Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216126
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713216126.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom vo
Švajčiarsku, Industriestrasse 13C, 6300 Zug, IČO: CHE 10.023.266 (predtým Profidebt Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922,), zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: O. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. S. XXX, XXX XX O. - N., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom ul. Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 669,71
Eur istiny a príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 06. 10.
2014 č. k. 16C/5/2014 - 79, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 142,78 Eur, do troch dní po
právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie v dôsledku späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1,
3 O. s. p. O náhrade trov vedľajšieho účastníka rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. z dôvodu,
že žalobca zobral žalobu späť po podanej námietke premlčania, ktorú vzniesol zástupca vedľajšieho
účastníka na pojednávaní. O ostatných trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že dôvodom
späťvzatia žaloby bolo, že súd v súlade s ustanovením § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je povinný
prihliadnuť na premlčanie práva. Preto žalobca využil dispozičné právo podľa § 96 ods. 1 O. s. p. V
čase, keď právny predchodca žalobcu podal na súde návrh na začatie konania, nebolo toto zákonné
ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa platné a účinné. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
vzniesol námietku premlčania v čase, kedy bolo úradnou povinnosťou súdu na premlčanie práva
prihliadnuť. Žalovaný, ako spotrebiteľ, by dosiahol v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho
účastníka práve z tohto dôvodu. Okrem toho polemizuje s účelnosťou uplatňovania alebo bránenia
práva vedľajším účastníkom, ktorý v obdobných prípadoch hromadne vstupuje do súdnych konaní
bez základnej znalosti o spore. V každom prípade sa pritom dáva zastúpiť advokátom bez zreteľa
na skutkovú či právnu náročnosť sporu, preto je nevyhnutné dôsledne rozlíšiť právo dať sa zastúpiť
advokátom a právo na náhradu trov konania, ktoré je podmienené účelnosťou vynaložených trov.
Domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
náhradu trov konania neprizná.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník zastúpený splnomocneným advokátom.
Poukázal na to, že združenie legitímne vstúpilo do konania v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného
podnetu, pretože išlo o spotrebiteľský spor. Pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré skončilo zastavením
v dôsledku späťvzatia žaloby, je nutné posudzovať len procesné kritériá úspechu či neúspechu žalobcov.
Nebolo preukázané, aby žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby. Na druhej strane
žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu späť v celom rozsahu, čím zavinil procesné
zastavenie konania. Žalobca teda nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, a preto je
potrebné tento stav považovať za jeho procesný neúspech. Má za to, že žalobca práve po písomnom
vyjadrení a oboznámení sa s obsahom vyjadrenia vedľajšieho účastníka vzal žalobu v celom rozsahu
späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup do konania zo strany vedľajšieho účastníka naplnil svoj primárny
cieľ, teda ochranu práv žalovaných spotrebiteľov. Argumentáciu žalobcu upierajúcu právo na náhradu
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi označil za rozpornú so zákonom a princípom rovnosti
zbraní, hodnotí ju ako bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského
združenia. Práve žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových
žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných
spotrebiteľov. Pokiaľ sa žalobca domáha aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., má za to, že tu
neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Citoval z viacerých rozhodnutí prevažne krajských
súdov SR, ktoré v obdobných veciach považovali trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za
dôvodné a účelné, sledujúce legitímny cieľ. Navrhol uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne
správne a zaviazať žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd považuje za nespornú skutočnosť, že vedľajší účastník na strane žalovanej - Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778,
je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa považuje Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Takýto vedľajší účastník sa môže podľa
§ 93 ods. 1, 2 O. s. p. zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi konania aj bez toho, aby musel
preukazovať existenciu právneho záujmu na výsledku konania. Pokiaľ takýto vedľajší účastník oznámil
svoj vstup do konania v zmysle ustanovenia § 93 O. s. p. platného a účinného v čase do 31. 12. 2014,
pre legitimitu jeho vstupu postačovalo preukázať, že ide o takéto občianske združenie. Vstupu takéhoto
účastníka mohol zabrániť len účastník, ktorého chcel v konaní podporovať, a to výslovnou námietkou
proti tomuto vstupu, čo v tomto prípade nebolo naplnené. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu
mal teda vedľajší účastník oprávnenie v tomto konaní vystupovať ako vedľajší účastník na strane
žalovanej, ktorá bola spotrebiteľkou, keď priamo špeciálna zákonná úprava v zmysle § 93 ods. 2 O.
s. p. (do 31. 12. 2014) mu tento vstup umožnila. Pretože podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. má
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že
rovnako aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa
článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a samozrejme aj právo na náhradu trov konania, teda
aj náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 137 ods. 1 O. s. p. Zo spisu je zistené, že vedľajší
účastník v konaní podal písomné vyjadrenie, kde sa k sporu vyjadroval, navrhoval okrem iného skúmať,
akú sumu žalovaný spotrebiteľ žalobcovi a jeho právnemu predchodcovi doposiaľ uhradil, to znamená,
navrhoval žalobcovi uložiť predloženie evidencie všetkých došlých úhrad žalovanej v predmetnej veci,
ďalej navrhol, aby žalobca špecifikoval a bližšie vysvetlil svoje tvrdenie o zosplatnení úveru a predložil
o tom dôkaz a navrhol špecifikovať, z čoho pozostáva uplatnená suma 669,71 Eur a kedy sa tá-ktorá
splátka úveru stala splatnou. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť tri roky pred podaním žaloby,
vzniesol námietku premlčania.

Vzhľadom na uvedené, aj keď je pravdou, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého je orgán rozhodujúci o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať na
premlčanie aj bez návrhu, je účinné od 01. 05. 2014 a vyjadrenie vedľajšieho účastníka je datované
dňom 15. 08. 2014, nemožno konštatovať, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka by v danej veci nebolo
účelné a že by nemal mať preto právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie
citované vyjadrenie vedľajšieho účastníka je zrejmé, že tento namietal aj voči konkrétnym skutočnostiam
týkajúcich sa zmluvného vzťahu a argumentoval vecne s prehľadom v prejednávanej veci. Vzhľadom

na uvedené odvolací súd napadnutý výrok o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd aj napriek tomu, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný, pretože odvolací súd neuznal
dôvody odvolania za relevantné, nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd k tomu uvádza, že ide o rozhodnutie o trovách konania, kde skúmať správnosť, účelnosť a
dôvodnosť trov konania je oprávnený súd, písomné vyjadrovanie sa k tejto veci s poukazom na známu
a často sa opakujúcu problematiku v rozhodovaní s citáciou z mnohých rozhodnutí považuje odvolací
súd za neúčelné a nadbytočné pre toto rozhodnutie, a preto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.