Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107204240
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5107204240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: F.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, v zastúpení právne JUDr. Ladislav Potocký, advokát s miestom
výkonu činnosti W. XX, XXX XX E., proti odporcovi: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. XXX/X, XXX
XX G. nad O., v zastúpení právne Mgr. Richard Karkó, advokát s miestom výkonu činnosti M. na M.
XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 4.979,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/36/2007- 115 zo dňa 06.09.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu

zaplatenia sumy 4.979.09 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % z tejto sumy od 1.6.1998
do zaplatenia titulom náhrady škody (§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľtvrdil,žetátoškodamuvzniklavobdobíod01.06.1998do22.022012,keďodporcainapriek
písomnej výzve mu neumožnil užívať spoločné motorové vozidlo (v podielovom spoluvlastníctve každý
z účastníkov po 1/2), zamedzil mu uplatňovať si právo plynúce z podielového spoluvlastníctva. Musel od
01.06.1998 zabezpečovať prepravu nákladu, materiálu na stavbu a rôzneho vybavenia prostredníctvom
iných dopravcov, prípadne iným spôsobom, iným prepravcom, za ich služby musel uhrádzať finančnú

náhradu. Napokon musel si zakúpiť nákladné motorové vozidlo Avia, rok výroby 1979 za kúpnu cenu
okolo 37.000,- Sk. Škoda mu vznikla v období od 01.06.1998 vo výške odhadovanej ním v sume 30,36
Eur (905,- Sk) mesačne až do dňa zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, peňažný nárok navrhovateľa neuznal ani do dôvodu ani
do výšky.

Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci boli podieloví spoluvlastníci ( obaja v podiele
o veľkosti 1) motorového vozidla značky Avia - A 31.1L, EČ: ZAB 77 40, výrobné číslo karosérie
TNAA 31 LN008740, výrobné č. motora 1329209024. Ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému
motorovému vozidlo bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 6C/283/2002-251 zo dňa
19.12.2006 (právoplatne 22.02.2012), motorové vozidlo súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu,
ktorého zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľovi na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu
21.762,- Sk.

V konaní bolo nesporné, že účastníci konania boli v čase od 01.06.1998 až do 22.02.2012 podielovými
spoluvlastníkmi predmetného motorového vozidla každý v podiele o veľkosti 1/2 ako aj, že počas
obdobia od 01.06.1998 do 22.02.2012 navrhovateľ nemal možnosť užívať predmetné motorové vozidlo,
ktoré bolo výlučne vo faktickej držbe odporcu. Navrhovateľ listom zo dňa 20.10.1998 vyzýval odporcuna zaplatenie finančnej sumy 140.000,- Sk z dôvodu, že od 01.06.1998 z predmetného spoločného
motorového vozidla nemá žiaden príjem ani úžitok, pri podnikaní si musí odvoz materiálu, pracovného
náradia a lešenia zabezpečovať cez iné subjekty a vzhľadom k tomu, že odporca odmieta finančné

vyrovnanie, je nútený obrátiť sa na súd.

Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie navrhovateľom uplatneného nároku, z opisu rozhodujúcich okolností v
návrhuvyplynulopresúd,ženavrhovateľsivkonaníuplatňovalvočiodporcovipohľadávkunazaplatenie
náhrady škody spočívajúcej v tom, že musel vynaložiť náklady v žalovanej výške 4.979,09 Eur na

zabezpečovanie dopravy pri svojom podnikaní, ktoré by mu inak neboli vznikli, ak by mohol na túto
dopravu používať predmetné motorové vozidlo v spoluvlastníctve účastníkov. Navrhovateľ tvrdil ďalej,
že predmetná škoda mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Uvedené konanie považoval
navrhovateľ za protiprávne spočívajúce v tom, že mu odporca v období od 01.06.1998 do 22.02.2012
neumožňoval užívať motorové vozidlo. Súd sa tak stotožnil s právnou kvalifikáciou navrhovateľa ním
uplatneného nároku t.j., že žalovaná povinnosť odporcu by mu mala vyplývať z jeho zodpovednosti

za škodu podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne sa zaoberal tým, či navrhovateľ
preukázal zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu z pohľadu ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou navrhovateľa pre úspešné uplatnenie práva na náhradu
škody na súde je preukázať naplnenie prvých troch predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu
podľa ust. § 420 OZ, t.j. porušenie právnej povinnosti, spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. V súdenej veci navrhovateľom tvrdené odporcove
„protiprávne konanie“, ktoré spočívalo podľa navrhovateľa v tom, že mu odporca neumožňoval v
období od 01.06.1998 do 22.02.2012 užívať predmetné motorové vozidlo, okresný súd nevyhodnotil
za konanie protiprávne. Okresný súd prioritne zvýraznil hmotno-právny význam inštitútu podielového
spoluvlastníctva. Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho

práva (§ 123 OZ). Tvorí ho jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ( ius utendi ), požívať jej
plody a úžitky ( ius fruendi) a disponovať vecou ( ius disponendi ), ale aj určité obmedzenia či povinnosti
(záväzky), ktoré sú takisto súčasťou obsahu vlastníckeho práva. Vzájomné vzťahy medzi podielovými
spoluvlastníkmi sú upravené v § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z označených
hmotno-právnych ustanovení Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že pokiaľ odporca ako jeden z

dvoch podielových spoluvlastníkov s podielom o rovnakej veľkosti 1/2 užíval v dotknutom období od
01.06.1998 do 22.02.2012 predmet podielového spoluvlastníctva, t.j. v prejednávanej veci hnuteľnú vec
- motorové vozidlo výlučne sám a súčasne za stavu, kedy nedošlo k dohode medzi účastníkmi podľa
§ 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou ani k rozhodnutiu súdu podľa § 139 ods. 2 OZ o
určitej forme úpravy užívania spoločnej veci medzi účastníkmi, nekonal protiprávne, keďže disponoval

rovnakým právom ako navrhovateľ podľa § 123 OZ vec užívať. Na doplnenie tejto argumentácie okresný
súd uviedol, že by ani nebolo možné zo strany súdu stanoviť, v ktorých konkrétnych časových úsekoch
(napr. dňoch) dotknutého obdobia bol oprávnený užívať predmet spoluvlastníctva odporca a v ktorých
navrhovateľ, keďže k dohode medzi účastníkmi nedošlo a ani rozhodnutím súdu podľa § 139 ods. 2
OZ pričom je zrejmé, že tak odporca ako aj navrhovateľ z titulu svojho spoluvlastníckeho práva mali

právo predmet spoluvlastníctva užívať. Teda nie je možné ani stanoviť, kedy odporca užíval predmet
spoluvlastníctva v čase, kedy ho bol oprávnený užívať navrhovateľ.
V ďalšom musel súd konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepreukázal (neuniesol bremeno dôkazu, §
120 ods. 1 O.s.p.), že mu škoda (ako ujma, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom) vznikla. Ako vyplýva z opisu podstatných

skutkových okolností v podaní navrhovateľa zo dňa 10.04.2013, uplatňoval si skutočnú škodu (§ 442
ods. 1 OZ). Zaťažovalo ho tak dôkazné bremeno preukázania vzniku ním tvrdenej skutočnej škody
spočívajúcej v nákladoch, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie prepravy pri svojom podnikaní inými
dopravcami, resp. iným spôsobom. Sám však navrhovateľ uviedol, že tieto náklady vyčíslil odhadom
v sume 30,36 Eur mesačne. Nemohol súd vychádzať v konaní z akéhosi odhadovaného vyčíslenia

uvedených nákladov navrhovateľom, ale navrhovateľa zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že
poskytol konkrétnym subjektom peňažné plnenia v určitej presnej výške z dôvodu zabezpečovania
prepravy,t.j.žemuvzniklaskutočnáškodavpresnejurčitejvýške.Takétodôkazy vkonaníneprodukoval
a ani len v rovine skutkových tvrdení neopisoval takéto konkrétne skutkové okolnosti. Pokiaľ navrhovateľ
poukazovalnato,žebolnútenýzakúpiťsinaprevádzkovaniesvojejpodnikateľskejčinnostiinémotorové

vozidlo značky Avia, nemožno zaplatenie kúpnej ceny 37.000,- Sk predávajúcemu tohto motorového
vozidla považovať za škodu -ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére navrhovateľa, a to vzhľadom k
tomu, že za peňažnú sumu 37.000,- Sk navrhovateľ dostal ekvivalent v podobe hodnoty zakúpenéhomotorového vozidla. Teda v majetkovej sfére navrhovateľa došlo len k zmene jej hmotnej podstaty.
Navrhovateľ napokon zaplatenie kúpnej ceny vo výške 37.000,- Sk ani nepreukázal.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú existenciu prvých dvoch predpokladov vzniku

zodpovednosti odporcu podľa § 420 ods. 1 OZ, návrh navrhovateľa bez ďalšieho (bez posudzovania
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, ako aj bez zaoberania sa ďalšími skutkovými okolnosťami
veci pre ich nadbytočnosť) v celom rozsahu (čo do istiny, ako aj príslušenstva - úrokov z omeškania)
zamietol.
Rozhodovanie o trovách konania okresný súd aplikáciou § 151 ods. 3 O.s.p., vyhradil na rozhodovanie

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne domáhal sa zmeny
rozhodnutia, v rámci ktorej žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Vytýka súdu nesprávne právne
posúdenie veci z dôvodu, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Opätovne poukazoval

na existenciu podielového spoluvlastníctva k motorovému vozidlu značky Avia A 31.1L, EČ: ZAB 77 40,
že jeho a navrhovateľove spoluvlastníctvo k tomuto motorovému vozidlo zrušil a vyporiadal Okresný súd
Žilina rozsudkom sp. zn. 6C/283/2002-251, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2012. Odvolateľ
cituje obsahové znenie ust. § 137 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedených
hmotno-právnych ustanovení mal za to, že k motorovému vozidlu disponovali s navrhovateľom

rovnakými právami a povinnosťami, mali s ním hospodáriť spoločne rovnakou mierou, odporca uvedené
práva vôbec nerešpektoval, ani na jeho výzvy mu neumožňoval motorové vozidlo užívať, čím zásadným
spôsobom porušil svoju povinnosť podielového spoluvlastníka. Na právach a povinnostiach s odporcom
sa mali podieľať rovnakou mierou, čo však v dôsledku porušenia povinnosti odporcu nebolo možné.
Domáhať sa podľa § 139 ods. 2 OZ na súde akým spôsobom má byť hospodárené s predmetným

motorovým vozidlom on nepovažoval za potrebné, keďže náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku
porušenia povinnosti odporcu umožniť mu užívať motorové vozidlo v rovnakom časovom horizonte,
ako ho užíval on, sa domáhal už súčasne s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva ešte v r. 2001, a na ktoré dôvody už v tom čase poukázal. Nárok na náhradu škody bol
však uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 08.11.2011 vylúčený na samostatné konanie.

Odvolateľ poukazoval na celkovú dĺžku konania, keď v predmetnej veci už nedisponoval listinnými
dôkazmi - účtovnými dokladmi na účely preukázania skutočnej škody, ktorá mu porušením právnej
povinnosti odporcu vznikla na účely preukázania skutočnosti, že si musel dopravu materiálu a
pracovného vybavenia zabezpečovať prostredníctvom iných dopravcov. Preto určil škodu odhadom.

Navyše mnohokrát jednotlivé úhrady za prevoz materiálu a pracovného vybavenia realizoval iba
prostredníctvom ústnej dohody s prepravcami a faktickým odovzdaním peňažnej hotovosti tak, že
účtovnými dokladmi potvrdzujúcimi platbu nedisponoval. K otázke hodnotenia skutočnej škody odvolateľ
dal súdu do pozornosti i rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/222/2006 zo dňa 08.02.2007.
Následne vychádzajúc z uvedených záverov argumentoval, že skutočnú škodu nemožno obmedziť len

na škodu spôsobenú na veciach, ale pod tento pojem je potrebné zahrnúť aj škodu, ktorú poškodený
utrpel na iných majetkových právach za predpokladu, že je preukázaná a ide o vzťah priamej príčinnej
súvislosti. Vynaložené náklady v súvislosti s prenájmom iného motorového vozidla predstavujú náklady
navrhovateľa v podobe škody, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu.
Ak by odporca mu umožnil užívať spoločné motorové vozidlo Avia, nebol by nútený si na prepravu

materiálu a vybavenia zakúpiť inú Aviu za kúpnu cenu 37.000,- Sk, pričom táto suma s poukazom na
vyššie uvedený judikát predstavuje škodu, ktorá by mu nebola inak vznikla.

Podľa názoru odvolateľa boli naplnené všetky zákonné predpoklady náhrady škody. Odporca svojim
protiprávnym konaním porušil jeho právo podielového spoluvlastníka, spôsobil mu škodu, ktorej náhrady

sa v konaní domáha.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu
pre vecnú správnosť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou súdu prvého
stupňa, s názorom súdu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku ním tvrdenej

skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie prepravy pri svojom
podnikaní inými dopravcami.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec z
pohľadu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §

211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného
súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav veci, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 i nasl. O.s.p.. Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal zo správne aplikovaných
hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka a v súlade s nimi súdenú vec aj uzavrel.
V písomnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania relevantné odpovede
na všetky skutkové a právne významné otázky, podrobne opisuje skutkový stav veci, hodnotí ktoré

skutočnosti v konaní boli preukázané a ktoré preukázané neboli, uvádza konkrétne hmotno-právne
ustanovenia, ktoré na daný prípad aplikoval, argumentuje prečo a z akých dôvodov návrh navrhovateľa
zamietol. Svoje závery okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vyargumentoval a ani odvolací súd
už nemá čo dodať k vecnej stránke riešenej problematiky. Písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvého stupňa je podrobné, po obsahovej stránke v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a je garanciou

práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie. Preto krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s
písomným odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku ( § 219 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľ neuvádzal v odvolaní také okolnosti, ktoré by súdom prvého stupňa v konaní riešené a
zodpovedané neboli, odvolacie argumentácie navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť, resp. vyvrátiť

vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov musel odvolací súd vyhodnotiť
odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a konštatoval v celom rozsahu vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.