Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203866
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616203866.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: G. L. P.. XX.XX.XXXX, Y. H. L. XX, o zaplatenie 429,45
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 180,50 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
36,48 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 36,66 eur od
26.04.2013 do zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 57,45 eur od 26.05.2013 do
zaplatenia, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,91 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, všetko

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti čo do sumy 248,95 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 26.03.2014 do
zaplatenia návrh navrhovateľa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť istinu 429,45 eur s
úrokom z omeškania výške 8,75 % ročne zo sumy 36,48 eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,66 eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 57,45 eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 49,91 eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobný
návrh odôvodnil tým, že žalovaný účastník uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou
Slovak Telecom, a.s., Bratislava zmluvu o pripojení č. XXXXXXX dňa 07.02.2012, predmetom ktorej bolo
poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe

zmluvy poskytol odporcovi telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za stanovených podmienok
v zmluve a všeobecných podmienkach a odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stavenú v zmluve a v cenníku. Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2014 postúpil
postupca Slovak Telekom, a.s. Bratislava na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca
vyúčtovalodporcovicenuzaposkytnutételekomunikačnéslužbyvyúčtovacímifaktúrami,pričompostúpil
navrhovateľovi pohľadávky na faktúrach č. 7302240614 na 36,48 eur so splatnosťou 25.03.2013, č.
7303375927 na 36,66 eur so splatnosťou 25.04.2013, č. 7304502278 na 57,45 eur so splatnosťou

25.05.2013, č. 7305657488 na 49,91 eur so splatnosťou 25.06.2013 a keďže odporca faktúry neuhradil,
faktúrou č. 7402426566 vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur splatnú 25.03.2014.
Odporca žalovanú sumu neuhradil.Odporca uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa v plnom rozsahu, je ochotný uhradiť iba hovorné
resp. náhradu za elektronické služby, ktoré mu boli poskytnuté, nebol si však vedomý toho, že podpísal
zmluvu, na základe ktorej by mal uhradiť aj zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mal súd
riadne preukázané, súd preto v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.

Vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy a to faktúry, zmluvu o pripojení zo dňa 07.02.2012
vrátane dodatku, oznámenie o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav:
Medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telekom a.s. a odporcom bola
uzatvorená dňa 07.02.2012 zmluva o pripojení č. XXXXXXX, na základe ktorej predchodca navrhovateľa
poskytoval odporcovi telekomunikačné služby s programom Podľa seba tri naj a podľa dodatku z toho
istého dňa bol odporcovi odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Y S5360 za kúpnu cenu 1 eur s

dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur.

Z predložených faktúr č. 7302240614 na 36,48 eur so splatnosťou 25.03.2013, č. 7303375927 na 36,66
eur so splatnosťou 25.04.2013, č. 7304502278 na 57,45 eur so splatnosťou 25.05.2013, č. 7305657488
na 49,91 eur so splatnosťou 25.06.2013 mal súd preukázané, že odporca tieto faktúry neuhradil, z tohto

dôvodu mu bola faktúrou č. 7402426566 účtovaná zmluvná pokuta 248,95 eur splatná 25.03.2014.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a navrhovateľ uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa 20.11.2014, podľa ktorej sa stali pohľadávky vlastníctvom navrhovateľa. Táto zmluva
bola predložená a vrátane príloh, ktorými navrhovateľ preukázal postúpenie jednotlivých faktúr s

označením čísla faktúry a výšky fakturovanej sumy.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného

podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení

zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo

3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov

účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Súd mal preukázané, že odporca neuhradil navrhovateľovi faktúry na sumu 180,50 eur za poskytnuté
telekomunikačné služby, splatné 25.03.2013, 25.04.2013, 25.05.2013, 25.06.2013, preto návrhu
navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel čo do nároku za poskytnuté telekomunikačné služby.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu
škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd na základe zisteného skutkového stavu mal v konaní preukázané, že návrh navrhovateľa nie je
opodstatnenýčodonárokunazaplateniezmluvnejpokuty.Zmluvaopripojenízodňa07.02.2012vrátane
dodatku je spotrebiteľskou zmluvou a na túto zmluvu sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje navrhovateľ od porušenia
zmluvných povinnosti zo strany odporcu. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta v zmysle dodatku zo
dňa 07.02.2012, nikdy nebola individuálne účastníkmi konania dojednaná a preto ju súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.Pokiaľ sa týka porušenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti t.j. 24 mesiacov,
navrhovateľ nepreukázal, či došlo ukončeniu zmluvného vzťahu výpoveďou zmluvy resp. odstúpením

