Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212376
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214212376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek

senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: REDA s.r.o.,
Galvaniho 16, 821 04 Bratislava, IČO: 31 347 177, zast. JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, Advokátska
kancelária Felšöci & Partners, M. R. Štefánika 1, Pezinok proti odporcovi: CORPORATE GIFTS, s.r.o.,
Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 44 676 174, o zaplatenie 225,30 eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/192/2014-32 zo dňa
22.12.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/192/2014-32 zo dňa

22.12.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a odporcovi nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným dňa 16.5.2014 sa navrhovateľ domáhal,
aby súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 225,30 eur s príslušenstvom
titulom neuhradenia faktúr za dodanie tovaru.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 22.12.2014 v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods.
2 O.s.p.

Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd zistil, že navrhovateľ vystavil odporcovi dňa
17.12.2013 faktúru č. ST/2013/712 v sume 156,- eur s dátumom dodania a splatnosti 17.12.2013 a
dňa 20.12.2013 faktúru č. DL/2013/209 v sume 69,30 eur s dátumom dodania 20.12.2013 a dátumom
splatnosti 03.01.2014. Predmetom faktúr bola cena za tovar určený k reklamnému účelu.

Súd s poukazom na § 409 Obch. zák. a § 120 ods. 1,4 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nemá
oporu v zákone. Navrhovateľ predložil súdu ako jediný dôkaz faktúry, z ktorých však nijakým spôsobom
nevyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by
navrhovateľ dodal odporcovi tovar. Súd nemal za preukázané, že odporca si u navrhovateľa dodanie
tovaru objednal a navrhovateľ taktiež nepreukázal, že tento tovar bol odporcovi aj skutočne dodaný.

Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a) c) d) a
f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) h) O.s.p.

Uviedol, že návrhom zo dňa 7.5.2014 sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 225,30 eur s
príslušenstvom titulom nezaplatenej kúpnej ceny za ním objednaný tovar, vyfakturovanej v dvoch
faktúrach, kde dátum vystavenia faktúry ako aj dátum dodania tovaru je identický. Na podklade tohto
návrhu vydal súd platobný rozkaz. Navrhovateľ má za to, že ak návrh bol neúplný v skutočnostiach,
týkajúcich sa dodania tovaru a teda vzniku kúpnej zmluvy, o ktoré súd oprel zamietavé rozhodnutie,

zjavne nemalo dôjsť k vydaniu platobného rozkazu. Pokiaľ tvrdenie navrhovateľ o dodaní tovaru vo
forme osobného prevzatia nebolo podložené listinným dôkazom, mal súd podľa ust. § 43 ods. 1 zaslať
navrhovateľovi výzvu na odstránenie neúplnosti svojho podania a nie uzavrieť, že navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a preto zamietnuť žalobu v celom rozsahu bez toho, aby navrhovateľ mohol dôkazy
o doručení tovaru súdu predložiť. Takýmto postupom došlo k závažnému porušeniu práv na strane
navrhovateľa - odňatiu možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že disponuje odporcom

podpísanými a opečiatkovanými dodacími listami, avšak navrhovateľ až do doručenia rozsudku nemal
vedomosť, že tieto listiny netvorili prílohu žaloby. Samotné zlyhanie ľudského faktora pri podávaní žaloby
nemôže byť posudzované tak prísne, aby jej následkom bolo zamietnutie žaloby na prvom pojednávaní.

Navrhovateľnamietalvodvolaníinesprávneprávneposúdenieveci,pretožesúdnepostupovalprocesne

v súlade s O.s.p., keď rozsudok nebol vydaný v súlade s § 153 b) ods. 1 O.s.p., hoci podmienky pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, odporca bol v konaní pasívny a vlastným správaním
nerozporoval žiadnu skutočnosť tvrdenú navrhovateľom.

