Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2620/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211258
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012211258.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Tex-Press
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 872 331, Vajnorská 137, Bratislava, zastúpený: alter ego advocatus bpm
s.r.o., advokátska kancelária, Vazovova 9/B, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Branislav Čipák,
advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1020502/1/1183002/2012/5062-r zo dňa
01.10.2012, č. 1020502/1/1178532/2012/5062-r zo dňa 24.09.2012, č. 1100302/1255235/2012/5062-r
zo dňa 07.11.2012 a č. 1100302/1/1333618/2012/5062-r zo dňa 07.01.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žaloby z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

I/1

Žalovaný rozhodnutím číslo 1020502/1/1183002/2012/5062-r zo dňa 01.10.2012 podľa § 48 ods.
5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
zákon o správe daní) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102403/5/747268/2012/Dub zo dňa 06.06.2012,
ktorým správca dane znížil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerný
odpočet uvedený v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len DPH) za zdaňovacie obdobie

september 2009 zo sumy XX XXX, XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX, XX eur (týka sa veci
vedenej na súde pod sp. zn. 2S 2620/12).

V priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie september 2009 správca dane preveroval
opodstatnenosť nároku na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry číslo 26092009107 zo dňa
26.09.2009, ktorou žalobca deklaroval nákup obkladu z prírodného kameňa v hodnote 63 724,50 eur, z
toho DPH 10 174,50 eur, od daňového subjektu DONNA K-9 s.r.o. Správca dane konštatoval porušenie

§ 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len zákon o DPH) v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň
z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal
protokol číslo 602/321/38906/2011/Dub zo dňa 24.03.2011, a na jeho základe dodatočný platobný výmerčíslo 602/232/60235/2011/Chra zo dňa 03.05.2011, ktorým znížil nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,
XX eur o sumu XX XXX, XX eur na sumu XXX, XX . eur. Žalovaný na základe odvolania žalobcu
rozhodnutím číslo 1020502/1/463921/2012/5062-r zo dňa 16.03.2012 zrušil tento dodatočný platobný

výmer z titulu, že správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru nedostatočne odôvodnil
všetky svoje zistenia ohľadne fakturovaného nákupu tovaru. Správca dane bol požiadaný o doplnenie
konania, v rámci ktorého bolo potrebné preveriť a vyhodnotiť skladovú evidenciu u daňového subjektu,
ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa DONNA K-9, s.r.o., ich vzájomné zmluvy o skladovaní,
doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za

nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, príp. aj iné dôkazy o dodaní a prevzatí
tovaru. Žalovaný žiadal preveriť nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, žiadať
vysvetlenie, prečo bola váha tovaru na každom doklade vždy uvedená v inak označenej hmotnosti (kg,
m2, tony atď.), ako bola určená cena za nákup, ale aj predaj tovaru spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o.
za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách, tovar predala v m2. Požiadať
o vysvetlenie, na základe čoho pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo práve v m2, zvlášť keď

spoločnosti preukazujú, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu.

Správca dane preveroval požadované skutočnosti prostredníctvom Daňového úradu Bratislava II a o
zistených skutočnostiach oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu, o čom bola dňa 05.06.2012
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9102403/5/712118/2012/Dub. Správca dane konštatoval,

že žalobca, resp. jeho dodávateľ nedostatočne preukázal dopytované skutočnosti.

Správca dane preveroval počas daňových kontrol v rokoch 2008-2010 (pretože žalobca počas celej tejto
doby deklaroval obchodovanie (v niektorých zdaňovacích obdobiach nákup, v iných predaj) s tovarom
nazývaným raz granitové platne, raz žula, ako aj vo vyrubovacom konaní prostredníctvom dožiadaní na

miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ako aj na miestne príslušnom
daňovom úrade spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o. od ktorej mala spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. tento
tovar nakúpiť. DÚ Bratislava III dožiadal o zistenia aj miestne príslušné daňové úrady spoločností VVL
REAL, s.r.o. a TO-GR SK, s.r.o., od ktorých mal byť tovar nakúpený spoločnosťou GAMA-EXPO, s.r.o.
a ďalej predaný spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. Správca dane na základe zistení nemal preukázané, že

k uskutočneniu zdaniteľných plnení skutočne prišlo tak, ako bolo uvedené v predkladaných faktúrach.
Preverovaním deklarovaných obchodných transakcií bolo zistené, že žalobca mal tovar nakupovať od
spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a táto od spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., a tá od spoločností TO-GR SK,
s.r.o., VVL REAL, s.r.o., TAGART, s.r.o., a LORSAU, s.r.o. Spoločnosti VVL REAL, s.r.o. a LORSAU,
s.r.o. sosprávcomdanenekomunikovaliabolipredanérumunskýmobčanom. Správcadanenazáklade

uvedených zistení konštatoval, že nie je možné zistiť pôvod a vôbec samotnú existenciu tovaru.

Žalobca deklaroval v zdaňovacom období september 2009 dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti
SILVER CAR PLUS, Kft. v hodnote XXX XXX,XX. eur. Jednalo sa o tovar, ktorý podľa predložených
dokladov mal byť nakúpený od januára 2009. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu

informácií (ďalej aj len MVI) maďarská daňová správa oznámila, že daňový subjekt SILVER CAR PLUS,
Kft. priznal toto intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SILVER
CAR PLUS, Kft. tovar nadobudnutý od žalobcu bol následne dodaný spoločnosti SAN-MOL, s.r.o.,
Komárno,tedaspäťnaSlovensko. SpoločnosťSILVERCARPLUS,Kft.všakpodľazistenísprávcudane
nepodala súhrnný výkaz za dodanie tovaru spoločnosti SAN-MOL, s.r.o., Komárno. Správca dane zaslal

dožiadanie aj na Daňový úrad Komárno, ktorý mu oznámil, že spoločnosť SAN-MOL, s.r.o. od novembra
2008 nepodáva daňové priznania na DPH, so správcom dane nekomunikuje, poštu nepreberá. Táto
situácia nastala zmenou konateľa spoločnosti - od 10.12.2008 je konateľom Zoltán Czoboszlai, občan
Rumunska. Preverením systému VIES (1. - 4. štvrťrok 2009) bolo zistené, že SAN-MOL, s.r.o. ani v
jednom z uvedených štvrťrokov nenadobudol tovar od dodávateľa SILVER CAR PLUS, Kft.

Žalovaný skonštatoval, že sa javí ako zrejmé, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s
prírodným kameňom. Nie je možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska
dovezený a taktiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil. V zmysle
§ 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a

služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca v priebehu obdobia január až
august 2009 tovar iba nakupoval (mal sa predať až v nasledujúcich mesiacoch...). Správca dane podľa
podaných súhrnných výkazov zistil, že žalobca v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval pravidelné
dodávky tovaru - granitových platní do Maďarska. Ako odberateľov tovaru uvádzal spoločnosti LOCAREKft., Locsei ut. 90, 1147 Budapest (IV. štvrťrok 2006, celý rok 2007), CERTEL-X Kft., Locsei ut. 90, 1147
Budapest (I. štvrťrok 2008), a SINON Kft., Locsei ut. 90, 1147 Budapest (ktorej mal byť tovar predávaný
už v III. a IV. štvrťroku 2008). Okrem toho, že dodávky tovaru ani pre jednu z menovaných spoločností

neboli šetrením maďarskej daňovej správy potvrdené, spoločným znakom týchto spoločností je aj to, že
všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese, čo je byt na 8. poschodí, nepodávali daňové priznania
a pre maďarskú daňovú správu boli nekontaktné.

Kontrola bola začatá dňa 05.12.2009 na základe upovedomenia o výkone kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu číslo 602/321/128015/2009/Dub zo dňa
26.11.2009. Rozhodnutím číslo 602/321/139443/2010/Dub zo dňa 06.10.2010 bola kontrola prerušená
z titulu šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o MVI. Dňa 24.03.2011 pominuli prekážky, pre ktoré
bola kontrola prerušená, o čom bol žalobca informovaný oznámením zo dňa 24.03.2011.

Správca dane požadoval preukázanie nakúpeného a predaného množstva tovaru v jednej váhovej

kategórii, vyjadrenie sa k dôvodom, pre ktoré spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nakupovala granitové dosky
leštené a deklarovala predaj obkladu z prírodného kameňa, preukázanie, v akých merných jednotkách
spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. evidovala tovar na sklade, predloženie skladovej evidencie, preukázanie,
či skladovaný tovar v skladovacích priestoroch v Kútoch bolo možné identifikovať, ktorý tovar a v
akom množstve patril tej - ktorej konkrétnej spoločnosti, či bol tovar premiestnený do priestorov

označených a vyhradených pre spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o., a ak áno, kto to množstvo
tovaru prekladal, či v súčasnosti DONNA K-9 s.r.o. skladuje tovar, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. a žalobcu zastupoval rovnaký zástupca (JUDr Čipák). Z jeho odpovedí
vyplynulo, že spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené ako veľké tabule, ktoré
boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa požiadaviek

odberateľa. Spoločnosť nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v kusoch, podľa
požiadaviek zákazníka.

Správca dane tiež žiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, z ktorej bude zrejmé, koľko kg granitových
dosiek leštených bolo použitých na m2 obkladu z prírodného kameňa, resp. dlažby podľa druhu, hrúbky

s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, predloženie zoznamu strojov,
ktorými sa opracovanie materiálu uskutočnilo, preukázanie veľkosti skladového areálu (nakoľko sa jedná
o disponovanie so značným množstvom tovaru), skladovanie materiálu, doložiť objednávky klientov, z
ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, množstvá a merné jednotky, predloženie
evidenciezamestnancov ajejkorešpondenciesročnýmhlásenímodanizozávislejčinnostizarok2009.

Informácie poskytnuté v odpovediach na dožiadania neboli pre správcu dane postačujúce, v mnohých
prípadoch boli len všeobecného charakteru bez predloženia vecnej dokumentácie preukazujúcej ich
tvrdenia, preto správca dane požiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, nakoľko splnomocnený zástupca
spoločnosti uviedol, že granitové dosky boli nakúpené ako veľké tabule, spoločnosťou spracované podľa
požiadaviek odberateľa, kde odpad tvoril 10 - 50%. V odpovedi na dožiadanie k výrobnej kalkulácii

konateľ spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. Peter Škoda a splnomocnený zástupca spoločnosti JUDr. Ing.
Branislav Čipák uviedli, že výrobná kalkulácia pri obklade z prírodného kameňa je závislá na hrúbke
materiálu, záleží na tom, či je kameň suchý alebo mokrý, ale kalkulácia nebola predložená. V prípade,
ak žalobca nepredloží požadované kalkulácie, uviesť dôvod, pre ktorý nemá kalkuláciu spracovanú.
Požadoval preveriť zmluvy o skladovaní, resp. zmluvy o prenájme skladových priestorov uzavretých so

všetkými spoločnosťami, ktorým DONNA K-9 s.r.o. tovar skladovala vo svojich priestoroch, nakoľko
daňový úrad má vedomosť o tom, že v skladovacích priestoroch spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. bol
uskladnený tovar aj iných spoločností. Správca dane žiadal o zistenie skutočností spojených s
nakladaním s odpadom, najmä kto znáša finančne také množstvo odpadu, žiadal aj inventúry zásob v
množstevnom vyjadrení a v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty

na základe zmlúv o uložení veci. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. odpad
z výroby spoločnosť použila aj používa na spevnenie celého pozemku. Zástupca tejto spoločnosti
predložil výrobnú kalkuláciu. Boli to však časové normy na výrobu výrobkov a nie výrobná kalkulácia,
preto správca dane opakovane žiadal, aby DONNA K-9 s.r.o. predložila výrobnú kalkuláciu, opakovane
žiadal predložiť inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, v členení na zásoby vlastné a zásoby

skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci. Splnomocnený zástupca ani
konateľ spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. nepredložili inventúru zásob v požadovanom členení a taktiež sa
nevyjadrili,nazákladeakýchpodkladovbolovypracovanédaňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickýchosôb (DPPO) za rok 2009, ani za ďalšie roky. Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nemá žiadne písomné
objednávky od klientov, všetky obchodné prípady sa realizujú na základe osobného dohovoru.

K žiadosti o predloženie výrobnej kalkulácie sa spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. vyjadrila tak, že kalkulačný
vzorec predstavuje určité formálne usporiadanie položiek nákladov a (ceny) za účelom zabezpečenia
porovnateľnosti informácií o nákladoch (cene) výrobkov (výkonov). V minulosti bolo usporiadanie
položiek kalkulačného vzorca upravené legislatívou. V súčasnosti takáto záväzná legislatíva neexistuje
(okrem regulovaných sieťových odvetví), a preto DONNA K-9 s.r.o. nemá a nepredloží kalkulačný

vzorec podľa požiadaviek správcu dane. Odpovede splnomocneného zástupcu JUDr. Ing. Čipáka boli
nedostatočné, neposkytovali informácie k meritu veci. Spoločnosť neposkytla vyjadrenia a dôkazy k
položeným otázkam, ktoré by explicitne napĺňali znaky reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov.
Pri miestnom zisťovaní sa splnomocnený zástupca spoločnosti ako aj konateľ spoločnosti vyjadrili,
že skladovú evidenciu už správcovi dane predkladali niekoľkokrát, faktúra slúži ako dodací list, pri
odovzdaní a prevzatí konkrétneho tovaru sa zúčastnili vždy konatelia spoločností, a preto toto

dožiadanie považujú za úmyselné prieťahy v konaní a šikanovanie zo strany daňového úradu.
Splnomocnený zástupca ani konateľ spoločnosti nepredložili inventúru zásob v požadovanom členení a
taktiež sa nevyjadrili na základe akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie k DPPO.

Správca dane požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie za rok 2008 a január až september

2009 s určenými údajmi. Zároveň žiadal oznámiť, akú metódu oceňovania zásob spoločnosť používala a
predložiť kópie dokladov (príjemky a výdajky). Skladovú evidenciu v požadovanom členení ani ostatné
doklady žalobca správcovi dane nepredložil. Dňa 19.04.2012 bola správcovi dane doručená odpoveď
žalobcu, v ktorej boli ako príloha tri strany skladového hospodárstva. Jedná sa o výpis účtu 132. Táto
evidencia nemá vypovedajúcu schopnosť, nakoľko sa z nej nedá vyhodnotiť, akou konkrétnou faktúrou

bol nakúpený tovar predaný.

Správca dane žiadal predložiť aktuálne stavy záväzkov, pohľadávok a doklady o úhradách
dodávateľských a odberateľských faktúr. Nakoľko spoločnosť požadované podklady v stanovenom
termíne nepredložila, správca dane opakovane žiadal tieto predložiť. Dňa 19.01.2012 bola správcovi

dane doručená odpoveď, ale predložené doklady správca dane vyhodnotil ako nezrozumiteľné a
neúplné, žiadal o podanie vysvetlenia k týmto dokladom. Konateľ spoločnosti U. predložil dňa
06.03.2012 odpoveď aj s prehľadom o úhradách odberateľských a dodávateľských faktúr. V odpovedi je
poznamenané, že všetky prvotné doklady v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. boli dodané,
resp. zaslané v predchádzajúcich obdobiach.

K tvrdeniam žalobcu ohľadne odpovede Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj len DR SR)
číslo I/135/16757/-122450/2011/PeMá, v ktorom DR SR informovalo žalobcu o preverení postupu
zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol tejto spoločnosti, žalovaný uviedol, že v
odpovedi zo dňa 14.12.2011 je uvedené, že DR SR OVK preverilo skutočnosti uvedené v podnetoch

daňového subjektu a zistilo zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III procesné nedostatky, ktoré ale
boli v priebehu kontroly odstránené. To znamená, že daňová kontrola bola ukončená bez procesných
nedostatkov.

K faktúre číslo 100206 a výpisu z účtu 13202 žalovaný uviedol, že správca dane tak pri daňovej

kontroleakoajprivydanídodatočnéhoplatobnéhovýmeručíslo9102403/5/744916/2012/Dubvychádzal
z podkladov a dokladov, ktoré boli ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 daňovým
subjektom predložené. V prílohe číslo 2 odvolania je doložená faktúra číslo 100206 vystavená žalobcom
pre maďarský daňový subjekt SILVER CAR PLUS, na ktorej sú okrem strojových, aj ručne vpisované
údaje. Podľa vyjadrenia správcu dane takýto exemplár faktúry nemal počas kontroly k dispozícii.

K znaleckému posudku týkajúceho sa odborného audítorského preskúmania nákladných listov CMR
žalovaný uviedol, že tento posudok práve potvrdzuje závery správcu dane, že v príslušnej kolónke
CMR ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft., čo žalobca rozporuje
a ako príjemcu tovaru označuje niekoľko iných maďarských spoločností. V jednotlivých zdaňovacích

obdobiach rokov 2008 - 2009 sú to spoločnosti SINON Kft., CERTEL - X Kft. a SILVER CAR PLUS, Kft.

I/2Žalovaný rozhodnutím číslo 1020502/1/1178532/2012/5062 zo dňa 24.09.2012 potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie DÚ Bratislava zo dňa 05.06.2012, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi
nadmernýodpočetuvedenývdaňovompriznanídanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber

2008 v sume XX XXX, XX eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX eur (týka sa veci
vedenej na súde pod sp. zn. 2S 2621/12) Táto vec sa týka deklarovaného intrakomunitárneho dodania
tovaru do Maďarska.

Viacero úkonov a skutočností, ktoré sú (boli) totožné, už súd uviedol v bode I/1 a preto ich už v ďalšom

neuvádzal alebo sú uvedené v obmedzenom rozsahu.

DÚ Bratislava III vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2008. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal
protokol číslo 602/321/8719/2011/Dub zo dňa 25.01.2011, ktorý bol žalobcovi doručený a prerokovaný
bol dňa 16.03.2011. Na jeho základe vydal dodatočný platobný výmer číslo 602/232/35621/2011/Chra zo

dňa 18.03.2011, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX,XX. eur a určil vlastnú
daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX eur.

