Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sp/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201356
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: H. Q., trvale bytom W. J. I. XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu zo dňa 05. 08. 2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 1496-PI, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 5. augusta 2014 č. OU-RV-KO2-2014/V 1496-PI.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35
eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 05. 08. 2014 č. k.: OU-RV-KO2-2014/V 1496-PI zamietol odporca podľa
ustanovenia § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon")
návrh navrhovateľky zo dňa 10. 06. 2014 na vklad záložného práva k nehnuteľností v podielovom
spoluvlastníctve H. Q.N.C., v katastrálnom území W. J. I., obec W. J. I., C. G., zapísanej na LV č. XXX,
ktorájebližšiešpecifikovanévZmluveozriadenízáložnéhoprávač.260/2014-RAČ zodňa10.06.2014,

ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca H. Q.N.C., zastúpená na základe dohody
o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za
účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
705802745 zo dňa 16. 05. 2013, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom
v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke

okrem poskytnutej sumy 800 eur spolu s jej príslušenstvom aj úroky z omeškania, poplatky a ostatné
pohľadávky a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa vidí neplatnosť právneho úkonu v skutočnosti, že
dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom H. Q.N.C. a splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne neplatná pre rozpor záujmov medzi splnomocniteľom

a splnomocnencom.

Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody. Ide o predtlač,ktorá obsahuje údaje o záložnom veriteľovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., a splnomocnencovi záložcu,
združení ProHelp, ktorá skutočnosť spôsobuje pochybnosť o objektivite zastupovania záložcu zo strany
splnomocnenca, ktorý je v styku so záložným veriteľom a javí sa byť osobou, ktorá má obhajovať

najmä záujmy veriteľa pri uplatňovaní návratnosti úveru v budúcnosti. Podľa jej obsahu záujem
zástupcu je v rozpore so záujmami zastúpeného, čo je s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka neprípustné. Neplatnosť tohto právneho úkonu vidí aj v tom, že z obsahu
dohody o splnomocnení nevyplýva, že by splnomocnenec mal poskytnúť splnomocniteľovi právnu
pomoc a obhajovať jeho práva, skôr naopak má obhajovať práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je

účelom tohto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení robí absolútne neplatnou
aj záložnú zmluvu.

Záložnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
aj vzhľadom na to, že je zrejmé, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru spolu s bližšie neoznačeným príslušenstvom

v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia, pričom sa nerešpektovala
vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy (úveru a jeho príslušenstva) a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne väčšej hodnote, než je výška plnenia z
úverovej zmluvy, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 13. 08. 2014 navrhovateľka žiadala preskúmavané
rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporcu je
nezákonné,lebozustanovenia§46správnehoporiadkuaustanovenia§31ods.1katastrálnehozákona
vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité

a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením
jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi
splnomocniteľom nesprávne právne posúdil.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas, neplatil dlh tak, ako to bolo
dohodnuté a ona len využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného
práva.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným
spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného
zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a
jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán
nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Uviedla, že záložná zmluva vo fáze, keď mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne
zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj záložný veriteľ pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného
práva, má zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je
preto vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou
zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom

úverovej zmluvy a plnomocenstiev a svoj súhlas s nimi prejavil úradne overeným podpisom.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo
v úroku z omeškania. Navyše odporca neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho

zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pred § 265
Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami poctivého obchodného styku.
Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkumáprednosťpredaplikáciouObčianskehozákonníka. Podľa jej názoru odporca prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods.
1 katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto
právomocprináležípríslušnémusúduvrámciobčianskehosúdnehokonania.Vtejtosúvislostipoukázala

na početné právne stanoviská Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých podľa ustálenej súdnej
judikatúrypreposúdenieprimeranostivýškyúrokuzomeškania,niejemožnévychádzaťibazjejčíselnej
výšky a prípadného porovnania so zákonnou výškou, ale je potrebné aj zistiť, zhodnotiť a zohľadniť
konkrétne okolnosti prípadu (pozri napr. rozsudok NS ČR č. k.: 23Cdo/1458/2007 zo dňa 31. 03. 2009,
rozsudok NS ČR č. k.: 32 Odo/468/2003 zo dňa 27. 11. 2003, rozsudok NS ČR č. k.: 33Cdo/2675/2007

a pod.).

Uviedla, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona, keď v odôvodnení skúmal rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Má za to, že nakoľko
záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil,
čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správnemu orgánu nevyplýva zo žiadneho

predpisu vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem
preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 31 ods. 1
katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží súdu v rámci
občianskeho súdneho konania a konanie správneho orgánu považuje v tomto smere za nezákonné.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 11. 2014 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, ktoré korešpondujú s dôvodmi,
uvedenými jeho odôvodnení.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,

oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným
administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je
dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom H. Q.N.C. dňa 16.

05. 2013 zmluvu o úvere č. 705802745, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver
vo výške 800 eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s jej príslušenstvom, vrátane úrokov
z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od
omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 16. 05. 2013 H. Q.N.C. splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, ktorého zástupca ju podpísal v
Bratislave dňa 16. 05. 2013, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 522 Občianskeho
zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo
vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste

vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej
dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným
spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie
pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 10. 06. 2014 uzavrela navrhovateľka a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci zmluvu o zriadení záložného práva č. 260/20014-RAČ, predmetom ktorej je
zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo
bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe zmluvy o úvere č. 705802745 zo dňa 16. 05. 2013.

Účastníci konania sa na pojednávanie dňa 17. 02. 2015, na ktoré boli riadne a včas predvolaní
nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednavaní ospravedlnila elektronickým
podaním zo dňa 22. 01. 2015, v ktorom zároveň vyslovila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím
veci bez jej prítomnosti a účastníčka H. Q.Ő.J.N.C.Á. svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila

písomným podaním zo dňa 11. 02. 2015, v ktorom rovnako nepožiadala o odročenie pojednávania z
vážneho dôvodu. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred neospravedlnil, ani z vážneho
dôvodu nepožiadal o jeho odročenie.Preto súd postupoval podľa ustanovenia § 250g ods. 2 O. s. p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2
O. s. p. a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa

katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej

stránkydobrýchmravov,t.j.vnerešpektovanípožiadavkyvyváženosti,resp.spravodlivéhousporiadania
príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako
neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či
neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom
alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené

(alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo
a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované
základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania

(vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a
jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,

ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl.
Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného
zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že
toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia
vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom H. Q.N.C., ako splnomocniteľom a

splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 16. 05. 2013, t. j. deň, keď bola podpísaná aj predmetná
zmluva o úvere zo dňa 16. 05. 2013 a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 16. 05. 2013.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť
ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola
obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú
zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si

vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie
rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by
v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností,
ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje

jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia
§ 37 ods. 1 a ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade, ako to vyplýva z jeho výpovede, tento ani nemal vedomosti o existencii občianskeho
združeniaProHelpanatotoanižiadneinésaneobrátilsožiadosťouoposkytnutiepomocivpredmetnom
spotrebiteľskom vzťahu ani v žiadnej inej súvislosti. Za tejto situácie ProHelp - občianskoprávne
združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka H. Q.N.C..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp,
ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb
založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania

pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska
neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo

úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa
touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila. Návrh na vklad založeného práva do katastra
nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o
zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom
aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy,

pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako
nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola
uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia §
250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 2 ods. 4 druhá
veta v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v

sume 35 eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.
s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci