Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 3T/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Soňa Mihaľáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7211010199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28. 2. 2013 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. A. , nar. XX. XX. XXXX v F., bytom F., V. č. XX,
prechodne F., F. č. XX, konateľ spol. K. s.r.o.
F., V. X

j e v i n n ý , ž e

ako spoločník a konateľ spoločnosti K. s.r.o. F., V. č. 7, IČO: XXXXXXXX nevyplatil za obdobie od 1.
8. 2009 do 30. 11. 2009 mzdu svojmu zamestnancovi C. F., na vyplatenie ktorej mal nárok v deň jej
splatnosti, hoci mal finančné prostriedky na jej úhradu, čím mu spôsobil škodu vo výške 1 228,32 eur,

t e d a

- ako štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi
mzdu, na ktorej vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné
prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

t ý m s p á c h a l

- prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 214 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jeden/ rok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, svedka- poškodeného
A. F., svedkov M. B., Ing. K. P., Ing. S. V., Z. F., M. F., M. F., J. W., Ing. Z. F., Ing. M. V., súdnej znalkyne
Ing. A. L. PhD., prečítaním listinných dôkazov v spise obsiahnutých a na základe takto vykonanéhodokazovania, po zvážení jednotlivých dôkazov samostatne ako aj v ich vzájomnej náväznosti, dospel k
záveru, ktorý je uvedený vo výroku tohoto rozsudku.

Obž. A. A. namietal záver znaleckého posudku z odboru ekonómia z dôvodu že znalkyňa v prípravnom
konaní nemala k dispozícii zmluvy o pôžičkách. Vypovedal, že spol. K. s.r.o. F. uzavrela s poškodeným
pracovnú zmluvu na pozíciu vodiča nákladného motorového vozidla s mesačnou hrubou mzdou 354,60
eur. Túto činnosť mal poškodený vykonávať od 1. 8. 2009, čo sa nestalo, lebo spoločnosti nebolo
dodané cisternové vozidlo, preto pracoval 8 hodín denne v kancelárii. Dovtedy pracoval poškodený

ako vodič, a to od novembra 2008, v obchodnej spoločnosti jeho matky.
Spol. K. s.r.o. F. sa nachádzala od r. 2008 v platobnej neschopnosti, pretože mala neuhradené
pohľadávky vo výške cca 800 000,- Sk /26 555,14 eur/.
Obžalovaný tvrdil, že nemohol použiť na výplatu mzdy poškodeného prostriedky, ktoré boli na účtoch
a v pokladni v žalovanom období, lebo to neboli vlastné zdroje spoločnosti.
Spol. K. s.r.o. F. „fungovala“ na základe pôžičiek, úverov. Od apríla 2009 do decembra 2009 si

bezúročne mesačne požičiavala od H. Z. po 40 000,- eur na nákup pohonných hmôt za účelom ich
ďalšej distribúcie. V marci 2009 uzatvorila spoločnosť novú zmluvu o pôžičke s Ing. H. V. na sumu 27
000,- eur, pretože mu z predchádzajúcej pôžičky ostala dlžná okolo 250 000,- Sk /8 298,48 eur/. Aj
táto pôžička slúžila na nákup pohonných hmôt. Zo zisku prevádzky čerpacej stanice pohonných hmôt
vo O. bolo uhrádzané nájomné, mzdy pracovníčok čerpacej stanice, zvyšok slúžil na úhradu splátok

predchádzajúcej pôžičky. Tento stav trval do februára 2010, Ing. V. si nárokoval ďalších 100 000,- Sk /3
319,39 eur/, hoci podľa neho starý dlh už mal byť vyrovnaný, tento rozpor nemajú doposiaľ doriešený.
Obžalovaný tvrdil, že spol. K. s.r.o. F. mala v žalovanom období okrem neho ako konateľa ešte troch
zamestnancov - poškodeného a dve pracovníčky na čerpacej stanici vo O..

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice /čl. 94-95/ spol. K. s.r.o. F. zamestnávala v
žalovanom období aj ďalších pracovníkov.

