Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. máj 2016

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3T/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214010111
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3214010111.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.05.2016 v trestnej veci

proti obžalovanému S. K., nar. XX.X.XXXX trvale G., ul. T. č. XX, slobodného, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Tr. zákona, a v bode 2 obžaloby prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
c) Trestného zákona, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný S. K., nar. XX.X.XXXX v G. - N. S., trvale bytom G., T. č. XX

j e v i n n ý , ž e

1/hocimuzustanovenia§62ods.1anasl.Zákonaorodineakorodičovivyplývapovinnosťprispievaťna
výživu nezaopatreného dieťaťa a rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4P/29/12-50
zo dňa 04.05.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 4P/29/12-55 zo dňa 15.05.2012 právoplatným
dňa 21.06.2012 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna S. K., nar. XX.XX.XXXX
sumou vo výške 40 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, jeho starej

matky M.., trvale bytom G. č. XXX, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, si svoju
zákonnú povinnosť vyživovať iného v období od 15.07.2013 do 31.8.2015 úmyselne vôbec neplnil,
keď bol bez práce nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie v evidencii príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny občanov hľadajúcich prácu, a keď pracoval, výživné neplatil a zamestnávateľovi
vyživovaciu povinnosť nenahlásil, čím sa plneniu vyživovacej povinnosti vedome vyhýbal, hoci bol
trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3T/4/2013-81 zo dňa 28.05.2013
právoplatným dňa 20.06.2013 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s

podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, pričom v sledovanom
období mu tak vznikol celkový dlh na nezaplatenom výživnom vo výške 1040 €

2/hocimuzustanovenia§62ods.1anasl.Zákonaorodineakorodičovivyplývapovinnosťprispievaťna
výživu svojho nezaopatreného dieťaťa a na podklade rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 4P/29/2012-50 zo dňa 04.05.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 4P/29/2012-55 zo dňa
15.05.2012 právoplatným dňa 21.06.2012 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho plnoletého syna

O. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, žiaka strednej umeleckej školy pripravujúceho sa
stredoškolským štúdiom na svoje budúce povolanie, a to sumou vo výške 60 € mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám, si svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného v období od
15.07.2013 do 31.8.2014 úmyselne vôbec neplnil, keď bol bez práce nezaevidoval sa ako uchádzač
o zamestnanie v evidencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny občanov hľadajúcich si
prácu, a keď pracoval, výživné neplatil a zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil, čím sa
plneniu vyživovacej povinnosti vedome vyhýbal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou č. k. 3T/4/2013-81 zo dňa 28.05.2013 právoplatným dňa 20.06.2013 uznaný vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a odsúdený na trestodňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v
trvaní 12 mesiacov, pričom v sledovanom období mu tak vznikol celkový dlh na nezaplatenom výživnom
vo výške 840 €,

t e d a

v bode 1

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

v bode 2
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

v bode 1

-prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.2,ods.3písm.b),c)Trestnéhozákonaspoukazom
na § 138 písm. b) Tr. zákona

v bode 2
- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr.

zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 /
pätnásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný neuskutočnil žiadne zo zákonom predvídaných vyhlásení. Pri výsluchu uviedol, že býva

v G., K. č. XXX/XXA. Nie je pravda, že keď bol zamestnaný nenahlásil vyživovaciu povinnosť.
Zamestnávateľovi došiel prípis, že má strhávať mzdu, on to dal účtovníčke, nie jeho chybou, že k
strhávaniu nedošlo. O strhaní výživného došiel papier priamo k zamestnávateľovi. Bol v tom, že výživné
sa strháva. Čo sa týka detí, tieto podľa neho nie sú jeho biologické deti, návrh na zapretie otcovstva
si nepodal. Je pravdou, že výživné neplatil, papier došiel zamestnávateľovi, ten povedal, že to dá k

účtovníčke, myslel, že mu je to strhávané. Svojej vyživovacej povinnosti si je vedomý, celkovo to malo
byť cca do 100 €. Od 15.7.2013 pracoval v reštaurácii Devín, zamestnávateľ sa volá K. Y.. Pracoval tam
celý rok 2014, skončil v decembri 2014. Predtým 4 roky pracoval u K. K., obaja dostali papier, že mu majú
strhávať výživné z ÚPSVaR, to bolo vtedy, keď boli deti zverené starej matke. Zo strany zamestnávateľov
mu bolo povedané, že papier dajú účtovníčke, preto si myslel, že sa mu to strháva. O tom, že mala byť

vedená exekúcia na výživné, nevedel. Výplatné pásky dostával. Od 15.7.2013 doposiaľ nebol evidovaný
na úrade práce. V čistom mal mzdu cca 900 €. Má dve vyživovacie povinnosti. Fajčí 10 cigariet za deň.
Alkohol pije iba pri príležitostiach osláv rodinných príbuzných. K zamestnávateľovi p. X. Z. uviedol,
že to je firma p. Y., oni sú spoločníci. Nevie prečo oni uvádzali, že vyživovaciu povinnosť nenahlásil.
Došiel na to, že mu to nie je strhané, žiadal od nich vysvetlenie a peniaze aby to mohol vyplatiť. Z

výplatných pások to nezistil, lebo výplatné pásky raz dostával, raz nie, potom ich už vôbec nedostával. Vspoločnosti REDIVIVO, s. r. o bol iba dva dni. Podnikateľský subjekt K. H. tam chodil brigádne v stánku
s občerstvením, bolo to v roku 2014 na polovičný úväzok, zarábal tam cca 300 €, pracoval tam cca 3
mesiace, keď mal voľno v reštaurácii Devín, v reštaurácii Devín bol zamestnávateľom X. Z. tam pracoval

do decembra 2014, nevie prečo je zahlásený v soc. poisťovni tam iba v roku 2013. Po ukončení prac.
pomeru u Z. 4 mesiace nikde nepracoval, mal nastúpiť v prevádzke Zohor, patrí to pod Volkswagen.
Zmluvu bude podpisovať až v pondelok. Na ÚPSVaR evidovaný nebol, vybavoval otázky týkajúce sa
bývania a súvisiace so smrťou nevlastnej matky. Žil z peňazí, čo mu sestra dala a niečo mu požičala
aj priateľka. Na úrade práce mu uviedli, že má predložiť papiere, kde a v akom období pracoval, avšak

zamestnávateľ mu ten papier doteraz nedal, napriek tomu, že ho urgoval. V záverečnej reči uviedol,
že ľutuje svojej trestnej činnosti, kt. sa dopustil, je ochotný sa podľa možností snažiť uhradiť svoj dlh,
potom čo si odpyká svoj trest.

Z trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný okrem svojej vlastnej výpovede aj výpoveďami svedkyne
M. K., svedkov S. a O. K., rodnými listami detí obžalovaného, rozsudkami o úprave výšky vyživovacej

povinnosti obžalovaného, správami bývalých zamestnávateľov obžalovaného, správami soc. posťovne
a ÚPSVaR, správami školských zariadení, trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 3T/4/2013-81 ako
i ostatnými vykonanými listinnými dôkazmi.

Svedkyňa M. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za obdobie, odkedy jej

boli deti zverené, obž. na ne neprispieval, neposlal za celé obdobie žiadnu čiastku a to ani doposiaľ.
O. K. skončil prípravu na povolanie niekedy v máji 2014. S. K. sa stále pripravuje na povolanie, v roku
2015 je v treťom ročníku na SOŠ J. Ribaya. Náhradné výživné na mal. nepoberala, nárok nebol ani
exekučne vymáhaný. Mal. S. K. pre neplatenie výživného netrpel a toto na ňom nezanechalo ani
trvalo nepriaznivé následky. K výške nezaplateného výživného na mal. S. K. od júla 2013 do 30.4.2015

uviedla, že nedoplatok bol na výživnom vo výške 880 €. Obž. sa o deti nezaujímal. Nemá vedomosť,
že by obž. výživné uhradil ani na účet O. K.. M. O. K. pre neplatenie výživného netrpel a toto na ňom
nezanechalo ani trvalo nepriaznivé následky počas jej starostlivosti. Pokiaľ vie, tak ani O. K. si nepodal
návrhnaexekúciu.Pridopočutídňa11.5.2016uviedla,ževobdobíodposlednéhopojednávanianedošlo
k uhradeniu žiadnej časti výživného ani na O. ani na S..

Svedok O. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že za obdobie od 15.7.2013
doposiaľ výživné na jeho osobu vyplatené nebolo. Školskú dochádzku ukončil v máji 2014 išlo o strednú
umeleckú školu Hodruša Hámre. Študoval tam 4 roky. Od novembra 2014 bol do januára 2015 v
Holandsku, od februára 2015 do apríla 2016 bol v Anglicku. Momentálne je zamestnaný tu, ale na

dohodu. V Holandsku pracoval v betonárskej firme a v Anglicku ako skladník. V období od mesiaca
máj 2014 do mesiaca november 2014, brigádoval na Slovensku v záhradníckych službách. V evidencii
nezamestnaných bol vedený od augusta 2014, kedy mu reálne skončila školská dochádzka. Núdzou
pre neplatenie výživného obžalovaným netrpel, ale to na jeho osobe nezanechalo trvalo nepriaznivé
následky. S obžalovaným sa naposledy videl, keď mal 4 roky. K jeho rukám žiadne výživné uhradené

nebolo.

Svedok S. K. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že z toho, čo vie, obž. si vyž.
povinnosť neplnil. Neplnil si ju ani k jeho rukám. Svedok pracuje v spoločnosti D. v betonárni. Školu
skončil v šk. roku 2014-2015, odbor automechanik, SOŠ, záverečné skúšky mal v máji. Brigádne u

zamestnávateľa pracoval aj v priebehu letných prázdnin po záverečných skúškach, k 1.9 tam začal
pracovať na pracovný pomer. K výške dlhu na výživnom sa nevedel vyjadriť. Pre neplnenie vyživovacej
povinnosti zo strany otca núdzou netrpel ani to na ňom nezanechalo trvalo nepriaznivé následky.
Obžalovaný sa o neho nikdy nezaujímal.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy: rozsudok tunajšieho súdu č.k.
4P/29/2012-50 č.l 40-43, opravné uznesenie sp. zn. 4P/29/2012 č.l 44, rodné listy č.l 47-48, trestný
rozkaz tunajšieho súdu č.k. 3T/4/2013-81 č.l 45-46, správa SOŠ J. Ribaya BnB č.l 49, správa SUŠ
Hodruša Hámre č.l 50, výpis soc. poisťovne č.l 52-63, správu ÚPSVaR Bratislava č.l 64, správu bývalého
zamestnávateľa obž. č.l 70-73, správu bývalého zamestnávateľa obž. č.l 74-76, správu OÚ Bratislava

č.l 78-79, správa Mestskej časti Bratislava Petržalka č.l 80, správu bývalého zamestnávateľa obž. č.l 81,
odpis RT č.l 82-83 a ostatný spisový materiál.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/29/2012-50 zo dňa 25.4.2012, právoplatným 21.6.2012 v spojitosti
s opravným uznesením č.k. 4P/29/2012-56 č.l 40-44, boli t.č. mal. O. K. a S. K. zverení do náhradnej
osobnej starostlivosti ich starej matky M. K. a obžalovaný zaviazaný vyživovacou povinnosťou na mal. O.

vovýške60€anamal.S.vovýške40€mesačnedo15.dňavtomktorommesiacivopredkrukámM.K..

Z trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 3T/4/2013-81 zo dňa 28.5.2013, právoplatným 20.6.2013
vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2
Tr. zákona na t.č. mal. O. a S. K. za obdobie od 15.7.2012 do právoplatnosti trestného rozkazu, pričom

mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov s probačným dohľadom a povinnosťou v skúšobnej dobe sa zamestnať, alebo
preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie a zaplatiť zameškané výživné vo výške 1.100 €.

Z rodných listov S. K. a O. K. ( č.l. 47,48) vyplýva otcovstvo obžalovaného.

Z potvrdení o návšteve školy č.l. 49,50 vyplýva, že S. K. navštevoval v školskom roku 2013-2014 2.
ročník odboru autoopravár na SOŠ J. Ribaya v Bánovciach nad Bebravou a O. K. 4 ročník SSUŠ
Hodruša Hámre.

Zo správ soc. poisťovne č.l. 52-63 vyplýva, že obžalovaný vol vedený ako zamestnanec u fyzickej osoby

- podnikateľa X. Z. od 5.11.2012 do 09.12.2013, v spoločnosti Redivivo s.r.o. od 20.1.2014 do 27.1.2014
a u zamestnávateľa K. H. ako pracovník na dohodu o pracovnej činnosti od 02.02.2014.