Žalovaný rozhodnutím číslo 1020502/1/469343/2012/5062-r zo dňa 16.03.2012 na základe odvolania
zrušil dodatočný platobný výmer z titulu, že správca dane sa v odôvodnení dodatočného platobného

výmeru nedostatočne vysporiadal s rozpornými zisteniami ohľadne dodávky fakturovaného tovaru.
Správca dane bol požiadaný o doplnenie konania, v rámci ktorého bolo potrebné preveriť a vyhodnotiť
skladovú evidenciu u daňového subjektu, ako aj u jeho bezprostredného dodávateľa, zmluvy o
skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad
úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby za nákup tovaru, príp. aj iné dôkazy

o dodaní a prevzatí tovaru. Preveriť nakúpené a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii,
žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy uvedená v inak označenej hmotnosti, ako bola určená
cena za nákup, ale aj predaj tovaru spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o. za m2, keď dodávky prijala v
kilogramoch, platila prepravu v tonách a tovar predala v m2. Požiadať o vysvetlenie, na základe čoho pri
predaji pre žalobcu uvádzala množstvo práve v m2, zvlášť keď spoločnosti preukazujú, že platne majú

rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu.

DÚ Bratislava následne vykonal v rámci vyrubovacieho konania požadované šetrenia, na základe
ktorých vydal dodatočný platobný výmer číslo 9102403/5/723522/2012/Dub zo dňa 05.06.2012, ktorým
nepriznal nadmerný odpočet v sume XX XXX, XX eur uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie

obdobieoktóber2008aurčilvlastnúdaňovúpovinnosťvsumeXXXXX,XXeur. Protitomutorozhodnutiu
podal žalobca odvolanie.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že kontrola bola začatá dňa 10.01.2009. Rozhodnutím číslo
602/321/47698/2009/Dub zo dňa 21.05.2009 bola kontrola prerušená z titulu preverenia uskutočnenia

intrakomunitárnych dodávok do Maďarska. Dňa 21.09.2009 pominuli prekážky, pre ktoré bola kontrola
prerušená. Rozhodnutím číslo 602/321/105982/2009/Dub zo dňa 05.10.2009 bola opätovne kontrola
prerušená z dôvodu preverenia prepravy a uskladnenia tovaru v Maďarsku. Oznámením zo dňa
21.01.2011 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 14.01.2011 pominuli prekážky, pre ktoré bola kontrola
prerušená a správca dane pokračuje v kontrole. Správca dane požiadal nadriadený orgán listom číslo

602/321/3899/2011/Dub o predĺženie lehoty na výkon kontroly do 31.03.2011, t. j na čas potrebný na
vypracovanie protokolu a jeho doručenie. DR SR lehotu na vykonanie kontroly predĺžilo do 31.03.2011.

Daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že žalobca deklaroval
dodanie tovaru - granitových platní do Maďarska spoločnosti SINON, Kft. ako plnenie oslobodené od

dane nasledovnými faktúrami:

č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX XXX,- EUR, X XXX XXX,- SKK
č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX XXX,- EUR, X XXX XXX,- SKK
č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX XXX,XX EUR, X XXX XXX,- SKK

č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX XXX,XX EUR, X XXX XXX,- SKK
zľava z ceny:
č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote - XX XXX,XX EUR, - X XXX XXX,- SKK
č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote - XX XXX,XX EUR, - X XXX XXX,- SKKč. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote - XX XXX,XX EUR, - X XXX XXX,- SKK
č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v hodnote - XX XXX,XX EUR, - X XXX XXX,- SKK

Správca dane podľa žalobcom podaných súhrnných výkazov zistil, že tento v období rokov 2006 - 2008
uskutočňoval pravidelne dodávky tovaru - granitových platní do Maďarska. Ako odberatelia tovaru boli
priebežne uvádzané spoločnosti LOCARE Kft. (IV. štvrťrok 2006, rok 2007), CERTEL-X, Kft. a SINON
Kft. (všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese). Správca dane zaslaním formuláru “SCAC 2004“
dňa 4.2.2009 maďarskej finančnej správe preveroval prostredníctvom MVI, či maďarské spoločnosti

SINON Kft., LOCARE Kft. a CERTEL-X, Kft., tovar skutočne prijali, či uvedené nadobudnutie priznali v
daňových priznaniach a ako bol ďalej použitý tento tovar. Žiadal tiež informáciu, či bol dodaný kameň
opracovaný alebo predaný v nezmenenom stave. Ak bol tovar ďalej dodaný do iného členského štátu,
správca dane žiadal zaslať doklady o intrakomunitárnych dodaniach, nakoľko sa javí, že by sa mohlo
jednať o fiktívne vystavovanie dokladov - maďarské spoločnosti majú sídlo na rovnakej adrese a na
území SR sa nepodarilo jednoznačne preukázať pôvod tovaru, fakturácia nákupu tovaru sa uskutočňuje

medzi viacerými obchodnými spoločnosťami, pričom prvá z nich je nekontaktná.
Maďarská daňová správa na žiadosť o MVI zaslala odpovede v septembri, októbri, decembri 2009 a
v máji 2010. V odpovedi zo septembra 2009 uviedla, že spoločnosť SINON Kft. nepredložila daňové
priznaniaodzdaňovaciehoobdobia4.štvrťrok2007,zčohovyplýva,žedaňovépriznanienebolopodané
ani za 3. štvrťrok 2008. Na opakované predvolania sa dostavil pán Tamás Sarkoci, poskytol vyhlásenie,

že on je zamestnancom spoločnosti len niekoľko dní, nevie povedať nič o spoločnosti SINON Kft.,
nevie, prečo spoločnosť nepodávala a nepodáva daňové priznania. V predložených dokumentoch podľa
maďarskej daňovej správy sa našli faktúry vydané spoločnosťou Tex-Press Slovakia, s.r.o. a prepravné
dokumenty, podľa ktorých tovar bol predaný do Rumunska, ale rumunská spoločnosť nedeklarovala IC
nadobudnutie od SINON Kft. Spoločnosť SINON Kft., nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie

tovaru, platby a znovu predanie tovarov. Spoločnosť nemá žiadne sklady a nedeklarovala žiadne
obchodné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období. Odpoveď z októbra 2009 bola identická,
rozšírená ešte o informáciu, že maďarská daňová správa sa pokúšala predvolať konateľa spoločnosti
SINON Kft. za účelom získať jeho vyjadrenie, tento sa však na daňový úrad nedostavil, nebola potvrdená
objednávku tovaru, ani nákup, ani jeho prevzatie, ani platba či jeho následný predaj. Spoločnosť SINON

Kft. neevidovala žiaden intrakomunitárny obrat. Odpoveď odoslaná 31.12. 2009 sa týkala spoločnosti
MIRAMARE Kft., ktorá uskladňovala tovar aj istej slovenskej spoločnosti, s ktorou mala uzavretú
zmluvu o logistických službách z novembra 2007. Konateľ tejto spoločnosti potvrdil, že medzi jeho
spoločnosťou a spoločnosťou SINON Kft. neexistuje žiadny kontakt. Potvrdil príjem nejakého tovaru
podľa predložených CMR, ale na všetkých dodávkach bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť Baned

s.r.o., Bratislava. Z jeho skladov bol tovar dodaný späť na Slovensko spoločnosti BAC Slovakia s.r.o.
(príslušný správca dane spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť nespolupracuje
so správcom dane, spoločníkom a konateľom je občan Rumunska a v sídle spoločnosti sa nikto
nenachádza). Ďalej maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť SINON Kft. stále nebola zistená a
je nepravdepodobné, že by disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska. Ďalšia odpoveď maďarskej

daňovej správy bola z mája 2010. Sídlo spoločnosti SINON Kft., Locsei ut. 90, 1147 Budapest bolo na
8. poschodí bloku bytov. Bola vykonaná daňová kontrola v sídle spoločnosti, ale nepodarilo sa nájsť
nikoho zo spoločnosti. Žiadne z predvolaní nebolo prevzaté, aj listy zaslané na adresu konateľa sa vrátili
s poznámkou - adresa neznáma. Hlavná obchodná činnosť spoločnosti SINON Kft. je výstavba bytov
a ostatných stavieb, no spoločnosť nemala zamestnancov, nemala v účtovníctve žiadne aktíva veľkej

hodnoty ako stroje, automobily, nemá iné priestory okrem bytu. Subjekt je nedostupný.

Zisteniamaďarskejdaňovejsprávypreukázali,žedoskladuspoločnostiMIRAMAREKft.nebolprivezený
tovar od žalobcu, resp. tovar spoločnosti SINON Kft. Tovar, ktorý bol prijatý na sklad od slovenského
dodávateľa, bol vzápätí vyvezený opätovne na Slovensko.

Zistenia tiež preukázali, že adresa Locsei ut. 90, 1147 Budapest, ktorú zhodne udávali ako svoje sídlo
všetky 3 spoločnosti, s ktorými žalobca mal v udávanom období obchodovať, bol byt na 8. poschodí,
v ktorom maďarská daňová správa nikdy nikoho nezastihla a s nikým, napriek zasielaným výzvam sa
nepodarilo skontaktovať okrem osoby, ktorá podľa vlastných slov bola v spoločnosti len niekoľko dní a

nevedela sa k jej činnosti vyjadriť.

Postup žalobcu teda správca dane vyhodnotil ako nezákonný, vytvorený za účelom získania daňovej
výhody.Ohľadne prepravy tovaru do Maďarska spoločnosti SINON Kft. správca dane zistil, že túto mal
zabezpečovať žalobca prostredníctvom slovenských aj maďarských prepravcov. Prepravca Y.

nepredložil knihu jázd ani tachografické kotúče. Podľa jeho vyjadrenia vyhoreli v automobilovej súprave.
Preprava, ktorá mala byť vykonaná podľa CMR číslo 1391014 maďarským prepravcom KN Kft., 2132
Göd, sa nedala preveriť. Maďarská daňová správa na žiadosť o MVI poskytla správcovi dane informáciu,
že nemôže začať kontrolu, lebo daňový subjekt nepredložil kontrolórom žiadne dokumenty. V konečnej
odpovedi maďarská daňová správa oznámila, že spoločnosť nepredložila napriek niekoľkým žiadostiam

doklady. Medzitým vošla do likvidácie, likvidátorovi sa tiež nepodarilo kontaktovať konateľa spoločnosti,
dokumentácia spoločnosti chýba tak pre účely likvidácie, ako aj pre účely daňovej kontroly.

Ďalším prepravcom mala byť maďarská spoločnosť FALCOTRANS Kft., riaditeľ ktorej uskutočnenie
prepravy potvrdil, no nevedel uviesť, aký druh tovaru bol prepravovaný, ani kto nakladal tovar a kto tovar
vykladal.

CMR číslo XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXX, ktorými žalobca preukazoval dodanie tovaru
do iného členského štátu ako dodávky oslobodené od dane neobsahovali náležitosti v zmysle vyhlášky
číslo 11/1975 Zb. o dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave (CMR) - nie
je uvedený dátum nakladania tovaru, chýba označenie tovaru, resp. sa nezhoduje s názvom tovaru

uvedenom na faktúre. Tiež sa nedalo porovnať množstvo tovaru uvedeného na faktúre a množstvo
na CMR (iné merné jednotky). Správca dane teda vyzval žalobcu, aby preukázal prepravu tovaru
do Maďarska spoločnosti SINON, Kft., nakoľko predložené CMR neobsahujú predpísané náležitosti.
Žalobca odpovedal, že CMR považuje za prepravný doklad slúžiaci vodičovi na preukázanie sa pri jeho
kontrole a potvrdenie, že tovar bol dodaný odberateľovi. Za údaje, ktoré vyplnil vodič prepravcu na CMR

zodpovedá on, nedá sa porovnať deklarovaná váha na CMR a fakturované množstvo, ktoré nie je v m2 -
jednotková cena je stanovená v m2 , preto je faktúra vystavená v m2. Údaj o váhe je vždy iba orientačný,
vzhľadom na povolené tolerancie v rozmeroch kameňa a typu kameňa a slúži ako orientácie pre vodiča,
aby nedošlo k preťaženiu vozidla.

Správca dane preveroval formou dožiadaní aj nadobudnutie tovaru, nákup tovaru - obkladu z
prírodnéhokameňa,nadobudnutie,prepravu,skladovaniepredmetnéhotovaruprostredníctvommiestne
príslušných daňových úradoch spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ako aj spoločností GAMA-EXPO s.r.o.
a DONNER SK, s.r.o., od ktorých mala spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. tento tovar nakúpiť. Správca
dane na základe zistení nemal preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne prišlo tak,

ako sa uvádza vo faktúrach. Zástupca DONNA K-9 s.r.o., (ktorým je JUDr. Ing. Čipák, ktorý zastupuje
aj žalobcu) uviedol, že spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nakupovala granitové dosky leštené ako veľké
tabule, ktoré boli spoločnosťou spracované na obklad z prírodného kameňa alebo dlažbu, vždy podľa
požiadaviek odberateľa. Spoločnosť nakupovala predmetný tovar v kg a predávala v m2, prípadne v
kusoch, podľa požiadaviek zákazníka.

Správca dane tiež žiadal predložiť výrobnú kalkuláciu, z ktorej bude zrejmé, koľko kg granitových
dosiek leštených bolo použitých na m2 obkladu z prírodného kameňa, resp. dlažby podľa druhu, hrúbky
s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, predloženie zoznamu strojov,
ktorými sa opracovanie materiálu uskutočnilo, preukázanie veľkosti skladového areálu (nakoľko sa jedná

o disponovanie so značným množstvom tovaru), skladovanie materiálu, doložiť objednávky klientov, z
ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, množstvá a merné jednotky, predloženie
evidenciezamestnancov ajejkorešpondenciesročnýmhlásenímodanizozávislejčinnostizarok2009.

Informácie poskytnuté žalobcom neboli pre správcu dane postačujúce, a preto žiadal predložiť výrobnú

kalkuláciu, nakoľko splnomocnený zástupca spoločnosti uviedol, že granitové dosky boli nakúpené ako
veľké tabule, tieto boli spracované podľa požiadaviek odberateľa, kde odpad tvoril 10 - 50%. V odpovedi
Peter Škoda a zástupca spoločnosti O. uviedli, že výrobná kalkulácia pri obklade z prírodného kameňa
je závislá na hrúbke materiálu, záleží na tom, či je kameň suchý alebo mokrý, ale kalkulácia nebola
predložená. V prípade, ak žalobca nepredloží požadované kalkulácie, uviesť dôvod, pre ktorý nemá

kalkulácie spracované. Požadoval preveriť zmluvy o skladovaní, resp. zmluvy o prenájme skladových
priestorov uzavretých so všetkými spoločnosťami, ktorým DONNA K-9 s.r.o. tovar skladovala vo svojich
priestoroch, nakoľko daňový úrad má vedomosť o tom, že v skladovacích priestoroch spoločnosti
DONNA K-9 s.r.o. bol uskladnený tovar aj iných spoločností. Správca dane žiadal o zistenie skutočnostíspojených s nakladaním s odpadom, najmä kto znáša finančne také množstvo odpadu, žiadal aj
inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, a v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné
daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci.

Podľa vyjadrenia odpad z výroby spoločnosť použila aj používa na spevnenie celého pozemku. Bola
predložená výrobná kalkulácia. Podľa správcu dane to však boli iba časové normy na výrobu výrobkov,
nie výrobná kalkulácia, preto správca dane opakovane žiadal, aby spoločnosť DONNA K-9 s.r.o.
predložila výrobnú kalkuláciu, opakovane žiadal predložiť inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, v

členenínazásobyvlastnéazásobyskladovanépreinédaňovésubjektynazákladezmlúvouloženíveci.
Splnomocnený zástupca ani konateľ DONNA K-9 s.r.o. nepredložili inventúru zásob v požadovanom
členení a taktiež sa nevyjadrili, na základe akých podkladov bolo vypracované DPPO za rok 2009, ani
za ďalšie roky. Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nemá žiadne písomné objednávky od klientov, všetky
obchodné prípady sa realizujú na základe osobného dohovoru.

K žiadosti o predloženie výrobnej kalkulácie sa DONNA K-9 s.r.o. vyjadrila tak, že kalkulačný
vzorec predstavuje určité formálne usporiadanie položiek nákladov a (ceny) za účelom zabezpečenia
porovnateľnosti informácií o nákladoch (cene) výrobkov (výkonov). V minulosti bolo usporiadanie
položiek kalkulačného vzorca upravené legislatívou. V súčasnosti takáto záväzná legislatíva neexistuje
okrem regulovaných sieťových odvetví, a preto spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. nemá a nepredloží

kalkulačný vzorec podľa požiadaviek správcu dane.

Správca dane opakovane žiadal predložiť inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, v členení na
zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení veci, evidenciu
stavu vlastných zásob a evidenciu zásob, ktoré boli predané, ale ich spoločnosť DONNA

K-9 s.r.o. uskladňovala svojim odberateľom, resp. ktoré boli predané bez uskladňovania. Žiadal tiež
vyjadrenie spoločnosti, na základe akých podkladov vypracovala DPPO za príslušné roky. K tomuto sa
spoločnosť vyjadrila tak, že skladovú evidenciu už predkladali niekoľkokrát, faktúra slúži ako dodací list,
pri odovzdaní a prevzatí konkrétneho tovaru sa zúčastnili vždy konatelia spoločností. Splnomocnený
zástupca ani konateľ spoločnosti nepredložili inventúru zásob v požadovanom členení a taktiež sa

nevyjadrili na základe akých podkladov bolo vypracované DPPO.

Správca dane žiadal predložiť aktuálne stavy záväzkov, pohľadávok a doklady o úhradách
dodávateľských a odberateľských faktúr. Predložené doklady správca dane vyhodnotil ako
nezrozumiteľné, neúplné a žiadal o podanie vysvetlenia k týmto dokladom.

V zdaňovacom období apríl 2009 mal žalobca nakúpiť tovar - obklad z prírodného kameňa od DONNA
K-9 s.r.o. faktúrou číslo XXXXXXXXXX v hodnote XX XXX,XX. eur. Podľa predloženého prehľadu o
úhradách bola faktúra číslo XXXXXXXXXX v hodnote XX XXX, XX eur zaplatená dňa 17.12.2009. Na
bankovom výpise je uvedená operácia s označením „Bezhotovostný výber“ a text „úhrada fa, K.,- eur. Z

týchto údajov nemožno posúdiť, či platba bola v skutočnosti poukázaná na účet spoločnosti DONNA K-9
s.r.o., nakoľko tu nie je uvedený protiúčet a platbu nemožno spárovať ani podľa variabilného symbolu,
ani podľa sumy.

K faktúre a výpisu z účtu XXXXX žalovaný uviedol, že správca dane tak pri daňovej kontrole ako

aj pri vydaní dodatočného platobného výmeru číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Dub vychádzal z
podkladov a dokladov, ktoré boli ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 predložené. V
prílohe číslo 2 odvolania bola doložená faktúra číslo XXXXXXX vystavená žalobcom pre SILVER CAR
PLUS, Kft., na ktorej sú okrem strojových aj ručne vpisované údaje. Podľa vyjadrenia správcu dane
takýto exemplár faktúry nemal počas kontroly k dispozícii. K odvolaniu predložený podrobný prehľad

úhrad faktúr spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o. za obdobie rokov 2008 a 2009 po porovnaní s pôvodným
prehľadom predloženým ku kontrole, predstavuje iný prehľad, ako bol správcovi dane predložený ku
kontrole. Z pôvodne predloženého prehľadu nie je možné potvrdiť úhrady faktúr číslo XXXXXXXXX a
číslo XXXXXXXXXX.

Na bankovom výpise číslo ČSOB-SK-5 je dňa 28.05.2009 bezhotovostný výber v sume XXX XXX.,-
eur s textom fa donna a VS XXXXXXXXX.. Táto faktúra je zo dňa 02.11.2008, týka sa zdaňovacieho
obdobia november 2008. Z predloženého prehľadu je evidentné, že túto platbu spoločnosť priradila ešte
k niekoľkým ďalším faktúram. Z bankového výpisu nie je možné identifikovať, či platba bola skutočnepoukázaná na účet spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. - pri bezhotovostnom výbere nie je
uvedené žiadne číslo účtu. Naviac, čiastka XXX XXX,- eur nepokrýva hodnotu faktúr číslo XXXXXXXXX
a číslo XXXXXXXXXX, po prepočte na eur majú uvedené faktúry celkovú hodnotu XXX XXX,XX eur..

Podľa žalovaného sú správne závery správcu dane, že platba nesúvisí s faktúrami číslo XXXXXXXXX
a číslo XXXXXXXXXX, že prehľady o úhradách faktúr doložené k odvolaniu boli pozmenené oproti
pôvodnému prehľadu, tiež nebol predložený bankový výpis ČSOB zo dňa 18.05.2009, ktorým by boli
úhrady faktúr potvrdené tak, ako je to deklarované v prehľade. Na bankovom výpise ČSOB za máj 2009,
ktorý bol predložený až na základe výzvy správcu dane sú realizované len transakcie vklad v hotovosti

a bezhotovostný výber, pri ktorom je síce text fa donna, ale ani v jednom prípade sa variabilný symbol
nezhoduje s faktúrami číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX, taktiež sumy nie sú totožné so sumami
na faktúrach, resp. sumami uvedenými v prehľade o úhradách.

I/3

Žalovaný rozhodnutím číslo 1100302/1255235/2012/5062 zo dňa 07.11.2012 potvrdil odvolaním
napadnuté rozhodnutie číslo 9102403/5/1802101/2012/Dub zo dňa 17.07.2012, ktorým DÚ Bratislava
znížil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerný odpočet uvedený v
daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 zo sumy XX XXX,XX eur
o sumu XX XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur (týka sa veci vedenej na súde pod sp. zn. 2S 22/2013).

DÚ Bratislava III vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009. Správca dane vydal protokol číslo 602/321/36067/2011/
Dub zo dňa 21.03.2011 a na jeho základe dodatočný platobný výmer číslo 602/232/157663/2011/
Chra zo dňa 03.11.2011, ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní zo sumy

XX XXX,XX eur o sumu XX XXX, XX eur na sumu XXX,XX eu.r. Žalovaný rozhodnutím číslo
1020502/1/141605/2012/5062-r zo dňa 10.05.2012 zrušil tento dodatočný platobný výmer z dôvodu,
že správca dane sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal s rozpornými zisteniami ohľadne
fakturovaného tovaru. Bolo potrebné preveriť a vyhodnotiť rovnaké skutočnosti, ako sú uvedené v
predchádzajúcich bodoch.

DÚ Bratislava vykonal v rámci vyrubovacieho konania požadované šetrenia, na základe ktorých
vydal dodatočný platobný výmer číslo 9102403/5/1802101/2012/Dub zo dňa 17.07.2012, ktorým znížil
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 zo sumy XX XXX,XX
eur o sumu XX XXX, XX eur na sumu XXX,XX eur, podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe

daní v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok).

Žalobca aj proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie. Rovnako namietal
závery správcu dane, na základe ktorých bol vydaný napadnutý dodatočný platobný výmer, citoval nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 24/2010-57 z 29.06.2010 ohľadne lehoty na vykonanie

daňovej kontroly. Poukázal na skutočnosť, že z nálezu vyplýva, že nakoľko bola prekročená lehota
na vykonanie daňovej kontroly, protokol z takto vykonanej daňovej kontroly má povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukázal tiež na odpoveď
DR SR číslo I/135/16757/-122450/2011/PeMá, v ktorom DR SR preverilo postup zamestnancov správcu
dane pri výkone daňových kontrol. Z uvedenej odpovede jednoznačne vyplynuli procesné nedostatky

pri výkone kontrol zo strany zamestnancov správcu dane. K odvolaniu pripojil faktúru číslo 100206
vystavenú žalobcom pre SILVER CAR PLUS, Kft., prehľad úhrad dodávateľských faktúr od DONNA K-9
a znalecký posudok týkajúci sa odborného preskúmania nákladných listov CMR znalcom - odborným
súdnym audítorom C..

Kontrola bola v danom prípade začatá dňa 10.08.2009 na základe upovedomenia o výkone kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu číslo 602/321/84758/2009/Dub zo dňa
29.07.2009. Rozhodnutím číslo 602/321/83918/2010/Dub zo dňa 16.06.2010 bola kontrola prerušená z
titulu šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o MVI. Dňa 21.03.2011 pominuli prekážky, pre ktoré
bola kontrola prerušená. Daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie § 51 ods. 2 v nadväznosti na

49 ods. 1 zákona o DPH tým, že daňový subjekt si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová
povinnosť. Jedná sa o faktúru číslo 2705200923 zo dňa 27.05.2009, ktorou daňový subjekt deklaroval
nákup obkladu z prírodného kameňa od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., základ dane XX XXX,XX eur,
DPH XX XXX, XX eur, celková fakturovaná suma XXX XXX,XX eur.Správca dane vyhodnotil zistenia v tom smere, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s
prírodným kameňom, ktorý sa neťaží na Slovensku, ale v zahraničí. Nie je možné zistiť pôvod tovaru,

kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený a taktiež nie je možné preveriť, kde tovar skončil,
na čo bol použitý, či bol spotrebovaný, alebo je ešte niekde uskladnený.
I/4

Žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1333618/2012/5062-r zo dňa 07.01.2013 podľa § 74 ods. 4 v

nadväznosti na § 165b ods. 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie
č. 9102403/5/2593620/Dub zo dňa 18.09.2012, ktorým DÚ Bratislava znížil žalobcovi podľa § 44 ods.
6 písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 zo sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu
XX,XX eur (týka sa veci vedenej na súde pod sp. zn. XS XX/XXXX).

DÚ Bratislava III vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2009. Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal
protokol číslo 602/321/55430/2010/Dub zo dňa 27.04.2010 a na jeho základe dodatočný platobný výmer
číslo 602/232/107890/2010/Mor zo dňa 16.07.2010, ktorým znížil nadmerný odpočet zo sumy XX

XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. Žalobca proti uvedenému dodatočnému
platobnému výmeru podal odvolanie. DR SR rozhodnutím číslo I/222/17336-109942/2010/991050-
r zo dňa 08.12.2010 zrušilo dodatočný platobný výmer z titulu, že odvolací orgán na základe
predloženého materiálu nevedel objektívne posúdiť skutočnosti uvedené vo výroku, ako aj v odôvodnení
napadnutého dodatočného platobného výmeru. Uložilo správcovi dane nedostatky odstrániť a požiadať

miestne príslušného správcu dane dodávateľa o preverenie nákupu tovaru v širších intenciách ako
je len vystavenie faktúr. Preveriť a vyhodnotiť skladovú evidenciu u daňového subjektu, ako aj u
jeho bezprostredného dodávateľa, tiež zmluvy o skladovaní, doklady potvrdzujúce objednávku a
uskutočnenie dopravy, faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu
kameňa, platby za nákup tovaru, príp. aj iné dôkazy o dodaní a prevzatí tovaru. Preveriť nakúpené a

predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru vždy
uvedená v inak označenej hmotnosti ako bola určená cena za nákup, ale aj predaj tovaru spoločnosťou
DONNA K-9 s.r.o. za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách, tovar predala v
m2. Požiadať ju o vysvetlenie, na základe čoho pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo práve v m2,
zvlášť keď obe spoločnosti zhodne poukazujú na to, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu

váhu.

DÚ Bratislava vykonal v rámci vyrubovacieho konania požadované šetrenia, na základe ktorých
vydal dodatočný platobný výmer číslo 9102403/5/2593620/2012/Dub zo dňa 18.09.2012, ktorým znížil
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2009 zo sumy XX

XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. Žalobca aj proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie s obsahom podobným ako v ostatných prípadoch.

Kontrola bola v danom prípade začatá dňa 06.04.2009 na základe upovedomenia o výkone kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu číslo 602/321/28428/2009/Dub zo dňa

27.03.2009. Rozhodnutím číslo 602/321/10339/2010/Dub zo dňa 02.02.2010 bola kontrola prerušená z
titulu šetrenia vykonávaného na základe žiadosti o MVI. Dňa 15.04.2010 pominuli prekážky, pre ktoré
bola kontrola prerušená. Výzva číslo 602/321/55432/2010/Dub zo dňa 27.04.2010 na vyjadrenie sa k
protokolu a na jeho prerokovanie bola expedovaná dňa 30.04.2010 a termín na prerokovanie protokolu
bol stanovený na deň 25.05.2010. Deň uloženia zásielky na pošte bol 04.05.2010. Splnomocnený

zástupca spoločnosti prevzal zásielku dňa 24.05.2010, t.j. na 20 deň od jej uloženia, pritom úložná lehota
je 18 dní. Nakoľko z dôvodu neskorého prevzatia zásielky nemala spoločnosť 8 dní na vyjadrenie sa k
protokolu, bol správcom dane stanovený nový termín prerokovania protokolu na deň 15.07.2010.
Daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie § 51 ods. 2 v nadväznosti na 49 ods. 1 zákona o DPH
tým, že daňový subjekt si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Jedná sa o

faktúru č. 090120092 zo dňa 09.01.2009, základ dane XXX XXX,- eur, DPH XX XXX,.-eur, celková
fakturovaná suma XXX XXX,-eur a faktúru č.XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, základ dane XXX
XXX eur, DPH XX XXX,XX eur, celková fakturovaná suma XXX XXX,XX eur, ktorými žalobca deklaroval
nákup XXX mX a XXX mX obkladu z prírodného kameňa od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o.Správca dane preveroval počas daňovej kontroly v rokoch 2009-2010 ako aj vo vyrubovacom konaní
formou dožiadaní nákup tovaru, nadobudnutie, prepravu a skladovanie tovaru. Na základe zistení nemal

preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia skutočne prišlo tak, ako sa uvádza v predložených
faktúrach. Na základe vykonaných šetrení posúdil činnosť spoločnosti ako činnosť vykonávanú s cieľom
získania daňovej výhody. Preverovaním deklarovaných obchodných transakcií bolo zistené, že žalobca
mal tovar nakúpiť od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a táto od GAMA-EXPO, s.r.o. Ďalším článkom v
obchodovaní mali byť spoločnosti TO-GR SK, s.r.o., TAGART, s.r.o., VVL REAL, s.r.o. a LORSAU,

s.r.o. Spoločnosti VVL REAL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. so správcom dane nekomunikujú a boli predané
rumunským občanom.

Žalobca deklaroval, že tovar dodával do Maďarska spoločnostiam SILVER CAR PLUS Kft. (táto mala
tovar predať späť na Slovensko spoločnosti SAN-MOL s.r.o., ktorá so správcom dane nekomunikuje a
bola predaná občanovi Rumunska), SINON Kft. a CERTEL - X Kft. Všetky tieto spoločnosti maďarská

daňová správa označila ako nekontaktné, nepodávajúce daňové priznania a predané občanom
Rumunska.

Správca dane opätovne vyhodnotil, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným
kameňom. Nie je možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený a

taktiež nie je možné preveriť, kde tovar skončil, na čo bol použitý, či bol spotrebovaný alebo je ešte
niekde uskladnený.
K námietke, že správca dane sa orientuje na argumenty poukazujúce na intrakomunitárne dodávky
tovaru do Maďarskej republiky, pričom konštatuje porušenie zákona o DPH v zmysle § 51 ods. 2 v
nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH žalovaný konštatoval, že skutočnosti, ktoré sa týkajú dodávok

tovaru do Maďarska vyššie spomínaným spoločnostiam boli zistené v rámci vykonávania daňových
kontrol za zdaňovacie obdobia rokov 2008-2010 a poskytovali celkový obraz o pohybe tovaru. Správca
dane na tieto zistenia nemôže neprihliadať a hodnotiť len jedno zdaňovacie obdobie vytrhnuté z kontextu
celej obchodnej činnosti daňového subjektu.

K prehľadu úhrad dodávateľských faktúr od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. za obdobie rokov 2008 a 2009
žalovaný uviedol, že sa jedná sa o ručne spracovaný prehľad a nie o výstup z účtovníctva o záväzkoch
spoločnosti spracovaný na základe účtovania pohybov na bankových výpisoch. Tento dokument v
takomto vyhotovení nie je možné považovať za relevantný. Podľa tabuľky zo dňa 17.10.2009 mala byť
faktúra číslo XXXXXXXXX zaplatená spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. bezhotovostným prevodom cez účet

Tatra banky - suma XXX XXX,- eur, ale podľa výpisu z tohto účtu dňa 17.10.2009 nebol realizovaný
žiadny prevod, taktiež nebol realizovaný žiadny prevod na účte Tatra banky dňa 12.11.2009 v sume XX
XXX,-eur, ako sa uvádza v tejto tabuľke. Podľa uvedenej tabuľky mala byť faktúra číslo XXXXXXXXX
zaplatená bezhotovostným prevodom cez bankový účet ČSOB dňa 28.05.2009 - suma XXX XXX,XX
eur, avšak takýto prevod v uvedený deň taktiež nebol realizovaný. Ďalej je v tomto dôkaze uvedené, že

suma XX XXX,XX eur bola zaplatená v hotovosti pokladničným dokladom č. P XX.XX.XX, avšak takýto
doklad správcovi dane nebol predložený. Podľa žalovaného žalobca predložil iné doklady k odvolaniu
ako predložil správcovi dane na základe výzvy číslo 9102403/5/2278/2012/Dub zo dňa 27.01.2012. Z
predložených údajov sa úhrady faktúr nedajú vyhodnotiť.
II.

Žaloby

Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutých
rozhodnutí, ktoré žiadal spolu s prislúchajúcimi prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú založené na

nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach a
zároveň postupom týchto orgánov v daňovom konaní boli porušené ustanovenia právnych predpisov a
teda boli vydané contra legem. Citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 2 ods. 1 zákona o správe daní, článok
11 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorými sa správne orgány neriadili.

Žiadal preskúmať aj zákonnosť postupu pri vydávaní prvostupňových rozhodnutí, ako aj všetkých (aj
zrušených) rozhodnutí počas výkonu celej kontroly.Žalobca videl nezákonnosť v postupe a v rozhodnutiach správnych orgánov (čím bol ukrátený na svojich
právach) v porušení jeho práva pred vydaním protokolu oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami a vyjadriť
sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v

protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (porušenie § 15 ods. 5 písm. f/ zákona o správe daní), v
porušení § 15 ods. 4 písm. d/ cit. zákona - nahliadnuť do zápisníc z miestneho zisťovania vykonávaného
u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu ako aj § 22 tohto
zákona, v porušení zákonom ustanovených obligatórnych náležitostí protokolu o výsledkoch daňovej
kontroly (§ 15 ods. 11 písm. b/, h/ zákona o správe daní) - v protokole nie sú uvedené dátumy a čísla

dožiadaní na iné subjekty, dátumy a čísla medzinárodných dožiadaní a preukázateľné kontrolné zistenia,
v porušení, že správca dane vstúpil do konania v zmysle § 25a ods. 4 tým, že správca dane pokračoval
v konaní z vlastného podnetu, čiže vykonával úkony po právoplatnom prerušení kontroly a nie až po
tom, ako pominuli prekážky, lehoty uplynuli. Nezákonnosť tiež videl v porušení zákonom ustanovených
lehôt na vykonanie daňovej kontroly (§ 15 ods. 17 zákona o správe daní), v porušení § 30a tohto zákona
- nečinnosťou v daňovom konaní tým, že správca dane nereagoval a správal sa pasívne, resp. nevydal

rozhodnutie a v porušení ustanovení o dokazovaní (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).
Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/1333618/2012/5062-r žalobca ešte
namietal porušenie § 15 ods. 10 zákona o správe daní tým, že správca dane odoprel žalobcovi 8- dňovú
lehotu na vyjadrenie sa k protokolu.

Citoval § 15 ods. 17 zákona o správe daní, podľa ktorého správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov, a ak ide
o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa ods. 15, príslušným orgánom

na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Vo všetkých štyroch prípadoch žalobca namietal nedodržanie zákonom ustanovených lehôt a tiež, že
správca dane pred vydaním protokolu neoboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami a neumožnil mu
vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam pred vydaním protokolu (porušenie § 15 ods. 5 písm. f/ zákona o

správe daní). Namietal, že v protokoloch nie sú uvedené čísla a dátumy medzinárodných dožiadaní, čiže
nie sú splnené podmienky, že protokol musí obsahovať preukázateľné kontrolné zistenia, v čom videl
porušenie § 15 ods. 11 písm. b/, h/ zákona o správe daní.

Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie september 2009 trvala podľa žalobcu 510 dní, za obdobie

október 2008 810 dní, za obdobie máj 2009 805 dní a za obdobie január 2009 trvala 441 dní. V tejto
súvislosti žiadal preveriť všetky vykonané úkony správcu dane počas výkonu kontroly a to v nadväznosti
na dátumy viažuce sa k vydaným dokladom počas prerušenia kontroly.

Poukázal na to, že dňa 19.12.2011 mu bola na jeho podnet na prešetrenie doručená odpoveď

žalovaného, odboru vnútornej kontroly, č. I/135/16757-122450/2011/PeMa, v ktorom tento orgán preveril
postup zamestnancov správcu dane pri výkone daňových kontrol žalobcu a z tejto odpovede vyplynuli
procesné nedostatky pri výkone kontrol. Cestou súdu žiadal o predloženie tejto správy z vnútornej
kontroly, keďže mu zatiaľ nebolo umožnené sa s ňou oboznámiť. Namietal tiež, že jeho spisová
zložka nebola žurnalizovaná a nebolo mu umožnené nahliadnuť do zápisníc z miestneho zisťovania

vykonávaného u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu.
Správca dane teda umelo vytvoril zložku iba z údajov zasielaných žalobcovi, čím porušil § 15 ods. 4
písm. d/ zákona o správe daní - právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného
u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového
subjektu ako aj § 22 zákona o správe daní. Žalobca vo všetkých prípadoch zhodne namietal úmyselné

prieťahy správcu dane, ktorý bol v konaní nečinný, pretože až po viacerých mesiacoch výkonu kontroly
vydal rozhodnutia o prerušení kontroly z dôvodu medzinárodných dožiadaní. Podľa žalobcu totiž z
predloženýchdokladovjednoznačnevyplývalapožiadavkamedzinárodnéhodožiadaniaatedanevedno,
čo vykonával správca dane za obdobie 9 - 11 mesiacov v tom ktorom prípade, keď mal vedomosť o tom,
že žalobca uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarskej republiky.

Žalobca vyslovil podozrenie, že správca dane vykonával aj ďalšie úkony počas prerušenia kontroly, t.j.
správcadaneopäťvstúpildokonaniavzmysle§25aods.4zákonaosprávedaní,podľaktoréhosprávca
dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuliprekážky,prektorésakonanieprerušilo,prípadnelenčouplynulalehotauvedenávods.2.Pokračovanie
v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Tým, že správca dane prerušil konanie v
zmysle § 25a ods. 5 zákona o správe daní platí, že ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona

neplynú. Preto tým, že správca dane v konaní pokračoval z vlastného podnetu, čiže vykonával úkony po
právoplatnomprerušeníkontrolyanieažpotom,akopominuliprekážky,tietolehotyplynuli.Akjekonanie
prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú (§ 25 ods. 5 zákona o správe daní). Po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nie je možné vykonávať v prerušenom konaní
žiadne právne úkony. Keďže žalobcovi nebolo umožnené nahliadnuť do kompletnej spisovej zložky, má

podozrenie, že správca dane vykonával aj ďalšie právne úkony počas prerušenia kontroly, čo znamená,
že lehoty plynuli a teda daňové kontroly trvali vyššie uvedený počet dní.

Podľa žalobcu je nadmerný odpočet v danom prípade preukázaný podanými daňovými priznaniami
z DPH za príslušné zdaňovacie obdobia v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a to prijatým
zdaniteľným obchodom, t.j. iba nákupom tovaru.

Žalobca poukázal na nezákonnosť rozhodnutí o prerušení kontroly, ktoré boli vydané s úmyslom predĺžiť
výkon kontroly s cieľom nevyplatiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2009, t.j. 11
mesiacov po uskutočnení zdaniteľného obchodu, resp. 9 mesiacov v prípade zdaňovacieho obdobia
október 2008, 12 mesiacov po prijatí zdaniteľného obchodu za zdaňovacie obdobie máj 2009 a rovnako

12 mesiacov aj za obdobie január 2009. Postup správcu dane bol teda nezákonný, lebo kontrola na
zistenieoprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtuzapríslušnézdaňovacieobdobiasamusí
posudzovať za predmetné obdobia a nie je možné, aby správca dane tendenčne vykonával procesné
úkony, ktoré nesúvisia s predmetom kontroly. Medzinárodné dožiadania nemajú žiadnu súvislosť s
predmetnými zdaňovacími obdobiami z dôvodu, že nebolo uskutočnené žiadne zdaniteľné plnenie, resp.

vtýchtoobdobiachneboluskutočnenývývoztovaru.Správcadanepostupovalvočižalobcovi tendenčne
a tým zneužil svoju právomoc. Poukázal na porušenie § 30a zákona o správe daní, keďže správca
dane nereagoval, správal sa pasívne, nevydal rozhodnutie, čím úmyselne predlžoval daňové konanie
a vnášal nedôveru voči daňovým orgánom.

Na podporu svojich tvrdení o nezákonnom postupe žalovaného v spojitosti s postupom správcu
dane poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, podľa
ktorého je lehota ustanovená v § 15 ods. 17 zákona o správe daní (predtým § 30a ods. 7 zákona o
správe daní) lehotou zákonnou a pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom
determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Daňová kontrola ako proces smerujúci

k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o
daňovej povinnosti daňového subjektu predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej sféry
daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy. Cieľ daňovej kontroly nie je možné dosahovať
na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje
požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom

(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní).

Z uvedeného nálezu ústavného súdu vyplýva, že daňová kontrola nebola ukončená v súlade so
zákonom, ak bola prekročená lehota na vykonanie daňovej kontroly a protokol z takto vykonanej daňovej
kontroly má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno

použiť.

Žalobca ďalej uviedol, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený čas pre výkon daňovej kontroly platí
len za podmienky, že daňový subjekt poskytuje správcovi dane potrebnú súčinnosť. V danom prípade
žalobca aktívne spolupracoval so správcom dane, preukazoval a dokladal listinné dôkazy.

Samotný protokol je teda nezákonným dôkazom, pričom správny orgán porušil počas daňovej kontroly
základné zásady daňového konania, najmä v spojitosti s rozsahom dokazovania a s tým súvisiacim
dôkazným bremenom, ktoré znáša daňový subjekt. Závery správcu dane ako aj žalovaného žalobca
považuje za nesprávne, založené na nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich

nesprávnych skutkových zisteniach.Žalobca v žalobách poukázal aj na prvostupňové rozhodnutia a svoje odvolania voči týmto dodatočným
platobným výmerom, ktoré boli na základe jeho odvolaní žalovaným zrušené, pričom tento sa vo svojich
rozhodnutiach nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu ako aj s jeho právnou argumentáciou.

Žalobca podal dňa 19.07.2012 podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych
orgánov na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Z odpovede Krajskej prokuratúry v Bratislave vyplýva,
že podľa výsledkov kontrolných zistení uvedených v protokole boli konštatované viaceré procesné
pochybenia podľa zákona o správe daní ako aj interných predpisov MF SR, ako aj hmotnoprávne

pochybenia vo vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom.

Splnomocnený zástupca žalobcu ako aj konateľ spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. aktívne spolupracovali
so správcom dane a predkladali mu všetky relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť nákupu tovaru,
jeho spracovanie, uskladnenie a následný predaj. Žiadal vypočuť zamestnankyne správcu dane, ktoré
vykonávali dožiadania (A.. I. a U.. A.), pričom všetky úkony a doklady, ktoré žalobca predkladal, sú

spísanévzápisniciachzmiestnychzisťovaní.TietozamestnankyneboliajvprevádzkeDONNAK-9s.r.o.

K pochybnostiam o údajoch v predložených dokladoch (nákup XXX ks urnových žulových pomníkov
a ich predaj v počte XXX ks) uviedol, že priložil faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom
formálnou didaktickou chybou bolo vyfakturovaných XXX ks urnových žulových pomníkov. Žalovaný

mal teda správne zaúčtovať na účet č. XXX sumu XXX.XXX,XX eur, ale uvedeným omylom sa na účet
č. XXX- tržby účtovala čiastka XXX.XXX,XX eur, z čoho vznikol rozdiel X.XXX,XX eur v neprospech
žalobcu a tým odvod dane z Z. do štátneho rozpočtu bol väčší ako mal byť. Y. XX,XX m2 obkladu z
prírodného kameňa a XX,XX m2 žulovej dlažby boli pripočítateľnou položkou v daňovom priznaní DPPO
za rok 2010. Fyzický a účtovný stav skladového hospodárstva je teda nulový. Splnomocnený zástupca

spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. správne uviedol, že táto spoločnosť neuskladňovala žiaden tovar žalobcu.
Žalobca predložil podrobný prehľad úhrad dodávateľských faktúr od tejto spoločnosti za obdobie rokov
2008 a 2009. Zároveň predložil znalecký posudok - stanovisko odborného súdneho audítora Eva Y. o
kontrole nákladných listov CMR, ktoré boli vystavované v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti
za roky 2008 a 2009. Tento dokument preukazuje predávajúceho (žalobcu), odberateľa a uskladniteľa

tovaru - spoločnosť MIRAMARE Kft. a kupujúceho (vlastníka) tovaru - maďarskú spoločnosť Sinon Kft. a
CERTEL - X Kft.. Jednotliví dodávatelia potvrdili všetky doklady o existencii tovaru, skladovú evidenciu a
jednotlivé prepravy. Dodávateľ žalobcu vždy predložil relevantné doklady a dôkazy, ktoré žiadal správca
dane a ktoré preukazujú pôvod tovaru, skladové hospodárstvo a kompletnú evidenciu. Vydávanie
rozhodnutí na základe úvah správcu dane a nie na hodnotení dôkazov je neodborné, nekvalifikované

a vytvára protiprávny stav. Žalobca si reálne splnil zákonom stanovené podmienky, nakoľko existencia
tovaru bola preukázaná fyzickými kontrolami pracovníkov správcu dane. Štátny rozpočet nebol ukrátený
zo strany žalobcu ako ani zo strany jeho dodávateľa. Úkony správcu dane boli nehospodárne a tento
porušil § 2 ods. 2 zákona o správe daní.

Žalobca neporušil § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona tým, že si
odpočítal daň z tovaru, pri ktorom vznikla daňová povinnosť za nákup tovaru - obklad z prírodného
kameňa od DONNA K-9 s.r.o. z predmetných faktúr. Správca dane preveroval nadobudnutie tovaru
prostredníctvom dožiadaní na príslušnom daňovom úrade spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ktorá bola
výlučným dodávateľom žalobcu a ktorá nakupovala prírodný kameň od viacerých tak tuzemských ako

aj zahraničných dodávateľov. Tento tovar následne spracovávala a potom predávala. Výrobky tejto
spoločnosti majú surovinový pôvod od viacerých dodávateľov, z čoho vyplýva, že všetko špecifikovať na
jednu či dve dodávateľské vetvy je účelové. Táto spoločnosť má obrat niekoľko miliónov eur s fyzickým
stavom zásob tiež niekoľko miliónov eur prírodného kameňa, pričom v spoločnosti prebiehajú pravidelné
mesačné daňové kontroly s pozitívnym výsledkom a preukázaným pôvodom prírodného kameňa.

Zodpovední zástupcovia tejto spoločnosti pri miestnych zisťovaniach a fyzickej kontrole potvrdili výrobu,
spracovanie, skladovanie, manipuláciu a označenie tovaru. Táto spoločnosť tiež aktívne spolupracovala
so správcom dane a dodržiava všetky platné legislatívne normy. Postup správcu dane bol účelový,
pretože daňové povinnosti a pôvod tovaru u dodávateľa žalobcu bol preukázaný kontrolnou činnosťou
DÚ Bratislava II a teda správca dane nerešpektuje závery tohto daňového úradu. U spoločnosti DONNA

K-9 s.r.o. bol preverený vznik daňovej povinnosti, pričom DPH bola touto spoločnosťou odvedená.Obchodné transakcie žalobcu sú principiálne identické - pôvod tovaru (nákup) výlučne od spoločnosti
DONNA K-9 s.r.o. od decembra 2007 až do februára 2010, t.j. za všetky preskúmavané zdaňovacie
obdobia.

Žalobca vo veci 2S 2621/12 (táto vec sa týka deklarovaného intrakomunitárneho dodania) tiež poukázal
naznenie§43zákonaoDPHstým,že oslobodenie musíplatiteľpreukázaťkópioufaktúryaprepravným
dokladom s miestom určenia (dokladom o odoslaní), ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ
inou osobou, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom (ním poverenou osobou), ak prepravu

vykoná sám dodávateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil
do iného členského štátu, ak prepravu vykoná sám odberateľ, inými dokladmi (zmluvou o dodaní
tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar). Správca dane sa nezaoberal podmienkou
Súdneho dvora EÚ (ďalej aj len SD) ohľadne neutrality DPH, keď pri miestnom zisťovaní u spoločnosti
DONNA K-9 s.r.o. nebola spochybnená daňová povinnosť z uskutočneného zdaniteľného plnenia a
odvedenie dane na výstupe, a tým aj právo žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH na odpočítanie

dane platiteľom - právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca zdôraznil, že nikdy neobchodoval so spoločnosťami
uvádzanými v protokole okrem spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a preto údaje o týchto spoločnostiach
nemajú žiaden právny argument na neuznanie pôvodu tovaru. Nie je tiež možné, aby správca dane
pri svojej kontrolnej činnosti rozhodoval rozdielne, nakoľko sa jedná o tie isté ustanovenia zákona o

DPH. Zistenia v protokole o ďalších daňových subjektoch nemajú vplyv na vyplatenie nadmerného
odpočtu. Žalobca nezodpovedá za daňové povinnosti iných daňových subjektov a nemá právo ich
kontroly. Za dodávku tovaru vždy zaplatil svojmu dodávateľovi DONNA K-9 s.r.o., ktorá si riadne plní
svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca v tejto veci okrem iného uviedol, že splnil
všetkypodmienkystanovenév§43ods.1zákonaoDPHnaoslobodenieoddanetým,ževystavilfaktúry

č. 08014, 08015, 08016 a 08017, všetky zo dňa 13.10.2008 pre spoločnosť SINON Kft. a to na základe
kúpnej zmluvy a objednávok. Podľa zmluvy malo vlastnícke právo prejsť na kupujúceho okamihom
prevzatiatovaru.Žalobcaakododávateľzabezpečilprepravutovaruštyrmirôznymiprepravcami,ktorých
daňový úrad podrobil hĺbkovou kontrolou ohľadne prepravy tovaru. Podľa žalobcu títo prepravcovia
potvrdili vývoz tovaru do Maďarska - do skladu spoločnosti MIRAMARE Kft.. Spochybňoval tvrdenia

maďarskej daňovej správy o dovoze tovaru do Maďarska na základe zmluvy týkajúcej sa logistických
služieb medzi spoločnosťami MIRAMARE Kft. a BANED s.r.o.. Žalobca nemal žiadny obchodný vzťah s
týmito spoločnosťami. Zároveň predložil prehlásenie konateľa spoločnosti menom Pelesek Gyula, ktorý
prehlásil, že tovar bol dovezený pre spoločnosť SINON Kft. na základe prepravných listov. Spoločnosť
MIRAMARE Kft. s tovarom nakladala v rámci prepravnej zmluvy, ktorá konkretizovala iba vykonanie

skladovacích, logistických služieb touto spoločnosťou a neobsahovala žiadne iné informácie a údaje
týkajúce sa vlastníckeho práva. Spoločnosť SINON Kft. predložila správcovi dane ku kontrole doklady
preukazujúce žalobcovu spoluprácu a uskutočnenie vývozu tovaru (faktúry, medzinárodné prepravné
listy, kúpno-predajnú zmluvu za rok 2008) a následne uskutočnený predaj žulovej dlažby do Rumunska.
Žalobca nezodpovedá za daňové nezrovnalosti, štatistické hlásenia, internú evidenciu iných daňových

subjektov a nemá ani právo ich kontroly. Tovar bol vždy riadne vyvezený pre spoločnosť SINON Kft.
podľa jej požiadaviek a tento bol riadne prevzatý. Pôvod tovaru od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. bol
riadne potvrdený. Žalobca teda splnil všetky podmienky stanovené podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH
na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda oslobodenie
od dane za dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu

predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte u všetkých predmetných faktúr. Úvaha správcu dane o vyhýbavých
odpovediach žalobcu je účelová s úmyslom poškodiť žalobcu. Žalobcov dodávateľ predložil všetky
relevantnédokladyadôkazypreukazujúcepôvodtovaru,skladovéhospodárstvoakompletnúevidenciu.
Žalobca si v danom prípade splnil všetky stanovené podmienky reálne, nakoľko existencia tovaru bola

preukázanákontrolamisprávcudaneasprávcadaneúmyselneviedoldaňovékonaniescieľompoškodiť
dobré meno žalobcu.

Žalobca ďalej v ostatných žalobách týkajúcich sa zníženia nadmerných odpočtov DPH (kúpa tovaru)
uviedol, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom o DPH a neporušil ani ustanovenie § 51 ods. 2

v nadväznosti na § 49 ods. 1 cit. zákona. Predkladal faktúry, účtovníctvo a všetky podklady vyžadované
správcom dane pri výkone daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane vykonal dožiadania, ktoré
potvrdili vecné plnenie dodávok tovaru. Z uvedeného vyplýva, že má nárok na odpočítanie dane z tovaru,
pri ktorom vznikla vlastná daňová povinnosť z faktúr č. 26092009107, 090120092, 140120093 ako ajz faktúry č. 2705200923. Uviedol, že právo na odpočítanie dane z tovaru a služieb vzniká v deň, kedy
pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť a platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil
iný platiteľ dane, daň ktorú sám uplatnil na služby s miestom plnenia v tuzemsku. Ustanovenie § 51

zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie
dane bude môcť platiteľ uplatniť, ak bude mať k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na
odpočítanie dane (§ 49 ods. 2 cit. zákona). V prípade kúpy tovaru a služieb v tuzemsku to bude faktúra
vyhotovená platiteľom dane - dodávateľom. V zmysle týchto skutočností žalobca splnil všetky zákonom
stanovené podmienky. (Uvedené sa týka žalôb vedených pod sp. zn. 2S 2620/2012, 2S 22/2013 a 2S

81/2013).

Žalobca vo všetkých štyroch žalobách zhodne poukázal na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, z ktorého
vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré
súvisiabezprostrednesjehopodnikateľskýmiaktivitamiavychádzajúzjehopriznaní,hláseníapodobne.
A contrario, nepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane iného podnikateľského

subjektu. Z uvedeného tiež logicky vyplýva, že tieto dôkazy žalobca ani nemôže predložiť, pretože
nimi nedisponuje. Žalobca vytýkal správcovi dane, že tento vôbec neuviedol, ako sa vysporiadal s
predloženými dôkazmi a v čom konkrétne vidí ich nedôvodnosť, resp. nedostatočnosť, pričom len
všeobecne konštatuje, že daňový subjekt musí preukázať tvrdenia o prijatom zdaniteľnom plnení
vierohodnými dôkazmi, ktoré však bližšie nešpecifikuje.

Žalobca ďalej citoval § 29 ods. 4 zákona o správe daní, z ktorého vyplýva, že správca dane má k
dispozíciicelúškáludôkaznýchprostriedkov,pričomideodemonštratívnyvýpočet.Čojevšakpodstatné,
zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej
hodnote, resp. vierohodnosti. To znamená, že nepreferuje napríklad listiny pred svedeckou výpoveďou a

podobne. So všetkými dôkazmi je nutné sa vyrovnať v zmysle § 30 ods. 3 zákona o správe daní, pričom
žalobca je názoru, že správne orgány nemôžu bez ďalšieho ignorovať skutočnosti tvrdené a preukázané
žalobcom a jeho dodávateľmi a neustále požadovať len predloženie vecných, resp. listinných dôkazov.
Hodnotenie dôkazov žalobca považuje za nesprávne a nedostatočné, odôvodnené len formálnym
konštatovaním, že nespĺňajú materiálne podmienky a to bez bližšej konkretizácie, v čom sa vidí ich

formálnosť. Poukázal na znenie § 2 ods. 1, 3 zákona o správe daní a vo vzťahu k zásade voľného
hodnotenia dôkazov uviedol, že samotný proces hodnotenia dôkazov je vecou právnej a správnej úvahy
správcu dane, pričom však zhodnotenie vykonaných dôkazov musí správca dane náležite odôvodniť. V
danom prípade všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové
okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny predpoklad, ktorý verifikuje

fakty, ktoré dokumentujú a súčasne dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukazovanie
skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov a predmetné dôkazy
nemôže od neho nikto požadovať.

Poukázal tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.10.2010, z ktorého odôvodnenia aj

rozsiahlo citoval s tým, že ide o skutkovo obdobnú problematiku.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vyslovil domnienku, že všetky 4 napadnuté
rozhodnutia žalovaného posúdili vec po právnej stránke nesprávne, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a preto žiadal súd, aby ich ako nezákonné zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenia žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobám uviedol, že ich navrhuje zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli
uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach, kde je
popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.

Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za predmetné

zdaňovacie obdobia (správca dane vykonával pribežne daňové kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia
rokov 2006 až 2010) a na základe zistení aj z týchto kontrol mal indície o dôvodnom podozrení, že
jeho prostredníctvom prebieha fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností
v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho nákupu a dodania, resp. dodania určitého, oproti fakturáciinepatrného množstva tovaru do skladu MIRAMARE Kft. v Budapešti, ktorého majiteľ sa pred maďarskou
daňovou správou vyjadril, že tovar bol privezený (napr. doobeda) a v krátkej dobe (poobede) už
bol vezený späť na Slovensko, nikdy však nebol deklarovaný ako majiteľ či už žalobca alebo ním

označované maďarské spoločnosti.

Žalobca je konečným daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, ktorý si uplatňuje a aj
odpočítava daň z nadobudnutého tovaru (v podaných daňových priznaniach aj za iné zdaňovacie
obdobia vykazuje len nadmerné odpočty). Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval až v zdaňovacom

období september 2009 ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska (kde dodanie
maďarská daňová správa nepotvrdila).

Vo vyjadreniach uviedol, že nie je možné preskúmavať rozhodnutia správcu dane, ktoré boli žalovaným
zrušené. Procesné práva žalobcu boli dodržané a nebolo mu odopreté ani právo vyjadriť sa ku
kontrolným zisteniam pred vydaním protokolu. U žalobcu správca dane vykonával kontroly za mnohé

zdaňovacie obdobia a bol s ním v dlhodobom kontakte, tento bol priebežne oboznamovaný so zisteniami
správcu dane, pričom činnosť žalobcu bola za celé roky rovnaká, buď nákup tovaru alebo deklarovanie
predaja tovaru do MR, teda dobre vedel, aké sú zistenia správcu dane.
Daňovému subjektu bolo umožnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní. Daňový
subjekt v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie

- dožiadaní medzi inými správcami dane.

KžiadostiopredloženiesprávyDRSR,odboruvnútornejkontroly,uviedol,žejunemá,nov odpovediDR
SR, oddelenia vnútornej kontroly, v druhom odseku je jednoznačne uvedené, že DR SR OVK preverilo
skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené zo strany

zamestnancov DÚ Bratislava III procesné nedostatky, ktoré boli v priebehu kontroly odstránené. Zároveň
v treťom odseku tejto odpovede sa píše, čo je podľa § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom a
v poslednom odseku odpovede IE. oboznámila žalobcu, že pracovníci DR SR sú povinní v zmysle § 11
ods. 2 písm. k) zákona č. 10/1996 Z.z. zachovávať mlčanlivosť. Z tohto dôvodu nie je možné žalobcovi
vyhovieť a nebol mu zaslaný interný kompletný nález z kontroly, len informácia o jej výsledku.

K poukazu žalobcu na údaje o urnových žulových pomníkoch žalovaný uviedol, že predmetom kontroly
za zdaňovacie obdobia neboli urnové žulové pomníky, ale vždy to bol obklad z prírodného kameňa.

K predloženému znaleckému posudku odborného súdneho audítora Eva Zeffer, týkajúceho sa

odborného preskúmania nákladných listov CMR, ktoré boli vystavené v súvislosti s vykonávaním
obchodnej činnosti spoločnosti žalobcu uviedol, že tento nepreukazuje nezákonnosť postupu a
rozhodnutí žalovaného. Na základe preverovaní správcu dane prostredníctvom MVI bolo maďarskou
finančnou správou zistené, že spoločnosť MIRAMARE NEMZETKÖZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft.
nemala so spoločnosťami SINON Kft. a CERTEL-X Kft. uzavretú zmluvu o skladovaní, tieto spoločnosti

boli pre konateľa MIRAMARE NEMZETKÖZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft. neznáme. Tieto informácie sú
konateľom potvrdené, nevychádzajú teda z písomných dokladov, z akých čerpala audítorka Eva Zeffer
pri vypracovaní svojej správy. Podľa vyhlásenia konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje žiadny
priamy kontakt so spoločnosťou SINON Kft. ani s CERTEL-X Kft. Prepravy prišli do jeho skladu, no na
každom dokumente o uskladnení je uvedená ako dodávateľ spoločnosť BANED s.r.o. a ako tovar

sú uvedené žulové tabule. Podľa informácií spoločnosti MIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol
hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. Maďarská daňová správa v odpovedi tiež informuje, že
prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale spoločnosť nebola zatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné,
že spoločnosť SINON Kft. skutočne disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska, (detto také isté
zistenia sú o spoločnosti CERTEL-X Kft.).

Rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu
zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne
totožný prípad. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené.
Danou problematikou sa zaoberal NS SR napr. v rozsudkoch 3Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, z ktorých

vyplýva, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na
niektoré rozsudky Súdneho dvora, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho
daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právnezávery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v
správnom súdnictve prihliadať.

Žalovaný uviedol, že tvrdenia vyplývajúce z reálnych zistení je potrebné chápať nie v tom zmysle, že
správca dane, prípadne legislatíva bráni žalobcovi v nákupe tovaru v pomerne veľkých množstvách, ale
v tom zmysle, že bráni k uplatneniu nadmerného odpočtu, ak je dôvodom podvod vo vzťahu k samotnej
DPH bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie.

Žalovaný poukázal na rozsudok C-439/04, v ktorom Súdny dvor EÚ uvádza, že ak sa vo svetle
objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo
musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH,
prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tomuto platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočítanie dane.

Poukázal na § 2 ods. 3, 6 zákona o správe daní, pričom platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba

vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH preukáže. Žalobca bol povinný
správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované vo faktúrach v tuzemsku
prijal a následne tovar dodal na územie Maďarska, čo v uvedených prípadoch nebolo v priebehu výkonu
daňovej kontroly ani v odvolacom konaní preukázané. Teda skutočné vykonávanie ekonomickej činnosti
označenými spoločnosťami v Maďarskej republike sa nepotvrdilo.

Žalobca bol o týchto skutočnostiach pravidelne správcom dane informovaný, veď na tom základe
správcadanenedalpokynnarealizáciužalobcomuplatňovanéhoodpočítaniadanezoštátnehorozpočtu
SR.

Z tohto dôvodu žalovaný zastáva názor, že v obchodných prípadoch žalobcu nie je možné sa stotožniť
s citáciou, že žalobca je osoba, o ktorej sa jedná v predmetnom rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžf 16/2010
z 18.10.2010, cit.: „osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť“. Žalobca vedel niekoľko
rokov, že jeho odberatelia v Maďarskej republike si povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov neplnia,
s maďarskou daňovou správou sa ani na jej výzvy nekontaktujú a nespolupracujú s ňou.

Na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení dane z pridanej hodnoty každého členského štátu EÚ
slúžia rozsudky SD, pričom žalovaný poukázal na rozsudky vo veci C-409/04 T. a C-184/05 T., podľa
ktorých boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti
dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí,

aby sa nemohol dopustiť daňového podvodu. Pri zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či
urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. Potvrdenie o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom
o intrakomunitárnom dodaní tovaru. Žalovaný poukázal aj na rozsudok SD vo veci C-73/06 P., podľa
ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa
uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová

správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní preto
zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje

povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Poukázal tiež na § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona o správe daní.

K žalobe vedenej pod sp. zn. 2S 2621/12 uviedol, že tovar žalobca deklaroval v zdaňovacích obdobiach
IV. štvrťrok 2006, I. - IV. štvrťrok 2007 ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ- Maďarska,
konkrétne spoločnosti LOCARE ÉPITöIPARI ÉS KERESKEDELMI KORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ
TÁRSASÁG. Tejto spoločnosti IČ DPH 13508429 bolo zrušené dňa 07.01.2008. Maďarská daňová

správa dodanie tovaru ani v jednom prípade nepotvrdila.
Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval aj v zdaňovacom období I. štvrťrok 2008 ako dodanie tovaru
do iného členského štátu EÚ - Maďarska, konkrétne spoločnosti CERTEL-X Kft., IČ DPH 13389521tejto spoločnosti bolo zrušené dňa 08.09.2008. Maďarská daňová správa dodanie tovaru ani v jednom
prípade nepotvrdila.
Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval aj v zdaňovacích obdobiach III. - IV. štvrťrok 2008 ako

dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska, spoločnosti SINON Kft., IČ DPH 13563349
- podľa maďarskej daňovej správy nekontaktná spoločnosť, maďarská daňová správa dodanie tovaru
ani v jednom prípade nepotvrdila.
Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval aj v zdaňovacích obdobiach III. štvrťrok 2009 a február 2010 ako
dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska, konkrétne spoločnosti SILVER CAR PLUS,

Kft., IČ DPH 13220710 - podľa maďarskej daňovej správy nekontaktná spoločnosť, maďarská daňová
správa dodanie tovaru ani v jednom prípade nepotvrdila.

IV.
Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové správne rozhodnutia a postup
správnych orgánov sú v súlade so zákonom a preto žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou
z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a
dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj

odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov
rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba

právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho
oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa §
1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie

do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na
predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca
správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa

odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového
subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré

preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do
sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie

s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane
podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a

kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;
vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až
po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný
daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt

písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu
v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu
dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak
sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného

vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a
iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho
zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho
vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je
súčasťou protokolu.

Protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno
a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly

a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva
daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis
kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum
prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovúkontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu (§
15 ods. 11).

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú
aj na daňovú kontrolu.
Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo
dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadochpredjejuplynutímprimeranepredĺžiť,najviacvšakošesťmesiacov,aakideodaňovúkontrolu

zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o
12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie
lehoty je ministerstvo.

Podľa§15ods.18zákonaosprávedaní,aksprávcadanealeboorgánpodľaodseku15nemôžedaňovú
kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,

je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich
sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný
o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do

úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí
slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť
nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,

ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť.

Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 165
ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona
sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov).

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom
dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou

bankou Slovenska.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru alebo služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt
uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod
použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo

písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v
poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do
uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na
odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné
zdaňovacieobdobiekalendárnehoroka,vktoromprávonaodpočítaniedanevzniklo,vykonáodpočítanie

dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo
veci rozsiahle dokazovanie (nebol určite nečinný, ako to tvrdil žalobca), a nie je možné ani tvrdiť, že by
vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého
procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať
za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi

daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa zákona o správe
daní, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty
vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s

hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom
konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu.
Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov.

V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady vo veciach vrátenia
nadmerných odpočtov DPH v tom smere, že sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je
uvedený v predmetných faktúrach (DONNA K-9 s.r.o.), aj fakturované zdaniteľné obchody (tovar)
skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody
reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti (deklaroval intrakomunitárne

dodanie do MR).

Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci
celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť

pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne
nasvedčujútomu,že prostredníctvomžalobcuprebiehalafakturáciatovaru-granitovýchdosiekvreťazci
obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní

podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdili, keď žalobcovi znížili podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod l zákona o správe daní nadmerné
odpočty uvedené v daňových priznaniach dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie.
Správne orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1,2,4 a § 2 ods. 3,6 zákona o správe daní.

Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru -
granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho
dodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde
si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH z nadobudnutého tovaru. Tovar žalobca deklaroval až vzdaňovacom období september 2009 ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ - Maďarska,
avšak dodanie Maďarská daňová správa nepotvrdila.

Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe
ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že
žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne
realizované. Reálne plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov
objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. Faktúra je relevantným

dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie.
Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich
vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový
subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie
uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným
obsahom.Dokladymusiamaťpovahufaktu,musiabyťvystavenénamateriálnompodkladeaakoprávna
skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje
všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z rozsudku NS SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29

ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane

slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe

získanýchinformáciízmedzinárodnýchdožiadanívyhodnotilobchodnéprípadydôvodnetak,žekprijatiu
a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo.

Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že
došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania

ako platiteľ, čo nebolo preukázané.

Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, CMR ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu
vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených
daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich

k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry
vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej
na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to,
či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo
na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho

plnenia.

Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií
nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať
ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti

zistené správcom dane. Nárok na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a
bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré
platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane iba vtedy, ak splnenie všetkých podmienok stanovených v
zákone o DPH preukáže. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak,
ako sú deklarované, v tuzemsku prijal a následne tovar dodal na územie Maďarska, čo v uvedenom

prípade nebolo preukázané.

Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných
odpočtoch DPH.

Súd na pojednávaní dňa 18.09.2013 spojil na spoločné konanie vyššie uvedené 4 veci, z ktorých 3
sa týkajú nákupu tovaru od výlučného dodávateľa žalobcu - spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a v jednom
prípade ide o deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru tak, ako je to uvedené vyššie. K spojeniu
vecí na spoločné konanie došlo predovšetkým pre špecifickú spojitosť prípadov, pričom treba uviesť, že
vec treba posudzovať komplexne s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti ohľadne existencie tovaru
a subjektov zapojených v reťazci, počnúc prvým a končiac posledným, pričom u viacerých subjektov sú

zrejmé znaky naznačujúce podvodné konanie. Žalobca je konečným daňovým subjektom na území SR,
ktorýsiuplatňovalaodpočítavaldaňznadobudnutéhotovarupočasniekoľkýchrokovvznačnejvýškepri
podobnom scenári. Na krajskom súde sa vedú aj ďalšie konania týkajúce sa iných zdaňovacích období.

K žalobe 2S 2620/12 (september 2009) súd uvádza, že správca dane preveroval opodstatnenosť

nároku na odpočítanie DPH z faktúry číslo XXXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2009, ktorou žalobca
deklaroval nákup obkladu z prírodného kameňa v hodnote XX XXX, XX eur, z toho DPH XX XXX,XX.
eur, od daňového subjektu DONNA K-9 s.r.o. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 2 zákona
o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri
ktorom nevznikla daňová povinnosť. Správca dane podľa názoru súdu veľmi dôsledne preveroval všetky

podstatné skutočnosti a súvislosti ohľadne tovaru.

Žalobca tvrdil, že všetky kontroly u jeho dodávateľa DONNA K-9 s.r.o. dopadli v prospech daňového
subjektu. Tu však nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. Prvé miestne zisťovanie pritom
bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia.

Nekontrolovali sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného
tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predložených faktúr, nevykonávali sa
kontroly, či predloženým faktúram neabsentuje materiálny podklad. Správca dane žalobcu preveroval
počas daňových kontrol v rokoch 2008-2010 (pretože žalobca počas celej tejto doby deklaroval
obchodovanie, v niektorých zdaňovacích obdobiach nákup, v iných predaj) obchodovanie s tovarom

(nazývaným raz granitové platne, raz žula) ako aj vo vyrubovacom konaní prostredníctvom dožiadaní
na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ako aj na miestne príslušnom
daňovom úrade spoločnosti GAMA-EXPO, s.r.o., od ktorej mala spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. tento
tovar nakúpiť. DÚ Bratislava III dožiadal o zistenia aj miestne príslušné daňové úrady spoločností VVL
REAL, s.r.o. a TO-GR SK, s.r.o., od ktorých mal byť tovar nakúpený spoločnosťou GAMA-EXPO s.r.o. a

ďalej predaný spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. Preverovaním deklarovaných obchodných transakcií teda
bolo zistené, že žalobca mal tovar nakupovať od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a táto od spoločnosti
GAMA-EXPO,s.r.o.,tá od spoločnostíTO-GRSK, s.r.o., VVLREAL,s.r.o.,TAGART,s.r.o.,a LORSAU,
s.r.o. Spoločnosti VVL REAL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. so správcom dane nekomunikujú a boli predané
rumunským občanom. Najpodstatnejšie pritom je, že pri tomto preverovaní sa vôbec nepodarilo zistiť

pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo Slovenska ale sa musel niekde
vyťažiť. Všetko nasvedčuje tomu, že s tovarom sa obchodovalo len fiktívne.