Svedok - poškodený C. F. vypovedal, že od decembra 2008 do 31. 7. 2009 pracoval ako vodič kamiónu
v obchodnej spoločnosti matky obžalovaného F. A.. Od mesiaca februára 2009 nemal vyplácanú mzdu,

dlh z uvedeného titulu ku dňu 1. 8. 2009 predstavuje 2 586,63 eur. Za toto konanie bola F. A. trestne
stíhaná a odsúdená.
Na základe prísľubu obžalovaného, že ho zamestná ako vodiča vo svojej firme, hneď ako príde kamión,
„prestúpil“ z firmy matky obžalovaného do firmy obžalovaného.
Ako jediný vodič firmy však vôbec nepracoval, lebo obžalovaný stále čakal na nový kamión, absolvoval

ibaškolenieADR,ktorémuhradilzamestnávateľ.Kudňu30.11.2009 ukončilpracovnýpomerdohodou,
obžalovaný mu ostal dlžný mzdu vo výške 1 227,03 eur. V mesiaci november a december 2011 mu
obžalovaný poukázal na účet spolu čiastku 178,32 eur.

Svedok E. W. podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice /čl. 95/ pracoval v spol. K. s.r.o. F. od

30. 3. 2009 do 31. 3. 2010, teda v žalovanom období.
Tento svedok vypovedal, že obžalovaný bol jeho zamestnávateľom po dobu asi 3-4 mesiacov,
zamestnával ho ako vodiča nákladného motorového vozidla. Jeho zárobok sa pohyboval mesačne v
čistom okolo 5-6 000,- Sk /165,97 - 199,16 eur/, mzdu mal riadne uhrádzanú. Poškodeného stretával v
kancelárii spoločnosti, pracoval tam ako vodič medzinárodnej prepravy.

Svedokuviedol,žepredtýmpracoval štyri roky akovodičvobchodnej spoločnostimatkyobžalovaného,
anionamuneostala ničdlžná namzde.Pretože ccavr.2005získal licenciunaprevádzkuvnútroštátnej
a medzinárodnej prepravy a obžalovaný a jeho matka chceli podnikať v medzinárodnej doprave, oslovili
ho a tak im robil zodpovedného zástupcu za dopravu. Týmto svedok vysvetlil vyjadrenie poškodeného
k jeho výpovedi na súde, že sa ako vodič v spoločnosti matky obžalovaného stretával s CMR - kami

na meno spol. K. s.r.o. ako aj na meno W..

Svedkyňa Ing. R. V. uviedla, že pre spol. K. s.r.o. F. pracovala v žalovanom období externe, na základe
dohodyovykonanípráceako mzdárka.Jejmesačnáodmenasapohybovalaokolo20,-eur. Prichádzala
do kontaktu s Ing. F., ktorá vykonávala pre spoločnosť externe mzdovú agendu, na skrátený úväzok

tam pracovala aj p. P.. Odmenu nedostávala vždy riadne a načas, súviselo to však aj s tým, že si ju
vyzdvihla až v nasledujúcom mesiaci, lebo nechodila do firmy pravidelne.Svedkyňa Ing. F. P. potvrdila, že v spoločnosti obžalovaného pracovala na základe dohody o vykonaní
práce od 1. 5. 2009 do 6. 8. 2009, jej činnosť spočívala v predpríprave účtovníctva, ktoré vykonávala
ďalšia pracovná sila. Akú mala mesačnú odmenu, ktorú dostávala riadne a načas, sa už nepamätala,

pretože bola finančnou maklérkou a touto administratívnou činnosťou si iba privyrábala.

Svedkyňa Ing. B. F. vypovedala, že na základe svojho živnostenského oprávnenia vykonávala pre
obžalovaného externe účtovnícke práce v období od r. 2007 až do konca roku 2009. Firma nemala
dostatočné vlastné zdroje, mala pôžičky od Ing. V. a p. Z., ktoré slúžili na nákup tovaru. Tržby z

predaja pohonných hmôt ostávali na prevádzke čerpacej stanice, z nich sa nakupovali ďalšie pohonné
hmoty, oleje, mazivá, čistiace prostriedky a uhrádzali sa mzdy pracovníčok čerpacej stanice. Finančné
prostriedky, ktoré sa vracali na účet spoločnosti ako vratky z predfakturácie zo spol. Slovnaft, boli
poukazované ako splátky úveru veriteľovi Ing. V.. Spoločnosť sa dostala do finančných ťažkostí aj pre
dorub dane a pokutu daňového úradu, čo bolo spolu okolo jedného milióna Sk. Obžalovaný jej dlhuje
odmenu vo výške 500,- eur za mesiace november a december 2009.