Zo potvrdenia ÚPSVaR Bratislava (č.l. 64) vyplýva, že obžalovaný od 1.6.2013 do 4.11.2013 nebol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného - X.. ( č.l. 70) vyplýva, že obžalovaný u uvedeného
zamestnávateľa pracoval od 5.11.2013 do 9.12.2013, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a pomer bol
skončený v skúšobnej dobe . Celkovo bola obž. vyplatená mzda 266,43 € v mesiaci november 2013 a
80,46 v mesiaci december 2013.

Zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného - Redivivo.s.r.o. ( č.l. 71) vyplýva, že obžalovaný u
uvedeného zamestnávateľa pracoval od 20.1.2014 do 27.1.2014, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a
pomer bol skončený v skúšobnej dobe . Celkovo bola obž. vyplatená mzda vo výške 38,67 €.

Zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného - H. ( č.l. 74-77, 81) vyplýva, že obžalovaný
u uvedeného zamestnávateľa reálne nepracoval, vyživovaciu povinnosť si nenahlásil a mzda mu
vyplatená nebola..

Zo správy okresného úradu Bratislava č.l. 78,79 vyplýva, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý od

r. 2011 4-krát za priestupky na rozličných úsekoch.

Obžalovaný v správe mestskej časti Bratislava - Petržalka ( č.l. 80) bližšie hodnotený nebol, mestskou
časťou voči jeho osobe nebolo vedené ani priestupkové konanie.

Z odpisu registra trestov u obž.( č.l. 82,83) vyplýva, že tento bol doposiaľ 7 súdne trestaný, pričom v
6 prípadoch sa na jeho osobu hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený tr. rozkazom
tunajšieho súdu 3T/4/2013-81 spomínaným vyššie.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím
konaním naplnil všetky pojmové znaky v bode 1 obžaloby prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, keď

sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať mal. S. K. a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a v bode 2 obžaloby prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, v ktorom prípade najmenejtri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
O. K. a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, hlavne z výpovedí svedkov M. K., S. K. a O. K., čiastočne

aj z výpovede obžalovaného samotného a podporne aj z vykonaných listinných dôkazov, (najmä z
rozsudkovtýkajúcichsaúpravyvyživovacejpovinnostiobžalovaného,rodnýchlistovosôb,kuktorýmmal
vyživovaciu povinnosť, ako aj správ ÚPSVaR a zamestnávateľov obžalovaného), mal súd dostatočne
za preukázané, že skutky uvedené vo výrokovej časti rozsudku sa stali, majú znaky prečinu, a že ich
spáchal obžalovaný. Všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú ucelenú

reťaz, navzájom si neprotirečia a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného. Z
uvedených dôkazov je zrejmé, že v období trvania skutkov, t.j. v čase od 15.7.2013 do 31.8.2014 resp.
31.8.2015 bol O. K. už plnoletý ako taká osoba mal právo, aby výživné bolo poukazované priamo k
jeho rukám, netvoril tak jedno spoločné výchovné a hospodáriace prostredie s S. K., kt. bol v časti
trvania skutku ešte maloletým a starostlivosť o jeho osobu zabezpečovala M. K., ku ktorej rukám malo
aj byť platené výživné. Taktiež jednak správami školských zariadení, ktoré navštevovali O. K. a S.

K., ako aj ich výsluchmi bolo riadne preukázané, že trvale sa pripravovali na budúce zamestnanie,
konkrétne O. K. do konca augusta 2014 a S. K. do konca augusta 2015 a do tohto momentu u nich
aj naďalej trvala vyživovacia povinnosť obžalovaného. Z výpovedí všetkých svedkov bolo zrejmé, že
obžalovaný výživné neuhradil a to ani čiastočne. Q. trvania skutkov sa tak predĺžilo aj na obdobie
existencie jednotlivých vyživovacích povinností aj po podaní obžaloby u O. K. do XX.X.XXXX a S.

