Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202013
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814202013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému K.. J.V. Š.V., N.., R..
XX.XX.XXXX, D. W. Č.. XXX, XXX XX W., zastúpenému LEGAL IURIS - advokátskou kanceláriou s.r.o.
so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47242795, o zaplatenie 1663,95 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 443,72 € istiny a 9,00 % ročný úrok z omeškania
§ zo sumy 110,93 € od 11.3.2011 do zaplatenia,
§ zo sumy 110,93 € od 11.4.2011 do zaplatenia,

§ zo sumy 110,93 € od 11.5.2011 do zaplatenia,
§ zo sumy 110,93 € od 11.6.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 99,95 € v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku platbou právnemu zástupcovi žalovaného LEGAL IURIS - advokátska

kancelária s.r.o. Rožňava.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi 1663,95 € istiny s úrokom z omeškania ročne vo výške 9,00 % zo splátok od 11.4.2010 do
10.6.2011 v celkovej výške vo výške 86,89 € a zo sumy 1663,95 € od 11.6.2011 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Žalobca poukázal na to, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 mu bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému od Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava. Postupca so žalovaným

uzatvorili dňa 16.6.2006 Zmluvu č. 0577033237, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky
žalovanému. Žalobca zdôraznil, že uzavretá zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o
úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. Poukázal ďalej na
ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere je
absolútnym obchodom a preto zmluvné vzťahy uzavreté pred 1.1.2008 sa spravujú podľa Obchodného
zákonníka. Preto nie je možné práva a povinnosť vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 až
54 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie NS SR č. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013 a

5Obo/56/2007 zo dňa 4.6.2008. Žalobca zdôraznil, že úver mal byť splácaný v mesačných splátkach
po 110,93 € vždy k 10. dňu v mesiaci. Uplatnil si splátky k úveru splatné od 10.4.2010 do 10.6.2011
- 15 splátok v celkovej výške 1663,95 €. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňoval. K námietke
premlčania žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu opätovne zdôraznil, že premlčaciu dobu jepotrebné posúdiť v zmysle ustanovení § 387, § 392 a § 397 Obchodného zákonníka, kde je určená
štvorročná premlčacia doba.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz 13Ro/53/2014-34 zo dňa 3.3.2014, voči ktorému podal v zákonnej
lehote odpor žalovaný a navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že vzniesol námietku premlčania celého
nároku žalobcu.

V konaní žalovaný zdôraznil, že vo veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 100 a § 101 Občianskeho

zákonníka, kde je ustanovená trojročná premlčacia doba. Tvrdenie žalobcu, že v súlade s § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka je uzavretá zmluva o úvere absolútnym obchodom a právne vzťahy
zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu, nie je možné akceptovať bez prihliadnutia na ustanovenia Zákona č.
634/1992 Zb. ako aj Zákona č. 150/2004 Z.z. V čase vzniku zmluvného vzťahu dňa 16.6.2006 podľa
§ 23a Zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami boli aj zmluvy, okrem iných, uzavreté podľa

Obchodného zákonníka. Na spotrebiteľské zmluvy sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak boli uzavreté podľa iných právnych predpisov. Preto pri premlčaní sa má
vychádzať z trojročnej premlčacej doby. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 166,68 €.

Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0577033237 zo dňa 16.6.2006 vyplýva, že medzi predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného
zákonníka, kde výška úveru bola 4979,09 € s ročnou úrokovou sadzbou 11,50 %, s poplatkom za
poskytnutieúveru99,58€,spoplatkomzasprávuúverupo1,66€mesačne,svýškoudohodnutejsplátky

110,93 €, so splatnosťou prvej splátky 10.7.2006, s dohodnutými 60-timi splátkami k desiatemu dňu v
mesiaci a s konečnou splatnosťou úveru 10.6.2011. RPMN vo výške 6,29 %.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa
a.s. Bratislava - postúpil pohľadávku voči žalovanému v žalovanej sume.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému,
že postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalobcu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná

tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z
dôvodu námietky premlčania.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere dňa 16.6.2006 v súlade s
ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Poskytovateľom úveru bola banka a dlžníkom

bol spotrebiteľ, nakoľko zo zmluvy nevyplýva, že by zmluva o úvere bola uzavretá medzi dvomi
podnikateľskými subjektmi.

