Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111239312
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111239312.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľa:

J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpený JUDr. Róbertom Madejom, advokátom, sídlo Mýtna
42, Bratislava, proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska, sídlo Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47
232 480, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 08.07.2011 je n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 15.415,89 EUR brutto do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania JUDr. Róbertovi Madejovi na účet
vedený vo T., G..Y.., IBAN:Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 8.349,32 EUR do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom súdneho poplatku 924,50 EUR, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 15.11.2011 doručeným súdu 16.11.2011 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím
určil, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 08.07.2011 je neplatná, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku od 02.11.2011 do
právoplatnosti rozsudku a k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 08.07.2011 mal odporca doručiť navrhovateľovi výpoveď pre
nadbytočnosť na základe písomného rozhodnutia podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.

Predmetnú výpoveď považuje navrhovateľ za neplatnú pre absenciu doručenia výpovede, pre
neprerokovanie výpovede so zástupcom odborovej organizácie, pre porušenie časti III. čl.3 bod 3 písm.
b) Kolektívnej zmluvy RTVS, pre neponúknutie inej vhodnej práce a existenciu (nezrušenie) pracovného
miesta a pre rozpor s dobrými mravmi.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne listom zo 14.12.2011 s tým, že pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom vznikol pracovnou zmluvou z 29.06.2007 od 01.07.2007. Počas pracovného

pomeru uzavrel navrhovateľ s odporcom niekoľko dohôd o zmene pracovnej zmluvy, pričom v čase
od 15.11.2007 do 30.09.2008 navrhovateľ vykonával dočasne funkciu vedúci redakcie publicistiky.
Rozhodnutím generálnej riaditeľky z 10.06.2011 došlo k zrušeniu funkčného miesta - vedúci vydania. O
zrušení pracovného miesta bol navrhovateľ informovaný na osobnom pohovore dňa 24.06.2011 ako i oskutočnosti, že odporca nemá pre navrhovateľa iné vhodné pracovné miesto a o možnostiach skončenia
pracovného pomeru (dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, alebo výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b)
Zákonníkapráce).PohovorusaokremnavrhovateľazúčastnilIng.K.-riaditeľsekcieekonomikyapaniX.

- referentka sekcie ľudských zdrojov. O pohovore bol spísaný záznam ktorý navrhovateľ podpísal s tým,
že sa vyjadrí do 27.06.2011. Druhý pohovor s navrhovateľom sa konal 08.07.2011 za prítomnosti Z.. T. -
riaditeľka sekcie generálnej riaditeľky a poverená vedením sekcie ľudských zdrojov a pani X. - referentka
sekcie ľudských zdrojov. Pri rozhovore pred navrhovateľom boli pripravené listiny k podpísaniu podľa
rozhodnutia navrhovateľa a to dohoda podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodov podľa § 63 ods.1 písm.

b) Zákonníka práce a výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľ dohodu podľa
§ 60 Zákonníka práce nepodpísal a výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce odmietol
prevziať s odôvodnením, že čaká na stanovisko generálnej riaditeľky k listu navrhovateľa z 01.07.2011.
Odporca je toho názoru, že odmietnutím prevzatia výpovede nastali účinky doručenia podľa § 38 ods.4
vety poslednej Zákonníka práce dňom 08.07.2011, čím začala plynúť výpovedná doba dňom 01.08.2011
a uplynula 31.10.2011. K tomuto dátumu si navrhovateľ vybavil všetky výstupné formality a v zmysle

Kolektívnej zmluvy bolo navrhovateľovi vyplatené odstupné.
Pokiaľ ide o neprerokovanie výpovede so zástupcami odborovej organizácie odporca listinnými dôkazmi
preukazuje,ževýpoveďbolaprerokovanásozávodnýmvýboromZOSLOVESpriRTVS-STVBratislava
dňa 21.06.2011.
K porušeniu časti III. čl.3 bod 3 písm. b) Kolektívnej zmluvy RTVS je uvedené, že RTVS pri znižovaní

stavu zamestnancov nepristúpi k rozviazaniu pracovného pomeru, ak to nebude nevyhnutné so
zamestnancom v období 5 rokov pred vznikom nároku na starobný dôchodok. Posúdenie nevyhnutnosti
je v absolútnej kompetencii zamestnávateľa. Zákonník práce a ani iný právny predpis neurčuje pre
zamestnávateľa podmienky výberu funkčného miesta, ktoré má byť zrušené. Jedinou podmienkou je
dodržanie príslušných ustanovení Zákonníka práce v spojení s internými predpismi zamestnávateľa.

Tvrdenie, že odporca neponúkol navrhovateľovi inú vhodnú prácu ani na skrátený pracovný čas a
existencia (nezrušenie) pracovného miesta navrhovateľa nie je pravdivé. Vyjadrenie pána X. v tom
zmysle, že s navrhovateľom počíta na uvoľnené pracovné miesto - vedúci vydania regionálneho denníka
„Slovensko dnes“ nie je pre zamestnávateľ záväzné, keďže rozhodovanie o personálnej politike je v
kompetencii štatutárneho orgánu - generálnej riaditeľky.

Odporca je toho názoru, že všetky právne úkony vo vzťahu k navrhovateľovi boli vykonané v súlade
so Zákonníkom práce ako i Kolektívnej zmluvy RTVS pre obdobie od 26.01.2011 do 31.12.2013, neboli
vykonané v rozpore s dobrými mravmi, preto návrh žiadal zamietnuť.

Podaním zo 14.06.2012 doručeným súdu na pojednávaní 14.06.2012 navrhovateľ špecifikoval výšku
náhrady mzdy na 7.966,56 EUR od 02.11.2011 do 14.06.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa § 95
ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol priamo na pojednávaní.

Podaním z 18.10.2012 doručeným súdu na pojednávaní 18.10.2012 navrhovateľ špecifikoval výšku

náhrady mzdy na 13.346,40 EUR od 02.11.2011 do 18.10.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa §
95 ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol na pojednávaní dňa 05.02.2013.

Podaním zo 06.11.2012 doručeným súdu 09.11.2012 navrhovateľ špecifikoval výšku náhrady mzdy na
16.015,68 EUR od 02.11.2011 do 31.10.2012 s príslušenstvom, o čom súd podľa § 95 ods. 1 a 3 O.s.p.

rozhodol na pojednávaní dňa 05.02.2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporcu, výsluchom
svedkov Z.. D. T., P. X., J.. G. Y., U. X., Z.. H. N., listinnými dôkazmi - Pracovná zmluva z 29.06.2007,
Osobným spisom navrhovateľa, rozhodnutím generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011, pracovný výkaz

navrhovateľa za mesiace jún 2011 až október 2011, úradný záznam z pohovoru v súvislosti so zrušením
pracovného miesta z 24.06.2011, sťažnosť z 01.08.2011 pre porušenie Kolektívnej zmluvy, úradný
záznam z pohovoru v súvislosti so zrušením pracovného miesta z 08.07.2011, Kolektívnou zmluvou
RTVS pre obdobie 26.01.2011 do 31.12.2013, zoznam prijatých zamestnancov v roku 2011, pričom
prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa a vyššie špecifikovaných listín súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom
29.06.2007 pracovnú zmluvu. Od 01.07.2007 pracoval v pozícii vedúci vydania. V dôsledku rozhodnutia
generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 ktorým bolo zrušené funkčné miesto vedúci vydania, bolnavrhovateľ dňa 24.06.2011 na pohovore u riaditeľa sekcie ekonomiky Z.. R. K., ktorý navrhovateľa
informoval, že odporca môže skončiť pracovný pomer s navrhovateľom dohodou podľa § 60 Zákonníka
práce alebo výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Rozhovor skončil tým, že

navrhovateľ sa k ukončeniu pracovného pomeru vyjadrí dodatočne. Následne, dňa 01.07.2011 podal
generálnej riaditeľke RTVS sťažnosť pre porušenie časti III. čl.3 bod 3 písm. b) Kolektívnej zmluvy
RTVS. Druhý pohovor sa uskutočnil 08.07.2011 za prítomnosti Z.. T. - riaditeľka sekcie generálnej
riaditeľky a poverená vedením sekcie ľudských zdrojov a pani X. - referentka sekcie ľudských zdrojov.
Pri rozhovore sa mal navrhovateľ vyjadriť k forme skončenia pracovného pomeru dohodou alebo

výpoveďou. Napriek tomu, že navrhovateľ žiadal predložiť listiny vo veci skončenia pracovného pomeru,
žiadne mu predložené neboli a keďže odpoveď na sťažnosť od generálnej riaditeľky RVS ešte nedostal,
rozhovor ukončili. Predloženie listín bolo navrhovateľovi odmietnuté s odôvodnením, že tieto sú už
podpísané generálnou riaditeľkou. V auguste 2011 navrhovateľa zavolala pani X. aby si prišiel prevziať
doklady v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Keďže navrhovateľ o skončení pracovného
pomeru nevedel, bol prekvapený z informácie o tom, že mu plynie výpovedná lehota. Vtedy vybavil

výstupné formality, nazrel do osobného spisu kedy zistil, že v úradnom zázname z 08.08.2011 je rukou
dopísaná informácia, že odmietol prevziať výpoveď.
Z hľadiska pracovných povinností navrhovateľ pracoval v pozícii vedúci vydania, t.j. zodpovedal za
vypracovanie relácie ako výber témy, výber pozvaných hostí i samotné odvysielanie relácie. Ako vedúci
vydania navrhovateľ pracoval na reláciách „Správy o 16“, „Správy o 22“, „Správy a komentáre“, „o 5

minút 12“. Na týchto reláciách pracoval pred aj po rozhodnutí generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011.
V mesiacoch júl a august sa relácie „Správy a komentáre“ a „o 5 minút 12“ nevyrábali. V septembri
2011 navrhovateľ pracoval na reláciách „Správy o 16“, „Správy o 22“, „Správy a komentáre“. Z relácie
„o 5 minút 12“ bol navrhovateľ stiahnutý a na výrobu tejto relácie bol prijatý externý pracovník Ľ. S..
Navrhovateľ je toho názoru, že k zrušeniu jeho pracovného miesta nedošlo, vymenili sa len osoby, keď

prácu ktorú vykonával po ňom robili pán F. a od 01.10.2011 Ľ. S.. Odporca neponúkol navrhovateľovi inú
pracovnú pozíciu ani na skrátený pracovný čas, hoci túto v čase dania výpovede mal, keďže predtým
rozprával s U. X., vedúcim regionálneho spravodajstva ktorý mu povedal, že s navrhovateľom počíta
na uvoľnené miesto - vedúci vydania regionálneho denníka „Slovensko dnes“.
Keďže navrhovateľ so skončením pracovného pomeru nesúhlasil, listom z 02.11.2011 odporcovi

oznámil, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobným
návrhom si navrhovateľ uplatňuje i náhradu mzdy od 02.11.2011 do času kedy mu odporca umožní
pokračovať v práci, pričom výšku mzdy špecifikoval vo výške 13.346,40 EUR od 02.11.2011 do
18.10.2012 s príslušenstvom. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že od 01.11.2011 do 01.05.2012 bol
vedený ako nezamestnaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny a od 01.05.2012 je zamestnaný na

Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kde pracuje dodnes.

Z vyjadrenia zástupkyne odporcu súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení.
Zdôraznila preukázanie prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce so zástupcami
zamestnancov a to žiadosťou generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 adresovanú odborovej

organizácii a samotné stanovisko závodného výboru SLOVES pri RTVS z 21.06.2011. V súvislosti s
doručením výpovede odporca má zato, že svedeckými výpoveďami Z.. D. T. a P. X. bolo preukázané,
že výpoveď bola navrhovateľovi doručená podľa §38 ods.4 poslednej vety Zákonníka práce, dňa
08.07.2011. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že na jeho prácu bol prijatý externý pracovník Ľ. S.,
tento pracoval u odporcu na základe zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela a udelení licencie na

jeho použitie od 27.09.2011 do 23.10.2011 a od 03.11.2011 do 30.11.2011 (č.l. 443-446). Pokiaľ ide
o presun pracovníkov pani U., Š. a N. treba uviesť, že išlo o interných zamestnancov, ktorý nemali
presne určené relácie a podľa potreby boli presunutí pokynom nadriadeného na prípravu tej ktorej
relácie. Odporca listinnými dôkazmi a to zoznamom všetkých zamestnancov RTVS pre rok 2011 a
systemizáciou pracovných miest pre rok 2011 preukázal, že zrušené miesto navrhovateľa nebolo

obnovené a že presunmi pracovníkov neboli získané nové miesta, ktoré boli obsadené novoprijatými
pracovníkmi, ktoré údajne navrhovateľovi neponúkol. Zástupkyňa odporcu zdôraznila, že zamestnávateľ
nie je obmedzený zákonom, pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým zamestnancom pracovný pomer
skončí; rovnako nie je zamestnávateľ obmedzený zákonom v čase znižovania stavu zamestnancov
pre nadbytočnosť, prijímať nových zamestnancov pre zabezpečenie chodu organizácie. Pre ponukovú

povinnosť zamestnávateľa je rozhodujúci druhý pohovor s navrhovateľom (o skončení pracovného
pomeru dohodou alebo výpoveďou) 08.07.2011, ku ktorému odporca žiadne voľné pracovné miesto
nemal. Odporca má zato, žekonal v súlade so zákonom, návrh žiadal zamietnuť a z opatrnosti v časti náhrady mzdy túto za čas
presahujúci 12 mesiacov nepriznať.

Z rozhodnutia generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 súd zistil, že s cieľom zvýšiť efektívnosť práce
zrušila nadbytočné funkčné miesto vedúci vydania na ktorom je zaradený J. S., osobné číslo 11682 (č.l.
61).

Zo žiadosti podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede z 10.06.2011 súd zistil, že Výborom

odborovej organizácie ZV ZO SLOVES pri RTVS - STV BA bola dňa 21.06.2011 výpoveď podľa § 68
ods.1 písm. b) Zákonníka práce, prerokovaná (č.l. 60).

Z úradného záznamu so zamestnancom v súvislosti so zrušením jeho pracovného miesta z 24.06.2011
súd zistil, že s navrhovateľom za prítomnosti dvoch pracovníkov odporcu bol urobený pohovor z dôvodu
rozhodnutia generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 vo veci zrušenia funkčného miesta vedúci vydania

na ktorom bol zaradený navrhovateľ, ktorý sa stal nadbytočným a zamestnávateľ nemá možnosť
ponúknuť iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas, bolo navrhovateľovi ponúknuté
skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou podľa § 63 ods.1
písm. b) Zákonníka práce. V zázname navrhovateľ uviedol, že sa vyjadrí 27.06.2011 (č.l. 57).

Z úradného záznamu so zamestnancom v súvislosti so zrušením jeho pracovného miesta z 08.07.2011
súd zistil, že s navrhovateľom za prítomnosti dvoch pracovníkov odporcu (Z.. D. T. a P. X.) bol urobený
pohovor z dôvodu rozhodnutia generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 vo veci zrušenia funkčného
miesta vedúci vydania na ktorom bol zaradený navrhovateľ, ktorý sa stal nadbytočným a zamestnávateľ
nemá možnosť ponúknuť iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas, bolo navrhovateľovi

ponúknuté skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou
podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. V zázname je uvedené, že zamestnanec odmietol prevziať
výpoveď s odôvodnením, že čaká na stanovisko GR RTVS k listu, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie, na
základe ktorého mu bola daná výpoveď (č.l. 56).

Zo systemizácie zamestnancov pred organizačnou zmenou (č.l. 155) súd zistil, že sekcia programu -
Centrum spravodajstva -tím dramaturgov malo trinásť zamestnancov, medzi nimi bol i navrhovateľ.

Zo systemizácie zamestnancov po organizačnej zmene (č.l. 156) súd zistil, že sekcia programu -
Centrum spravodajstva -tím dramaturgov malo jedenásť zamestnancov, bez navrhovateľa.

Z pracovného výkazu navrhovateľa (č.l. 281-285) súd zistil, že navrhovateľ v mesiaci jún 2011 pracoval
na reláciách „Správy a komentáre“, „Správy o 12“, v mesiaci júl 2011 pracoval na reláciách „Správy o
16“, „Správy o 22“, v mesiaci august 2011 pracoval na reláciách „Správy o 16“, „Správy o 22“, „Slovensko
dnes“ v mesiaci september 2011 pracoval na relácii „Správy o 22“.

Zo svedeckej výpovede Z.. D. T. súd zistil, že dňa 08.07.2011 ako riaditeľka sekcie generálnej riaditeľky
RTVS, povedená zastupovaním sekcie ľudských zdrojov sa zúčastnila pohovoru s navrhovateľom i za
prítomnosti personalistky X.K..
Rozhovor bol vedený za stolom na ktorom pred navrhovateľom boli listiny dohoda o skončení

pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce a výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce,
obidve už podpísané generálnou riaditeľkou RTVS. Navrhovateľ bol s odkazom na už predchádzajúci
pohovor z 24.06.2011 opäť informovaný o rozhodnutí generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 vo
veci zrušenia funkčného miesta vedúci vydania na ktorom bol zaradený, že sa stal nadbytočný, že
zamestnávateľ nemá možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas

a preto mu bolo dané na výber skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce
alebo výpoveďou podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď
s tým, že bude čakať na odpoveď vo veci podanej sťažnosti generálnej riaditeľke. Vtedy mu svedkyňa
povedala, že mu doručuje výpoveď, ktorú týmto považuje za doručenú a o odmietnutí prevzatia začala
písať úradný záznam, kedy navrhovateľ bez ďalšieho odišiel.

Zo svedeckej výpovede P. X. súd zistil, že dňa 08.07.2011 ako personalistka sa zúčastnila pohovoru s
navrhovateľom i za prítomnosti Z.. D. T.. Rozhovor viedla Z.. T., svedkyňa bola len ako pozorovateľ, ktorá
listiny, ktoré boli pred navrhovateľom t.j. dohoda o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníkapráce a výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, vyhotovila. S navrhovateľom bol robený
rozhovor už 24.06.2011, ktorého sa svedkyňa tiež zúčastnila. Na obidvoch rozhovoroch bol navrhovateľ
informovaný, že rozhodnutím generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011 bolo zrušené funkčné miesto

vedúci vydania na ktorom bol navrhovateľ zaradený, že sa stal nadbytočný, že zamestnávateľ nemá
možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas a preto mu bolo dané
na výber skončenie pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou podľa
§ 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Z.. T. sa navrhovateľa výslovne pýtala, pre akú formu skončenia
pracovného pomeru sa rozhodne. Navrhovateľ sa odmietol k spôsobu skončenia pracovného pomeru

vyjadriť s odôvodnením, že čaká na odpoveď vo veci podanej sťažnosti generálnej riaditeľke. Vtedy Z..
T. navrhovateľovi povedala, že týmto považuje výpoveď za doručenú a začala písať úradný záznam. V
priebehu písania úradného záznamu navrhovateľ odišiel.

Zo svedeckej výpovede J.. G. Y. súd zistil, že v rozhodnom období pracovala u odporcu v
pozícii poverená riaditeľka spravodajstva. Pred organizačnou zmenou hlavnou pracovnou náplňou

navrhovateľa bola práca dramaturga na relácii „O päť minút dvanásť“. Po organizačnej zmene bolo
problémové obdobie, lebo v letnom období sa relácia „O päť minút dvanásť“ nevyrábala, v jeseni, kedy
sa výroba relácie obnovila bolo problematické, lebo to bolo obdobie hromadného prepúšťania. Bolo
potrebné znížiť náklady na výrobu relácií. Reláciu „O päť minút dvanásť“ dala hlavnému dramaturgovi
p. F. a následne bol prijatý externý dramaturg Ľ. S., ktorý túto prácu vykonával ako slobodný autor 10

až 15 hodín týždenne. Bolo to lacnejšie. V čase dania výpovede nebolo voľné iné vhodné miesto pre
navrhovateľa, dokonca bolo zrušené i iné miesto dramaturga.

Zo svedeckej výpovede U. X. súd zistil, že v rozhodnom období pracoval u odporcu ako hlavný editor
regiónov RTVS. Pre reláciu „Slovensko dnes“ chodili vypomáhať rôzny editori, i navrhovateľ. Nešlo o

stabilnúpracovnúpozíciuaniocelépracovnémiesto.Keďžesvedoknemalvkompetenciipersonalistiku,
nemohol dať navrhovateľovi prísľub na obsadenie tohto miesta.

Zo svedeckej výpovede Z.. H. N. súd zistil, že pred organizačnou zmenou v júni 2011 pracoval u
odporcu ako vedúci vydania hlavných správ, pracoval na reláciách „Hlavné správy“ a „Správy o 16“.

Po organizačnej zmene pracoval na tých istých reláciách do októbra 2011. Od novembra 2011 došlo k
zmene pracovných zmlúv, pracovníci sa stali pre zamestnávateľa pružnejšími a on pracoval na relácii
„Komentáre“.

Podľa § 38 ods.4 Zákonníka práce účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru, povinnosť

zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo
zamestnávateľpísomnosťprevezmealebolenčojupoštavrátilazamestnávateľovialebozamestnancovi
ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím
zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo
zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 61 ods.1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1

písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva

mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov,
je výpovedná doba najmenej tri mesiace.Podľa§62ods.2Zákonníkapráce,výpovednádobazačínaplynúťodprvéhodňakalendárnehomesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods.2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov,inakjeneplatná.Zástupcazamestnancovjepovinnýprerokovaťvýpoveďalebookamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že
k prerokovaniu došlo.

Medzi účastníkmi bola sporná otázka doručenia výpovede, neprerokovanie výpovede so zástupcom
odborovej organizácie, porušenie časti III. čl.3 bod 3 písm. b) Kolektívnej zmluvy RTVS, neponúknutie

inej vhodnej práce, existenciu (nezrušenie) pracovného miesta navrhovateľa a konanie odporcu v
rozpore s dobrými mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania, súd vo veci rozhodol rozsudkom z 23.04.2013 pod č.k. 15Cpr
2/2011-507 tak, že návrh zamietol. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

odvolací Krajský súd v Bratislave uznesením z 31.03.2014 pod č.k. 8CoPr 9/2013-550 tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v svojom rozhodnutí poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ ako jedným z dôvodov neplatnosti výpovede poukázal na skutočnosť,
že mu výpoveď nebola doručená, ani predložená v písomnej forme napriek tomu, že o predloženie
žiadal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že s predmetom rozhovoru

dňa 08.07.2011 bol navrhovateľ oboznámený a zamestnávateľ mu predložil vypracované možnosti
skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou, ktoré boli pred navrhovateľom na stole,
odmietol sa k nim vyjadriť a pri odchode navrhovateľa mu zamestnávateľ oznámil, že týmto považuje
výpoveď z pracovného pomeru za doručenú. Odvolací súd v svojom rozhodnutí konštatoval, že na
doručovanie písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru sa vzťahuje

ust.§38ods.1Zákonníkapráce,podľaktoréhovýpoveďmusíbyťdoručenázamestnancovidovlastných
rúk a preto podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno za doručenie považovať len ponechanie listiny na
stole počas rozhovoru so zamestnancom, keď ani v úradnom zázname z tohto rozhovoru nie je uvedené,
že pracovníčky zamestnávateľa vykonali akt doručenia výpovede navrhovateľovi a nevyplýva to ani
zo svedeckých výpovedí. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zaoberať sa posúdením doručenia

výpovede podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Preto prvostupňový súd ďalší procesný postup a hmotnoprávne rozhodnutie podriadil názoru
odvolacieho súdu. Na základe indícií odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané
dokazovanie podľa § 38 ods.1 Zákonníka práce a vo veci opäť rozhodol.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru, písomnosti

zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a
zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi
do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a
povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručujezamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je
možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Doručovanie písomností do vlastných rúk na pracovisku osobitne upravuje ust. § 38 ods. 1 Zákonníka
práce. Pre platnosť doručenia písomnosti zamestnancovi do vlastných rúk je potrebné, aby bola
bezpodmienečne splnená esenciálna podmienka doručenia do vlastných rúk t.j., že zamestnávateľ
doručí konkrétnemu zamestnancovi písomnosť ktorá mu je adresovaná a tento úkon je vyznačený
na druhom rovnopise tejto listiny (dátumom, podpisom zamestnanca). Ak zamestnanec odmietne

listinu prevziať, táto skutočnosť sa rovnako vyznačí na druhom rovnopise tejto listiny (dátumom,
uvedenímskutočnostiodmietnutiaprevzatiazamestnancom,podpiszamestnancaktorýpredmetnýúkon
za zamestnávateľa vykonal a to všetko za prítomnosti najmenej dvoch svedkov, ktorí doložia skutočnosť,
že zamestnanec písomnosť odmietol prevziať) alebo písomným prehlásením zamestnanca, že odmieta
písomnosť prevziať. Pri doručovaní písomnosti do vlastných rúk na pracovisku musí zamestnávateľ
postupovať profesionálne a jednoznačne tak, aby bolo zrejmé, aký úkon voči zamestnancovi realizuje.

Na takýto úkon sa má náležite pripraviť a to i pre prípad, že by zamestnanec písomnosť odmietol
prevziať, t.j., aby pri úkone mal zabezpečených nezávislých svedkov.

Zo svedeckých výpovedí Z.. T. a pani X. mal súd preukázané, že dňa 08.07.2011 bol s navrhovateľom
vykonaný pohovor na ktorom bol opakovane informovaný (prvý pohovor bol 24.06.2011) o skutočnosti

rozhodnutia generálnej riaditeľky RTVS z 10.06.2011, ktorým bolo zrušené funkčné miesto vedúci
vydania na ktorom bol navrhovateľ zaradený, o tom, že sa stal nadbytočný, že zamestnávateľ nemá
možnosť ponúknuť mu iné vhodné pracovné miesto ani na kratší pracovný čas a bola mu daná na výber
forma skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou podľa §
63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľ sa odmietol k spôsobu skončenia pracovného pomeru

vyjadriť s odôvodnením, že čaká na odpoveď vo veci podanej sťažnosti generálnej riaditeľke. Vtedy Z..
T. navrhovateľovi povedala, že týmto považuje výpoveď za doručenú a začala písať úradný záznam. V
priebehu písania úradného záznamu navrhovateľ odišiel.
Na základe takto prebiehajúcich skutkových okolností súd vyvodil právny záver, že odporca
nepostupoval profesionálne a úkon doručenia výpovede nevykonal štandardným spôsobom tak,

aby nevznikla pochybnosť o právnom úkone, ktorý mal v úmysle vykonať. Uvedenými svedeckými
výpoveďami mal súd preukázané, že dňa 08.07.2011 zamestnávateľ dal navrhovateľovi na výber formu
skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou a po tom ako sa navrhovateľ odmietol
k skončeniu pracovného pomeru vyjadriť (čakal na odpoveď vo veci podanej sťažnosti generálnej
riaditeľke),Z..T.navrhovateľovipovedala,žetýmtopovažujevýpoveďzadoručenúazačalapísaťúradný

záznam, v priebehu ktorého navrhovateľ odišiel.
Ak mal odporca úmysel navrhovateľovi doručiť na pracovisku do vlastných rúk výpoveď, mal tomuto
úkonu venovať náležitú pozornosť tak, aby úkon prebehol bezchybne, so všetkými formálnymi
náležitosťami, t.j. priamo do vlastných rúk podať navrhovateľovi výpoveď s informovaním o tom, že
mu chce túto listinu odovzdať, čo odporca neurobil, keďže na stole pred navrhovateľom ležali dve

listiny - dohoda o skončení pracovného pomeru a výpoveď s tým, aby sa rozhodol k forme skončenia
pracovného pomeru. Podľa názoru súdu úkon doručenia výpovede do vlastných rúk bol nejasný,
neurčitý, vyvolávajúci pochybnosť o tom, aký úkon mal odporca úmysel vykonať (dohodnúť sa o spôsobe
skončenia pracovného pomeru alebo doručiť navrhovateľovi výpoveď do vlastných rúk).
Uvedené potvrdzuje i úradný záznam z 08.07.2011 (č.l. 56), podľa ktorého išlo o pohovor v súvislosti

so zrušením pracovného miesta - vedúci vydania, obsadené navrhovateľom a z obsahu tejto listiny
je zrejmé, že išlo o ponuku možností skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou. V
zázname nie je zmienka o tom, že navrhovateľovi bola daná výpoveď (s presnou identifikáciou listiny),
ani že mu bola doručená do vlastných rúk, ktorú odmietol prevziať. V zázname je len rukou dopísaná
poznámka Z.. T., že zamestnanec odmietol prevziať výpoveď s odôvodnením, že čaká na stanovisko

generálnej riaditeľky k listu ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie na základe ktorého mu bola daná výpoveď.

Súd má zato, že doručenie výpovede do vlastných rúk na pracovisku nie je možné generalizovať, ale je
potrebné postupovať individuálne, jasne a určito, čo na strane odporcu jednoznačne preukázané nebolo
a preto súd dospel k názoru, že účinky doručenia výpovede úkonom odporcu dňa 08.07.2011 nenastali a

rozhodol, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 08.07.2011 je neplatná. Vzhľadom na uvedené,
súd sa z hospodárnosti konania s ďalšími skutkovými okolnosťami neplatnosti výpovede uvedenými
navrhovateľom nezaoberal.Podľa § 79 pds.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods.2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Keďže súd rozhodol že výpoveď je neplatná a navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na tom,

aby ho ďalej zamestnával listom z 02.11.2011 (č.l. 19), odporca je povinný podľa § 79 ods.1, 2
Zákonníka práce poskytnúť navrhovateľovi náhradu mzdy. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu mzdy
vo výške priemerného mesačného zárobku 1.334,64 EUR brutto za dvanásť kalendárnych mesiacov
nasledujúcich po dni, kedy mal pracovný pomer skončiť t.j. od 02.11.2011 vo výške 16.015,68 EUR s
úrokom z omeškania za jednotlivé mesiace odo dňa splatnosti mzdy tak, ako je špecifikované v podaní

zo 06.11.2012 (č.l. 288).

Pri vyčíslení náhrady mzdy súd vychádzal z ust.§ 134 v spojení s ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce
účinného ku dňu neplatného právneho úkonu.

K neplatnej výpovedi došlo 08.07.2011, preto súd za rozhodné obdobie pre výpočet priemerného
mesačného zárobku stanovil obdobie predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, ktorým je apríl, máj,
jún 2011.

Výpočet podľa mzdových listín:

- apríl 2011 hrubá mzda 1.330,57 EUR, odpracované 160 hodín,
- máj 2011 hrubá mzda 1.447,45 EUR, odpracované 168 hodín,
- jún 2011 hrubá mzda 1.086,35 EUR, odpracované 144 hodín,
3.864,37 : 3 mesiace = 1.288,12 EUR priemerný mesačný zárobok brutto.

Súd je toho názoru, že náhrada mzdy nemá charakter reparačný, ale plní funkciu sankčnú pre
zamestnávateľa, ktorý porušil zákon a funkciu satisfakčnú pre zamestnanca, ktorý bol nezákonným
postupom zamestnávateľa dotknutý. Preto súd o náhrade mzdy rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia za obdobie dvanástich mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce
účinného ku dňu neplatného právneho úkonu.

Súd vychádzal z priemerného mesačného brutto zárobku 1.288,12EUR, čo za 12 mesiacov činí
15.457,44 EUR. Navrhovateľ doručil odporcovi oznámenie že trvá na ďalšom zamestnávaní 02.11.2011,
preto súd zo sumy 15.457,44 EUR odpočítal 41,55 EUR (za jeden novembrový deň 01.11., t.j. 1.288,12
EUR : 31 dní = 41,55EUR) a navrhovateľovi priznal náhradu mzdy 15.415,89 EUR brutto. Keďže

navrhovateľ žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 16.015,68 EUR, vo zvyšku súd návrh zamietol.

Súd návrh v časti úroku z omeškania za jednotlivé mesiace odo dňa splatnosti mzdy tak, ako
je špecifikované v podaní zo 06.11.2012 (č.l. 288) zamietol. Platný Zákonník práce neobsahujeustanovenia na základe ktorých by mohol účastník v pracovnoprávnych vzťahoch uplatňovať si úroky
z omeškania pri peňažnej pohľadávke. Preto sa súd zaoberal subsidiaritou Občianskeho zákonníka
ktorého však iba všeobecné ustanovenia (§ 1 až § 122), teda nie všetky ustanovenia sa vzťahujú na

Zákonník práce a aj to len na jeho prvú časť, teda nie na ostatné časti Zákonníka práce. Keďže ust. § 517
Občianskeho zákonníka nepatrí medzi všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je možné
toto ustanovenie subsidiárne aplikovať na pracovnoprávne vzťahy. Subsidiarita Občianskeho zákonníka
platí len vo vzťahu k prvej časti Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedený právny názor zamestnanec
nemôževprípadeomeškaniazamestnávateľasúhradoumzdypožadovaťajúrokyzomeškania,pretože

Zákonník práce úroky z omeškania neupravuje a subsidiarita ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce je vylúčená.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd zaviazal neúspešného odporcu k náhrade jeho trov, ktoré
spočívajú v trovách právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. §10 ods.1, § 11 ods.1 písm. a),
§ 13 ods.3, §13a ods. 1 písm. a), c), d) za osemnásť úkonov právnej služby pričom sadzba jedného
úkonu je z priznanej sumy 15.415,89 EUR čo je 320,34 EUR a z neplatnosti výpovede 1/13 výpočtového
základu, t.j. 61,85 EUR z čoho 1/3 = 20,62 EUR, spolu 320,34 + 20,62 = 340,96 EUR.
1.prevzatie a príprava 14.11.2011, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,41EUR,

2.písomné podanie na súd 15.11.2011, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,41EUR,
3.účasť na pojednávaní 27.03.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
4. porada s klientom 11.06.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
5. písomné podanie na súd 14.06.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR
6. účasť na pojednávaní 14.06.2012, t.j. 340,96 EUR (pojednávanie trvalo od 08,45 hod. do 11,45 hod.)

