Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/702/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215760
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky P.J.M, s.r.o., so
sídlom Široké 595, IČO: 36 501 760, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891 proti odporkyniam v rade 1/ K. W., rod. X.,
nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. V., B. XXXX/XX, v rade 2/ V. V., rod. X., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. V.,
M. XXXX/XX, obom zastúpeným JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom T. C., K. K. X, v konaní
o určenie neúčinnosti právnych úkonov,, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Žilina,
č. k. 14C/136/2014-154 zo dňa 30. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej
dňa 24.10.2013 medzi W. V. a odporkyňou v rade 2/ ako darcami a odporkyňou v rade 1/ ako
obdarovanou voči navrhovateľke, potvrdzuje.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel návrhu navrhovateľky a určil neúčinnosť zmlúv o
prevode nehnuteľnosti uzavretých medzi W. V. a odporkyňou v rade 2/ ako darcami a odporkyňou v rade
1/ ako obdarovanou dňa 24.10.2013 ako i zmluvy uzavretej dňa 28.5.2014 medzi odporkyňou v rade 1/

ako prevodcom a odporkyňou v rade 2/ ako nadobúdateľom týkajúcej sa tých istých nehnuteľností.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že zmluvou
o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou dňa 24.10.2013 došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa prevodom medzi blízkymi osobami v lehote kratšej ako tri roky od podania návrhu a rovnako
následne ďalším prevodom medzi odporkyňami v rade 1/ a 2/ dňa 28.5.2014 došlo k ukráteniu veriteľa.
Rozhodnutie o trovách vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odporkyne. Žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
alternatívne zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukazovali na
to, že W. V. nikdy nebol dlžníkom veriteľa, lebo na seba prevzal iba ručiteľský záväzok, pričom pri
ručení nejde o plnenie jeho dlhu. Odporkyne v rade 1/ a 2/ nikdy neboli dlžníkmi veriteľa, a preto na ich
strane nemožno hovoriť o ukrátení práv veriteľa, ktoré by malo za následok odporovateľnosť úkonu. Na
prevádzanej nehnuteľnosti existovalo záložné právo a z tohto dôvodu by si ani nemohol uspokojiť svoju

pohľadávku, keďže toto právo bolo zriadené skôr, ako ručiteľský záväzok. Prvostupňový súd nesprávne
posúdil aj otázku blízkej osoby, keď švagrinú dlžníka nemožno považovať za blízku osobu v zmysle
§ 116 Občianskeho zákonníka. V konaní im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd porušilust. § 118 ods. 2 O.s.p. a neoboznámil ich, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov ostali
sporné, resp. ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a podobne.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214
ods. 2 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť zmluvy o prevode

nehnuteľnosti uzavretej dňa 24.10.2013, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v
tejto časti, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový

súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

S námietkou odporkýň týkajúcou sa postavenia W. V. ako dlžníka sa prvostupňový súd vyporiadal na č. l.
12odsek3dôvodovrozhodnutia,kdesprávnekonštatoval,žepriaplikáciiust.§42aanasl.Občianskeho
zákonníka má W. V. postavenie dlžníka, keďže bol právoplatným rozhodnutím zaviazaný uhradiť dlh ako

ručiteľ spolu s dlžníkom. Je nepochybné, že na základe tohto titulu môže veriteľ proti tejto osobe viesť
nútenývýkonrozhodnutia.Správneposúdilprvostupňovýsúdiotázkublízkejosoby,lebojepodľanázoru
odvolacieho súdu možné sestru manželky dlžníka, ktorá úkonom získala prospech (nehnuteľnosť),
považovať za osobu blízku, a to i vzhľadom na vyjadrenie samotných účastníkov týkajúce sa dôvodov
prevodu, ktorú skutočnosť prvostupňový súd taktiež správne vyhodnotil.

Odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemožní účastníkovi realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich mu z Občianskeho súdneho
poriadku (napr. právo vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, navrhnúť vykonanie dôkazov a
podobne). Nie každé procesné pochybenie súdu možno považovať za vadu, ktorá by mala za následok

odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Ako vyplýva aj zo samotného odvolania odporkýň,
síce vytýkajú súdu porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ale na druhej strane nenavrhujú vo veci
doplniť dokazovanie, ani neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré nemohli v priebehu prvostupňového
konania uviesť, resp. ku ktorým sa nemohli vyjadriť. Za takéhoto stavu potom nemôže konštatovať, že
by došlo k porušeniu ich procesných práv, ktoré im priznáva zákon, a preto odvolací súd ani na túto

námietku prihliadnuť nemohol.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, ale došlo pri rozhodovaní o neúčinnosti zmluvy zo dňa
28.5.2014, a preto v tejto časti musel odvolací jeho rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Tu je potrebné prisvedčiť odvolateľkám v tom, že dôvody rozhodnutia v tejto časti sú nezrozumiteľné,
a tým i nepreskúmateľné. Na č.l. 15 odsek 5 rozhodnutia súd síce poukazuje na ust. § 42b ods.
3,4 Občianskeho zákonníka, ale z jeho dôvodov nie je zrejmé, aký význam malo toto ustanovenie
pre posúdenie neúčinnosti zmluvy zo dňa 28.5.2014. K námietke odporkýň, že odporovať možno len

prvotný prevod dlžníka uviedol, že táto fikcia platí len v prípade, ak ten, kto mal z odporovateľného
úkonu prospech, vec ďalej previedol a prevodom nedošlo k ďalšiemu odporovateľnému úkonu. Z akých
dôvodov, ale považoval úkon medzi odporkyňami 1/ a 2/ ako odporovateľný, nie je zrejmé.
Práve ust. § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, keď nadobúdateľ (ten, ktorý na základe
odporovateľného úkonu získal majetkový prospech) predmet prevodu spotreboval, previedol alebo inak

scudzil tak, že mu už nepatrí. V tomto prípade má veriteľ právo uspokojiť si svoju pohľadávku od tejto
osoby v rozsahu hodnoty predmetu prevodu. Pokiaľ súd poukazuje na výnimku (podľa judikatúry) v tom
smere, že sa nesmie jednať o ďalší odporovateľný úkon, tu je potrebné zdôrazniť, že by sa tak mohlo stať
iba v prípade, ak by sa prevodca (v tomto prípade odporkyňa v rade 1/) takýmto úkonom snažil ukrátiť
svojho veriteľa, čo ale z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva (doteraz nebolo preukázané, že by

i odporkyňa v rade 1/ mala voči konkrétnej osobe pohľadávku, ktorej vymoženie by sa snažila takýmto
postupom zmariť).Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že odporkyňa v rade 1/ nebola v postavení dlžníka voči
žiadnej inej osobe, a už vôbec nie voči navrhovateľke, preto ani prevodom nehnuteľnosti nemohla
zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľky, lebo táto má možnosť postupovať voči odporkyni v rade

1/ podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa v rade 1/ už s predmetom prevodu
nedisponuje.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne prejednať návrh
navrhovateľky v zrušujúcej časti s tým, že bude musieť svoje rozhodnutie i zákonným spôsobom

zdôvodniť, prihliadajúc i na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd
aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.