Aj keď zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol dohodnutý v zmysle Obchodného zákonníka, súd posúdil
uvedenú zmluvu aj v súlade s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 23a Zákona č. 634/1992 Zb. v platnom znení v čase uzavretia zmluvy o úvere a dospel k záveru, že
sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je nutné použiť predpisy upravené v Občianskom zákonníku,
najmú ohľadom námietky premlčania, ktorá bola vznesená žalovaným.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:

(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 23a Zákona č. 634/1992 Zb. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

(2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody,

pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov.

V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 16.6.2006 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu problematiky
spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom
nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako

absolútny obchod podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je.
Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa -
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, bol verejnoprávnym

predpisom pojem typová zmluva (synonymum neskôr zavedeného pojmu spotrebiteľská zmluva)
podľa Občianskeho zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola napriek
povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Z uvedeného vyplýva, že je právne irelevantný prameň práva, podľa ktorého sa príslušná zmluva

spravuje. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona vyhovujúca vyššie uvedenej
charakteristike. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak, ako je to
v prejednávanej veci, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď zmluva o úvere je absolútnym

obchodom.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd posúdil nárok žalobcu na požadované plnenie splátok
splatných od 10.4.2010 do 10.6.2011. Žaloba vo veci bola podaná 28.2.2011 a trojročná premlčacia
doba by sa vzťahovala na všetky uplatnené splátky úveru, ktoré boli splatné od 10.4.2010 do 10.2.2011.

Súd totiž použil pri námietke premlčania právnu úpravu Občianskeho zákonníka uvedenú v ustanovení
§ 100 a § 101 Občianskeho zákonníka, kde je určená všeobecná premlčacia doba trojročná.Žalovaný sa teda úspešne dovolal premlčania splátok splatných od 10.4.2010 do 10.2.2011 a v tejto
časti bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania.

Iná situácia bola u splátok úveru splatných 10.3.2011 až 10.6.2011 (štyroch splátok) nakoľko tieto neboli
premlčané, keďže neuplynula od ich splatnosti trojročná premlčacia lehota do podania žaloby.

Súd teda dospel k záveru, že nárok žalobcu je daný na uhradenie splátok úveru v celkovej výške 443,72
€ (štyri splátky po 110,93 €) a to na základe vyššie oboznamovanej zmluvy o splátkovom úvere a

ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Bolo teda povinnosťou žalovaného splniť zmluvné
dojednanie a uhradiť žalobcovi dohodnuté splátky poskytnutého úveru, čo žalovaný u priznaných splátok
do rozhodnutia súdu neurobil.

Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru tak, ako

je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto bol zaviazaný zaplatiť úrok z omeškania od splatnosti
do zaplatenia. Priznané úroky vo výške 9 % sú v súlade s platnou právnou úpravou k prvému dňu
omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa

ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie 1663,95 € istiny s príslušenstvom, pričom v konaní mu bol
priznaný nárok na zaplatenie 443,72 € istiny s príslušenstvom. Úspech žalobcu teda predstavuje 26,7

% a úspech žalovaného predstavuje 73,3 %. Žalobcovi teda nevzniklo právo na náhradu trov konania a
žalovanému vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania vo výške 46,6 %.

Žalovaný si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony a to: a)
prevzatie zastúpenia, 26.5.2014 a b) účasť na pojednávaní 26.5.2014. Za jeden úkon si uplatnil 61,41

€ + 8,04 € RP zvýšené o 20 % DPH, spolu 166,68 € za dva úkony.

Súd pri výpočte vychádzal z hodnoty sporu vo výške 1663,95 €, kde jeden úkon právnej služby má
hodnotu 81,33 € + 8,04 € režijný paušál + 20 % DPH = 107,24 €. Za dva úkony pri plnom úspechu by
trovy právneho zastúpenia predstavovali 214,48 €. Pri pomernom úspechu žalovaného vo výške 46,6

% mu patria trovy právneho zastúpenia vo výške 99,95 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.