Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010088
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5415010088.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 01.12.2015 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. K., nar. XX.XX.XXXX v T., bytom D., miestna časť D.- Č.. XXX
je vinný, že

v D. a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 16.11.2008 do 01.12.2015, si ako rodič neplnil riadne
a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči jeho dcéram F. K.Š., nar. XX.XX.XXXX a P. K., nar.
XX.XX.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol v žalovanom období
určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2P/103/2005 zo dňa 22.03.2006 sumou 1.500,-
Sk (49,80 €) mesačne voči dcére F. a sumou 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne voči dcére P., vždy do
každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí A. F.Š., nar. XX.XX.XXXX, keď zaplatil výživné
splatné v žalovanom období len sčasti, a to dňa 22.10.2009 sumu 2.243,88 Kč (86,58 €), dňa 20.11.2009

sumu 4.000,- Kč (154,52 €), dňa 22.12.2009 sumu 4.000,- Kč (152,29 €), dňa 07.09.2010 sumu 200,- €,
dňa 25.03.2011 sumu 250,- €, dňa 08.06.2011 sumu 20,- €, dňa 13.07.2011 sumu 20,- €, dňa 21.07.2011
sumu 30,- €, dňa 25.08.2011 sumu 62,52 €, dňa 09.05.2014 sumu 30,02 €, dňa 11.12.2014 sumu 54,- €
a dňa 10.04.2015 sumu 53,33 € a takto konal napriek tomu, že v období od 01.03.2007 do 26.03.2010
bol zamestnaný v Č.Z. T., kde mal pravidelný príjem, avšak pracovný pomer bol s ním okamžite zrušený
pre opakované porušenie pracovnej disciplíny, od 28.07.2010 do 23.09.2014 bol evidovaný na úrade

práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom poberal podporu v nezamestnanosti, avšak dňa 24.09.2014
bol z evidencie vyradený pre tzv. nespoluprácu, ďalej bol zamestnaný v období mesiacov apríl, máj,
november, december 2013 a od februára 2014 do januára 2015 ako brigádnik vo firme Y., B..T..Y.. a
od 01.08.2015 je opäť zamestnaný vo firme E.-E., B..T..Y.., v dôsledku čoho mu v žalovanom období
vznikol dlh na výživnom voči dcére F. vo výške 3.564,02 € a voči dcére P. vo výške 2.376,06 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138
písm. b) Tr. zák.,
a za to mu súd

ukladá
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere
tridsať mesiacov.
Súd podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Súd podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky.
Súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikazuje obžalovanému v skúšobnej dobe:

- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie- zaplatiť dlhované výživné voči dcére F. vo výške 3.564,02 € a voči dcére P. vo výške 2.376,06 €
- riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči dcére F. a voči dcére P..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 30.04.2015 obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 11.08.2015 (č.l. 222), 01.10.2015 (č.l.
270), 03.11.2015 (č.l. 301) a dňa 01.12.2015 (č.l. 319) dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 271) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 26, 29),
kedy tvrdil, že výživné voči svojim dvom dcéram v žalovanom období neplatil riadne a včas, pretože

nemal dostatok finančných prostriedkov. O prácu na V. vo firme B. B. prišiel kvôli okamžitej výpovedi
zo strany zamestnávateľa kvôli absencii obžalovaného. V skutočnosti však išlo len o nedorozumenie,
čo zamestnávateľ dodatočne aj uznal. Potom sa zaevidoval na úrade práce, kde bol evidovaný až do
septembra 2014, kedy bol vyradený, ale mu nie je známy dôvod. Už počas evidencie na úrade práce bol
obžalovaný zamestnaný ako brigádnik vo firme Y., ale od januára 2015 už viac nemali prácu pre neho.

Od augusta 2015 už pracuje vo firme E. Č.. Výživné voči dcéram neplatí ani teraz, keď je zamestnaný,
lebo zo mzdy musí uhrádzať iné výdavky a dlhy. Obžalovaný predložil doklady o vykonaných úhradách
výživného tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, vrátane úhrady zo dňa 01.12.2015 vo výške
85,- € (č.l. 318).
Svedkyňa A. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 301) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.