Svedkyne B. F., H. F. a H. F. pracovali v žalovanom období ako predavačky na čerpacej stanici
pohonných hmôt vo O.. Všetky uviedli, že mzdu mali vyplácanú riadne a načas. Obžalovaný prichádzal
na čerpaciu stanicu v čase splatnosti mzdy a odovzdával ju osobne v hotovosti z tržieb čerpacej stanice.

Svedkyňa H. B. pracovala od 1. 11. 2007 do 17. 8. 2009 pre spoločnosť K. s.r.o. F. ako brigádnička na
pozícii obsluha v A. M.. Vypovedala, že odmenu za vykonanú prácu dostávala vždy riadne a načas.

Znalkyňa z odboru ekonómia a manažment Ing. C. L. PhD. zotrvala na závere svojho znaleckého
posudku aj potom, ako si na hlavnom pojednávaní vypočula obranu obžalovaného. Konštatovala, že

je úplne bežné, že podnikateľské subjekty pri svojej činnosti používajú vlastné ale aj cudzie finančné
zdroje.
Znalkyňakonštatovala,žezpredloženej Pokladničnejknihy arekapituláciemiezdzasledovanéobdobie
zistila, že úhrady miezd boli uvádzané súhrnne za daný mesiac, bez uvedenia mien konkrétnych
pracovníkov. Zistila, že spoločnosť neuhradila všetky splatné mzdy za daný mesiac. V mesiaci august

2009 predstavovali celkové mesačné mzdy 1 440,56 eur, dňa 5. 10. 2009 bolo uhradených 720,06
eur, ostala neuhradená mzda vo výške 720,50 eur. V mesiaci september 2009 boli splatné mzdy
zamestnancov spolu v objeme 1 217,87 eur, 30. 10. 2009 bolo uhradených 497,37 eur, neuhradené
zostali mzdové nároky vo výške 720,50 eur. V mesiaci október 2009 činili v celkovom objeme splatné
mzdy 1 012,60 eur, 30. 11. 2009 bolo uhradených 384,37 eur, neuhradený rozdiel na splatných mzdách

predstavoval čiastku 515,23 eur. V mesiaci 11/2009 bol celkový objem splatných miezd 802,44 eur, 17.
12. 2009 bolo uhradených 467, 37 eur, 335,07 eur predstavuje neuhradenú splatnú mzdu.
Znalkyňa zistila, že spoločnosť K. s.r.o. F. mala v sledovanom období významné denné disponibilné
zostatky finančných prostriedkov a v mesiacoch splatnosti miezd za 9 - 11/2009 mala najnižšie
zostatky vždy k poslednému dňu mesiaca, kedy sú mzdy splatné. V nasledujúci deň mala zostatky opäť

významné. Dňa 1. 11. 2009, deň po splatnosti mzdy za september 2009 mala spoločnosť disponibilné
prostriedky vo výške 75 148,04 eur, dňa 1. 12. 2009, deň po splatnosti mzdy za október 2009, mala
spoločnosť k dispozícii sumu 8 577,63 eur, dňa 30. 12. 2009, deň pred posledným dňom splatnosti
miezd za november 2009 mala k dispozícii sumu 6 636,74 eur. Tieto sumy postačovali na plnú úhradu
splatných miezd všetkých zamestnancov spoločnosti, vrátane mzdy poškodeného C. F..

V súvislosti s obranou obžalovaného súd vypočul aj svedka Ing. H. V.. Svedok vypovedal, že s matkou
obžalovaného mal uzavretú zmluvu o prenájme časti pozemku za účelom prevádzkovania čerpacej
stanice pohonných hmôt a neskôr jej požičal sumu 350 000,- Sk, aby uhradila záväzok voči svojmu
dodávateľovi spol. S.. B. mu, že záväzok činí 4,2 milióna Sk. Pôžičku mala uhradiť do konca r. 2008,

