Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113224483
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113224483.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa J. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom N. XXX, Y. XXXX, proti odporkyni Y. V., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, U. C., XXXX
F., za účasti kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zastupujúceho V. V.
nar. XX. Y. XXXX a L. V. nar. X.X.XXXX, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo J. V., nar. XX.X.XXXX a Y. V., rod. Q., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX v
T., zapísané v Knihe Manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové
číslo XX r o z v á d z a.

II. Maloleté deti a to V. V., nar. XX.X.XXXX a L. V., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Navrhovateľ je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletých detí a to V., nar. XX.X.XXXX a
L., nar. X.X.XXXX každému vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené
dieťa podľa osobitných predpisov mesačne vopred, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci

k rukám matky maloletých.

IV. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.8.2013 žiadal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil skutočnosťou, že s odporkyňou nežijú
v spoločnej domácnosti osem rokov, nie sú v žiadnom kontakte. V súčasnosti má priateľku s ktorou žije
a čakajú spoločné dieťa.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, rodnými listami
maloletých detí, sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením o poslednom spoločnom trvalom
pobyte manželov, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci tohto konania uzatvorili manželstvo dňa XX. Y. XXXX. Obidvaja boli v čase uzatvárania

manželstva slobodní. Z manželstva účastníkov tohto konania pochádzajú maloleté deti a to V., narodený
XX. Y. XXXX a L., narodená X.X.XXXX.Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol o rozvode jeho manželstva v jeho neprítomnosti na základe
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2015
navrhovateľ uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasí. Za príčinu rozvratu

manželstva považuje neveru odporkyne. V spoločnej domácnosti s odporkyňou nežijú od roku 2007,
v tom čase bolo ukončené aj ich intímne manželské spolužitie. Obnovenie manželského zväzku nie je
možné, nakoľko má priateľku s ktorou má dcéru, žijú v spoločnej domácnosti. Z manželstva účastníkov
pochádzajú maloleté deti V., narodený XX. Y. XXXX a L., narodená X.X.XXXX. Navrhovateľ súhlasil,
aby deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matky, zároveň uviedol, že

nemá žiaden príjem dlhšiu dobu a je bez práce. So svojou družkou Y. Š. majú dieťa, ktoré sa narodilo
dňa XX. Y. XXXX. Styk s deťmi upraviť nežiadal.

Súd vypočul mimo pojednávania odporkyňu dňa 15. Decembra 2014, ktorá uviedla, že manželstvo s
navrhovateľom uzatvorila dňa XX. Y. XXXX po trojročnej známosti. Obidvaja boli v čase uzatvárania
manželstvaslobodní.ZmanželstvasaimnarodilimaloletédetiatoL.aV..Vspoločnejdomácnostinežijú

od roku 2008, v tom čase bolo ukončené aj ich intímne manželské spolužitie. Obnovenie manželského
zväzku nepripúšťa. Za príčinu rozvratu manželstva považuje skutočnosť, že navrhovateľ si našiel
priateľku, ktorá s ním bola tehotná. Sama toho času má priateľa. S rozvodom manželstva v celom
rozsahu súhlasí. Má známosť, rovnako má známosť aj navrhovateľ. Na čas po rozvode žiadala, aby súd
maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a výchovy, zároveň súhlasila

s tým, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti. S poukazom na to, že dlhodobo žije v zahraničí aj s
maloletými deťmi, žiadala vec prejednať v jej neprítomnosti. Navrhovateľa žiadala ako otca maloletých
detí, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu každému dieťaťu sumou životného minima vo výške 30
%. Príjmy navrhovateľa, ako aj jeho výdavky jej neboli známe. Styk s deťmi nežiadala upraviť.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 9.4.2015 postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
účastníkov tohto konania, ktorí vo svojich písomných vyjadreniach žiadali vec prejednať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti.

Kolízna opatrovníčka s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasila. Zároveň súhlasila

s tým, aby súd maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov zveril do osobnej starostlivosti a
výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti
žiadala, aby súd otca maloletých detí zaviazal prispievať každému dieťaťu sumou výživného vo výške
30 % na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle návrhu matky.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom, možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode , vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa

práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak

je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodným.
Súd mal za to, že došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu účastníkov tohto konania. Manželstvo
účastníkov je len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií stanovených Zákonom
o rodine. Manželia spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária. Obnovenie manželského zväzku ani
jeden z nich nepripúšťal. Súd mal preto za to, že je v celom rozsahu dôvodné toto manželstvo rozviesť.

Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval vzájomné citové odcudzenie účastníkov tohto konania.
V neposlednom rade súd vzal za rozhodujúce aj to, že účastníci tohto konania dlhodobo spolu nežijú,
pričom obidvaja majú toho času známosť s ktorou žijú v spoločnej domácnosti.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd zveril maloleté deti

pochádzajúce z manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok. Zároveň s poukazom na to, že navrhovateľ je nezamestnaný, bez príjmu a v
zmysle návrhu matky maloletých detí, súd zaviazal navrhovateľa ako otca maloletých detí, prispievať
na ich výživu sumou 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Rodičia styk s deťmi
nežiadali upraviť, preto súd o ňom nerozhodoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. podľa ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich častí, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Účastníkom, ktorí sa práva podať odvolanie výslovne vzdali toto
právo neprislúcha.