40), kedy potvrdila, že bola priateľkou obžalovaného, avšak neboli manželia. Ich spoločné deti najskôr
vychovávali spolu, ale v r. 2005 sa rozišli. Deti boli zverené do jej starostlivosti a ona sa spolu s nimi
následne odsťahovala do Č., kde aj žije. Potvrdila, že od obžalovaného prijala peniaze na úhradu
výživného tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a predložila výpisy zo svojho účtu o
prijatých úhradách. Obžalovaný žiadnym iným spôsobom nepomáhal so zabezpečovaním výchovy a

výživy ich dcér. Neuhradil ani dlh na výživnom za predchádzajúce obdobie.
SvedokQ.K.vprípravnomkonaní(č.l.32)potvrdil,žeobžalovanýjejehosynomabývasnímvspoločnej
domácnosti. Obžalovaný mu prispieva na úhradu elektriny 23,- € mesačne. Okrem toho mu pomáha v
domácnosti. Jeho dcéry niekedy prídu na pár dní cez prázdniny, ale vtedy sa zdržiavajú v domácnosti
sestier obžalovaného. S obžalovaným sa vôbec nestretávajú a nekomunikujú spolu.

Svedkyňa Ing. K. X.Á. na hlavnom pojednávaní (č.l. 319) ako zamestnankyňa úradu práce potvrdila,
že obžalovaný bol jej klientom do septembra 2014. Vtedy bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie
vyradený, pretože neprišiel na určený termín pohovoru.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/103/2005 bolo preukázané, že obžalovaný

je otcom obidvoch detí, pričom tieto boli na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa
22.03.2006zverenédoosobnejstarostlivostimatky,zatiaľčoobžalovanémubolaurčenápovinnosťplatiť
výživné tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku a to počnúc od 01.03.2005. Zároveň bol týmto
rozsudkom upravený aj styk obžalovaného s deťmi.
Zdokladovoúhradách(prílohováobálka+č.l.66-71)malsúdpreukázanéjednotlivéúhradyrealizované

obžalovaným. Z výpisov z účtu matky detí (č.l. 54 - 65, 236 - 239, 242 - 265) mal súd preukázané prijatie
jednotlivých úhrad výživného od obžalovaného na účet matky detí. Z dokladu o úhrade vykonanej dňa
01.12.2015 z č.l. 318 mal súd preukázané, že obžalovaný vykonal úhradu výživného vo výške 85,- €,
avšak keďže išlo o úhradu realizovanú do zahraničia je zjavné, že v deň vyhlásenia rozsudku nebola
táto úhrada daná do dispozície matky detí, a preto ju nebolo možné zohľadniť ako úhradu výživného.

Súd na túto úhradu samozrejme prihliadne pri skúmaní výšku dlhu na výživnom v budúcnosti.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9T/3/2008 mal súd preukázané, že obžalovaný
bol pre neplatenie výživného trestne stíhaný, pretože neplatil výživné voči týmto jeho dvom dcéram, ani
v období od 01.03.2005 do 15.11.2008. Za toto obdobie mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.126,25
€. Odsúdenie v tejto veci je však už zahladené.

Z pripojeného spisu vedeného na ÚPSVR Dolný Kubín ohľadom evidencie obžalovaného, v spojení
so správami úradu práce (č.l. 83 - 106) mal súd preukázané, že obžalovaný bol evidovaný medzi
uchádzačmi o zamestnanie v období od 28.07.2010 a evidovaný tam bol až do 24.09.2014. Vtedy bol z
evidencie vyradený pre nespoluprácu, keďže neprišiel na určený termín pohovoru. Počas doby trvania
evidencie poberal dávky v hmotnej núdzi.Z lustrácie a správ Sociálnej poisťovne (č.l. 115 - 122, 289 - 293), v spojení so správami od
zamestnávateľov (č.l. 126 - 167, 269, 233), mal súd preukázané, že obžalovaný bol v žalovanom období
zamestnaný tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku. Z výpisu zo Živnostenského registra SR (č.l.

79, 295), v spojení so správou Okresného úradu Dolný Kubín (č.l. 308 - 312), je preukázané,
že obžalovaný je naďalej evidovaný ako živnostník.
Z lustrácií ohľadom povesti obžalovaného (č.l. 283 - 294) bolo preukázané, že obžalovaný okrem
zahladených odsúdení nemá evidované iné odsúdenia. V súčasnosti voči nemu neprebieha iné trestné
konanie a okrem dopravných priestupkov nie sú evidované iné porušenia zákona.

Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného voči jeho dvom dcéram vyplýva priamo zo zákona (§
62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z.). Jeho otcovstvo je preukázané podľa rodných listov detí (podľa spisu
sp.zn. 2P/103/2005). Obžalovaný svoje otcovstvo k deťom ani nepopieral.
Výška jeho vyživovacej povinnosti k deťom bola v danom období určená rozhodnutím Okresného súdu

Dolný Kubín vo veci sp.zn. 2P/103/2005 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Hoci súd
nebol teraz viazaný výškou vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom v tzv. civilnej veci (§ 7 ods. 1
Tr. por.), dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal súd spoľahlivo preukázané, že takto
určená výška vyživovacej povinnosti v žalovanom období zodpovedala schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom obžalovaného.