Žalobca deklaroval v zdaňovacom období september 2009 dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti
SILVER CAR PLUS, Kft. v hodnote 806 860,80 eur. Jednalo sa o tovar, ktorý podľa predložených

dokladov mal byť nakúpený od januára 2009. Prostredníctvom žiadosti o MVI maďarská daňová
správa oznámila, že subjekt SILVER CAR PLUS, Kft. priznal toto intrakomunitárne nadobudnutie.
Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti SILVER CAR PLUS, Kft., ktoré však bolo žalovaným správne
spochybnené, tovar nadobudnutý od žalobcu bol dodaný spoločnosti SAN-MOL, s.r.o., Komárno.
Spoločnosť SILVER CAR PLUS, Kft. však podľa zistení správcu dane nepodala súhrnný výkaz za

dodanie tovaru spoločnosti SAN-MOL, s.r.o. Bolo pritom zistené, že spoločnosť SAN-MOL, s.r.o. od
novembra2008nepodávadaňovépriznanianaDPH,sosprávcomdanenekomunikujeapoštuzasielanú
správcom dane nepreberá. Táto situácia nastala zmenou konateľa spoločnosti - od 10.12.2008 je
konateľom Zoltán Czoboszlai, občan Rumunska. Preverením systému VIES (1. - 4. štvrťrok 2009) bolozistené, že SAN-MOL, s.r.o. ani v jednom z uvedených štvrťrokov nenadobudol tovar od dodávateľa
SILVER CAR PLUS, Kft.
Aj uvedené napovedá tomu, že žalobca je jedným z článkov v reťazci obchodov s prírodným kameňom.

Nebolo vôbec možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený a taktiež
nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil.

V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca v priebehu obdobia

január až august 2009 tovar iba nakupoval, tento sa mal predať až v nasledujúcich mesiacoch. Správca
dane podľa podaných súhrnných výkazov zistil, že žalobca v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval
pravidelnédodávkytovaru-granitovýchplatnídoMaďarska.Akoodberateľovtovaruuvádzalspoločnosti
LOCARE Kft. (IV. štvrťrok 2006, celý rok 2007), CERTEL-X Kft. (I. štvrťrok 2008) a SINON Kft.
(ktorej mal byť tovar predávaný už v III. a IV. štvrťroku 2008). Dodávky tovaru ani pre jednu z
menovaných spoločností neboli šetrením maďarskej daňovej správy potvrdené. Spoločným znakom

týchto spoločností je aj to, že všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese v byte na 8. poschodí,
nepodávali daňové priznania a pre maďarskú daňovú správu boli nekontaktné.

Z tohto dôvodu, ako aj na základe skutočností vyplývajúcich z daňových kontrol iných zdaňovacích
období, ktoré vykonával správca dane u žalobcu, správca dane preveroval formou žiadosti o MVI

dodanie tovaru do Maďarska, a z toho dôvodu bola kontrola prerušená. Správca dane pri daňovej
kontrole nemôže vychádzať len z faktúr predložených daňovým subjektom. Je povinný k tomu účelu
vykonať aj dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či im neabsentuje
materiálny podklad. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane zisťuje
alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik

daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.
Nesporne bolo potrebné, aby žalobca ako aj spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. preukázali nakúpené a
predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, aby bolo možné overiť, či ide o tie isté, faktúrami
deklarované množstvá, ozrejmili, podľa čoho bola vypočítaná cena za m2, keď spoločnosť DONNA
K-9 s.r.o. dodávky od svojich dodávateľov prijala v kilogramoch, platila za prepravu tovaru uvádzaného

v tonách, pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo v m2, pritom obe spoločnosti preukazovali, že
platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu. Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. neozrejmila, ako
mala rozlíšený uložený tovar pre jednotlivé spoločnosti, ktorým tovar skladovala (podľa zistenia správcu
dane bolo takýchto spoločností viacero), aby nedošlo k omylu pri vydávaní tovaru zo skladu, tiež aby
už predaný tovar nebol omylom použitý pre vlastné potreby spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., aby nedošlo

k jeho zámene s tovarom inej spoločnosti či opätovnému predaju. Napriek opakovaným požiadavkám
správcu dane nebola preukázaná ani skladová evidencia, ani požadované podklady k daňovému
priznaniu k DPPO za rok 2009, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania
k DPPO je v zmysle zákona o dani z príjmov povinné.
Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. vo všetkých prípadoch pri jednaniach so správcom dane zastupoval

JUDr. Ing. Čipák, ktorý zastupuje aj žalobcu, čiže musel byť podrobne oboznámený s obchodnými
skutočnosťami tak žalobcu, ako aj jeho dodávateľa.

K požiadavke preskúmať aj zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo zrušené a vec vrátená
na ďalšie konanie a rozhodnutie, treba uviesť, že toto nie je možné práve z dôvodu, že rozhodnutie bolo

zrušené odvolacím orgánom v riadnom inštančnom postupe, takže už neexistuje a nemôže žiadnym
spôsobom ukracovať žalobcu na jeho právach. Uvedené sa týka aj všetkých ostatných prvostupňových
rozhodnutí, ktoré boli žalovaným zrušené.

Z vykonanej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 602/321/38906/2011/Dub zo dňa 24.03.2011

a zaslal ho spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie žalobcovi. Zástupca
žalobcu predložil vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého správca dane vypracoval dodatok č. 1 k
protokolu. Termín na prerokovanie protokolu bol stanovený na deň 02.05.2011. V tento deň prebehlo u
správcu dane záverečné prerokovanie protokolu, o čom bola spísaná zápisnica. Na základe zistených
skutočností správca dane vydal dňa 3.5.2011 dodatočný platobný výmer.

Žalobcovi bolo umožnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní. Daňový subjekt
v zmysle § 22 ods. 2 zákona o správe daní nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie -
dožiadaní medzi inými správcami dane.K správe DR SR, odboru vnútornej kontroly, treba uviesť, že z nej vyplýva, že žalobcovi sa odôvodnilo,
z akých dôvodov nebude oboznámený s konkrétnymi zisteniami. Definuje, čo je v zmysle § 23 zákona
o správe daní daňovým tajomstvom a oznamuje žalobcovi, že podľa § 5 zákona č. 211/2000 Z.z. o

slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým (resp.
bankovým a iným tajomstvom), teda nakoľko zistenia získané odborom vnútornej kontroly v súvislosti
s kontrolou daňového konania sú v zmysle § 23 zákona o správe daní daňovým tajomstvom, nemôže
byť s konkrétnosťami oboznámený.

V odpovedi DR SR, OVK č. I/135/16757-122450/2011/PeMá je uvedené, že DR SR OVK preverilo
skutočnosti uvedené v jeho podnetoch formou kontroly a v rámci tejto činnosti boli zistené procesné
nedostatky, ktoré však boli v priebehu kontroly odstránené.

V tomto prípade bola kontrola začatá dňa 06.12.2009 (upovedomenie o výkone kontroly zo dňa
26.11.2009, doručené 3.12.2009) a ukončená dňa 02.05.2011 (prerokovanie protokolu a spísaná

zápisnica č. 602/321/58817/2011/Dub zo dňa 2.5.2011), z toho prerušenie kontroly bolo od 14.10.2010
do 11.03.2011, takže výkon kontroly trval 364 dní.

Pri ďalších žalobách súd nebude podľa možnosti opakovať už uvedené skutočnosti a závery.
K žalobe 2S 2621/12 (október 2008) súd uvádza, že v priebehu výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie

október 2008 bolo preverované uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok do Maďarska. Správca dane
správne konštatoval porušenie § 43 ods. 1 zákona o DPH.
Žalobca deklaroval dodanie granitových platní do Maďarska spoločnosti SINON, Kft. ako plnenie
oslobodené od dane nasledovnými faktúrami:
L.

Správca dane preveroval prostredníctvom MVI, či spoločnosť SINON ÉPITÖIPARI ÉS KERESKEDELMI
Kft. tovar na základe vyššie uvedených faktúr skutočne prijala, či uvedené nadobudnutie priznala a ako
ďalej použila tento tovar, či bol kameň opracovaný, alebo bol predaný v nezmenenom stave. Maďarská
daňová správa uviedla, že spoločnosť SINON Kft. nepredložila daňové priznania od zdaňovacieho
obdobia 4. štvrťrok 2007, takže ani za 3. štvrťrok 2008 a 4. štvrťrok 2008. Na opakované predvolania

oprávnená osoba pán Tamás Sarkoci predložil dokumenty spoločnosti. Tento však nevedel povedať nič
o spoločnosti, vyhlásil, že on je zamestnancom len niekoľko dní a nevie prečo SINON Kft. nepredkladá
daňové priznania. Spoločnosť SINON Kft. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie tovaru, platby
a znovu predanie tovaru. Spoločnosť nemá žiadne sklady a nedeklarovala žiadne obchodné transakcie
v kontrolovanom zdaňovacom období.

Podľa predložených medzinárodných nákladných listov mal byť tovar prevzatý a skladovaný v sklade
spoločnosti MIRAMARE NEMZETKÖZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft.. Správca dane prostredníctvom MVI
žiadal preveriť, či bol tovar skutočne privezený do skladu MIRAMARE Kft. pre spoločnosť SINON Kft.
Správca dane požadoval preveriť, či má spoločnosť SINON Kft. uzavretú zmluvu o skladovaní, resp.
zmluvu o prenájme skladovacích priestorov so spoločnosťou MIRAMARE Kft., či spoločnosť SINON Kft.

mala tovar v tomto sklade uskladnený, ak áno, o aký tovar sa jednalo, v mesiaci október 2008 mal byť
privezený tovar podľa CMR č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. Správca dane požadoval
informáciu, či je tovar ešte stále uskladnený v sklade MIRAMARE Kft., ak nie, kto tovar odviezol, akým
autom a aký doklad o vydaní tovaru má sklad MIRAMARE Kft.
Maďarská daňová správa správcu dane informovala, že spoločnosť MIRAMARE Kft. manipulovala

s tovarom privezeným do Maďarska na základe zmluvy týkajúcej sa logistických služieb zo
dňa 22.11.2007, ktorú uzatvorili spoločnosť MIRAMARE Kft. a spoločnosť BANED s.r.o. Preto
neexistuje priamy kontakt medzi spoločnosťami MIRAMARE Kft. a žalobcom počas prešetrovaného
obdobia. Podľa vyhlásenia konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje žiadny priamy kontakt so
spoločnosťou SINON Kft., ale potvrdil, že prepravy prišli do jeho skladu okrem prepravy preukázanej

na CMR č. SK M 1352057. Dátum prijatia a ŠPZ číslo prepravných prostriedkov, z ktorých bol tovar
presunutý, sú identické s číslami na dokumente predloženom konateľom spoločnosti MIRAMARE Kft.
Na každom dokumente o uskladnení je spoločnosť BANED s.r.o. uvedená ako dodávateľ a ako tovar
sú uvedené žulové tabule. Podľa informácií spoločnosti MIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol
hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. Maďarská daňová správa v odpovedi tiež informuje, že

prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale spoločnosť nebola zatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné,
že spoločnosť SINON Kft. skutočne disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska.Na základe získaných informácií bola preverovaná spoločnosť BAC Slovakia, s.r.o., či táto spoločnosť
obchoduje s komoditou žula, či v roku 2008 nakúpila takýto tovar, od akej spoločnosti bol tovar kúpený,
či je tovar predaný, alebo má tento tovar spoločnosť BAC Slovakia, s.r.o. na sklade. Správca dane

spoločnosti BAC Slovakia, spol. s r.o. uviedol, že táto spoločnosť nespolupracuje so správcom dane,
spoločníkom a konateľom je občan Rumunskej republiky. Na adrese podľa aktuálneho výpisu z
obchodného registra sa nenachádza, nie je tam ani logo spoločnosti. Majiteľ objektu, kde má spoločnosť
sídlo, uviedol, že nájomná zmluva je síce uzatvorená, ale priestory si nikdy spoločnosť neprevzala aj
napriek tomu, že prvú vystavenú faktúru za prenájom zaplatila.

Správca dane zaslal opakovane žiadosť o MVI maďarskej daňovej správe o preverenie dodávateľsko-
odberateľských vzťahov medzi žalobcom a SINON Kft. z dôvodu, že žalobca deklaruje nákup tovaru
v značných objemoch. Na výzvu správcu dane, aby sa žalobca vyjadril, aký zámer má s nakúpeným
tovarom, predložil kúpnu zmluvu - medzinárodný obchod, ktorá bola podpísaná dňa 12.01.2009 v
Bratislave a dňa 16.01.2009 v Budapešti medzi predávajúcim Tex-Press, s.r.o. a kupujúcim SINON

Kft. Na predloženej zmluve nie je uvedené meno osoby, ktorá zastupovala spoločnosť SINON Kft, preto
správcadanežiadalmaďarskúsprávuopreverenie,ktozastupovalspoločnosťSINONKft.priuzatváraní
zmluvy a kto zmluvu podpísal, a tiež ďalšie skutočnosti. Maďarská daňová správa v odpovedi uviedla,
že DPH číslo na IC obchody bolo vydané spoločnosti SINON Kft. dňa 28.05.2005. Od toho dátumu
nebolo spoločnosťou predložené žiadne daňové priznanie ani súhrnný výkaz. Sídlo spoločnosti bolo na

8. poschodí bloku bytov. Mala byť vykonaná daňová kontrola v sídle spoločnosti, ale nepodarilo sa nájsť
nikoho zo spoločnosti. Žiadne z predvolaní nebolo prevzaté a listy zaslané na sídlo riaditeľa spoločnosti
sa vrátili neprevzaté s poznámkou „adresa neznáma“. Hlavná obchodná činnosť spoločnosti SINON Kft.
je výstavba bytov a ostatných stavieb, spoločnosť nemala zamestnancov, nemala vo svojom
účtovníctve ani žiadne aktíva vo veľkej hodnote ako stroje, automobily. Spoločnosť SINON Kft. nemá

iné priestory okrem bytu a subjekt je nedostupný.

Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal protokol číslo 602/321/8719/2011/Dub zo dňa
25.01.2011, a na jeho základe dodatočný platobný výmer číslo 602/232/35621/2011/Chra zo dňa
18.03.2011, ktorým nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

október 2008 v sume 77 097,45 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 64 074,32 eur, voči
ktorému sa žalobca odvolal. Žalovaný zrušil dodatočný platobný výmer a vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie z titulu, že správca dane nedostatočne preveril dodávku fakturovaného tovaru.
Správca dane mal preveriť a vyhodnotiť skladovú evidenciu u žalobcu ako aj u jeho dodávateľa DONNA
K-9,s.r.o.,ichvzájomnézmluvyoskladovaní,dokladypotvrdzujúceobjednávkuauskutočneniedopravy,

faktúry za dopravu, prehľad úhrad faktúr za nákup, skladovanie, za prepravu kameňa, platby za nákup
tovaru, príp. aj iné dôkazy o dodaní a prevzatí tovaru, preveriť nakúpené a predané množstvo tovaru v
jednej váhovej kategórii, žiadať vysvetlenie, prečo bola váha tovaru na každom doklade vždy uvedená
v inak označenej hmotnosti (kg, m2, tony atď.), ako bola určená cena za nákup, ale aj predaj tovaru
spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o. za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách,

tovar predala v m2. Požiadať o vysvetlenie, na základe čoho pri predaji pre žalobcu uvádzala množstvo
práve v m2, zvlášť keď spoločnosti preukazujú, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu váhu.
Správca dane preveroval požadované skutočnosti, pričom nešlo o daňové kontroly, ale o miestne
zisťovania. Prvé miestne zisťovania boli zamerané len na predkladanie faktúr, a tam správca dane
spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. konštatoval kladný výsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné

položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru. O zistených skutočnostiach
bol oboznámený zástupcu žalobcu ako aj konateľ spoločnosti.

Žalobca mal počas obdobia 4. štvrťrok 2006 až február 2010 tovar dodávať do Maďarska viacerým
spoločnostiam, ktorých existenciu sa nepodarilo dokázať. Správca dane podľa žalobcom podaných

súhrnných výkazov zistil, že tento v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval pravidelné dodávky tovaru
- granitových platní do Maďarska. Ako odberateľov tovaru uvádzal spoločnosti LOCARE Kft., CERTEL-
X Kft. a SINON Kft. Okrem toho, že dodávky tovaru ani pre jednu z menovaných spoločností neboli
potvrdené, spoločným znakom týchto spoločností je aj to, že všetky tri spoločnosti mali sídlo na tej istej
adrese, čo je byt na 8. poschodí, nepodávali daňové priznania a pre maďarskú daňovú správu boli

nekontaktné.
Maďarská daňová správa na žiadosť o MVI zaslala odpovede v septembri, októbri, decembri 2009 a v
máji2010,zktorýchjezrejmé,žespoločnosťSINONKft.nepredložiladaňovépriznaniaodzdaňovacieho
obdobia 4. štvrťrok 2007, takže ani za 3. štvrťrok 2008 ani za 4. štvrťrok 2008. Na opakované predvolaniamaďarskej daňovej správy sa dostavil pán Tamás Sarkoci, ktorý uviedol, že on je zamestnancom
spoločnosti len niekoľko dní, nevie povedať nič o spoločnosti, nevie prečo spoločnosť nepodáva daňové
priznania. V predložených dokumentoch sa našli faktúry vydané žalobcom a prepravné dokumenty,

podľaktorýchtovarbolpredanýdoRumunska,alerumunskáspoločnosťnedeklarovalaICnadobudnutie
od SINON Kft. v tom zdaňovacom období. Spoločnosť SINON Kft. nevie deklarovať objednávky, nákup
a prevzatie tovaru, platby a znovu predanie tovarov. Spoločnosť nemá žiadne sklady a nedeklarovala
žiadne obchodné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období. Konateľ spoločnosti SINON Kft. sa
nadaňovýúradnedostavil,nebolapotvrdenáobjednávkutovaru,aninákup,anijehoprevzatie,aniplatba

či jeho následný predaj. Spoločnosť SINON Kft. neevidovala žiaden intrakomunitárny obrat. Odpoveď,
ktorú obdržal správca dane v decembri 2009, sa týkala spoločnosti MIRAMARE Kft., ktorá uskladňovala
tovar aj istej slovenskej spoločnosti, s ktorou mala uzavretú zmluvu o logistických službách z novembra
2007. Konateľ maďarskej spoločnosti potvrdil, že medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou SINON Kft.
neexistuje kontakt. Potvrdil príjem tovaru podľa predložených CMR, ale na všetkých dodávkach bola
ako dodávateľ uvedená spoločnosť Baned s.r.o. a z jeho skladov bol tovar dodaný späť na Slovensko

spoločnostiBACSlovakias.r.o.(miestnepríslušnýsprávcadanespoločnostiBACSlovakias.r.o.uviedol,
že táto spoločnosť nespolupracuje so správcom dane, spoločníkom a konateľom je občan Rumunska a
v sídle spoločnosti sa nikto nenachádza). Ďalej maďarská daňová správa uviedla, že spoločnosť SINON
Kft. stále nebola zistená a je nepravdepodobné, že by disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska.

