v spoločnosti BKP GLOBAL s.r.o., s príjmom 340,37
Eur mesačne. Za obdobie roku 2014 dosahoval príjem v priemere 285,78 Eur mesačne netto. Zo
správy zo šetrenia pomerov zo dňa 12.03.2015 vyplynulo, že otec dosahuje ako konateľ spoločnosti

Cinema Nové Mesto nad Váhom, s.r.o. príjem cca 300,- až 400,- Eur mesačne (vyjadrenie otca pri
šetrení pomerov). Otec je podľa výpisu zo živnostenského registra i podnikateľom. Toho času otec býva
v spoločnej domácnosti s priateľkou v prenajatom byte od rodičov priateľky. Nemá ďalšiu vyživovaciu
povinnosť. Podľa vyjadrenia otca má z podnikania dlhy, nepodniká ako fyzická osoba pre dlhy si nemôže
zriadiť účet v banke, ktorý by mu bol exekútorom zablokovaný. Zo mzdy mu je exekučne vykonávaná

zrážka vo výške 36,20 Eur mesačne.

Matka maloletého je zamestnaná. Podľa potvrdenia o príjme za obdobie od októbra 2014 do septembra
2015 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 594,38 Eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti
s maloletým v rodinnom dome v jej vlastníctve, kde náklady na bývanie predstavujú sumu cca 200,- Eur

mesačne, platí úver vo výške 220,- Eur mesačne. Maloletý je toho času žiakom 7. ročníka základnej
školy, výdavky matky spojené so starostlivosťou o maloletého sú štandardné s tým, že maloletý
navštevuje očnú ambulanciu
anosíokuliare,sčímsúspojenévýdavkycca120,-Eurročne.Matkanemáďalšiuvyživovaciupovinnosť.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takom prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Otec návrh na zmenu zverenia na pojednávaní dňa 20.10.20154 zobral späť v celom rozsahu. Matka,
ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasili, súd preto konanie v časti o návrhu otca na
zmenu zverenia podľa § 96 O.s.p. zastavil.

Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov .

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomeryje povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podmienkou pre zmenu rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov. Dôvodom na zmenu

rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo
povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Pri rozhodovaní o
výživnom, teda aj o znížení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v
§ 62 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie
je dôvodný. Otec nepreukázal, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, ktorej následkom by bolo
rozhodnutie súdu o znížení výživného. Súd poukazuje na to, že výživné zo strany otca bolo určené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/27/2014-22, zo dňa 17.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
02.05.2014, v čase uvedeného rozhodnutia matka dosahovala príjem vo výške 540,37 Eur netto, otec

dosahoval príjem 280,- Eur mesačne netto s tým, že otec sa vyjadril, že si privyrába i iným spôsobom.
Z dokazovania vyplynulo, že matka za posledných 12 mesiacov dosahuje príjem 594,38 Eur netto,
príjem matky sa oproti poslednej úprave výživného mierne zvýšil. Oproti poslednej úprave výživného
sa zvýšil i príjem otca a to zo 280,- Eur mesačne na sumu 340,- Eur mesačne, ide o príjem z riadneho
pracovného pomeru. Otec je podľa výpisu zo živnostenského registra i podnikateľom, podľa vyjadrenia

otca príjem z podnikateľskej činnosti nemá. Podľa názoru súdu zo strany otca nie je záujem na získaní
trvalého zamestnania, resp. vyššieho preukázateľného príjmu (mzda, zisk z podnikania) a to vzhľadom
na množstvo dlhov, ktoré otec má (tieto otec aj sám potvrdil) a to z dôvodu exekučného vymáhania
týchto dlhov. I tvrdenie otca o tom, že si nemôže ani otvoriť účet v banke, tento by bol zablokovaný
exekútorom, uvedené podľa názoru súdu potvrdzuje. Súd preto neuveril tvrdeniam otca o výške jeho

príjmu, ktorý preukazoval, podľa názoru súdu má otec i iné príjmy, z ktorých môže určené výživné platiť.
Otec taktiež inú výšku príjmu uviedol v návrhu na začatie konania o zníženie výživného - 175,32 Eur
mesačne, návrh otec podal dňa 06.02.2015, inú výšku príjmu uviedol pri šetrení pomerov, ktoré bolo
vykonané dňa 11.03.2015 (cca 300,- až 400.- Eur mesačne), už z týchto odlišných vyjadrení otca o výške
jeho príjmu je možné usudzovať, že jeho preukazovaný príjem nie je jeho skutočným príjmom.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez

návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.