Súd pritom prihliadal na ustanovenia § 62 a § 63 Zákona o rodine, z ktorých vyplývajú okrem iného
tieto závery:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť
- dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov

- rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa
- rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať

ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
- pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
VychádzajúcztýchtoustanoveníZákonaorodinesúdkonštatuje,žeobžalovanýbolvžalovanomobdobí
schopný (pri riadnom plnení si svojich povinností) platiť výživné voči dcéram v takej výške, ako mu bolo
určené pred cca 10 rokmi v občianskom súdnom konaní. Neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mu znemožňovali plniť si túto rodičovskú povinnosť voči obidvom dcéram v súdom určenom

rozsahu. Len v dôsledku dlhodobo nesprávne nastavených priorít spôsobu života obžalovaného došlo
k jeho omeškaniu s platením výživného.
Pri hodnotení majetkových pomerov obžalovaného a jeho detí súd vychádzal z listinných dôkazov,
ktoré boli zhromaždené v pripojenom v spise sp.zn. 2P/103/2005, vrátane dôkazov zhromaždených v
prebiehajúcom trestnom konaní. Obžalovaný teda pokračoval v neplnení si vyživovacej povinnosti aj

po predchádzajúcom odsúdení vo veci sp. zn. 9T/3/2008. Obžalovaný túto skutočnosť ani nepopieral,
akurát svoje konanie obhajoval poukazovaním na zlú finančnú situáciu. Jeho obhajoba v tomto smere
však neobstojí. Obžalovaný nie je poberateľom invalidného dôchodku. V trestnom konaní nebola
preukázaná existencia žiadnych telesných obmedzení, ktoré by mu objektívne bránili vo vykonávaní
fyzickej práce, čo napokon aj sám potvrdil (č.l. 29).

V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ u obžalovaného nastala ťažšia finančná situácia, bol ako rodič
povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovzniknutým okolnostiam a tento primerane znížiť,
a to až na úroveň pokrytia iba svojich objektívnych základných životných potrieb. Ak svoj štandard zni-
žovať nechcel, mal zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohod-
notenie bude postačovať na zabezpečenie potrieb všetkých na neho odkázaných osôb.

Tu treba poukázať na skutočnosť, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom neplnil
dlhodobo (viď pripoj. spis 9T/3/2008), t.j. bol v tomto smere nečinný aj v období tzv. hospodárskeho
rastu, kedy bol dostatok pracovných príležitostí pre každého človeka, ktorý môže a chce pracovať.
Z jeho strany teda nejde o chvíľkové neplatenie výživného spôsobené či už práceneschopnosťoualebo nevyhnutnou a neodkladnou úhradou neočakávaných výdavkov, ale ide o dlhodobú nečinnosť
obžalovaného. Starostlivosť o jeho deti v celom rozsahu prevzala na seba ich matka.
Obžalovaný nepopieral, že v žalovanom období mal príjem, či už z riadneho zamestnania alebo z brigád,

ale svojim deťom napriek tomu neposielal riadne a včas peniaze na úhradu bežného, či zameškaného
výživného. Ani prebiehajúce trestné konanie ho neprimälo zásadne zmeniť svoje správanie a hierarchiu
svojich priorít. Nemožno akceptovať obhajobu obžalovaného, ktorý poukazoval na výšku výdavkov
a splatných záväzkov. Obžalovaný totiž nijako nepreukázal existenciu takých záväzkov, ale najmä
nepreukázal ich nevyhnutnosť a neodkladnosť.

Ohľadom rozsahu zavineného konania obžalovaného, t.j. výšky dlhovaného výživného, súd vychádzal
z vyjadrení obžalovaného a matky detí, ktorí zhodne potvrdili kedy a v akej výške obžalovaný realizoval
úhrady výživného. Ich vyjadrenia sú riadne podložené výpismi z účtu matky detí, v spojení s dokladmi
o úhradách, ktoré predložil súdu obžalovaný. Obžalovaný napokon ani nerozporoval výšku a počet
jednotlivých úrad oproti zoznamu uvedenému v skutkovej vete rozsudku. Ohľadom výšky jednotlivých
úhrad súd vychádzal z aktuálneho kurzu českej koruny voči euru podľa archívnej databázy NBS.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/3/2008 je preukázané, že za obdobie
od 01.03.2005 do 15.11.2008 vznikol obžalovanému dlh na výživnom vo výške 1.126,25 €. Úhrady
výživného realizované po tomto právoplatnom odsúdení boli teda najskôr použité na úhrady „starého“
splatného dlhu na výživnom a až následne na úhradu tzv. bežného výživného.
Súd neprihliadal ani na čiastočnú úhradu výživného vykonanú v deň vyhlásenia rozsudku (č.l. 318),

keďže táto úhrada nebola do vyhlásenia rozsudku v dispozícii jeho detí, resp. ich matky. Predložením
originálov dokladov o jednotlivých úhradách sa podarilo odstrániť aj zdanlivý rozpor ohľadom dvoch
úhrad chybne uvedených v podanej obžalobe (úhrada zo dňa 31.08.2011 vo výške 4.883,80 Kč a úhrada
zo dňa 25.08.2011 vo výške 1.500,- Kč), keďže sa ukázalo, že takéto úhrady neboli realizované. Išlo
len o duplicitné označenie tých istých úhrad (raz podľa údajov odosielateľa platby (obžalovaného) a raz

podľa údajov od prijímateľa platby (matka detí).
Súd následne upravil opis žalovaného skutku oproti podanej obžalobe tak, aby tento zodpovedal
preukázanému rozsahu protiprávneho konania, prihliadajúc pritom na to, aby totožnosť skutku zostala
zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Súd upravil celkovú výšku dlhu obžalovaného tak, aby táto
zodpovedala vyššie uvedenej analýze jednotlivých úhrad výživného a tiež tak, aby táto zodpovedala

aktuálnemu stavu. V podanej obžalobe totiž prokurátor vychádzal z údajov platných ku dňu podania
obžaloby, zatiaľ čo pre súd bol rozhodujúci stav ku dňu vyhlásenia rozsudku, keďže išlo o tzv. neuzavretý
skutok. Súd zároveň ohraničil obdobie páchania žalovaného skutku dňom vyhlásenia rozsudku.
Takéto dlhodobé konanie (nečinnosť) obžalovaného súd právne kvalifikoval ako prečin „Zanedbanie
povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. Jeho

viacročné konanie súd vyhodnotil ako úmyselné, keďže obžalovaný bol minimálne uzrozumený s tým, že
neplnením vyživovacej povinnosti bude priamo dotknutý záujem jeho dvoch detí (§ 15 písm. b) Tr. zák.).
Súd teda akceptoval prokurátorom navrhovanú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, keďže
obžalovaný takto konal závažnejším spôsobom - po dlhší čas (rozh. KS Žilina č. Jtk-1/12-II). V danom
prípade je zrejmé, že u obžalovaného nejde o ojedinelý exces v jeho správaní, o chvíľkové zanedbanie

si jeho rodičovských povinností, ale ide o dlhodobo sa opakujúce zavinené konanie obžalovaného.
Obžalovaný ničím reálne nepreukázal snahu o zmenu svojho doterajšieho spôsobu života, či postoja k
plneniu si základnej rodičovskej povinnosti.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností.
Vzhľadom na neexistenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
osobitne neupravoval trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (1 až 5 rokov) a uložil
obžalovanému trest v prvej polovici trestnej sadzby.
Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil nad obžalovaným probačný

dohľad. Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal,
že je schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život. Podmienečnému odloženiu uloženého trestu
odňatia slobody nebráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., hoci odsúdený páchal tento trestný čin o.i.
aj počas plynutia skúšobnej doby vo veci sp. zn. 9T/3/2008. Toto predchádzajúce odsúdenie je už totiž
zahladené. Ak by sa malo na také rozhodnutie prihliadať, zákon by to jasne uvádzal tak, ako je to

výslovne uvedené napr. v ustanovení § 61 ods. 7 Tr. zák. Rozširujúci výklad v neprospech páchateľa
je vylúčený.
Pre zvýšenie účinku podmienečného odsúdenia súd uložil obžalovanému aj povinnosti, ktoré by mali
eliminovať jeho doterajšiu nečinnosť a primäť ho k pozitívnej zmene v jeho správaní. Pri špecifikáciiuložených povinností súd nebol obmedzený výpočtom uvedeným v § 51 ods. 4 Tr. zák., ktorý je len
demonštratívny (obdobne NS ČR č. 8 Tdo 1032/2011, č. 8 Tdo 174/2014).
Plnenie súbežne uložených povinností ohľadom riadneho platenia výživného a splatenia dlhovaného

výživného bude priebežne kontrolovať probačný a mediačný úradník. Hrozba možného výkonu trestu
odňatia slobody, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami, by mala byť pre obžalovaného
dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich
rodičovských povinností.
Ak by sa po skončení skúšobnej doby (alebo počas nej) predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené

povinnosti neplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene
uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len obžalovaný teda
môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia
slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia
aj bez jeho reálneho výkonu.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.