Ďalšia odpoveď maďarskej daňovej správy bola z mája 2010. Sídlo spoločnosti SINON Kft. bolo na
8. poschodí bloku bytov. Bola vykonaná daňová kontrola v sídle spoločnosti, ale nepodarilo sa nájsť
nikoho zo spoločnosti. Žiadne z predvolaní nebolo prevzaté, aj listy zaslané na adresu konateľa sa vrátili
s poznámkou adresa neznáma. Hlavná obchodná činnosť spoločnosti SINON Kft. je výstavba bytov
a ostatných stavieb, no spoločnosť nemala zamestnancov, nemala v účtovníctve žiadne aktíva veľkej

hodnoty ako stroje, automobily, nemá iné priestory okrem bytu. Subjekt je nedostupný.

Zisteniamaďarskejdaňovejsprávypreukázali,žedoskladuspoločnostiMIRAMAREKft.nebolprivezený
tovar od žalobcu, resp. tovar spoločnosti SINON Kft. Tovar, ktorý bol v nepatrnom množstve prijatý
na sklad od slovenského dodávateľa bol vzápätí vyvezený opätovne na Slovensko. Preukázali tiež, že

adresaLocseiut.90,1147Budapest,ktorúudávaliakosvojesídlovšetky3spoločnosti,sktorýmižalobca
mal v udávanom období obchodovať, bol byt na 8. poschodí, v ktorom maďarská daňová správa nikdy
nikoho nezastihla a s nikým, okrem osoby, ktorá podľa vlastných slov, bola v spoločnosti len niekoľko
dní a nevedela sa k jej činnosti vyjadriť, napriek zasielaným výzvam, sa nepodarilo skontaktovať.

Aj tu treba uviesť, že bolo žiaduce, aby žalobca ako aj spoločnosť DONNA K-9 preukázali nakúpené
a predané množstvo tovaru v jednej váhovej kategórii, aby bolo možné overiť, či ide o tie isté faktúrami
deklarované množstvá, ozrejmili, podľa čoho bola vypočítaná cena spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o.,
za m2, keď dodávky prijala v kilogramoch, platila prepravu v tonách, pri predaji uvádzala na faktúre
množstvo v m2, pritom obe spoločnosti preukazujú, že platne majú rozdielnu hrúbku a teda aj rôznu

váhu. Spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. neozrejmila, ako mala uložený tovar pre jednotlivé spoločnosti,
ktorým skladovala tovar, aby nedošlo k omylu a nebol omylom použitý pre vlastné potreby spoločnosti
DONNA K-9 s.r.o., aby nedošlo k jeho zámene s tovarom inej spoločnosti či opätovnému predaju. Nebola
preukázaná ani skladová evidencia, ani požadované podklady k daňovému priznaniu k DPPO za rok
2009, aj keď vedenie takejto evidencie na vypracovanie daňového priznania k DPPO je v zmysle zákona

o dani z príjmov povinné.
Na základe týchto zistení treba zopakovať, že sa dôvodne javí, že žalobca bol jedným z článkov v reťazci
obchodov s prírodným kameňom, pričom nebolo možné zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na
územie Slovenska dovezený a taktiež nie je možné preveriť, na čo bol tovar použitý a kde skutočne
skončil.

Z vykonanej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 602/321/8719/2011/Dub zo dňa 25.01.2011
a zaslal ho žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Zástupca
žalobcu predložil vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého správca dane vypracoval dodatok č. 1 k
protokolu. Termín na prerokovanie protokolu v citovanej výzve bol stanovený na deň 16.02.2011. V tento
deň prebehlo u správcu dane záverečné prerokovanie protokolu č. 602/321/8719/2011/Dub, o čom bola

spísaná zápisnica č. 602/321/33991/2011/Dub zo dňa 16.03.2011. Na základe zistených
skutočností správca dane vydal dňa 05.05.2011 dodatočný platobný výmer číslo 602/232/35621/2011/
Chra.K námietkam ohľadne dĺžky kontroly súd uvádza, že kontrola bola začatá dňa 10.01.2009
(upovedomenie o výkone kontroly č. 602/321/136363/2008/Dub zo dňa 16.12.2008, doručené
7.01.2009) a ukončená dňa 16.03.2011 (prerokovanie protokolu). Kontrola bola prerušená od

12.06.2009 do 21.09.2009 (rozhodnutie č. 602/321/47698/2009/Dub) a od 09.10.2009 do 14.01.2011
(rozhodnutie č. 602/321/105982/2009/Dub), takže výkon kontroly trval 233 dní.

K nákupu urnových žulových pomníkov (faktúra z 11.02.2010), treba uviesť, že táto skutočnosť nebola
predmetom kontroly za zdaňovacie obdobie október 2008.

K znaleckému posudku odborného súdneho audítora C.r, týkajúceho sa odborného preskúmania
nákladných listov CMR, treba uviesť, že tento posudok potvrdzuje závery správnych orgánov, že v
kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft. ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru a nie, že
tovar bol dodaný spoločnosti SINON Kft.

Žalovaný správne uviedol, že na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení DPH každého členského

štátu EÚ slúžia rozsudky SD, pričom poukázal na rozsudky vo veci C-409/04 T. a C-184/05 T., podľa
ktorých boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti
dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí,
aby sa nemohol dopustiť daňového podvodu. Pri zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či
urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. Potvrdenie o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom

o intrakomunitárnom dodaní tovaru. Žalovaný poukázal aj na rozsudok SD vo veci C-73/06 P., podľa
ktorého ak vyplynie zo žiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, že adresa
uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová
správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. Poukázal aj
na odôvodnenie rozsudku NS SR spis. zn.. 8Sžf/5/2010 zo dňa 9.12.2010, kde je na str. 9 uvedené:

„ Z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na
nadobúdateľa, pretože skutočnosť, že žalobca predložil vyhlásenie odberateľa o prepravení tovaru do
iného členského štátu nemožno považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky od DPH, aj
vzhľadom na skutočnosti zistené pri MVI, teda nebolo preukázané dodanie tovaru do iného členského
štátu (s poukazom na výklad pojmu „odoslaný“ podľa judikatúry SD), preto nepochybil žalovaný ani

správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona
o DPH“.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu.

Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok

podľa odsekov 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru. Požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci
Spoločenstva (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývali zo šiestej
smernice Rady 77/388/EHS z 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len
„šiesta smernica“).

Žalovaný poukázal na článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice, podľa ktorého bez toho, aby
boli dotknuté iné ustanovenia Spoločenstva a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre
zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie
akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneužitiu, členské štáty oslobodia:

a) dodávky tovaru, ako sú definované v článku 5 a 28a (5) a), expedovaného a transportovaného
prostredníctvomalebovmenedodávateľaaleboosobynadobúdajúcejtovarmimoúzemia,referovaného
v článku 3, ale v rámci Spoločenstva, ktorý je dodaný pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú
právnickú osobu, pôsobiacu ako osoba v členskom štáte inom ako je ten, ktorý je odchodovým štátom
pre expedovanie alebo transport tovaru.

Výkladom tohto článku sa zaoberal SD v rozsudku zo dňa 27.09.2007 vo veci C-409/04 T. plc a i., kde v
bode1judikoval,žečlánok28aods.3prvýpododsekačlánok28cApísm.a/prvýodsekšiestejsmernice
samajúvzhľadomnapojem„odoslaný“uvedenývtýchtodvochustanoveniachvykladaťvtomzmysle,žek nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva
od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď
dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v

dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.
Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v
daňovom konaní preskúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako
vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.

V ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmo uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie
tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však je potrebné poukázať na skutočnosť, že pre
toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt preukazuje,
že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo
nakladať s tovarom ako vlastník, čo žalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z ním
označených nadobúdateľov v Maďarsku nedeklaroval, že sa stal vlastníkom dodaného tovaru, a už

vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v Maďarskej republike prešlo právo nakladať s deklarovaným
tovarom ako vlastník. Bolo na žalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností
zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní), napríklad možno uviesť daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ
podal v členskom štáte určenia, teda v MR, skladové listy nadobúdateľa a i.

Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých
štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, preto nie je v rozpore
s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na
obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, že

ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar žalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz
daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky 3 spoločnosti vykazujú spoločné znaky
charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode.

Žalobca poukázal na to, že nemal obchodný vzťah so spoločnosťami MIRAMARE Kft. a BANED s.r.o.

Maďarská daňová správa zistila, že len tieto dve spoločnosti mali medzi sebou obchodný vzťah, a nie
so žalobcom, ktorý tvrdil, že tovar, ktorý mal predať spoločnosti SINON Kft., bol dovážaný do skladu
MIRAMARE Kft., čo ale vlastník skladu nepotvrdil a spoločnosti SINON Kft. a Tex-Press Slovakia s.r.o.
mu boli neznáme. Je celkom zrejmé, že do uvedeného skladu sa dovážal od iného subjektu v nepatrnom
množstve tovar, ktorý však bol takmer hneď vyvezený z Maďarska.

Prehlásenie p. Peleseka je absolútne nevieryhodné. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo ani raz
za niekoľko rokov s touto osobou skontaktovať, pričom táto ani v jednom prípade nepotvrdila riadne
prevzatie tovaru spoločnosťou SINON Kft., ale ani samotnú ekonomickú činnosť spoločnosti SINON Kft,
resp. jej samotnú existenciu.

K poukazu žalobcu, že nárok na odpočet dane nemôže byť odopretý vtedy, kedy osoby o podvodnom
konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, odvolávajúc sa na rozsudky SD, treba uviesť, že správca dane
vykonával daňové kontroly u žalobcu niekoľko rokov, počas ktorých žalobca deklaroval nákup a predaj
tovaru (predaj vždy do Maďarskej republiky), trom rôznym firmám, ktoré mali totožnú adresu sídla

v Budapešti. Správca dane žiadal opakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia
obchodných prípadov, nadobudnutie tovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. Ani
v jednom prípade šetrenie maďarskej daňovej správy nebolo úspešné. Maďarské spoločnosti deklarujú
sídlo v Budapešti na rovnakej adrese v bytovom dome v byte na 8. poschodí, s konateľmi ani jednej zo
spoločností sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a

nedeklarovali nadobudnutie tovaru zo Slovenska. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej
činnosti označenými spoločnosťami v Maďarskej republike sa nepotvrdila.

Žalobca dobre vedel niekoľko rokov, že jeho odberatelia sa s maďarskou daňovou správou nekontaktujú,
nespolupracujú a povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov si neplnia. Pre súd je teda nepochopiteľné,

ako by vôbec mohol reálne s takýmito spoločnosťami obchodovať.

K žalobe 2S 22/2013 (máj 2009) súd uvádza, že v priebehu výkonu kontroly za toto zdaňovacie obdobie
správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume XX XXX,XX eurz faktúry číslo XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2009, ktorou žalobca deklaroval nákup obkladu z prírodného
kameňa v hodnote XXX XXX,XX eur, z toho DPH XX XXX,XX eur. od DONNA K-9 s.r.o. Správca dane
konštatoval porušenie § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým,

že daňový subjekt si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť.

Žalovaný rozhodnutím číslo 1020502/1/141605/2012/5062-r zo dňa 10.05.2012 zrušil prvý dodatočný
platobný výmer číslo 602/232/157663/2011/Chra a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z titulu, že
správcadanesavodôvodnenínapadnutéhododatočnéhoplatobnéhovýmerunedostatočnevysporiadal

so zisteniami ohľadne fakturovaného tovaru podobne ako vo vyššie uvedených prípadoch. Správca
dane preveroval požadované skutočnosti a o zistených skutočnostiach oboznámil splnomocneného
zástupcu žalobcu, ako aj konateľa spoločnosti. Správca dane konštatoval, že žalobca, resp. jeho
dodávateľ nedostatočne preukázal dopytované skutočnosti. Nebolo preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia skutočne prišlo tak, ako sa uvádza vo faktúre (ako to tvrdí žalobca). Preverovaním
deklarovaných obchodných transakcií bolo zistené, že spoločnosť Tex-Press Slovakia, s.r.o. mala tovar

nakúpiť od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. a táto od GAMA-EXPO, s.r.o. Ďalším článkom v obchodovaní
mali byť spoločnosti TO-GR SK, s.r.o., TAGART, s.r.o., VVL REAL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. Žalobca
mal tovar dodávať do Maďarska viacerým spoločnostiam, ktorých existenciu sa ako je uvedené vyššie
nepodarilo dokázať. Na základe týchto zistení je celkom zrejmé, že žalobca je jedným z článkov v
reťazci obchodov s prírodným kameňom, ktorý sa neťaží na Slovensku, ale v zahraničí. Nie je možné

zistiť pôvod tovaru, kým, odkiaľ a ako bol na územie Slovenska dovezený a taktiež nie je možné preveriť,
na čo bol tovar použitý a kde skutočne skončil.

Žalobca od januára 2009 až do augusta 2009 tovar iba nakupoval a podľa vyjadrenia konateľa
spoločnosti mal byť predaný až v septembri 2009. Správca dane správne v dobe kontroly považoval za

potrebné preveriť, či prijatý tovar bude, resp. bol v skutočnosti použitý na dodávky tovaru do Maďarska.
Správca dane teda žiadal žalobcu, aby preukázal, aký má zámer s tonami nakúpeného tovaru, v akom
časovom horizonte predpokladá jeho predaj, či sú už známi potencionálni odberatelia, či prebiehajú
obchodné rokovania, ak áno, tak s ktorými spoločnosťami a zároveň žiadal predložiť listinné dôkazy
z rokovaní, kúpne zmluvy, prípadne objednávky tovaru. V odpovedi konateľ spoločnosti uviedol, že

obklad z prírodného kameňa je určený predovšetkým pre predaj spoločnosti SINON Kft. Správca dane
podľa daňovým subjektom podaných súhrnných výkazov zistil, že tento v období rokov 2006 - 2008
„uskutočňuje“ pravidelné dodávky tovaru do Maďarska. Ako odberatelia tovaru boli uvádzané vyššie
uvedené spoločnosti LOCARE Kft., CERTEL-X Kft. a SINON Kft. Z tohto dôvodu, ako aj na základe
skutočností vyplývajúcich z daňových kontrol iných zdaňovacích období, správca dane preveroval

formou žiadosti o MVI dodanie tovaru do Maďarska, a z toho dôvodu bola kontrola prerušená. Správca
dane zistil fiktívnosť obchodov, s čím sa súd stotožňuje.

Správca dane na základe výsledkov kontroly vydal protokol číslo 602/321/36067/2011/Dub zo dňa
21.03.2011. Výzva na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prejednanie bola splnomocnenému zástupcovi

žalobcu doručená dňa 12.04.2011. Deň na prerokovanie protokolu bol správcom dane vo výzve
stanovený na 08.04.2011, t.j. 4 dni pred tým, ako bola táto výzva prevzatá v zákonnej lehote. Správca
dane prerokoval protokol bez účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu, čo nebolo správne
a preto žalovaný rozhodnutím číslo 222/14731-76785/2011/991050-r zrušil dodatočný platobný výmer
číslo 602/232/48603/2011/Chra zo dňa 11.04.2011.

Správca dane v ďalšom konaní dňa 25.10.2011 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu číslo
602/321/36067/2011/Dub zo dňa 21.03.2011 na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.09.2011 a vydal
dodatočný platobný výmer číslo 602/232/157663/2011/Dub zo dňa 03.11.2011, ktorý bol doručený
zástupcovi žalobcu dňa 25.11.2011. Z uvedeného je zrejmé, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala dlhšie ako stanovuje § 15

ods. 17 zákona o správe daní, ale táto skutočnosť bola zapríčinená aj z dôvodu, že splnomocnený
zástupcažalobcuúmyselnepreberalpísomnostidoručovanépoštouvposlednýchdňochodbernejlehoty
a písomnosti, ktoré sa správca dane pokúšal doručiť svojimi zamestnancami odmietol prevziať. Ani
nedodržanie zákonnej lehoty však nemôže znamenať, že by žalobcovi mal byť priznaný nadmerný
odpočet DPH a z tohto pohľad je napadnuté rozhodnutie zákonné.

Dodatočný platobný výmer číslo 602/232/157663/2011/Dub zo dňa 03.11.2011 bol zrušený rozhodnutím
žalovaného č. 1020502/1/141605/2012/5062-r 1050-r zo dňa 10.05.2012 z dôvodu, že i keď správcadane vykonal rozsiahle dokazovanie a zadovážil rozsiahly dôkazný materiál, nedostatočne ho
vyhodnotil.

Žalobcovi nebolo odopreté právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam pred vydaním protokolu. U žalobcu
správca dane vykonával kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia a bol s ním v dlhodobom kontakte,
bol priebežne oboznamovaný so zisteniami správcu dane, jeho činnosť bola za celé roky rovnaká,
buď nákup tovaru alebo deklarovanie predaja tovaru do MR. Výzva na vyjadrenie sa k protokolu číslo
602/321/36069/2011/Dub zo dňa 21.3.2011 bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa

12.04.2011.Žalobca sa k zisteniam správcu dane mal možnosť vyjadriť a svoje právo aj využil.

K poukazu žalobcu na údaje o urnových žulových pomníkoch treba uviesť, že predmetom kontroly za
zdaňovacieobdobiemáj2009,(aletýkasatoajinýchkontrolovanýchzdaňovacíchobdobí)neboliurnové
žulové pomníky, ale vždy to bol obklad z prírodného kameňa (v zdaňovacom období máj 2009 viď fa
č. 2705200923 z 27.05.2009).

