Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214539
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714214539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika,
členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/
Ing. JUDr. V. B., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXXX/X, U., v rade 2/ G. B., nar. XX. X. XXXX, bytom
tamtiež, proti odporcovi: GLOBTOUR GROUP, a.s., so sídlom Panská 12, Bratislava, IČO: 35 894 172,
zastúpenému Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 875, v konaní o zaplatenie 594,-

eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin,
č.k. 16C/23/2014-158 zo dňa 29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi trovy
odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia 56,11 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa voči odporcovi domáhali
zaplatenia sumy 594,- eur a odporcovi priznal trovy konania 1 893,98 eur podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Mal za to, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o obstaraní zájazdu v hoteli KOOP v Bulharsku v
termíne od 18. 7. 2014 do 29. 7. 2014 so stravovaním all inclusive a leteckou dopravou pre dve dospelé
osoby za celkovú cenu 1 244,- eur, z čoho cena ubytovania, vrátane stravovania a ostatných služieb
mimo dopravy, predstavovala žalovanú sumu 594,- eur. Izba, v ktorej boli navrhovatelia ubytovaní, bola

napadnutá plesňou, a preto uvedenú závadu reklamovali u delegátky odporcu 19. 7. 2014 ústne a
21. 7. 2014 písomne, na základe čoho im táto 23. 7. 2014 ponúkla náhradné ubytovanie v tri a pol
hviezdičkovom hoteli ONYX s raňajkami s tým, že ostatné stravovanie by si zabezpečili na vlastné
náklady a finančné prostriedky, ktoré by takto vynaložili, by im odporca refundoval v čase, keď sa vrátia
naSlovensko.NapriekuvedenémunavrhovateliazotrvalivhoteliKOOPaždokoncadovolenky,vktorom
im bolo poskytnuté ubytovanie, stravovanie vo forme all inclusive a ďalšie služby hotela (bazén a pod.).
Po návrate zo zájazdu poskytnuté služby reklamovali u odporcu 31. 7. 2014. Odporca reklamáciu uznal

a poskytol im podľa § 741i Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) podľa tzv. Frankfurtskej tabuľky
zliav zľavu 15 % z celej hodnoty zájazdu mimo dopravy, t.j. vo výške 89,10 eur, ktorú navrhovatelia
odmietli. Navrhovatelia nepreukázali, aká škoda podľa § 741j OZ, resp. ujma podľa § 11 OZ im mala
vzniknúť. To, že navrhovateľ v rade 1/ je gastroenterologický pacient a že sa liečil na pľúcne chlamýdie,
nie je dôkazom, že by nejakú ujmu na zdraví utrpel, keď navrhovateľka takýmito ochoreniami ani netrpí.
Navrhovatelia nepreukázali ani ujmu z dôvodu straty radosti z pokazenej dovolenky uplatňovanú v

zmysle čl. 5 smernice rady č. 90/314/EEC, keďže len ich subjektívny pocit nestačí. Účel dovolenky sa
nestratil, keďže zaplesnená izba nebránila navrhovateľom užívať služby ubytovania, stravovania, ako
aj ďalšie služby hotela, ktoré im boli aj skutočne poskytnuté. Vadne poskytnuté plnenie bolo dôvodomna poskytnutie zľavy z ceny zájazdu podľa § 741k ods. 1 OZ. Pokiaľ odporca neoznámil navrhovateľom
zmenu kategorizácie hotela, nebolo preukázané, že by o tomto vedel. Kategorizácia hotela je však
podstatná iba pri nových klientoch, ktorí hotel nepoznajú, avšak navrhovatelia, ako sami uviedli, boli v

hoteli už niekoľkokrát ubytovaní, a preto vedeli ako je vybavený a aké služby poskytuje. Kategorizácia
hotela nie je podstatnou podmienkou zmluvy o obstaraní a vedomosť navrhovateľov o zmene jeho
kategorizácie nebola dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Zobrazenie hotela v katalógu z lepšej strany je
irelevantné, keďže navrhovatelia hotel poznali a vedeli aj o tom, že balkóny sú presklené. Irelevantné je
aj to, že navrhovatelia boli ubytovaní na prízemí, keďže v zmluve nebolo dohodnuté, na ktorom poschodí

budú ubytovaní.
Keďže odporca mal plný úspech vo veci, súd mu priznal náhradu trov konania, predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia.

Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie navrhovatelia z dôvodu
uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žiadali rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak,

že krajský súd ich návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. im prizná aspoň 50 % zo zaplatenej ceny
ubytovania. Poukázali na to, že náhrady nemajetkovej ujmy (straty radosti z dovolenky), ktorá im
zavinením odporcu v dôsledku vadne poskytnutých služieb vznikla, sa domáhajú v zmysle čl. 5 smernice
č. 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb poukazujúc na rozhodnutie ESD
C-168/00 vo veci Simone Leitner v. TUI Deutschland GmbH & Co.KG. Vzhľadom na rozsah zaplesnenia

a zatuchnutý zápach mohli zaplatené služby ubytovania využívať len na nutný spánok (bez možnosti
poobedného oddychu) pri otvorenom balkóne a s vedomím, že do izby môže hocikto vojsť, z čoho
boli silne psychicky rozrušení, keďže delegátka situáciu neriešila bezodkladne. Zabezpečené náhradné
ubytovanie v hoteli ONYX pre insolventnosť nemohli prijať, a preto volili medzi dvomi zlými alternatívami,
ubytovaním bez stravy s riskovaním gastroenterologického ochorenia, resp. rizikom pľúcnych chlamýdií.

Nestotožnili sa s konštatovaním súdu, že ak od zmluvy od zájazdu neodstúpili (hneď ako videli úroveň
ubytovania, resp. po navrhnutí náhradného riešenia), služby odporcu prijali aj v horšej kvalite, a preto
majú nárok len na rozdiel v cene, t.j. zľavu z ceny zájazdu, keďže podľa tvrdení samotného odporcu
delegátka nemohla vyplatiť hodnotu zájazdu na mieste a odstúpenie od zmluvy by im nič nevyriešilo,
keďže nemali peniaze na návrat, resp. na nájdenie si náhradného ubytovania so stravou. Neoznámenie

zmeny kategorizácie hotela, ktorá je viditeľná na jeho logu, považovali za porušenie povinností odporcu
podľa § 741d ods. 1 OZ, keďže delegátka má v ňom kanceláriu a táto sa pri výbere hotela zohľadňuje.
Vzhľadom na uvedené mali za to, že konaním cestovnej kancelárie bola značne znížená ich ľudská
dôstojnosť, a preto sa nestotožnili s tvrdením súdu, že nárok na náhradu ujmy aj podľa § 11,
§ 13 ods. 2 OZ nemožno aplikovať, pretože nepreukázali akúkoľvek ujmu na zdraví. Súd musí vziať do

úvahy možné riziko ohrozenia zdravia navrhovateľa (s poukazom na jeho zdravotný stav). Vzhľadom na
uvedené považovali kompenzáciu 15 % vo výške 89,10 eur za neadekvátnu prihliadnuc aj k tomu, že
odporca nevedel vysvetliť, prečo s poukazom na Frankfurtské tabuľky ju neposkytol až do výšky 50 %.

Odporca cestou právneho zástupcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Mal

za to, že navrhovateľom sa nepodarilo objektívne preukázať vznik majetkovej škody, ani nemajetkovej
ujmy, keď len subjektívny pocit straty radosti z dovolenky nepostačuje, takisto ani obava, že môže dôjsť k
ohrozeniu zdravia. Lekárske správy potvrdili len skutočnosť, že navrhovateľ mal už v minulosti problémy
dýchacej, resp. tráviacej sústavy. Navrhovatelia nepreukázali žiadne ochorenie alebo ťažkosti, ktoré
boli spôsobené vadným plnením, ale naopak využívali všetky ostatné služby hotela a uspokojujúco

trávili svoj čas, a preto účel dovolenky bol zachovaný. Zákonom a obchodnými podmienkami stanovené
povinnosti, aby mohol zájazd pokračovať, splnil a poskytol navrhovateľom náhradné ubytovanie
nie nižšej kvality a preplatenie rozdielu v cene stravovania. Nenesie zodpovednosť za subjektívne
rozhodnutie navrhovateľov neprijať navrhnuté riešenie, pretože každý spotrebiteľ pri ceste do zahraničia
disponuje finančnými prostriedkami na neočakávané udalosti, ktoré vzhľadom na lacnosť stravy v