od nej. Keďže súd je povinný v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, po oboznámení listinných dôkazov konštatuje,
že zmluvná podmienka o zaplatení zmluvnej pokuty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Za
neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s neplnením záväzku. Súd skúmal neprijateľnosť zmluvnej podmienky nielen v
zmysle občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých zmluvných podmienkach. Touto smernicou je Slovenská republika ako členský štát EÚ
viazaný, pričom práve členské štáty majú zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa. Smernica v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré

zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov, pričom upravuje
aj „neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa“, ktorá ako neprimeraná sankcia
od 1.1.2008 bola zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do občianskeho zákonníka. Právny
predchodca navrhovateľa ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí

aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada navrhovateľ od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške
bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne v tomto prípade mohla
nastať situácia, keď odporca ako spotrebiteľ uhrádzal faktúry po dobu 14 mesiacov a zostávalo mu
uhradiť faktúry iba za niekoľko mesiacov viazanosti, čo je aj tento prípad, keďže zmluva bola uzavretá
dňa 07.02.2012 a prvá nezaplatená faktúra bola splatná 25.03.2013. Pre takéto porušenie zmluvných

podmienok si navrhovateľ uplatnil rovnakú výšku zmluvnej pokuty. Podmienky, za akých právny
predchodca navrhovateľa dohodol zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a
aj keď navrhovateľ vyslovene neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa občianskeho zákonníka

reprezentuje, časť dodatku k zmluve, týkajúca sa kúpy telefónu, predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá
je zároveň viazanosťou k zmluve o pripojení. Dohodnutá zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú
cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov
investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Táto pokuta však neprimerane ukracuje spotrebiteľa a tak
súd opätovne skúmal, či takáto problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne

spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

Súd uvádza, že zmluva o pripojení vrátane dodatku je formulárovou zmluvou, do ktorej sa údaje len
vpisovali a ich obsah odporca nemohol ovplyvniť. Mohol zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách, pričom v tomto prípade bola zmluvná pokuta

dohodnutá na 248,95 eur. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože
nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie
na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo
s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo (súd pre prečítanie zmluvy a dodatku

musel použiť technické pomôcky), ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných
dojednaní,ktorýchobsahspotrebiteľniejeanischopnývkrátkomčasepochopiťazvážiť.Vdohodnutých
zmluvných podmienkach navyše zaväzuje zmluvná pokuta odporkyňu počas celej doby viazanosti a to
aj v prípade, žeby odporca porušil zmluvné podmienky posledný deň doby viazanosti, aj vtedy by mal
platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Taktiež takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto

podmienok aj v prípade, žeby dlhoval veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.
Súd toto zmluvné dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť
a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom a.s. (predtým T Mobile), ktorá sa týka

zmluvnej pokuty dohodnutej pri zmluve o pripojení a jej dodatku (rozsudok Okresného súdu Bardejov
4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 16Co/31/2012 zo dňa
15.3.2012, rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 12C/150/2013 z 27.5.2013 a ďalšie).Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti čo do nároku na zaplatenie istiny
248,95 eur s 8,25 % úrokom z omeškania od 26.03.2014 do zaplatenia zamietol.

O úrokoch z omeškania z priznanej istiny 180,50 eur súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a priznal navrhovateľovi úroky vo výške určenej vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z. Výška
úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 5 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. V zmysle § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred

01.02.2013 (v tomto prípade 01.12.2006), výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31.01.2013 a to aj za dobu omeškania po 31.01.2013. V čase vzniku záväzkového vzťahu výška úrokov
z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Úroková sadzba ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr bola 0,75 % a 0,5 % ročne, teda súd priznal
navrhovateľovi úroky v zmysle petitu žalobného návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal. Navrhovateľ i odporca mali v konaní pomerne rovnaký
úspech, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.