Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/166/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415207164
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415207164.3

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľky
P. E., S.. U., F.. XX.XX.XXXX, T. J. X, P., občianky SR proti odporcovi H. E., F.. X.XX.XXXX, Q. T. J. X,
P., korešp. adresa W. XX, J., občanovi SR o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletému P. E., F.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľky P. E., S.. U. a H. E.I. uzavreté dňa X.X.XXXX pred
bývalým Mestským úradom P..

II. Súd z v e r u j e maloletého P. E.I., F.. X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd z a v ä z u j e odporcu - otca prispievať na výživu maloletého P. počnúc dňom právoplatnosti
výroku o rozvode manželstva sumou 150,- eur vždy do 10.-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred k
rukám matky.

IV. Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým P..

V. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému P..

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 3.9.2005 v P. po 7-mesačnej
známosti. Z manželstva pochádza maloletý P.. S odporcom sa zoznámili v januári 2005. Manželstvo bolo
harmonické až do roku 2014, kedy odporca odišiel za prácou do S. z finančných dôvodov. Od uvedenej
doby sa odporca choval k navrhovateľke chladne. Nedávno navrhovateľka zistila, že odporca má sklon
k sebaukájaniu. Taktiež zistila, že odporca žil v zahraničí aj s inou ženou. Navrhovateľka už k odporcovi
necíti žiaden cit, ani nehu. Chce sa rozviesť, niet nádeje na obnovenie manželského spolunažívania.

Manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu maloletého syna, ktorý je vyvolávaný
neustálym stresovým situáciám vyvolávaným odporcom. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla
manželstvo rozviesť, maloletého P. zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať povinnosťou
prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu
sobášneho listu, kópiu rodného listu maloletého dieťaťa a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny P. o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie navrhovateľkinej matky.Uznesením č. k. 3P/166/2015-10 z 12.11.2015 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v
konaní kolízneho opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P..

Dňa 14.4.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na rozvod, podľa ktorého odporca
s rozvodom súhlasí, aj keď sa nezúčastní pojednávania 19.4.2016, nakoľko utrpel úraz, o čom
predložil súdu aj potvrdenie o práceneschopnosti vystavené lekárom. Ďalej odporca uviedol, že je
ochotný prispievať na výživu maloletého najviac vo výške 150,- eur mesačne, nakoľko spláca dlhy.
Korešpondenciu žiada zasielať na adresu W. XX, J..

Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom
prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, s rodným listom dieťaťa,
so sobášnym listom účastníkov konania a s písomným vyjadrením odporcu.

Na pojednávaní konanom dňa 19.4.2016 sa navrhovateľka vyjadrila, že trvá na podanom návrhu, trvá
na dôvodoch rozvodu tak, ako boli uvedené v návrhu, pričom za príčinu rozvratu manželstva považuje
správanie sa odporcu a jeho rodičov. Pre prípad rozvodu trvá na tom, aby maloletý P. bol zverený na
čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti. Netrvá na výživnom v sume 300,- eur, súhlasí so sumou

150,- eur výživného, chce mať rozvod ukončený. Ďalej pokiaľ ide o styk otca s maloletým, nenavrhuje
ho upraviť. Navrhuje, aby zostal bez úpravy. Berie na vedomie ospravedlnenie odporcu o tom, že utrpel
úraz, v každom prípade trvá na tom, že je to klamstvo, pretože on sa za sumu 100,- eur pokúsil vybaviť
si zavraždenie. Myslí si, že odporca má psychické zdravotné problémy. Zároveň navrhovateľka doložila
do súdneho spisu rozlúčkový list, ktorým sa odporca lúči s ňou a kde píše o príčinách svojho konania.

V mesiaci marec bola navrhovateľka vypovedať na kriminálke kvôli tomu, že si odporca objednal svoju
vraždu za 100,- eur. Ďalej sa súd oboznámil s nahrávkou z mobilu, podľa ktorej odporca telefonoval
navrhovateľke, aby jej oznámil, že si objednal svoju vraždu.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti

matky,malzato,žematkamávytvorenévhodnépodmienkyprezdravývývinmaloletéhodieťaťa.Taktiež
kolízny opatrovník súhlasil s výškou výživného, ktorú navrhol otec a s ktorou súhlasila matka v sume
150,- eur. Vzhľadom na situáciu, ktorá v rodine je, navrhol styk otca s dieťaťom toho času neupravovať.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v P. dňa 3.9.2005. Z manželstva sa im narodilo jedno
dieťa. Navrhovateľka ako aj odporca sa zhodne v priebehu konania vyjadrili, že súhlasia s tým, aby
ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel. Odporca v lete 2014 odišiel za
prácou do S., od toho času sa účastníci konania začali odcudzovať. Maloletý P. žije v domácnosti s

navrhovateľkou, ktorá sa oňho náležite stará.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické
spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú
si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Za príčinu rozvratu
manželstva súd považuje negatívne správanie sa odporcu. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva,

že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia a rozvod manželstva
nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo
rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko odporca ani kolízny opatrovník
proti takému modelu starostlivosti o dieťa nenamietali, práve naopak a v konaní bolo preukázané, že
navrhovateľka sa o dieťa náležite stará.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom
medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň,
obuv,nájomnézabytatiežpotrebysúvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa,rozvojom
jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho

človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150,- eur tak, ako navrhol

on sám, nakoľko navrhovateľka súhlasila s takou výškou výživného a kolízny opatrovník proti úprave
vyživovacej povinnosti v takejto výške nenamietal.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Styk odporcu s maloletým dieťaťom súd neupravil, nakoľko navrhovateľka tento navrhla neupraviť a
odporca sa vo svojom písomnom vyjadrení ani styku nedožadoval.

Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z
účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by

odôvodňovali priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.