681,92 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
7. porada s klientom 11.10.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
8. účasť na pojednávaní 18.10.2012, t.j. 340,96 EUR (pojednávanie trvalo od 08,45 hod. do 11,00 hod.)
681,92 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
9. písomné podanie na súd 18.10.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR,

10. písomné podanie na súd 06.11.2012, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,63EUR,
11. porada s klientom 04.02.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
12. účasť na pojednávaní 05.02.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
13. porada s klientom 22.03.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
14. písomné podanie na súd 15.04.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,

15. účasť na pojednávaní 23.04.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
16. porada s klientom 26.06.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
17. odvolanie 26.06.2013, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 7,81EUR,
18. účasť na pojednávaní 20.11.2014, t.j. 340,96 EUR a režijný paušál 8,04EUR.
Spolu: 340,96+ 7,41+ 340,96 + 7,41+ 340,96 + 7,63+340,96+ 7,63+ 340,96+ 7,63+ 681,92+ 7,63 +

340,96 + 7,63 + 681,92 + 7,63 + 340,96 + 7,63 + 340,96 + 7,63 + 340,96 + 7,81 + 340,96 + 7,81 + 340,96
+ 7,81 + 340,96 + 7,81 + 340,96 + 7,81 + 340,96 + 7,81 + 340,96 + 7,81 + 340,96 + 8,04 = 6.957,77 EUR.

Súd zvýšil priznanú odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% podľa § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004
Z.z., zo sumy 6.957,77 EUR, t.j. o 1.391,55 EUR, takže odmena za poskytovanie právnych služieb

celkom je 8.349,32 EUR (6.957,77+ 1.391,55) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd nepriznal odmenu za jeden úkon právnej služby písomné podanie na súd z 18.10.2012, nakoľko
právny zástupca urobil dve osobitné písomné podania dňa 18.10.2012. Jedným špecifikoval výšku mzdy
(č.l. 276) a druhým (č.l. 279) sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu (k zoznamu zamestnancov ktorí

v rozhodnom období nastúpili u odporcu na nové pracovné pozície). Podľa názoru súdu, nielen súd
má povinnosť dbať na hospodárnosť konania, ale aj právny zástupca má dbať na vymoženie právnych
nárokov s čo najnižšími nákladmi. Neprimerané trovy sú tie, ktoré napr. výrazne presahujú hodnotuuplatnenej pohľadávky, ktoré z hľadiska charakteru sporu (jednoduchosť sporu) nebolo potrebné
vynaložiť, ale i tie, ktoré s poukazom na priebeh konania ako v danom prípade, medzi dvomi
pojednávaniami v rozmedzí štyroch mesiacov (od 14.06.2012 do 18.102012) boli vykonané maximálne

hospodárne a racionálne, zvlášť keď do spisu nepribudli žiadne listinné dôkazy.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 924,50 EUR súd rozhodol podľa § 2 ods.2 zák.č.
71/1992 Zb. v aktuálnom znení s tým, že poplatková povinnosť prešla na neúspešného odporcu. Súdny
poplatok bol vyrúbený z priznanej sumy 15.415,89 EUR vo výške 6%.

Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť
vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Súd pri vyhlásení rozsudku urobil počítaciu chybu v časti náhrady mzdy, keď pri výpočte násobku 12

mesiacov omylom stlačil namiesto číslice 2, nulu a výpočet tým pádom vyšiel za obdobie 10 mesiacov
(12.838,26EUR) namiesto 12 mesiacov (15.415,89 EUR). Keďže jednoznačne ide o počítaciu chybu, čo
jezrejméisustanovenia§79ods.2Zákonníkapráce,ktorúsúdzistilpripísomnomvyhotovenírozsudku,
uvedenú počítaciu chybu podľa § 164 O.s.p., opravil pri písomnom vyhotovení rozsudku tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Opravená výška náhrady mzdy mala vplyv i na výšku súdneho

poplatku na ktorý súd zaviazal neúspešného odporcu, preto i v tejto časti súd opravil výrok rozsudku zo
770,-EUR na 924,50 EUR. Konanie o oprave podľa § 164 O.s.p. je integrálnou súčasťou základného
práva na súdnu ochranu, z čoho vyplýva, že aj tu musí súd dbať na konanie bez zbytočných prieťahov
(čl. 48 ods.2 Ústavy SR), preto opravu vykonal priamo v písomnom vyhotovení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.