Bulharsku nemuseli byť vysoké. Navrhovatelia na základe subjektívnych okolností a nepodložených
tvrdení od zmluvy neodstúpili a rozhodli sa stráviť dovolenku v izbe, ktorá trpela vadou, pričom využívali
všetky ostatné služby (strava, občerstvenie all inclusive, bazén, zariadenie izieb, vybavenie hotela,
prevádzkové služby hotela) a za vadnú službu im bola poskytnutá zľava, ktorá toto zohľadňovala, ako
aj rozsah vady. Izba mohla byť vetraná klimatizáciou v čase, keď sa v nej navrhovatelia nenachádzali, a

teda sami jej nedostatočným vetraním zvyšovali vlhkosť a nepríjemný pach, čo však ide na ich ťarchu.
Nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by zasiahlo do ľudskej dôstojnosti navrhovateľov. K tvrdenému
zvýšenému riziku možného ohrozenia zdravia nepredložili navrhovatelia žiadny dôkaz a ohľadne svojichtvrdení neuniesli dôkazné bremeno. Zotrval na tom, že kategorizácia hotela je pre posúdenie veci
irelevantná s tým, že kancelária delegátky v hoteli, a tým vedomosť o jej zmene nebola preukázaná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie dôvodov správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam navrhovateľov krajský
súd dopĺňa, že odporca v súlade s ust. § 741k OZ a čl. 4 smernice rady č. 90/314/EEC vykonal opatrenia,
aby zájazd navrhovateľov, ktorých izba bola napadnutá plesňou, mohol pokračovať, t.j. zabezpečil im
iný hotel, nie nižšej kvality ako dohodnutý a rozdiel medzi stravovaním all inclusive a raňajkami v ňom
poskytovanými sa im zaviazal nahradiť. Ak navrhovatelia uvedené služby neprijali, nemôžu sa následne

domáhať nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 5 uvedenej smernice z dôvodu straty radosti z dovolenky,
pričom ich insolventnosť je pre posúdenie veci bezpredmetná, keď túto v priebehu konania ani nijakým
spôsobom nepreukázali, resp. ujmy z dôvodu reálnej hrozby objektívneho ohrozenia zdravia podľa §
11 OZ. Za dobu do poskytnutia náhradných služieb odporca poskytol navrhovateľom zľavu 15 % v
zmysle všeobecne používanej Frankfurtskej tabuľky zliav z celej hodnoty zájazdu, okrem dopravy, t.j.

nielen z ceny ubytovania, ale aj všetkých ostatných využívaných služieb (strava, nápoje all inclusive,
bazén, hotelové služby ...) za celú dobu trvania zájazdu (nielen do vykonania opatrení), pričom táto
zodpovedala aj rozsahu zaplesnenia podľa pripojenej dokumentácie (na stenách popri zemi). Reálna
hrozba objektívneho ohrozenia zdravia navrhovateľa (navrhovateľka ju netvrdila), z listinného dôkazu
ním predloženého nebola preukázaná, keďže tento bol pri pľúcnych chlamýdiách vydaný 23. mája 2013

a gastritíde 5. 6. 2001 a tieto skutočnosti navrhovateľ v reklamácii delegátke ani odporcovi neuvádzal.
V týchto reklamáciách navrhovatelia neuplatňovali ani zmenu kategorizácie hotela (počet hviezdičiek),
a preto táto je pre uplynutie prekluzívnej lehoty (§ 741j ods. 2 OZ) pre posúdenie veci bezpredmetná.
Prvostupňový súd správne následne postupoval i pri rozhodovaní o trovách konania, keď odporcovi ako
úspešnému účastníkovi konania priznal ich náhradu, a preto krajský súd aj v tejto časti jeho rozhodnutie

ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
v prospech odporcu, ktorý mal v konaní plný úspech. Odvolací súd mu preto priznal náhradu trov účelne
vynaloženýchnauplatňovanieabráneniejehoprávaspočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenia,ktoré

splnomocnený zástupca vyčíslil v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške
56,11 eur (29,- eur za písomné vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľov + 8,58 eur režijný paušál
+ 20 % DPH).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.