Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011788
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011788.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov
senátuJUDr.JozefaJaníkaaJUDr.PetraTóthavtrestnejveciprotiodsúdenémuS.E.,nar.XX.XX.XXXX
v G., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 4Pp/147/2015-11 zo dňa 16.12.2015 a na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 01. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného S. E.

z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 4Pp/147/2015 zo dňa 16.12.2015 podľa § 415
ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1 písm. b), ods.2 Trestného zákona zamietol
návrh odsúdeného S. E. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.: 2T/171/2007 zo dňa 11.09.2014 pre prečin
neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1, ods.2 písm. c) Tr. zákona a
iné, v trvaní 10 rokov.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený. Sťažnosť bližšie zdôvodnil tým, že hodnotenie ÚVTOS nie je objektívne, pretože sa netýkalo
celkového výkonu trestu od 15.08.2006 do 06.02.2014, z ktorého bol prepustený na slobodu. Ihneď sa
zamestnal a viedol riadny život. V jeho prípade štát umelo vytvára recidívu. Viacerí členovia jeho rodiny
zomreli.

Krajskýsúdnaneverejnomzasadnutínazákladepodanejsťažnostipodľa§192ods.1Tr.por.preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín napadnutým unesením zamietol návrh

odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, tak ako je vyššie uvedené.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že u odsúdeného nebola splnená
materiálna požiadavka na podmienečné prepustenie v tom smere, že preukázal polepšenie a že od neho
možno očakávať v budúcnosti vedenie riadneho života a to vzhľadom na záver hodnotenia, v ktorom
riaditeľ ÚVTOS neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného.

Podľa § 66 Tr. zákona:(1) Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením
svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody.

(2) Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu
odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 415 Tr. poriadku:

(1) O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora,
riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest
vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí

jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal
predčasne.

(2) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže

rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda
senátu.

(3) O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

Zo spisového materiálu vyplynulo, že odsúdený začal trest vykonávať dňom 02.08.2014 a jeho koniec je
určený na 11.02.2017. Lehotu na podmienečné prepustenie splnil 11.10.2013. Správanie a vystupovanie
odsúdeného je aktuálne na požadovanej úrovni. Do práce je aktuálne zaradený, pracovná morálka je
dobrá. Bol 1 krát odmenený, disciplinárny trest nemá vykázaný. Dosiaľ bol 6 krát súdne trestaný.
Odsúdený len čiastočne plní program zaobchádzania. Resocializačná prognóza je nepriaznivá z dôvodu

vysokého rizika sociálneho zlyhania. Len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a riaditeľ ústavu prepustenie neodporúča.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenia totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za

dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je

nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné
prepustenie a prepustenie neodporúča ani riaditeľ ústavu. Možno skonštatovať, že doterajším výkonom
trestu odňatia slobody nepreukázal, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.Riziko recidívy je u odsúdeného vysoké. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že odsúdený bol dosiaľ
6 krát súdne trestaný pre zväčša násilnú trestnú činnosť a opakovane bol i vo výkone trestu odňatia
slobody. V minulosti bol dokonca podmienečne prepustený a hoci sa osvedčil, opakovane sa dopustil

ďalšej trestnej činnosti.

Sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti potom naozaj nezostáva nič iné len konštatovať, že odsúdený,
i keď mu nemožno uprieť snahu, dosiaľ dostatočným spôsobom nepreukázal polepšenie a zatiaľ ešte
nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom
náležite a fundovane zdôvodnil.

Ak odsúdený namieta, že hodnotenie ÚVTOS nebolo objektívne a je z neho umelo vytváraný recidivista,

tak krajský súd existenciu týchto ním uvádzaných okolností nezistil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.