Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233431
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233431.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/235/2012-60 zo dňa 28. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 605 eur zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by
odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 605 eur a nahradiť mu trovy konania.

Z pripojeného spisu sp. zn. 18Er/1631/2010 zistil, že dňa 28.04.2010 doručil súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 15865/09 zo dňa 18.11.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť 07.01.2010. Okresný súd ďalej uviedol,
že vyzval Stály rozhodcovský súd na zapožičanie spisu, prípadne predloženie fotokópie zmluvy o úvere
s rozhodcovskou doložkou a fotokópiou doručenky potvrdzujúcej doručenie rozhodnutia povinnému.
Okresný súd uznesením zo dňa 14.12.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Okresný súd v

ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že po vykonanom
dokazovaní nemal preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný postup súdu v exekučnej
veci, ktorá sa viedla na základe návrhu navrhovateľa ako oprávneného. V podrobnostiach uviedol, že
v rozhodnom čase bolo účinné ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o v zákone stanovenú
lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti súdneho exekútora
na jeho vydanie, súd konštatoval, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon
upravuje túto lehotu vo všeobecnosti pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená dňa 28.04.2010. O tejto žiadosti súd rozhodol dňa 14.12.2010 tak, že exekučný
súd poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že vzhľadom na ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 do 31.05.2010, že exekučný súd formálne vzaté
vychádzajúc izolovane zo znenia ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. sa dopustil nesprávneho
úradného postupu spočívajúceho v nevydaní rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Súd ďalej

uviedol, že navrhovateľ neprodukoval ani jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení o majetkovej škode,
nezaslal akékoľvek podanie exekučnému súdu. Zároveň konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho v konaní podľa § 120 ods. 1 O. s. p. zaťažovalo na preukázanie ním produkovaných
skutkových tvrdení, ktorými odôvodňoval vznik ním tvrdenej majetkovej škody. Pokiaľ ide o tvrdenú
nemajetkovú ujmu, súd poukázal na § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., a teda v danom prípade je

postačujúce samotné konštatovanie porušenie práva a je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmuspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom.Okresnýsúdvďalšej
časti odôvodnenia uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých navrhovateľ nepreukázal tvrdenú
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd
I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101

ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,

nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z

dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej

škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Opieral
sa o tvrdenia, že aj sám súd zistil, že o návrhu neoblo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil

rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomnéhovyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietku, že navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné vylúčil, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,
nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj zo spisového materiálu (č. l.

11) vyplýva, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. Naviac Krajský
súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/240/2013-19 zo dňa 27.02.2013 rozhodol o nevylúčení sudcu z
prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, keď
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti

navrhovateľaajehoprávnehozástupcuapokiaľokresnýsúdnanariadenompojednávanídôkazvykonal,
neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že
sa na pojednávanie nedostavil sám, ani jeho právny zástupca) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že
okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil

na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje
právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil. Nakoľko sa okresný súd dôsledne vysporiadal i s otázkami tvrdenej majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .