Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10Er/489/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205749
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomášková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214205749.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávnenej: mal. K. F., H..: XX.XX.XXXX, zastúpená zákonnou
zástupkyňou: A. E., H..: XX.XX.XXXX, C. Z., N.. Š. Č.. XXXX/XX, R..Č..: C. Č.. X, oprávnená právne
zastúpená: AK JUDr. Sivlia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, E.B. Lukáča č. 2, IČO: 36 868 108, proti
povinnému: Z. F., H..: XX.XX.XXXX, C. C., S. Č.. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka
Muchu, so sídlom exekútorského úradu Martin, E.B. Lukáča č. 2, pod EX 14443/2014, o vymoženie

výživného a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom
pod EX 14443/2014 na základe poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 22.augusta 2014, č.
5701*076788 v časti o vymáhanie sumy 1.650 eur za obdobie od 01.12.2011 do 31.06.2014, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.novembra 2015, č.k.: 10Er 489/2014 - 26 súd zamietol námietky

povinného v časti o vymáhanie sumy 1.650 eur za obdobie od 01.12.2011 do 31.06.2014. V časti o
vymáhanie bežného výživného v sume 50 eur mesačne za obdobie od 01.11.2014 do budúcna, exekúciu
zastavil. Vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník. Uznesenie bolo napadnuté odvolaním povinného, a
to v časti, v ktorej súd námietky zamietol.

Súd preskúmajúc odvolanie povinného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonom

stanovenej lehote, keď uznesenie bolo povinnému doručené dňa 02.12.2015 a odvolanie bolo podané
na poštovú prepravu dňa 09.12.2015.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

Podľa § 201 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Ako to vyplýva z § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým
sa námietkam vyhovelo.

Odvolaním napadnutá časť uznesenia vyššieho súdneho úradníka bola preto na základe vyššie
uvedeného zrušená zo zákona, a vec tak bola v tejto časti opätovne prejednaná a rozhodnutá zákonným
sudcom.Súd sa oboznámil s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, žiadosťou o udelenie poverenia,
upovedomením o začatí exekúcie, námietkami povinného, vyjadrením oprávnenej, ako i celým obsahom
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe návrhu oprávnenej doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.07.2014, JUDr. Peter Krištofík
Mucha požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie dlžného výživného pre
oprávnenému za obdobie od 01.12.2011 do 31.06.2014 v sume 1.550 eur, nedoplatku na výživnom v
sume100eurabežnéhovýživnéhovsume50eurmesačnepočnúc01.07.2014dobudúcnanapodklade

vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 21. novembra 2011, č.k.: 23P 149/2011 - 27.
Právoplatnosť rozsudok nadobudol dňom 29.12.2011, vykonateľnosť dňom 21.01.2012.

Dňa 22.10.2014 poverený súdny exekútor doručil súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný
uviedol, že dňa 08.09.2014 Okresný súd Martin rozhodol vo veci zapretia otcovstva povinného k
oprávnenej. Ďalej uviedol, že od 01.10.2011 do decembra 2012 žil s matkou oprávnenej v spoločnej

domácnosti a zabezpečoval potreby domácnosti pre matku oprávnenej i jej ďalšie štyri deti. Povinný
pracoval v zahraničí, matka oprávnenej bola nezamestnaná. Poberala dávku v hmotnej núdzi. Tiež
si požičala peniaze, ktorý úver musel splácať povinný, pretože matka oprávnenej zaplatila len dve
splátky. Navyše, pri rozchode povinný daroval matke oprávnenej motorové vozidlo s tým, že nebude
od povinného vymáhať výživné pre oprávnenú. Povinný na dôkaz predložil i zmluvu uzavretú s matkou

oprávnenej.

K námietke sa písomným podaním súdu doručeným dňa 29.10.2015 vyjadrila matka oprávnenej
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že matka oprávnenej bola zo strany právnej
zástupkyne vyzvaná, aby reagovala na námietky povinného. Matka oprávnenej uviedla, že má v

súčasnosti zdravotné problémy a nemôže sa osobne dostaviť do kancelárie. E-mailom zároveň uviedla,
že povinný v auguste vyplatil zameškané výživné v sume 1.000 eur a týmto si splnil povinnosť voči
oprávnenej. Následne dňa 28.10.2015 právna zástupkyňa telefonicky kontaktovala matku oprávnenej,
ale bezúspešne. Nakoniec sa právnej zástupkyni podarilo s matkou oprávnenej skontaktovať, táto
prisľúbila, že sa dostaví. Nedostavila sa a neskôr už na telefonáty nereagovala. To je všetko, čo sa

právnej zástupkyni podarilo u matky oprávnenej zistiť.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), môže povinný
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami
osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody
sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach
netreba rozhodnúť.

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je
možné.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd preskúmal podanie povinného, ktoré podľa svojho obsahu posúdil ako námietky proti exekúcii a
zistil,žetietobolipodanéoprávnenouosobou,vzákonomstanovenejlehote,keďupovedomenieozačatí

exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.10.2014, námietky povinný podal na poštovú prepravu dňa
09.10.2014 (§ 50 ods. 1 EP).

Povinnému bolo Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 21.novembra 2011, č.k.: 23P 149/2011 -
27 o i. uložené, aby na výživu mal. K. prispieval sumou 50 eur mesačne od 01.10.2011 vždy k 20.dňu

v mesiaci k rukám matky maloletej oprávnenej. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2011 do
30.11.2011 v sume 100 eur bolo povinnému uložené zaplatiť do 15.dňa odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Právoplatnosť rozsudok nadobudol dňom 29.12.2011, vykonateľnosť dňom 21.01.2012.Návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý matka oprávnenej doručila súdnemu exekútorovi dňa
18.07.2014, sa oprávnená domáhala vymoženia dlžného výživného pre oprávnenému za obdobie od
01.12.2011 do 31.06.2014 v sume 1.550 eur, nedoplatku na výživnom v sume 100 eur a bežného

výživného v sume 50 eur mesačne počnúc 01.07.2014 do budúcna.

Súd z vlastnej činnosti zistil, že Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 8.septembra 2014, č.k.:
15C 227/2013 - 62 bolo určené, že povinný nie je otcom oprávnenej. Právoplatnosť a vykonateľnosť
rozsudok nadobudol dňom 31.10.2014.

Spolu s odvolaním povinný súdu doručil vyjadrenie Okresného riaditeľstva PZ SR Martin. Z tohto súd
zistil, že povinný dňa 07.08.2015 poukázal na účet matky oprávnenej sumu 1.000 eur a podľa tvrdenia
matky oprávnenej tak splnil dlh za obdobie od marca 2013 do októbra 2014 vrátane. Nakoľko trestnosť
činu zanikla, trestné konanie vedené pre prečin zanedbania povinnej výživy tak bolo voči povinnému
zastavené.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povinný už nie je otcom maloletej a nie je tak už povinný
prispievaťnajejvýživu.Vprejednávanejvecibolopreukázané,žepovinnýplnilnavýživnépreoprávnenú
až v auguste 2015 (07.08.2015), teda až po začatí exekučného konania (exekučné konanie začalo
dňom 18.07.2014). Nemožno preto vysloviť, že by sa exekúcia začala alebo viedla neoprávnene. Podľa

predloženého exekučného titulu bol povinný zaviazaný na platenie výživného.

Podľa ustálenej judikatúry sa manžel matky až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva
považuje za otca dieťaťa a trvá jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu (R 52/1968). Obdobne možno
konštatovať, že až do zapretia otcovstva, ktoré bolo určené súhlasným vyhlásením, trvá vyživovacia

povinnosť označeného otca - povinného.

Exekúcia pre vymoženie sumy spolu 1.650 eur (1.550 + 100) za obdobie od 01.12.2011 do 31.06.2014
sa začala oprávnene. Povinný až po začatí exekučného konania zaplatil sumu 1.000 eur. K vymoženiu
tak zostáva 650 eur. Na to, aby súd mohol vyhlásiť, že exekúcia sa začala neoprávnene je potrebné, aby

okolnosti (napr. zaplatenie vymáhanej sumy) nastali v čase od vyhlásenia exekučného titulu (rozsudku)
do podania návrhu na vykonanie exekúcie. V predmetnej veci sa tak nestalo, povinný čiastočne svoju
povinnosť splnil, ale až po začatí exekučného konania. Súd preto námietky zamietol. Nič na tejto
skutočnosti nemení ani to, že matka oprávnenej s povinným uzavreli dohodu, kde z obsahu vyplýva,
že matka oprávnenej za to, že jej povinný daruje motorové vozidlo, nebude od povinného uplatňovať

výživné pre oprávnenú. Takáto dohoda je absolútne neplatná, na čo súd prihliada zo zákona. Zákon
neumožňuje na výživné pre maloleté dieťa započítať akékoľvek iné vzájomné majetkové plnenie.

Súd záverom pre účastníkov uvádza, že o úhradách, ktoré povinný po začatí exekučného konania
vykonal, potrebné informovať súdneho exekútora.

Súd tiež pre povinného uvádza, že časové vymedzenie skutku pre účely trestného konania sa nezhoduje
s obdobím, pre ktoré sa vedie exekúcia, a preto nemožno účinky zastavenia trestného stíhania použiť
i pre exekučné konanie. V trestnom konaní bol povinný stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy,
kedy skutok sa mal stať v období od marca 2013 do októbra 2014 vrátane. Nakoľko trestnosť činu

zaplatením sumy 1.000 eur zanikla, vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil. Exekúcia sa však pre zročné
výživné 1.650 eur vedie pre obdobie od 01.12.2011 do 31.06.2014, navyše k čiastočnej úhrade došlo
až po začatí exekučného konania (1.000 eur). V exekúcii preto po právoplatnosti tohto uznesenia bude
súdny exekútor pokračovať. K vymoženiu zostáva suma 650 eur a trovy exekúcie. Ak medzičasom
povinný zvyšok vymáhanej sumy zaplatil, súdny exekútor na túto skutočnosť musí prihliadať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.