Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1155/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225504.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: B., M. so sídlom Z., B. U..
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného F. N. J. B., M. Z., Q. J., Z., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: M. L.,
za ktorú koná W. M. M. L., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. marca 2014, č.k. 14C/256/2012-83, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že návrh nepovažoval za
opodstatnený. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak poukázal na postup tamojšieho
súdu v exekučnej veci sp.zn. 60Er/2810/2009, kedy oprávnený, t.j. navrhovateľ podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 29.12.2009. Súd uznesením č.k. 60Er/2810/2009-10 zo dňa
30.08.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 31.01.2011, č.k. 4 CoE/383/2010-27
žiadosť o udelenie poverenia zamietol a následne uznesením zo dňa 05.04.2011 exekúciu zastavil.
V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup Okresného súdu Trenčín v tom, že rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia oneskorene. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu
zložitosti veci, správanie sa účastníka a postupu súdu. Súdne a tým i exekučné konanie nie je
kompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ
by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, malo by to za následok záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných

všeobecných súdov a uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy,
avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj
súdy vyššieho stupňa. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 16/02, kde sa
okrem iného konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave

alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vyslovil
názor, že aj keď súd v exekučnom konaní urobí úkon po zákonom stanovenej lehote, nemožnobez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Napokon, aj keby takýto nesprávny úradný postup bol daný, navrhovateľ nepreukázal vznik škody
alebo nemajetkovej ujmy priamo vyvolanej týmto nesprávnym úradným postupom, pričom v niektorých

exekučných konaniach bola dĺžka konania ovplyvnená aj správaním súdneho exekútora, ktorý na výzvy
súdu v danej lehote nereagoval. Vychádzajúc z týchto úkonov súdu v exekučnom konaní preto nemožno
považovať postup exekučného súdu za nesprávny úradný postup, resp. za zbytočné prieťahy v
konaní, keď exekučný súd prednostne v konaní riešil zákonnosť exekučného titulu a tým prípustnosť
exekúcie ako celku. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd nevyhnutne vyžadoval súčinnosť

s oprávneným, ako i pôvodným súdnym exekútorom. Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie prvého
predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Trenčín vo veci 60Er/2810/2009, ktorý by mohol byť základom pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody, výškou uplatnenej škody sa potom súd nezaoberal. Nesprávny úradný postup
by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom prípade nie je možné
konštatovať, keď exekúcia bola zastavená. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti

v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenia navrhovateľa o tom,
že mu vznikla majetková škoda v sume 1.454,15 Eur a nemajetková ujma 290,83 Eur považoval za
nepodložené aj s ohľadom na výsledok exekúcie, keď exekúcia bola právoplatne zastavená v dôsledku
zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhol vykonať exekúciu na základe nezákonného exekučného
titulu.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
uplatnil dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, ďalej písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Súdu prvého stupňa
tak vyčítal, že prejednal vec v neprítomnosti odporcu (zrejme mal na mysli navrhovateľa). Poukázal na

to, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, a preto súd nemohol postupovať podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Zotrval na svojom stanovisku, že sudcovia
okresného súdu sú vylúčení, v dôsledku čoho navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na Ústavný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné

rozhodnutie neprichádzalo do úvahy aj preto, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o
zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Navrhovateľ sa taktiež nemal možnosť vyjadriť k
tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal ani k dôkazom, na
ktorých založil svoje rozhodnutie. Ďalej súdu vyčítal, že rozhodol bez toho, aby umožnil navrhovateľovi
s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a

nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov a nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť a
sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ďalej tvrdil, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a pokiaľ tak súd prvého stupňa urobil, porušil právo
navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, tak
súdu prvého stupňa vyčítal, že ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode s tým, že

navrhovateľ hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy
o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku. Ďalej prejavil nespokojnosť s
tým, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď sám zistil, že o návrhu nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel

žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/
citovaného zákonného ustanovenia.Odvolací súd preskúmaním zistil, že dôvody odvolania, uplatnené navrhovateľom nie sú dané.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p..

Za takúto vadu považuje navrhovateľ predovšetkým tú skutočnosť, že mu ako účastníkovi konania bola
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Zo spisu však vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci určil termín pojednávania na 10.03.2014,
a to dňa 02. decembra 2013, pričom predvolanie bolo doručené navrhovateľovi 12.12.2013 a jeho
zástupcovi dňa 13.12.2013.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil a na predvolanie reagoval mailom zo dňa 06.03.2014,ktorým
žiadal o "zrušenie pojednávania" z dôvodu porušenia zásady nestranného sudcu a zároveň požiadal

z toho istého dôvodu o prerušenie konania. Zo spisu ďalej vyplýva, že nadriadeným Krajským súdom
v Trenčíne bolo už rozhodnuté o námietke zaujatosti sudkyne Okresného súdu Trenčín V.. W. V.,
a to uznesením č.k. 6NcC/146/2012-9 zo dňa 19. októbra 2012. O tvrdení navrhovateľa, že v
takýchto prípadoch rozhodoval vylúčený sudca, už bolo rozhodnuté Najvyšším súdom vo viacerých
rozhodnutiach, napr. v uznesení zo dňa 31. mája 2010 v konaní sp.zn. 3NcC/14/2010, z

ktorého vyplynulo, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo a Najvyšší súd
aj v konaní 3Cdo 102/2013 konštatoval, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že
vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa svojím nesprávnym úradným postupom
v inej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2013

Z.z.. Navrhovateľ preto nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Samotnú okolnosť, že
navrhovateľ aj po rozhodnutí nadriadeného súdu o nezaujatosti vec prejednávajúceho sudcu považoval
tohto za zaujatého a odmietal sa zúčastniť pojednávania, nemožno akceptovať ako dôvod pre odročenie
pojednávania, pretože otázka zaujatosti sudcu bola vyriešená postupom stanoveným Občianskym
súdnym poriadkom a nepredstavovala preto pre súd prvého stupňa prekážku pojednávania a vo veci.

K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v odvolaní namietaným neumožnením reagovať na
vyjadrenie protistrany, oboznámiť sa s vykonanými dôkazmi, vyjadriť sa k dôkazom, navrhovať ďalšie
dôkazy a všeobecne porušením práva na kontradiktórny proces. Súd
prvého stupňa totiž nariadením pojednávania umožnil navrhovateľovi realizáciu viacerých práv, ktorých

porušenie navrhovateľ namieta. Pokiaľ sa navrhovateľ pojednávania nezúčastnil bez toho, aby na jeho
strane bol pre neúčasť daný dôležitý dôvod, nie je realizácia procesných práv navrhovateľa, ktorú
umožňuje práve pojednávanie, pochybením súdu prvého stupňa, ale iba dôsledkom konania samotného
navrhovateľa.

Nariadením pojednávania s riadnym poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa vytvoril
navrhovateľovi možnosť uplatniť právo na kontradiktórny proces v plnom rozsahu, preto neobstoja
jeho námietky uvádzané v odvolaní o tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam protistrany
(pravdepodobne ušlo pozornosti navrhovateľa, že odporca vo veci ani písomné vyjadrenie nepodal), k
dôkazom a sám navrhovať dôkazy. Navrhovateľ bez ospravedlniteľného dôvodu túto možnosť nevyužil,

keď sa pojednávania nezúčastnil bez toho, aby mal na to dôležité dôvody. Pokiaľ za tejto situácie
nenavrhol pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ďalšie dôkazy, ostali neskoršie dôkazné
návrhy v odvolacom konaní prípustné iba za podmienok podľa § 205 písm. a/ ods. 1
O.s.p., ktoré však naplnené neboli. Pre vykonanie dôkazu znaleckým posudkom v odvolacom konaní,
tak ako ho navrhoval navrhovateľ preto neboli splnené procesné podmienky.

Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok na výšku škody, tak takýto dôkaz treba považovať za nadbytočný,
pretože v prípade nepreukázania nesprávneho úradného postupu, ako jednej zo základných
podmienok vzniku škody je otázka výšky škody bezpredmetná.

Navrhovateľ nedôvodne namieta porušenie svojich procesných práv v súvislosti s tým, že sa vo veci
neuskutočnilo ústne pojednávanie, pričom nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Zrejme ušlo pozornosti navrhovateľa, že v danom prípade nešlo o takýto prípad, súdprvého stupňa nerozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a O.s.p., ale riadne nariadil
pojednávanie podľa § 114 O.s.p..

Rovnako po preskúmaní veci odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa o tom, že by
odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.,
najmä, že by súd prvého stupňa riadne nezdôvodnil, prečo rozhodnutie vydané so zisteným časovým
odstupom od podania žiadosti o zmenu exekútora nepredstavuje nesprávny úradný postup spočívajúci
v zbytočných prieťahoch konaní.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku naopak vyplýva, že súd prvého stupňa sa veľmi podrobne
zaoberal časovou následnosťou jednotlivých úkonov v exekučnej veci, kde bol oprávnený navrhovateľ
(vec 60Er/2810/2009) a zistil, že medzi jednotlivými úkonmi síce uplynula doba cca 8 mesiacov, avšak
napokon došlo k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov, tak súd prvého
stupňa podrobne vyložil, z akého dôvodu časové rozdiely medzi jednotlivými úkonmi exekučného súdu

nemohol posudzovať ako prieťahy a ako nesprávny úradný postup okresného súdu, s čím sa aj odvolací
súd stotožňuje.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností.

Z odvolania nie je zrejmé, o ktoré nevykonané dôkazy, ktoré by boli v priebehu prvostupňového konania
navrhované a súdom prvého stupňa nevykonané, sa jedná, pričom zo spisu takýto dôkazný návrh
navrhovateľa nevyplýva.

Dôvod na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto nemožno považovať za opodstatnený.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný v prípade nesprávnej aplikácie a výkladu právnej normy,

prípadne použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní konkrétne neuvádza, ktoré ustanovenie, najmä hmotnoprávneho
predpisu, a to zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov malo byť súdom prvého stupňa
nesprávne vyložené, prípadne aplikované. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti nezistil,

že by súd prvého stupňa nesprávne vyložil príslušné ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, prípadne, že by na zistený skutkový stav ustanovenia tohto zákona
nesprávne aplikoval.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu

súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné
vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní
najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti
je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p.. Odvolacím

dôvodom podľa citovaného ustanovenia teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak
nie je teda možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je ani dôvod na polemizovanie
s jeho skutkovými závermi.Z uvedených dôvodov boli vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným predpokladom vzniku uplatnených
nárokov správne skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa a vzhľadom na neexistenciu ním

tvrdených predpokladov zodpovednosti za uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu bolo napadnuté
rozhodnutie správne.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.1 v spojení s ust.§ 224
ods. 1 O.s.p., pričom úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .