Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/509/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414201600
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414201600.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: vendue a.s., so sídlom Neklanova 152/44 Praha 2 - Vyšehrad
128, IČO: 28062256, zastúpený JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave,
Lamačskácesta3,protižalovanému:I.Q.,bytomM.S.,K.XXX/XX,t.č.naneznámommieste,zastúpený
opatrovníčkou L.. R. F., zamestnankyňou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1420,24 Kč s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. marca 2015

č.k. 16C/218/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 1420,24 Kč so sankčným úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 1076,94 Kč od 01. 04. 2011 do
zaplatenia z titulu nesplatenia debetného zostatku na sporožírovom účte.

Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 5b zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 115a ods.
2, Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OSP“), § 101 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Z
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet
Českej sporiteľne, a.s. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb s Českou sporiteľnou a.s.,

uzavretú dňa 09. 10. 2009 medzi účastníkmi konania, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu. Žalovaný v priebehu roku 2009 zrealizoval výbery v hotovosti z bankomatu a iné platby, čím
na jeho účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov vznikol ku dňu 01. 02. 2010 debetný zostatok vo výške
1105,50 Kč, pozostávajúci z nepovoleného debetného zostatku vo výške 1076,94 Kč a zo sankčného
úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28,56 Kč, ktorý žalovaný neuhradil. Súd prvého stupňa,
aplikujúc v danej veci ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je špeciálnym ustanovením

k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil nárok žalobcu ako premlčaný. Dôvodil
tým, že k zosplatneniu celej pohľadávky došlo dňom 04. 02. 2010, žalobca mal právo uplatniť si žalovanú
pohľadávku na súde najneskôr po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, t.j. do 04. 02. 2013, pričom
žalobou si uplatnil nárok na súde až dňa 29. 01. 2014. Z tohto dôvodu preto žalobu žalobcu zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací
súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania. Dôvodil tým, že
súd prvého stupňa neprihliadol na zmluvné dojednanie, podľa ktorého rozhodným právom je právny
poriadok Českej republiky, keď predmetný spor posúdil podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Nesprávne taktiež aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka a predmetnú

zmluvu mal posúdiť podľa Obchodného zákonníka, platného na území Českej republiky.Opatrovníčka ustanovená žalovanému sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221
ods. 1 písm. f/, h/ OSP.

Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy 1420,24 Kč

so sankčným úrokom vo výške 25% p.a. zo sumy 1076,94 Kč od 01. 04. 2011 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Titulom tejto pohľadávky voči odporcovi je nepovolené prečerpanie
účtu, zriadeného na základe zmluvy o sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne, a.s. a o
poskytovaní súvisiacich produktov a služieb, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 09. 10. 2009.
Dlžná suma vznikla ku dňu 01. 02. 2010. Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, keď ním uplatnený
nárok vyhlásil za premlčaný, aplikujúc ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Napadnutý

rozsudok vyhlásil bez pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 10. marca 2015. Odvolanie
proti rozsudku podal žalobca dôvodiac aplikáciou nesprávneho právneho poriadku a právneho predpisu.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť odvolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 221 OSP,

zaoberal sa odvolací súd prioritne otázkou, či konanie v danej veci netrpí niektorou z vád vymenovaných
v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ OSP (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už začatého konania, o prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, o prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či
súdom nesprávne obsadeným).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Základnou zásadou nášho civilného procesu je zásada
ústnosti, ktorej prejavom je povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem
prípadov, ak to vylučuje zákon (§ 115a OSP) alebo celkom výnimočne osobný predpis. Prejednanie
veci bez nariadenia pojednávania predstavuje výnimku zo zásady ústnosti a priamosti nášho civilného
procesu. Na to, aby súd mohol rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia pojednávania, musia

byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: a/rozhodnutie vo veci samej nie je v rozpore s
požiadavkami verejného záujmu, b/ vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi, c/ účastníci s rozhodnutím vo veci bez pojednávania súhlasia alebo sa
výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Zároveň má súd manudakčnú povinnosť poučiť
účastníkov o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci

bez nariadenia pojednávania. Súd je povinný poučiť účastníkov aj o skutočnosti, že vzdanie sa práva
na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, ako aj vzdanie sa práva na prejednanie veci sa
vzťahuje nielen na konanie na súde prvého stupňa, ale aj na odvolacie konanie.

V danej veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom na jeho verejnom vyhlásení podľa § 115a ods.

2 OSP, bez prejednania veci na verejnom pojednávaní. Ustanovenie § 115a OSP je výnimkou zo
zásady ústnosti a priamosti občianskeho súdneho poriadku, t.j. civilného procesu. Na jeho aplikáciu však
musia byť splnené kumulatívne tri základné podmienky, a to: a/ rozhodnutie vo veci nie je v rozpore
s verejným záujmom, b/ vo veci možno rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a c/ účastníci s
rozhodnutím vo veci bez pojednávania súhlasia alebo sa vzdajú výslovne práva na verejné prejednanie

veci. V prejednávanej veci však splnenie poslednej podmienky, t.j. aby účastníci konania vyjadrili svoj
súhlas s prejednávaním veci bez nariadenia pojednávania, absentuje. Zároveň absentuje v danej veci i
povinnosťsúdupoučiťúčastníkovomožnostivzdaťsaprávanaverejnéprejednanieveci,akoajprávana
rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania. Z vyššie uvedených skutočností je potrebné konštatovať,že konajúci súd v danej veci nemal splnené podmienky na uplatnenie a aplikáciu ustanovenia § 115a
OSP, t.j. podmienky na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania. Súd prvého stupňa v danej veci
rozhodol podľa § 115a ods. 2 OSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť ani v drobných

sporoch. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1. 1. 2013 (zákonom číslo 335/2012 Z.z.),
konanie v danej veci bolo začaté dňa 29. 01. 2014. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, odvolací súd je
toho názoru, že aj v prípade drobných sporov, v ktorých nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, musia
byť vyššie uvedené základné podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia bez prejednania veci, splnené.
V danej veci mal súd prvého stupňa predovšetkým poučiť účastníkov konania o možnosti vzdať sa

práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania a
až po získaní súhlasu, resp. výslovného práva vzdať sa verejného prejednania veci, mohol vo veci
rozhodnúť podľa § 115a OSP. Ak tento postup súd nedodržal, t.j. nemal súhlas účastníkov v danej veci,
je potrebné konštatovať, že nemal splnené podmienky na takýto postup, čím odňal účastníkom konania,
predovšetkým odporcovi, možnosť konať pred súdom a tým právo na spravodlivý proces.

Znapadnutéhorozsudkusúduprvéhostupňajezrejmé,žepredmetnývzťahboluzavretýpodľaprávnych
predpisov platných v Českej republike, navyše účastníci zmluvného vzťahu si v bode 41. Všeobecných
obchodných podmienok výslovne vyhradili rozhodné právo, ktorým bolo právo Českej republiky. Z
uvedeného dôvodu preto v danej veci súd prvého stupňa mal skúmať splnenie podmienok na posúdenie
daného vzťahu podľa právneho poriadku Českej republiky a to v zmysle Dohovoru o rozhodnom práve

pre zmluvné záväzky otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 a posúdiť, resp. vylúčiť aplikáciu článku
3 ods. 1 tohto dohovoru zmluva, podľa ktorého: „zmluva sa spravuje právnym poriadkom ktorý si
zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadrená alebo vyplývať z ustanovení
zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať
celá zmluva alebo len jej časť“. Súd prvého stupňa sa touto okolnosťou vôbec nezaoberal a na daný

právny vzťah aplikoval ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. právny poriadok Slovenskej
republiky, pričom tento svoj postup v napadnutom rozsudku vôbec nezdôvodnil. Z týchto dôvodov preto
odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a na tomto základe vec
aj nesprávne právne posúdil, ktoré skutočnosti zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/, h/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd
prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne, v prípade postupu podľa § 115 ods. 2 OSP najskôr poučí
účastníkov konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie

veci bez nariadenia pojednávania a až následne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležitým
spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i s námietkami odvolateľa vznesenými v odvolacom konaní
tak, aby bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.