Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230413
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113230413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovaným: N.
E., U.. XX.XX.XXXX, R. M., Š. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou G. O.,
E. F. O. E. H. U. v konaní o zaplatenie 421,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 15C/222/2014- 74 zo dňa 27.11.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol.

Druhým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust.§ 34,§ 39, § 40, § 44, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3, § 107 a §
451 Občianskeho zákonníka a ust.§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 5b zákona č. 102/2014 Z.z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej
nárok vzniknutý mu z titulu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere dňa 29.09.2010.
Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi
účastníkmi konania nedošlo, nakoľko z písomnosti označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300023614 zo dňa 29.09.2009 (za žalovanú podpísané dňa
25.09.2009 a za žalovaného 29.09.2009) vyplýva, že zhoda v prejave zmluvných strán nenastala.

Žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie úveru vo výške 829,85 Eur splácané v mesačných
splátkach v počte 30 vo výške 50,72 Eur, pričom žalovaný akceptoval poskytnutie úveru 331,94
Eur splácaných v splátkach vo výške 20,28 Eur. Líšia sa aj hodnoty týkajúce sa zmluvnej odmeny,
predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzby, poskytnutej čiastky revolvingu (žalobkyňa požadovala
410,84 Eur a žalovaným jej bolo poskytnutých 164,28 Eur), čo znamená, že žalobca neprijal návrh
žalovanej na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v zák.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 nepochybne vyžaduje písomnú formu spotrebiteľskej

zmluvy a dodržanie základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v predmetnom prípade
účastníci konania nedodržali. Z karty klienta na úverovom prípade č. 8300023614 vyplýva, že žalobca
reálne dňa 29.09.2009 vyplatil žalovanej čiastku 297,98 Eur a žalovaná mu z vyplatenej sumy splatila
186,52 Eur. Ako to už súd konštatoval vyššie, k platnému uzavretiu zmluvy medzi zmluvnými stranaminedošlo pre neakceptáciu žiadosti žalovanej žalobcom, keď žalobca neprijal návrh žalobkyne na
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere neakceptáciou jej požiadaviek, kde medzi zmluvnými stranami
zhoda nenastala, ani v časti výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzby, ročnej

percentuálnej miery nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, výšky, poštu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ZoSU. Zo strany
žalovanej nebol urobený ďalší písomný úkon, z ktorého by bolo nepochybné, že akceptovala žalobcom
modifikované zmluvné podmienky, čo z pohľadu súdu znamená, že podstatné náležitosti Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nie sú výsledkom konsenzu zmluvných strán a takáto zmluva je z pohľadu súdu

absolútne neplatným právnym úkonom. Z karty klienta (žalovanej) vyplýva, že táto finančné prostriedky
čerpala. Súd v danej veci preto posudzoval nárok žalobcu i s poukazom na ust. § 451 ods. 1 OZ
o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu musí vydať.
Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a
oprávneným subjektom je ten, v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť. S
účinnosťou novely zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru, alebo poskytovaní

služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, ktorý mení okrem iného aj zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, zavádza táto novela v ust. § 5b povinnosť orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj ´bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď

by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto ustanovenie má za cieľ
zdôrazniť povinnosť ex offo postupu orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd
vychádzajúc z ust. § 107 OZ o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v
premlčacej lehote subjektívnej 2 roky posudzoval, či nárok žalobcu nie je v zákonnej lehote premlčaný.
Nakoľko žalobca poskytol žalovanej úver na základe absolútne neplatného právneho úkonu dňa

29.09.2009, premlčacia doba mu začala plynúť 30.09.2009 a uplynula 30.09.2011, objektívna trojročná
premlčacia doba uplynula 30.09.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.10.2013, teda po uplynutí
premlčacej doby, čo ma za následok súdnu nevymôžiteľnosť jeho práva. Nakoľko je nárok žalobcu
premlčaný, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej
nevyplývajú a žalobca bol v konaní neúspešný.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal zákonnosť postupu súdu, ktorý na

premlčanie prihliadol ex offo. Postup súdu a jeho rozhodnutie odporuje nielen ustanoveniam zákona
č. 250/2007 Z.z., ale sú aj v rozpore so základnými ústavnými princípmi. Konanie v tejto veci začalo
podaním žaloby doručenej na súd dňa 17.10.2013. V priebehu konania nebola účastníkom konania
- žalovaným vznesená námietka premlčania. Žalobca voči postupu súdu preto namieta, že nebol
oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej aplikácií

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014. Zákonodarca
jednoznačne upravil otázku spätnej účinnosti novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ktoré boli
zákonom č. 250/2007 Z.z. doplnené s účinnosťou od 01.05.2014. Ust.§ 5b medzi nimi zaradené nebolo.
Súd tak svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo
začaté pred 01.05.2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Postavenie žalobcu

nie je možné zmeniť tým, že súd uplatňuje hmotnoprávny inštitút premlčania spätne na základe §
5b účinného od 01.05.2014. Ust.§ 5b by sa mohlo vzťahovať na postup súdu len v konaní, ktoré
začalo od účinnosti daného ustanovenia. Žalobca napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu
legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu. V čase podania žaloby žiadne ustanovenie o
tom, že súd na premlčanie prihliada aj bez námietky dlžníka neplatilo, a teda žalobca ho ani nemal ako

predvídať. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu
v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom čo sa bude považovať za návrhu a čo za
prijatie návrhu a čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Právne napadol žalobca
rozsudok na základe dôvodov uvedených v ust.§ 205 ods.2 písm.a/ v spojení s ust.§ 221 ods.1 písm.f/
a h/ O.s.p. a podľa ust.§ 205 ods.2 písm.c/,d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

tak, že vyhovie návrhu a žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej povinnosti a tiež na zaplatenie
náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, aj náhradu ostatných
trov prvostupňového konania za zaplatený súdny poplatok alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 45,93 Eur, vrátane DPH.Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 22.04.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2013 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 421,88 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania

od 10.03.2011 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil uzavretím zmluvy
dňa 29.09.2010 účastníkmi konania, ako Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300023614, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej 331,94 Eur a povinnosťou žalovanej bolo tento splatiť v splátkach vo
výške 20,28 Eur v počte splátok 30, podľa splátkového kalendára zmluvne dohodnutého. Žalovaná sa
dostala so splácaním do omeškania, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, jej pobyt sa súdu zistiť nepodarilo, preto jej súd prvého stupňa
postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie úveru vo výške
828,85 Eur splácané v mesačných splátkach v počte 30 vo výške 50,72 Eur, pričom žalovaný

akceptoval poskytnutie úveru vo výške 331,94 Eur, splácaných v splátkach vo výške 20,28 Eur. Líšia
sa hodnoty týkajúce sa zmluvnej odmeny, predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzby poskytnutej
časti revolvingu. Žalobkyňa požadovala 410,84 Eur a žalovaný jej poskytol 164,28 Eur, čo znamená,
že žalobca neprijal návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na úpravu
obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust.§ 4 nepochybne vyžaduje

písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy a dodržanie základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, čo v predmetnom prípade účastníci konania nedoložili.

S týmto tvrdením odvolací súd plne súhlasí.

Súdprvéhostupňaďalejzistil,žezkartyklientanaúverovomprípadeč.8300023614vyplýva,žežalobca
reálne dňa 29.09.2009 vyplatil žalovanej čiastku 297,98 Eur a žalovaná mu z vyplatenej sumy splatila
186,52 Eur.

Záver súdu prvého stupňa, keď konštatovale, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi zmluvnými stranami

nedošlo pre neakceptáciu žiadosti žalovanej žalobcom, keď žalobca neprijal návrh žalobkyne na
uzavretiezmluvy,zodpovedápravidlámformálnejlogikyastýmtozáverom,takakobolouvedenévyššie,
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí.

Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal i ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení, z ktorého vyplýva, sa v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, musí sa toto plnenie
vydať. Zároveň z tejto súvislosti vychádzal z novely zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru, alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, ktorý mení okrem
iného aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zavádza aj ust. § 5b povinnosť orgánu

rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 107 Občianskeho zákonníka zistil, že nárok je premlčaný.
Žalobca poskytol žalovanej úver na základe absolútne neplatného právneho úkonu dňa 29.09.2009,
premlčacia doba mala začala plynúť 30.09.2009 a uplynula 30.09.2011. Objektívna trojročná premlčacia
doba uplynula 30.09.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.10.2013, teda po uplynutí premlčacej
doby.

Žalobca v odvolaní namieta použitie ust.§ 5b v danom konkrétnom prípade a poukazuje ne neprípustnú
retroaktivitu.Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo z správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva.

Súd prvého stupňa správne zobral na zreteľ ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pretože ide o orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda bol povinný prihliadnuť na

zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Zohľadnil správne ust.§ 52 ods.2 vetu
tretiu Občianskeho zákonníka, tak ako ho vyššie citoval odvolací súd.

Oba tieto ustanovenia, teda i ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. i ustanovenie § 52 ods.2 veta
tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy ktorých súčasťou sú,

nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol a odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii ust.§ 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. je nedôvodná.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142
ods.1 O.s.p. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalovaná
si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.