Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200205
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2014200205.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. O., Z., proti žalovanému: Okresný úrad
Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
oznámenia žalovaného č. OU-TT-OOP4-2014/00184 zo dňa 26. februára 2014, konajúc o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/16/2014-19 zo dňa 26. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/16/2014-19 zo dňa 26.

júna 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na Krajskom súde v Trnave pod
sp.zn.20S/16/2014podľa§250dods.3Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„O.s.p.“)zdôvodu,že

napadnuté písomné oznámenie žalovaného nemožno považovať za rozhodnutie ako výsledok určitého
postupu správneho orgánu tak, ako to má na zreteli § 244 ods. 3 O.s.p., ktoré by malo za následok
vznik, zmenu alebo zánik určitého právneho vzťahu, alebo ktorým by mohli byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania
zákonnosti písomnosti žalovaného, ktorá má len informatívny charakter a v zmysle § 47 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny

poriadok“) nespĺňa znaky rozhodnutia, pretože jej vydaniu ani nepredchádzal postup podľa § 18 a nasl.
Správneho poriadku (začatie správneho konania).

Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním, v ktorom navrhol, aby ho odvolací súd
zrušil a prikázal prvostupňovému súdu vo veci ďalej konať. Namietal, že podstata žaloby spočíva v
porušení základných práv žalobcu namietaným postupom, resp. rozhodnutím správneho orgánu vo veci

priestupku. Poukázal na ustanovenia Ústavy SR a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a
na zásadu denegatio iustitie. Postupom súdu prvého stupňa mu podľa jeho názoru bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu je odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa zmätočné,
keďže žalobe predchádzalo správne konanie, keď krajský súd sám v prvej žalobe vedenej pod sp. zn.
14S/144/2008 rozsudkom zrušil rozhodnutie správneho orgánu a uložil mu povinnosť vysporiadať sa
s argumentmi obvineného a naplniť tak zásady spravodlivého procesu. V tejto súvislosti poukázal aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/361/2009. Uviedol, že v posudzovanej veci existuje
povinnosť všeobecných súdov a správnych orgánov interpretovať jednotlivé ustanovenia právnych
predpisov z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd. Druhou
vetou čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa zaručuje právo na prístup k súdu vo vzťahu k preskúmaniu každého
rozhodnutia každého orgánu verejnej správy, ak ide o rozhodnutie týkajúce sa základného práva alebo
slobody. Poukázal aj na to, že predvídateľnosť postupu štátnych orgánov je jedným zo základných

atribútov právneho štátu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup
pri konaní a rozhodovaní. Ďalej uviedol, že súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vzmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Riadne odôvodnenie
rozhodnutia je zároveň aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a že je objektívne
preskúmateľný. Vzhľadom na argumenty uvedené v podanom odvolaní má žalobca za to, že krajský

súd nemal konanie zastaviť. Žalobca ďalej v podanom odvolaní popísal skutkový stav predmetnej veci.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského
súdu potvrdil. Zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v liste „Vyjadrenie k žalobe“ zo dňa
03.06.2014, pričom sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Trnave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.

Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju

podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu vyplýva, že žalobca žiadal o preskúmanie zákonnosti písomného stanoviska žalovaného k
návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku.
Táto písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za
následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobca ani v podanej

žalobe ani v odvolaní neuviedol, čím konkrétne predmetné stanovisko žalovaného spôsobilo vznik,
zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo dotknuté. Senát odvolacieho
súdu uvádza, že po vyhotovení predmetného stanoviska ostali práva a povinnosti žalobcu rovnaké ako
predjehovyhotovením.Navyšepodaniespojenésprieskumomrozhodnutiavmimoodvolacomkonaní(§
65 a nasl. Správneho poriadku) nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale

je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie tohto konania.
K uvedenému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011,
3Sžf/75/2014 zo dňa 01.07.2015.

Tiež je potrebné poukázať na judikát publikovaný pod č. R 51/1995: „Vyrozumenie podávateľa podnetu

o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa §
65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), je len oznámením, ktoré nepodlieha
preskúmaniu súdom v správnom súdnictve.“Správne preto postupoval krajský súd, ak zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na to,
že predmetom konania nebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha
súdnemu prieskumu, odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie súdu prvého stupňa o

zastavení konania potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov zo
zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.