čo sa nestalo a nie je uhradená doposiaľ.
Obžalovaný ho po uplynutí lehoty splatnosti matkinej pôžičky tvrdením, že je novým majiteľom
spoločnosti a matkin dlh dá do poriadku, presvedčil, aby mu požičal 900 000,- Sk. Dňa 12. 6. 2009 mu
požičal sumu 29 175,- eur. Do konca roka 2009 mal obžalovaný vrátiť túto a aj matkinu pôžičku. V
skutočnosti mu neodovzdal žiadnu hotovosť, v tomto objeme mal uhrádzať faktúry Slovnaftu za dodávky

pohonných hmôt spol. K. s.r.o. pre čerpaciu stanicu vo O. a takto si z jej zisku zabezpečiť návratnosť
pôžičiek. Denná tržba na čerpacej stanici sa pohybovala v rozpätí cca 400,- - 600,- eur. Zistil, že
obžalovaný odoberal peniaze z tržieb prevádzky čerpacej stanice vo Fričovciach, hoci malislúžiť iba ako splátky pôžičiek a že bez jeho súhlasu si ponechával na účte aj prostriedky, ktoré vracal
Slovnaft spol. K. s.r.o. F. po zúčtovaní preddavkov za dodávky pohonných hmôt. Svedok tvrdil, že týmto
spôsobom mu obžalovaný zo sumy 900 000,- Sk /29 874,53 eur/ ostal dlžný čiastku okolo 250 000,-

Sk /8 298,48 eur/, o ktorú vedú v súčasnosti súdny spor.
S výpoveďou svedka korešponduje listinný dôkaz - zmluva o pôžičke zo dňa 12. 6. 2009, predmetom
ktorej je pôžička 29 175,- eur s ročným úrokom 6% a lehotou splatnosti dva mesiace.

Z ďalších listinných dôkazov, ktoré v priebehu hlavného pojednávania predložil obžalovaný, vyplýva, že

spol. K. s.r.o. F. uzavrela v dňoch 1. 6. 2009 - 1. 7. 2009 tri zmluvy o pôžičke s Ing. H. Z. a to na sumy
20 850,- eur, 41 700,- eur a 29 0294,- eur. Lehota splatnosti pôžičiek bola u všetkých dva mesiace,
pôžičky boli poskytnuté bezúročne.

Podľa pracovnej zmluvy /č.l. 53/ zo dňa 31. 7. 2009 mal poškodený A. F. dohodnutý pracovný pomer
na dobu určitú - do 31. 1. 2010. Ako vodičovi nákladného motorového vozidla mu mala byť vyplácaná

mzda mesačne vo výške 354,60 eur. Na základe dohody mu pracovný pomer skončil 30. 11. 2009.

Na základe vyššie uvedených výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že bolo spoľahlivo
preukázané, že sa žalovaný skutok stal, že ho spáchal obžalovaný a že konaním popísaným vo

výrokovej časti rozsudku naplnil po stránke objektívnej skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaný konal po stránke subjektívnej minimálne vo
forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona.
Hoci sa obžalovaný bránil tým, že jeho spoločnosť „fungovala“ na pôžičkách a preto z nich
nemohol vyplácať mzdu poškodenému, bolo nepochybne zistené, že mzdové nároky všetkých ďalších

zamestnancov spoločnosti /s výnimkou Ing. F./ boli v žalovanom období riadne uhrádzané. Obrana
obžalovaného je neakceptovateľná aj vzhľadom na výpoveď znalkyne a závery jej znaleckého posudku.
Z nich vyplynulo, že spol. K. s.r.o. F. mala v priebehu jednotlivých mesiacov, kedy mala mzdu
poškodenému vyplácať, dostatok disponibilných finančných prostriedkov, keďže termín splatnosti mzdy
je definovaný ako najneskôr posledný deň v mesiaci nasledujúcom po odpracovanom mesiaci. Naviac,

spoločnosť obžalovaného mala k dispozícii ešte ďalšie prostriedky a to zo zmlúv o pôžičkách od M.
Z. a Ing. V..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ust. § 34 a nasl. Tr. zákona o základných
zásadách ukladania sankcií.

Súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne,
ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil to, že viedol doposiaľ bezúhonný život. Priťažujúcu okolnosť
súd nezistil.
Obž. A. A. súd vymeral trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby a jeho výkon

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Tento trest súd považuje vzhľadom na
okolnosti prípadu a osobu obžalovaného za primeraný z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodený si nárok na náhradu škody v prípravnom konaní
pri svojom výsluchu dňa 7. 4. 2010 neuplatnil /čl. 44/.

Podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku môže poškodený nárok na náhradu škody uplatniť najneskoršie do
skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.