Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215852
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215852.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. D. W., s.r.o., so sídlom V. XX, XXX XX O., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. U. D., s. r. o., so sídlom S. XX, XXX XX O.,
IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni Q. B., bytom Z., zastúpenej opatrovníčkou A. I., bytom Z. I. XX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu občianskeho združenia B. R. V. W., so sídlom B. K. XXX
XX O., zastúpeného JUDr. V. V., advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 357,11

eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 19. januára 2015, č. k. 12C/191/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v
i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia vo výške 69,90 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
V. V., advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 16,69 eur k rukám právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. V. V., advokáta, to troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom konanie podľa

§ 96 ods. 1 veta prvá, druhá zastavil. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške
14,30 eur s tým, že vrátenie súdneho poplatku vykoná W. V. do 8 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov právo
na náhradu trov konania nemá. Výrok o trovách konania odôvodnil konštatovaním, že odporca si
náhradu trov konania neuplatnil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania nepriznal
i napriek tomu, že navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania. Zohľadnil tú

skutočnosť, že samotné oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nemožno považovať
za úkon, pri ktorom by vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť účelne vynaložené trovy. S poukazom
na obsah oznámenia zo dňa 10.11.2014, ktoré je urobené elektronickými prostriedkami s podpísaným
zaručeným elektronickým podpisom, t.j. náklady na materiál, poštovné atď. nevznikli. Podľa obsahu
ide o veľmi jednoduché podanie, navyše formulárového typu, kde vedľajší účastník v jednotlivých
konaniach obmieňa len niekoľko údajov a na jeho vypracovanie nie sú potrebné odborné právne

vedomosti advokáta, preto prípadné trovy právneho zastúpenia za tento úkon treba tiež považovať
za neúčelne vynaložené. Ďalší úkon právnej služby, ktorý súd posúdil ako neúčelný bol, že vedľajší
účastník podal vyjadrenie zo dňa 07.01.2015, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku, pričom súd na premlčanie prihliada ex offo podľa novelizovaného ustanovenia § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a nie je k tomu potrebná námietka vznesená zo strany vedľajšieho
účastníka. Tento vstupuje do konaní, pričom nemá vedomosť o stave týchto konaní, o vôli spotrebiteľov,

či účelnosti tohto vstupu a vznáša námietky premlčania, i keď súd vzhliadne na premlčanie nároku
navrhovateľa z úradnej povinnosti. V danom prípade sa jedná o jednoduchý spor a nebolo potrebné,aby samotné združenie, ktoré má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, využívalo právnu
pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takéto združenie
vstúpilo), keďže úlohou združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona

o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/228/2012 zo dňa 31.7.2012, v ktorom
konštatoval, že je nadbytočné využitie služieb advokáta, pokiaľ sa predmet konania týka hlavnej činnosti
združenia.Uviedol,žeajvrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.6MCdo/5/2013zodňa19.3.2014bolo

konštatované, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta.
Zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania
advokátom v súdnom konaní.

Proti uzneseniu vo výroku, ktorým nebola vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov konania

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy prvostupňového konania vo výške 69,90 eur a trovy odvolacieho
konania vo výške 34,95 eur. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval
na tú skutočnosť, že navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť po tom, čo vedľajší účastník vo veci

zaslal vyjadrenie týmto úkonom, teda vyjadrením vo veci samej vzniklo právo vedľajšiemu účastníkovi
na náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo
zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 30.05.2008. Vedľajší účastník vo vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za

poskytnutie úveru sa prieči dobrými mravom, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal ďalej aj na nedostatky kontraktačného procesu. Trval na
tom, že mu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, keďže vyjadrenie vo veci samej poslal
pred zastavením konania. Súd prvého stupňa nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi napriek
tomu, že vedľajší účastník trovy na bránenie práva odporcu účelne vynaložil. Považoval za potrebné

poukázať na ust. § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Je zrejmé, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov
konania, resp. trov právneho zastúpenia. Ústava SR v čl. 47 ods. 2 zaručuje každému právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom a v spojení s ustanoveniami § 24
a 25 O.s.p. má vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť advokátom. Dôvodil aj tým, že trovy právneho

zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi navrhovateľa ani odporcu a ich
náhradu dosiahne len v prípade, že navrhovateľ bude v konaní neúspešný. Toto je potrebné považovať
za súčasť rizika, s ktorým navrhovateľ pri súdnom uplatnení napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia
z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj
hrozba náhrady trov konania protistrane. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ bude uplatňovať pohľadávky,

na ktoré má nárok, nedôjde k obohacovaniu vedľajšieho účastníka na trovách právneho zastúpenia.
Trval na tom ,že aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované
právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom treba považovať za účelný úkon. Z
tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho účastníka, a treba zásadne odmietnuť
názor súdu, že zamietnutie návrhu nebolo pomocou pričinenia vedľajšieho účastníka. Opodstatnenosť

trov právneho zastúpenia odôvodňoval aj poukazom na rozhodnutia iných súdov.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného
súdu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým nebolo vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu priznané právo na náhradu trov konania. Uznesenie okresného súdu nebolo účastníkmi
v ostatných výrokoch, t. j. vo výroku, ktorým bolo konania zastavené, ktorým sa vrátil súdny poplatok ako
aj ktorým nebola priznaná náhrada trov konania odporkyni napadnuté odvolaním. V tejto časti uznesenie

okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

Vzmysleust.§146ods.1písm.c)O.s.p.nemážiadenzúčastníkovprávonanáhradutrovkonaniapodľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie ods. 2 tohto zákonného ustanovenia upravuje
rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa prvej
vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že konanie

muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko nárok
na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre
správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca ( § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa došlo pred začatím pojednávania
vo veci samej z dôvodu premlčania pohľadávky. Z procesného hľadiska v tomto prípade zásadné platí,
že zastavenia konania zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania.
V predmetnom konaní vystupoval na strane odporcu vedľajší účastník, preto navrhovateľ je v danom
prípade povinný zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým ,že ich nepovažoval za účelne vynaložené.
Odvolací súd sa však s rozhodnutím súdu prvého stupňa v tomto smere nestotožnil.

Podľanázoruodvolaciehosúduvedľajšíúčastníktak,akoktorákoľvekináfyzickáaleboprávnickáosoba,
má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy SR, čl.
47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom do
konania riadne vstúpil dňa 10.11.2014 a dňa 08.01.2015 doručil súdu kvalifikované písomné vyjadrenie,

v ktorom vzniesol námietky týkajúce sa viacerých nedostatkov zmluvných dojednaní, obligatórnych
náležitostí zmluvy ale aj námietku premlčania. S poukazom na procesný postoj navrhovateľa, ktorý
odôvodnilspäťvzatienávrhupremlčanímnároku,navrhovateľzavinilzastaveniekonania,čomalopriamy
vplyvnaukončeniesporu.Vdôsledkutohoodvolacísúdvedľajšímúčastníkomuplatnenétrovyprávneho
zastúpenia považuje za účelne vynaložené, a preto nevidel žiadny dôvod na nepriznanie náhrady trov

právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník si v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov v prvostupňovom konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 69,90 eur. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 357,11 eur, odmena za jeden úkon právnej

služby predstavuje sumu 26,56 eur. Odmenu si vedľajší účastník uplatnil za dva úkony právnej služby,
prevzatie a príprava zastúpenia (á 26,56 eur + režijný paušál 8,39 eur), písomné vyjadrenie vo veci
samej (á 26,56 eur + 8,39 eur režijný paušál) v celkovej výške 69,90 eur, ktorá mala byť vedľajšiemu
účastníkovi súdom prvého stupňa priznaná.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľa zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške 69,90 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 , § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak,

že priznal náhradu trov úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vo výške 16,69 eur.
Predmetom odvolacieho konania boli trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v sume 69,90
eur, predstavujúce náhradu trov prvostupňového konania. Vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní
vzniklo právo na náhradu trov spočívajúcich v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Základná sadzba tarifnej odmeny

predstavuje sumu 16,60 eur za jeden úkon právnej pomoci, pričom táto sa znižuje na polovicu základnej
sadzby, t. j. na 8,30 eur, keďže podané odvolanie sa netýkalo veci samej. Režijný paušál mu patrí vo
výške 8,39 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 16,69 eur.Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.