Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Rybárik
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115200016
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115200016.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom právnej veci navrhovateľa:
Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, právne zastúpený: PERSPECTA
Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti odporcovi: N. D., nar. X.X.XXXX, t.č.
bytom X. T. M. S. O. ulica XXX, E. pod T., o zaplatenie 248,95 eur, eur s príslušenstvom, tatko
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca uzatvoril s odporcom dňa 22.6.2011 zmluvu o pripojení, predmetom
ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb program Fix 12 a dňa 22.6.2011 dodatok k zmluve
o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby alebo zariadenie mobilný
telefón Sony Ericsson v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy právny predchodca riadne
poskytoval všetky služby odporcovi. Bol to odporca, ktorý si neplnil svoje zmluvné záväzky, porušil
zmluvnúpovinnosť,zčohomunáslednevyplynulapovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutuvsume248,95eur.
Odporca až na samotnom pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že s právnym
predchodcom terajšieho navrhovateľa uzavrel zmluvu o elektronických komunikáciách. Návrh považuje
však za absolútne nedôvodný, pretože on neporušil žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Považoval
za nezmyslené, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol telefón deaktivovaný a
navrhovateľovi vznikol nárok fakturovať si zmluvnú pokutu. Navyše uviedol, že aj z počutia vie, že aj v
iných obdobných prípadoch súdy takéto návrhy zamietajú.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, navrhovateľ sa nedostavil na
pojednávanie, termín pojednávania prevzal ešte dňa 14.12.2015. Súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa. Súd sa oboznámil s písomným návrhom, so zmluvou o pripojení,
oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrou a zistil nasledovné:
Právny predchodca terajšieho navrhovateľa dňa 22.6.2011 uzatvoril zmluvu s odporcom o pripojení,
ktorej predmetom bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb. Následne podpísal s ním aj dodatok
k zmluve o pripojení. Bola mu poskytnutá zľava na využívané služby, čo bolo podmienené lehotou
viazanosti 24 mesiacov.
Ani jedna zo sporových strán uzavretie zmluvy nerozporovala. Zhodne uviedli, že skutočne túto zmluvu
uzatvorili. Aj zo zmluvy o pripojení je potvrdená táto skutočnosť.Na základe zmluvy o pripojení Fix mu bola poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Na
základe dodatku k zmluvu o pripojené mu bol poskytnutý telefón Sony Ericsson. Kúpna cena za dátové
zariadenie bola stanovená na sumu 19 eur, doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 248,95 eur.
Na základe tohto dodatku bod 1 písm. d/ sa zaviazal „pravidelné zmluvné dobíjanie“. Citácia - účastník,
ktorý pred uzavretím tohto dodatku využíval služby podniku na základe zmluvy o pripojení uzavretej na
dobu neurčitú a ktorý ako účastník využívajúci služby podniku na základe zmluvy o pripojení uzavretej
na dobu neurčitú porušil svoju povinnosť podľa bodu 3.1. osobitných podmienok, berie na vedomie
a súhlasí, že sa mu týmto dodatkom obnovuje záväzok riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie
podľa bod 3.1. osobitných podmienok a ďalej, že mu nebudú na plnenie povinností realizovať pravidelné
dobíjanie podľa tohto bodu dodatku započítané podľa bodu 3..2 osobitných podmienok skoršie dobíjania
uskutočnené počas niektorého z predchádzajúcich zúčtovacích období pred uzavretím tohto dodatku.
Účastník, ktorý si aktivoval program Služieb Fix je povinný vo vzťahu k SIM karte realizovať pravidelné
zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok zúčtovacích období pred uzavretím tohto
dátumu. Účastník, ktorý si aktivoval program služieb Fix je povinný vo vzťahu k SIM karte realizovať
pravidelné zmluvné dobíjanie vo výške 12 eur s DPH za každé zúčtovacie obdobie počas trvania zmluvy
o pripojené.
Podľa bodu 1 písm. e/ v prípade, ak účastník nesplnil svoju povinnosť realizovať pravidelné zmluvné
dobíjanie podľa bodu 1.písm. d/ tohto dodatku, záväzok účastníka realizovať zmluvné dobíjanie za
zúčtovacie obdobie nasleduje po zúčtovacom období, v ktorom účastník porušil svoju povinnosť
realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie v lehote do 28 kalendárnych dní od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo zo strany účastníka k porušeniu povinnosti realizovať pravidelné
zmluvné dobíjanie.
Z ďalšieho listinného dôkazu vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom postúpila svoju pohľadávku
terajšiemu navrhovateľovi. Z pripojenej faktúry je zrejmé, že ešte právny predchodca navrhovateľa
vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Ako dôvod zmluvnej pokuty, ako to vyplýva
aj zo samotného písomné návrhu navrhovateľa, bola tá skutočnosť, že porušil zmluvné podmienky a
riadne a včas nedobíjal kredit na mobilnom telefóne.
Právne posúdenie:
Na tomto mieste súd podotýka, že v obdobných prípadoch iného podniku, ktorý poskytoval mobilné
služby bolo viac krát rozhodnuté ohľadne zmluvných pokút, resp. boli viac krát vyhlásené súdom za
neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podmienky viazanosti služby, ktoré poskytuje
samotný podnik. V tomto smere dáva do pozornosti tunajší súd rozsudok KS v Prešove 6Co/91/2011,
kedy v obdobnom prípade riešil otázku navrhovateľa iného podniku o zaplatenie zmluvných pokút.
Pôvodne Okresný súd v Prešove považoval zmluvné pokuty nad predajnú cenu za neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi.
Vo všeobecnosti možno povedať, že podľa § 53 a/ ods. 1 OZ., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Ustanovenie § 53 a/ ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne
súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ. absolútna
neplatnosť). Jej ďalším používam dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne
zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je priamo v rozpore so zákonom. Ak by súd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho
stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz
používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej
pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie jeuplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval.
Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie(§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z
neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného
dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa
všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.250/2007 Z. z.) a
v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z.).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom.
Súd ešte dáva do pozornosti dodatok právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý podpísal s odporcom
a to bod .3 - v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. c / v bode 2. tohto
dodatku alebo v čl. 6 bod. 3.6. všeobecných podmienok alebo čl. 5. pod bodom 5.2. písm. a/ až c/
všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
Ak to už bolo konštatované v tomto konkrétnom prípade bola zmluvná pokuta 248,95 eur.
Navrhovateľ však nepovažoval za potrebné na lepšie oboznámenie a lepšiu prehľadnosť priložiť v rámci
listinných dôkazov všeobecné podmienky, ktoré si stanovil jeho právny predchodca pri uzatváraní týchto
zmlúv. V spisom materiáli absentujú všeobecné podmienky, na ktoré sa prakticky odvoláva zmluva o
pripojení Fix a dodatok k tejto zmluve. Konkrétne v návrhu píše, že odporca porušil svoj záväzok v
zmysle dodatku 1. písm. d/, t.j. pravidelné zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1. osobitných podmienok.
Osobitné podmienky však súdu neboli známe, pretože netvorili súčasť spisového materiálu.
Z rozhodovacej činnosti súdov SR, čo sa týka podnikov, ktoré poskytujú elektronické služby mobilnej
komunikácievšaknepochybnevyplýva,žeajtakátozmluvnápodmienkaobsiahnutávbode1.d/dodatku
k zmluve bola vyhlásená za neprijateľnú. Len ako príklad súd uvádza rozsudok OS Prešov z 13.8.2010
č.k. 17C/23/2010 v spojení s rozsudkom KS v Prešove z 29.6.2011 č.k. 2Co/137/2010, kedy bola
zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne vo veci
OS Prešov zo dňa 16.8.2010 č.k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom KS v Prešove zo dňa 9.5.2011
č.k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo dokonca už k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. To znamená, že následne
súdy už, pokým judikovali takéto podmienky operátora za neprijateľné, následne žaloby operátorov
zamietali, napr. rozsudok OS Svidník z 31.10.2011 č.l. 7C/119/2011, rozsudok OS Vranov nad Topľou
z 26.10.2011 č.k. 11C/184/2011 a iné.
Záverom súd môže konštatovať, že nijakým spôsobom nepopiera význam zmluvnej pokuty ani jej
dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Navrhovateľ ponúka
odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu,
ktorú žiada zaplatiť od spotrebiteľa v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie
pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádzali ani aspekt
neurčitosti (viď. samotný dodatok k zmluve o pripojení). Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch kzmluvám o pripojení teda , „ ak účastník poruší niektorú z povinnosti podľa tohto dodatku, signalizujú
neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinnosti, ktoré
dodávateľ označil len indikatívne sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku“.
Vzhľadomnauvedenépotomsúdmuselrozhodnúťtak,akojetokonštatovanévovýrokutohtorozsudku.
Súd znova opakuje, že je nemysliteľné, pokým už viac krát bolo judikované, že zmluvná pokuta ako
taká v týchto prípadoch mobilných operátorov je neakceptovateľná a neprijateľná zmluvná podmienka,
i napriek tomu mobilné operátori, resp. jeho právni nástupcovia opätovne a opätovne sa obracajú s
návrhmi na súd o priznanie tejto zmluvnej pokuty.
Záverom súd ešte dodáva, že v žiadnom prípade nie sú dotknuté nároky mobilného operátora na
náhradu samotnej škody, pokým skutočne poskytol benefit odporcovi v podobe koncového zariadenia,
t.j. telefónu za paušálnu cenu a na základe toho potom bola stanovená aj viazanosť 24 mesiacov. Bude
na navrhovateľovi, aby preukázal, akým spôsobom tento benefit sa premietol do jeho hospodárenia,
resp. akú škodu mu spôsobilo takéto poskytnutie benefitu pri nedodržaní podmienok. Vo všeobecnosti
je zrejmé, že v prípade, keď poskytol určitý benefit a spôsobil mu škodu, nič mu nebránilo, aby sa obrátil
sa na súd s návrhom o náhradu škody.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom smernice EÚ, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol úspešný odporca, tento
si však neuplatnil žiadne trovy konania, preto súd rozhodol, že mu trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.