K. do XX.X.XXXX. Keďže trvanie skutku č.1 týkajúceho neplatenia výživného u S. K. presahovalo
dobu dvoch rokov súd toto na rozdiel od skutku č. 1 kvalifikoval po právnej stránke ako závažnejší
spôsob konania - po dlhší čas. Čo sa týka naplnenia znakov skutkovej podstaty zo správ bývalých
zamestnávateľov obžalovaného vyplýva, že tento si vyživovaciu povinnosť u nich nenahlásil. Napriek
tomu, že obžalovaný túto skutočnosť u zamestnávateľa Z. spochybňoval, vzhľadom aj na správy u

ostatných zamestnávateľov, ktoré tiež potvrdzovali nenahlásenie vyživovacej povinnosti súd mal za to,
že toto jeho tvrdenie je nedôveryhodné a nepovažoval ani za potrebné vyslúchnuť ním navrhnutého
svedka S. Z.. V otázke trvania pracovného pomeru obžalovaného v spoločnosti Z., keď obžalovaný
uvádzal, že na danom mieste pracoval do decembra 2014, pričom z výpisov soc. poisťovne aj správy
uvedenej spoločnosti vyplýva pracovný pomer iba do decembra 2013, súd poukazuje na skutočnosť,

že aj keby pracovný pomer naďalej trval ( a obžalovaný by teda nebol dobrovoľne nezamestnaný
tak, ako to vyplýva zo správy ÚPSVaR Bratislava, táto okolnosť by po skutkovej stránke žiadnym
spôsobom kvalifikáciu jeho konania v jeho prospech nemenila, práve naopak nakoľko by bolo zjavné,
že v uvedenom období nielen že dobrovoľne nepracoval a nemal tak príjem, ale dokonca príjem mal
a na úhradu výživy svojich synov ho nepoužil). Z výsluchu obžalovaného je zrejmé, že v čase od

15.7.2013 do skončenia jeho vyživovacej povinnosti k S. K. buď pracoval a mal tak príjem dostačujúci
na to aby aspoň v istej miere uhrádzal vyživovaciu povinnosť na svoje deti ( o to skôr keď jeho finančná
situácia mu umožnila fajčiť 10 cigariet denne), alebo bol dobrovoľne nezamestnaný, čím nevyužíval
všetky možnosti na svoje opätovné zamestnanie a tak sa svojou vlastnou nečinnosťou dostával resp.
zotrvával v stave neschopnosti platiť svoje vyživovacie povinnosti, čím sa úmyselne ( minimálne vo

forme nepriameho úmyslu) vyhýbal plneniu svojich vyživovacích povinností, o ktorých vedel. Z trestného
rozkazu tunajšieho súdu č.k. 3T/4/2013-81 je zrejmé, že zo strany obžalovaného sú skutky kladené za
vinu v súčasnom konaní pokračovaním neplnenia svojich vyživovacích povinností, za kt. bol odsúdený
právo spomínaným trestným rozkazom. Vzhľadom na právoplatnosť trestného rozkazu je zrejmé, že
recidíva u obžalovaného nasledovala hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za

takýto čin už odsúdený ako to predvída ust. kvalifikovanej trestnej podstaty podľa § 207 ods. 3 písm.
c) Tr. zákona.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného v rozhodnom
období napĺňa v tomto rozsahu všetky pojmové znaky v bode 1 obžaloby prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zákona, a v bode 2 obžaloby prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd

prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie pohnútku páchateľa a na
vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade
existovali na strane obžalovaného poľahčujúce okolnosti vo forme doznania sa a oľutovania svojho
konania. Na druhú stranu súd v danom prípade v konaní obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť voforme spáchania viacerých trestných činov. Súd vzhľadom na túto skutočnosť vyhodnotil, že v danom
prípade neprevažujú poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Oba trestné činy, za kt. súd páchateľa
odsudzovalmajúzákonnútrestnúsadzbuvrozpätí1-5rokov,súdpodľapravidielpreukladanieúhrnného

trestu ukladal trest v tejto základnej trestnej sadzbe. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti
dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici
upravenej trestnej sadzby a to vo výmere dvanásť mesiacov, ktorá podľa názoru súdu vzhľadom
na priamy výkon trestu odňatia slobody je dostatočná na nápravu páchateľa a potrestanie konania
páchateľa. Je zrejmé, že skutkov sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby uloženej mu

za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť v trestnom rozkaze tunajšieho súdu č.k. 3T/4/2013-81 a preto
v súlade s ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona musel pristúpiť k ukladaniu nepodmienečného trestu odňatia
slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že ods. nebol v posledných desiatich rokoch pred dokonaním skutku
v ústave na výkon trestu odňatia slobody, súd ho v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) zaradil na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. (podľa § 309 ods.1 Tr. poriadku).