Navrhovateľ preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie s tým, aby mohol byť nedostatok návrhu odstránený doplnením dokazovania o listinné dôkazy
preukazujúce dodanie tovaru.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradne tabuli súdu v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 23.2.2016. Po oboznámení sa s obsahom
spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Z podanej žaloby vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 225,30 eur s
príslušenstvom titulom ceny za dodaný tovar podľa objednávky odporcu, pričom navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi vopred dohodnutú cenu za dodaný tovar faktúrami č. DL/2013/209 zo dňa 20.12.2013 vo
výške 69,30 eur a č. ST/2013/712 zo dňa 17.12.2013 vo výške 156 eur.

Navrhovateľ spolu so žalobou predložil ako dôkazy len faktúru č. DL/2013/209, faktúru č. ST/2013/712
a poslednú výzvu zo dňa 20.3.2014.

Dôkazy o objednaní a dodaní tovaru navrhovateľ nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by vo
veci navrhol vykonať za účelom preukázania svojich tvrdení.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V zmysle ods. 2 cit. ust., len vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach

o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.Podľa ods. 4 cit. ust., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia (§ 79 ods.
1, § 101 ods. 1 O.s.p.), jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

V danej veci zaťažovalo navrhovateľa dôkazné bremeno preukázať tvrdenia, že odporca objednal tovar,
že mu navrhovateľ dodal a preto oprávnene vystavil faktúry, uvedené v návrhu. Keďže navrhovateľ svoje
tvrdenia o dodaní tovaru nepreukázal listinnými dôkazmi, ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, hoci bol poučený v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého

stupňa rozhodol vecne správne keď z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol.

Súdprvéhostupňanebolanipovinnývyzývaťnavrhovateľanadoplneniežalobypodľa§43ods.1O.s.p.,
na čo poukazoval v odvolaní navrhovateľ, pretože v danom prípade sa nejednalo o neúplný návrh. To, že
navrhovateľ neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, má za následok neunesenie dôkazného

bremena, nie však neúplnosť návrhu.

Postupom súdu prvého stupňa, keď bez výzvy podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vydal vo veci platobný
rozkaz, ktorý bol následne zrušený a bolo nariadené pojednávanie, na ktorom po vykonanom
dokazovaní listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a vyhlásení dokazovania za skončené bol

vo veci vyhlásený predmetný rozsudok, nedošlo k žiadnemu porušeniu procesných práv navrhovateľa.
Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný a napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu
navrhovateľa spolu so žiadosťou o rozhodnutie v súlade s jeho návrhom, a postupom podľa § 153b,
O.s.p.vprípade,žesaodporcanedostavínapojednávanie,boloprvostupňovémusúdudoručenéaždňa

23.12.2014,čohodôkazomjepečiatkapodateľneOkresnéhosúduBratislavaII.Bezohľadunauvedené,
nedôvodná je i námietka odvolateľa, v ktorej uvádza, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť formou
rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b, ods. 1 a 2 O.s.p. a keď tak nepostupoval, odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom.

Podľa § 153b) ods. 1 O.s.p. ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v
odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

Podľa ods. 2 rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a

§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
d) zrušené od 1.9.2003.

Podľa ods. 3 skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho
súd považuje za nesporný.

Rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok) možno vydať len o veciach riešených v sporovom

konaníasúdniejeviazanýnávrhomnavrhovateľanarozhodnutietýmtospôsobom.Aktouznávzhľadom
na okolnosti veci za potrebné, či vhodné, môže vo veci riadne konať, aj keby boli splnené všetky ostatné
podmienky rozhodnutia sporu týmto spôsobom. Skutkovým základom pre rozsudok pre zmeškanie je
skutkový stav tvrdený navrhovateľom, avšak za predpokladu, že ho súd uzná za nesporný (ods. 3).Z uvedeného vyplýva, že niet procesného nároku na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Postup
prvostupňového súdu, keď vec riadne prejednal a nerozhodol kontumačným rozsudkom, je preto plne v
súlade so zákonom a navrhovateľovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne
zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery o neunesení dôkazného bremena
navrhovateľom. S dôvodmi napadnutého rozsudku doplnenými odvolacím súdom podľa § 219 ods. 2
O.s.p. tak, ako je vyššie uvedené, sa odvolací súd stotožnil a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.