Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202096
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4116202096.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: A. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., R. XX, zastúpený
JÁNSKY & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Nitra, Štúrova 13, IČO: 47 249 650, proti odporcovi: A.. U.
O., bytom R., B. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 1. februára 2016,
č. k. 10C/37/2016-18 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í takto:
Súd z a k a z u j e odporcovi v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 vzhľadom k celku nakladať
s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva Okresného úradu v Nitre, katastrálneho odboru pre
okres Nitra, Obec Nitra, katastrálne územie X. LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidovanými na
katastrálnej mape ako:
Pozemky: parc. č. 600/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, parc. č. 604/1 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1383 m2, parc. č. 604/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 173 m2
a parc. č. 604/32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2 a stavba: sklad - obchod. priestor súp.
č. 1128 stojaci na parc. č. 600/1, a to najmä scudziť ich, previesť, vložiť do podnikania, predať, darovať,
zameniť, založiť, prenajať alebo zaťažiť inak inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a
navrhovateľa zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 33 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal
určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam popísaným v petite návrhu, v rozsahu 1 podielu z dôvodu, že
kúpna zmluva z 29. 10. 2014, ktorou navrhovateľ previedol na odporcu svoj spoluvlastnícky podiel
je neplatná podľa § 37 ods. 1 a § 39 OZ, pretože je v rozpore s dobrými mravmi pre nepomer

dohodnutej kúpnej ceny za predmetný spoluvlastnícky podiel 20.000 eur a ceny, za ktorú odporca
predmetnú nehnuteľnosť v súčasnosti ponúka na predaj. Dospel k záveru, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľ pritom jednoznačne neosvedčil ani, že odporca
inzeruje na predaj predmetnú nehnuteľnosť a v akom rozsahu. Nehnuteľnosti sú neurčito určené, a v
prípade obchodných priestorov nie je ani zrejmý ich rozsah s ohľadom k tomu, že vo vlastníctve odporcu
je aj iný objekt - zubná ambulancia, ktorý je zapísaný na predmetnom LV, ale nebol predmetom právneho

úkonu. Keďže navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a to
existenciu uplatneného práva a teda predpoklad vyhovenia návrhu vo veci samej a ani potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, súd jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O zaplatení
súdneho poplatku rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ a domáhal sa
jeho zmeny tak, že predbežné opatrenie bude nariadené. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, nazáklade čoho súd namieta, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia, keď priamo vyplývajú z návrhu a priložených listín. Musí byť predsa zrejmé, ak sa navrhovateľ
v merite veci domáha určenia vlastníckeho práva a odporca preukázateľne inzeruje predaj predmetných

nehnuteľností, že je tým potreba predbežnej úpravy osvedčená. Absurdne vyznieva záver súdu o tom,
že navrhovateľ neosvedčil jednoznačne ani to, že odporca inzeruje predaj predmetnej nehnuteľnosti. Je
síce pravdou, že jednotlivé parcely a stavby nevyplývajú z inzercie odporcu predloženej navrhovateľom,
no zároveň si nevie predstaviť, ako by inak reálne mal inzerovanú nehnuteľnosť identifikovať alebo
stotožniť, najmä ak k nej momentálne nemá prístup a nie je ani ich vlastníkom. Preto v tejto časti

považuje postup, resp. odôvodnenie súdu za formálne až arbitrárne. Postup súdu je aj v rozpore
s doterajšou rozhodovacou praxou vo veciach na nariadenie predbežných opatrení, v ktorých sa
zásada rovnosti účastníkov konania neuplatňuje tak striktne, a prevahu nadobúda záujem na rýchlej
a účinnej ochrane ohrozených práv účastníka. Pri nariaďovaní predbežných opatrení tak prevláda
požiadavka rýchlosti. Je tiež irelevantná úvaha súdu o tom, prečo navrhovateľ nepočkal na uplynutie
lehoty na dobrovoľné vrátenie nehnuteľností, nakoľko už v čase vydania rozhodnutia odporcovi márne

uplynula lehota na dobrovoľné vydanie nehnuteľností. Súd sa ani len náznakom nevysporiadal s
otázkou primeranosti a odôvodnenosti zásahu, resp. hrozbou zásahu do práv jednotlivých účastníkov.
Je presvedčený, že nariadením predbežného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu do práv
odporcu alebo k jeho ohrozeniu. Na druhú stranu je zrejmé, že zamietnutím návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vydaním bude budúc výkon rozhodnutia v merite veci v prípade úspechu

navrhovateľa nielen ohrozený, ale priam znemožnený. Rozhodnutie súdu považuje za predčasné,
nedostatočne odôvodnené a aj nepreskúmateľné. V závere uviedol, že sa preto javí skôr odôvodnené
nariadenie predbežnej ochrany než jej odmietnutie, keď súd navrhovateľa nedôvodne a v rozpore s
právom vystavuje riziku podstatnejšej hrozby poškodenia jeho práv a to nielen čo sa týka ohrozenia
neskoršieho výkonu rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal. niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 102 ods. 1 OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, aj keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov
účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo
očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti
práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a

záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenie je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne
do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Predbežné opatrenie je opatrením dočasným, ktorého

trvaniejeobmedzenéamôžebyťzrušené.Nanariadeniepredbežnéhoopatreniasúkladenépožiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad,
musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri
vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ musel preukázať, že

skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený. Je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto
obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo
právo, ktoré je ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné.
Predbežná ochrana totiž nepatrí akémukoľvek právu alebo nároku vyplývajúce zo súkromnoprávneho
vzťahu. Tvrdiť a osvedčiť treba také právo alebo nárok, ktorého porušenie alebo ohrozenie môže

efektívnechrániťajpredpredbežnýmopatrením,nielenrozhodnutímvovecisamej.Keďženenakladanie
s vecami alebo právami (na základe v predbežnom opatrení uloženého zákazu nakladania, ktorým
treba rozumieť disponovanie s vecami alebo právami prostredníctvom právnych i faktických úkonov)
má nielen zabezpečovací ale i preventívny charakter, je preto potrebné náležite skúmať objektívnosť(osvedčenie obavy) navrhovateľa zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia a to či určené nenakladanie
nepresahuje ústavné a zákonné limity obmedzenia odporcu (ako vlastníka nehnuteľností) v ich právach
a nespôsobuje tak neprimeranú škodu.

Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu
a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia. Zákaz nenakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby
nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jeho povinnosti voči tretím osobám.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP,

nakoľko spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podal aj návrh vo veci samej, t. j. návrh
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K charakteru konania o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia je nutné uviesť, že toto konanie má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí
základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, a preto
sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôkazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nevyhnutnosti predbežného

opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd
nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu a príloh, pričom na základe spravdepodobnenia
(osvedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť
pomery účastníkov. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
vykonávať dokazovanie a naopak vo vedomí, že výsluchom účastníka konania proti ktorému návrh

na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia. V
ustanovení § 75 ods. 6 OSP zákon výslovne poukazuje zásadne, že súd rozhoduje aj bez výsluchu
účastníkov, vychádza pritom z obsahu návrhu tak, ako je stanovené v ust. § 75 ods. 2 OSP.
V danom prípade navrhovateľ svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia po skutkovej stránke
zdôvodnil tým, že žiada určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite návrhu z dôvodu,

že kúpna zmluva, na základe previedol svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu je neplatná. Súd prvého
stupňavovecirozhodolanávrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniazamietolzdôvodu,ženavrhovateľ
neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, a to existenciu uplatneného
práva a teda predpoklad vyhovenia návrhu vo veci samej a ani potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov.Stakýmtoprávnymposúdenímsúduprvéhostupňasaodvolacísúdnestotožňujeapovažuje

ho za nesprávne.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj dôvodov odvolania podaného
navrhovateľom dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nepostupoval v zmysle vyššie
uvedených zásad o nariadení predbežného opatrenia. Z ustanovenia § 102 ods. 1 OSP s použitím §
74 ods. 1 OSP vyplýva, skutočnosť, že predbežné opatrenie počas konania vo veci samej možno vydať

len z dvoch dôvodov - z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by
výkon súdneho bol ohrozený. Pri rozhodovaní o tom, či súd návrhu na predbežné opatrenie vyhovie
je potrebné vychádzať z týchto zásad. Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že navrhovateľ
neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia a to predpoklad vyhovenia
návrhu vo veci samej.

Medzi základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia nemožno považovať predpoklad
vyhovenia návrhu vo veci samej, pretože by išlo o prejudikovanie sporu a ako bolo vyššie konštatované,
predbežné opatrenie možno vydať z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania.
Súd prvého stupňa konštatoval, že neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania,
odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zastáva názor, že navrhovateľ dostatočne preukázal

potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, keď jednoznačne v návrhu, ako aj z listinných dôkazov
bolo preukázané, že odporca inzeruje na predaj nehnuteľnosti ku ktorým sa navrhovateľ domáha určenia
spoluvlastníckeho podielu. Je taktiež nepochybné, že ak by v priebehu o určenie vlastníckeho práva
došlo k odpredaju sporných nehnuteľností, bol by i výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
V danom prípade navrhovateľ osvedčil dostatočným spôsobom reálnu obavu z toho, že odporca mieni

vlastnícky previesť nehnuteľnosť na iný subjekt a dostatočne osvedčil aj reálnosť obavy z ohrozenia
výkonurozhodnutiapreprípad,žebyvzákladnomkonanívovecisamejbolúspešný.Pretopodľanázoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepostupoval správne, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel podľa § 220 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.