KpredloženémuznaleckéhoposudkuodbornéhosúdnehoaudítoraEvaZeffer,týkajúcehosaodborného
preskúmania nákladných listov CMR, ktoré boli vystavené v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti
spoločnosti žalobcu za rok 2008 (predmetom tejto žaloby je však zdaňovacie obdobie máj 2009), treba
uviesť, že v tomto sa uvádza, že žalobca v roku 2008 uzavrel kúpnopredajné zmluvy s CERTEL-X Kft.

a SINON Kft., a že objednaný a odoslaný tovar bol v zmysle dohôd dodaný nie do sídla kupujúcich, ale
do skladu spoločnosti MIRAMARE NEMZETKÖZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft., BUDAPEST.
Na základe preverovaní správcu dane prostredníctvom MVI bolo maďarskou finančnou správou zistené,
že spoločnosť MIRAMARE Kft. nemala so spoločnosťami SINON Kft. a CERTEL-X Kft. uzavretú zmluvu
oskladovaní,tietospoločnostiboliprekonateľaMIRAMAREKft.neznáme.Tietoinformáciesúpotvrdené

konateľom, nevychádzajú teda z písomných dokladov, z akých čerpala audítorka Eva Zeffer. Podľa
vyhlásenia konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje žiadny priamy kontakt so spoločnosťou
SINON Kft. a CERTEL-X Kft. Prepravy prišli do jeho skladu, no na každom dokumente o uskladnení je
uvedený ako dodávateľ spoločnosť BANED s.r.o. a ako tovar sú uvedené žulové tabule. Podľa
informácií spoločnosti MIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia

s.r.o. Maďarská daňová správa v odpovedi tiež informovala, že prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale
spoločnosť nebola zatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné, že spoločnosť SINON Kft. skutočne
disponovalatovaromnakúpenýmzoSlovenska(dettotakéistézisteniasúospoločnostiCERTEL-XKft.).

Žalobca bol nesporne povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľný obchod tak, ako je

deklarovaný vo faktúre, v tuzemsku prijal a následne ho dodal na územie Maďarska, čo v uvedenom
prípade (a napokon ani v iných prípadoch za iné zdaňovacie obdobia) nebolo preukázané. Skutočné
vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami na Slovensku a v Maďarskej republike
sa nepotvrdilo.

Žalobca bol o všetkých týchto skutočnostiach pravidelne správcom dane informovaný.

K žalobe 2S 81/2013 (január 2009) súd uvádza, že v priebehu výkonu kontroly za toto zdaňovacie
obdobie správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane v celkovej sume 62 543,
25 eur z faktúry č.090120092, DPH vo výške 40 698,- eur a faktúry č. 1400120093, DPH vo výške 21

845,25 eur za nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa od spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. Správca
dane rovnako konštatoval porušenie § 51 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného
zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť.

Na základe výsledkov kontroly správca dane vydal protokol číslo 602/321/55430/2010/Dub zo dňa

27.04.2010, ktorý bol doručený zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu.
Po vyjadrení žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, vyhotovil správca dane dňa 07.06.2010
dodatok č. 1 k protokolu. Nakoľko vo výzve zo dňa 27.04.2010 nebola žalobcovi umožnená lehota
v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní predložiť najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa
doručenia protokolu písomné vyjadrenie k protokolu, bola mu zaslaná nová výzva na vyjadrenie sa k

protokolu listom č. 602/321/72169/2010/Dub zo dňa 27.05.2010, doručená dňa 25.06.2010. Protokol
bol so splnomocneným zástupcom prerokovaný dňa 15.07.2010, o čom bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 602/321/107377/2010/Dub zo dňa 15.07.2010. Správca dane vydal dodatočný
platobný výmer č. 602/232/107890/2009/Mor zo dňa 16.07.2010, ktorý bol rozhodnutím žalovaného č.I/222/17336-109942/2010/991050-r zo dňa 08.12.2010 zrušený z titulu, že je potrebné, aby sa správca
dane dostatočnejšie vysporiadal so zisteniami ohľadne fakturovaného tovaru, prípadne svoje zistenia
doplnil, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch.

Správca dane následne vo vyrubovacom konaní vydal dodatočný platobný výmer č.
9102403/1/312597/2012/Dub zo dňa 01.03.2012, ktorým znížil nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,
XX eur o sumu XX XXX, XX eura na sumu XX,XX eur.

Žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1029076/2012/5062-r zo dňa 11.06.2012 zrušil aj tento dodatočný
platobný výmer z titulu, že správca dane v rozsiahlom dokazovaní, počas ktorého zadovážil rozsiahly
dôkazový materiál, ktorý však v odôvodnení napadnutého dodatočného platobného výmeru dostatočne
nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti.

Správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9102403/5/2593620/2012/Dub zo dňa 18.09.2012,

ktorým znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2009 zo
sumy XX XXX,XX eur o sumu XX XXX,XX eur na sumu XX,XX eur. Žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.
Správcadanepreverovalpožadovanéskutočnostiohľadnezdaniteľnýchobchodovžalobcuaozistených
skutočnostiach oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu, ako aj konateľa spoločnosti, o čom bola
dňa 18.09.2012 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 9102403/5/2592266/2012/Dub. Správca

dane konštatoval, že žalobca, resp. jeho dodávateľ nedostatočne preukázal dopytované skutočnosti,
týkajúce sa jeho obchodných prípadov.

Správca dane preveroval počas daňových kontrol v rokoch 2009-2010 ako aj vo vyrubovacom konaní
prostredníctvom dožiadaní na miestne príslušnom daňovom úrade spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., ako

aj na iných miestne príslušných daňových úradoch relevantné skutočnosti. O spoločnosti DONNER SK,
s.r.o. poskytol DÚ Piešťany informácie, že konateľom spoločnosti je od 31.12.2008 občan Rumunska,
daňový subjekt a jeho splnomocnený zástupca - v jednej osobe je nekontaktný. Daňový subjekt podáva
daňové priznania DPH, v ktorých si uplatňuje len nadmerné odpočty. Daňové priznania sú podávané
na pošte v Bratislave (aj v prípade predchádzajúceho sídla spoločnosti). Daňový subjekt neumožňuje

výkon kontrol, ani v predchádzajúcom sídle spoločnosti (hotelové zariadenie „Patrícia“) sa oprávnená
osoba nezdržiavala a ani nezdržiava - priebežne boli vykonávané miestne zisťovania v sídle spoločnosti
--preberaťpísomnostinaadresesídlanebolniktooprávnený.Písomnostiadresovanésplnomocnenému
zástupcovi do Rumunska sa vracajú správcovi dane neprevzaté.
Správca dane na základe zistení mal oprávnené pochybnosti, že k uskutočneniu zdaniteľných plnení

skutočne prišlo tak, ako sa uvádza v predkladaných faktúrach.

Správcovi dane počas daňových kontrol preverovaných zdaniteľných období rokov 2009 - 2010
bolo žalobcom deklarované, že nakúpený tovar dodáva do Maďarska už uvedeným spoločnostiam.
Ekonomickúexistenciuazmysel(podnikanie)anijednejztýchtospoločnostísavšaknepodarilodokázať.

Samotná „holá“ existencia týchto spoločností, ktoré nevyvíjajú žiadnu ekonomickú činnosť (okrem
zrejmého odčerpávania DPH), celkom určite nestačí.

Správca dane v dobe kontroly považoval za potrebné preveriť, či prijatý tovar bude, resp. bol v
skutočnostipoužitýnadodávkytovarudoMaďarska.Akoužbolouvedené,žiadnytovarneboluvedeným

spoločnostiam do Maďarska v skutočnosti dodaný. Zistenia maďarskej daňovej správy preukázali, že
do skladu spoločnosti MIRAMARE Kft. nebol privezený tovar od žalobcu, resp. tovar vo vlastníctve
maďarských spoločností a tovar, ktorý bol prijatý na sklad v nepatrnom množstve od iného slovenského
dodávateľa, bol vzápätí vyvezený opätovne na Slovensko.

Správca dane nebol ani v tomto konaní nečinný. Odpovede na svoje žiadosti o MVI od maďarskej
daňovej správy dostal v septembri 2009, októbri 2009, decembri 2009 a v máji 2010. Tento teda poslal
dožiadania tak slovenským miestne príslušným správcom dane, ako aj maďarským a čakal na ich
odpovede, ktoré potom v konaní vyhodnotil.
Žalobca vykázal nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX . eur, ktorý pozostával z odpočítania dane

z nákupu obkladu z prírodného kameňa, ktorý bol akože následne dodaný ako tovar oslobodený od
dane podľa § 43 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Žalobca v roku 2009 od januára až do augusta tovar iba nakupoval a tento mal byť predaný ažv septembri 2009. Preto správca dane považoval za potrebné preveriť, či v skutočnosti prijatý tovar
bude použitý na dodávky tovaru. Správca dane teda žiadal žalobcu o oznámenie, aký má zámer s
nakúpenýmtovarom,vakomčasovomhorizontepredpokladápredajtovaru,čisúužznámipotencionálni

odberatelia, či prebiehajú obchodné rokovania a s akými spoločnosťami a zároveň žiadal predložiť
listinné dôkazy z rokovaní, kúpne zmluvy, prípadne objednávky tovaru. V odpovedi žalobca uviedol, že
predpokladá predaj kameňa do Maďarska, prípadne do Švédska a Nórska ešte v roku 2009, ďalej že
prebiehajú rokovania s viacerými spoločnosťami, o výsledkoch bude môcť správcu dane informovať až
po zmluvnom uzavretí obchodných vzťahov. Správcovi dane následne predložil kúpnu zmluvu zo dňa

12.01.2009 so spoločnosťou SINON, Kft. Žiadne iné zmluvy neboli správcovi dane predložené a neboli
uvedené žiadne konkrétne spoločnosti, s ktorými podľa vyjadrenia žalobcu bolo rokované.
Kúpna zmluva bola predložená v slovenskej aj v anglickej verzii. V anglickej verzii nebolo uvedené
správne IČO a IČ DPH spoločnosti Tex-Press Slovakia, s.r.o. Uvedené IČO IČ DPH patrilo spoločnosti
BUSSINES METAL SLOVAKIA, s.r.o. Žalobca má pridelené IČO: 35872331 a IČ DPH: SK 2021776207
a na zmluve bolo uvedené IČO: 35804866 a IČ DPH: SK 2020235657, ktoré patria spoločnosti

BUSSINES METAL SLOVAKIA, s.r.o. Za spoločnosť SINON Kft. v kúpnej zmluve nie je uvedená osoba,
ktorá spoločnosť zastupovala pri uzatváraní zmluvy. Správca dane vyzval žalobcu, aby uviedol meno
osoby, ktorá zastupovala spoločnosť SINON Kft., na čo bolo oznámené, že kúpnu zmluvu podpísal
konateľspoločnostip.KovácsCsabaIstván.Týmtopoukazovalsprávcadanenanedbalýprístupžalobcu
k vystavovaniu dokladov predkladaných ku kontrole a tiež na skutočnosť, že konateľ spoločnosti SINON

Kft. uzatváral obchody a podpisoval zmluvy, ale so správcom dane vôbec nespolupracoval a daňové
povinnosti si neplnil, ako je vyššie uvedené.

Nakoľko teda nakúpený tovar mal byť v zdaňovacom období september 2009 dodaný do Maďarska,
správca dane preveroval formou žiadosti o MVI toto dodanie a z toho dôvodu bola kontrola prerušená,

pričom počas tohto prerušenia lehoty neplynuli.
Za zdaňovacie obdobie január 2009, (ale týka sa to aj iných kontrolovaných zdaňovacích období) neboli
predmetom kontroly urnové žulové pomníky, vždy to bol obklad z prírodného kameňa (v zdaňovacom
období január 2009 viď fa č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX a fa č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX).

V znaleckom posudku odborného súdneho audítora Eva Zeffer, týkajúceho sa odborného preskúmania
nákladných listov CMR, ktoré boli vystavené v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti žalobcu za
rok 2008 (predmetom tejto žaloby je však zdaňovacie obdobie január 2009), sa uvádza, že žalobca v
roku 2008 uzavrel Kúpnopredajné zmluvy s predávajúcimi CERTEL-X Kft. a SINON Kft., že objednaný a
odoslanýtovarbolvzmysledohôddodanýniedosídlakupujúcich,aledoskladuspoločnostiMIRAMARE

NEMZETKÖZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft. K uvedenému sa už súd vyjadril vyššie.
Je všeobecne známou skutočnosťou, že už predchádzajúci zákon o dani z pridanej hodnoty č.
289/1995 Z.z. bol prijímaný za situácie aproximácie právnych predpisov Slovenskej republiky s právom
Európskych spoločenstiev a to na základe čl. 69 a 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi
Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane

druhej.

V predmetnom spore bol aplikovaný zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1. mája 2004, t.j. v ten istý deň ako nadobudla platnosť Zmluva o pristúpení SR a ostatných
štátov k Európskej únii.

Nie je sporné, že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty bol prijímaný práve v súvislosti so
vstupom SR do EÚ a za účelom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ
(v zásade smerníc ES, najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS), na ktorú odkazuje § 86 v spojení s
prílohou č. 6 (zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie).

Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v Európskej únii
s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred
slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok Súdneho dvora
EÚ 6/64, Costa v. ENEL, Zb.s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

Pokiaľ ide o smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2007 (čl. 413 smernice), avšak podľa
ust. 412 smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správneopatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 ods. 3, článkom 44, článkom 59 ods. 1 a článkom
399 a prílohou III bod 18 najneskôr do 1. januára 2008.

Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o
eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie
jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu
na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Vnútroštátne ustanovenia
je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom v súlade so smernicou v zásade až po uplynutí

transpozičnej lehoty smernice (Adeneler, C-212/04, 4.7.2006, Zb. s. I-6057, body 115 a 116) teda pri
predmetnej smernici od 1. 1. 2008.

Pokiaľ ide o použitie priameho účinku (priama aplikácia) ustanovení smernice, ktorá prichádza do
úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho
ustanovenia nie je možný (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ Connect Austria, C-462/99

22.5.2003, Zb. s. I-5197, bod 40), platí rovnako, že súd je povinný ho aplikovať len v tom prípade, ak
okremsplneniaďalšíchdvochpodmienok,transpozičnálehotasmerniceužuplynula(rozsudokSúdneho
dvora EÚ Rieser Internationale Transporte, C-157/02, 5.2.2004, Zb. s. I-1477, bod 67).

Preúplnosťtrebauviesť,ževosvetlejudikatúrySúdnehodvoraEÚtrebakaždýjedenprípadposudzovať

individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že
žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil.

Smernica 2006/112 v súlade so svojimi článkami 411 a 413 teda zrušila a nahradila od 1. januára 2007
právnu úpravu Únie v oblasti DPH, a to najmä šiestu smernicu. Podľa odôvodnení 1 a 3 smernice

2006/112 bolo prepracovanie šiestej smernice nevyhnutné v záujme prezentovania všetkých ustanovení
uplatniteľných jasným a prehľadným spôsobom v zmenenej štruktúre a znení bez toho, aby sa
podstatne zmenil jej obsah. Ustanovenia smernice 2006/112 sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi
ustanoveniami šiestej smernice.

Článok 273 smernice 2006/112, ktorý obsahuje v podstate zhodné ustanovenia ako tie, ktoré sú
uvedené v článku 22 ods. 8 šiestej smernice, v znení vyplývajúcom z článku 28h poslednej uvedenej
smernice stanovuje: „Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na
riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku
rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami

uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti
nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. Možnosť
ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých,
ktoré sú stanovené v kapitole 3“.

Aj v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ
uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je
cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R,
C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor
EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim

spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.
s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží
vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body
33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).

Podľa judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od
nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či
ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť
týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri

rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51).

Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti nadaňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s.
I-7797,body65a68;NettoSupermarkt,bod24,akoajz21.decembra2011,VlaamseOliemaatschappij,
C-499/10, bod 25).

Navyše v súlade s článkom 273 prvým odsekom smernice 2006/112 členské štáty môžu uložiť iné
povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho
výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.

Napriektomu,žetietoustanoveniapriznávajúčlenskýmštátomurčitúmieruvoľnejúvahy(pozrirozsudok
z 26. januára 2012, Kraft Foods Polska, C-588/10, bod 23), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku
uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené
v kapitole 3 s názvom „Fakturácia“ hlavy XI s názvom „Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých
nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku 226.

Okrem toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku 273 smernice 2006/112
s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec
toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý
systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú
zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Gabalfrisa a i., bod 52; Halifax a

i., bod 92; z 21. októbra 2010, Nidera Handelscompagnie, C-385/09, bod 49, ako aj Dankowski, bod 37).

V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na
zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených,
dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania

neutrality DPH. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom
zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie
zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením
neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so
zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo

každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby
a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu,
pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého
tovarubolaalebonebolazaplatenádoštátnejpokladnice,nemávplyvnaprávoplatiteľadanenaodpočet
DPH zaplatenej na vstupe.

Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,
ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,
na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,
pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné
bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol
zabezpečiť. Žalobca má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom
požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky NS SR a SD

EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho
dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola
spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ
deklarovaného zdaniteľného plnenia.Z obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. augusta 2010 napríklad vyplýva, že
v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový

subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú
pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania
nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.
Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých
patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil

záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom
uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu
nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa Commissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných
danívSpojenomkráľovstve)podvodmitypu„kolotoč“.Súdnydvorvychádzalzpredpokladu,žepríslušné
daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných
plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z

predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené
vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali
reálnych zdaniteľných obchodov.

Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená samotná existencia tovaru, ktorý

mal byť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca
pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Takýto obchod,
o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu
podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na
zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými

zúčastnenýmičlánkamiobchodnéhoreťazca.Zobsahunapádanýchrozhodnutínevyplýva,žebyorgány
daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového
subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci
dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení
obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že

bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet
takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť
pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť
žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k
ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť

svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že
uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s
klientmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov
s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi

zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.
Žalobca však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných
odpočtoch DPH.
Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia
dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno
konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru,
a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí

dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne
vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,
že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej
zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne
v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými
od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar
bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda
s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobomskontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar,
ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí
žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o

nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany
daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo
nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.

Žalovaný správne uviedol, že tvrdenia vyplývajúce z reálnych zistení je potrebné chápať nie v tom

zmysle, že správca dane, prípadne legislatíva, bráni žalobcovi nákup tovaru v pomerne veľkých
množstvách, ale v tom zmysle, že bráni k uplatneniu nadmerného odpočtu, ak je dôvodom podvod vo
vzťahu k samotnej DPH bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech alebo nie.

Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s
prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to

v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti
každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie
v tej ktorej veci. Pokiaľ sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže
nespomenúť zistenia Inštitútu finančnej politiky MF SR, podľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu
dlhodobo nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok vysokých daňových únikov. Najväčší podiel na

objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na Slovensku majú karuselové podvody. Spoločným
menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú
sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie
odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácii
podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH.

Samozrejme aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho
spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé
rozhodovanie vo veci.

Záverom treba spomenúť existenciu rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/66/2011-63 zo dňa

14. februára 2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, v ktorých je
riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom.

Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového
konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali

riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených
dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade
so zákonom a preto súd žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.