Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/144/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1492899914
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1492899914.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľov:

X. L.. S. A., A. XXX, N., X. U. A., A. XXX, N., R.. L.. S. A., N. A. XXX, N., X. L.. V. Z., A. XXX, N., X.
L.. S. T., A. XXX, N., X. L.. V.. L. Z., A. XX, N., R. P. M. O. R. Okresného Z.W. N. L., X. O.. I. U., G.
XX, N., R. P. M. O. R. Okresného Z. N. L., proti odporcom: X. L.. U. F.Y., Y., N. X, N., X. L.. O. F., N.
X, N., obaja zast.: Advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS, JUDr. Martou Huttovou, advokátkou
so sídlom AK Bezekova 13, P.O.BOX 55, Bratislava, 3. Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava
o vrátenie pôdy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súdotrováchkonaniarozhodnepodľa§151ods.3Občianskehosúdnehoporiadkuažpoprávoplatnosti
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom doručeným tunajšiemu súdu zo dňa 30.04.1992 a jeho doplnením zo dňa
17.09.1993 žiadali zrušenie práva osobného užívania parc. č. XXXX/X v kat. území Lamač, podľa §
8 a § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/91 Zb. pre odporcov v 1. a 2. rade a navrátenie tejto parcely
pôvodným vlastníkom z dôvodu, že kúpnou zmluvou previedli spornú parcelu na odporcu v 3. rade
(bývalý ObNV Bratislava 4) v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a dohodou odporca v 3. rade

zriadil odporcom v 1. a 2. rade právo osobného užívania predmetného pozemku.

Okresný súd Bratislava IV vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 4C 144/92 - 42 dňa 29.09.1994,
ktorým návrh navrhovateľov zamietol (č.l. 42). Navrhovatelia v 1. - 6. rade proti tomuto rozsudku podali
odvolanie, o ktorom odvolací súd, Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č.k. 12Co 292/69-86
dňa 13.02.1997, tak, že rozsudok Okresného súdu v Bratislave IV zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
s tým, že návrh neobsahoval náležitosti podľa § 79 ods. O.s.p.

Súd postupoval v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Bratislave a vyzval navrhovateľov na
odstránenie vád podania návrhu pod následkom zastavenia konania. Právna zástupkyňa navrhovateľov
na výzvu súdu nereagovala, preto súd konanie zastavil uznesením zo dňa 03.05.1999 č. k. 4C
144/1992-103. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave
rozhodol uznesením zo dňa 30.04.2001 č.k. 16Co 124/01-133 tak, že ho zrušil s tým, že procesný postup
súdu bol nesprávny a podľa obsahu spisu je možné vo veci meritórne rozhodnúť.

Právna zástupkyňa navrhovateľov písomne dňa 24.01.2002 žiadala pripustiť zmenu návrhu, na
pojednávaní dňa 14.11.2002 na návrh právnej zástupkyne navrhovateľov súd pripustil zmenu petitu v
tomto znení: Súd určuje, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. územíLamač, zapísanej na LV č. XXXX, par. č. XXXX/X a to navrhovateľ v 1. rade v podiele 1/8, v 2. rade v
podiele 1/8., v 3. rade v podiele 1, navrhovateľ v 4. rade v podiele 1, navrhovateľ v 5. rade v podiele
1/8 a navrhovateľ v 6. rade v podiele 1/8.

Okresný súd Bratislava IV vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 4C 144/92-168 dňa 14.11.2002,
ktorým návrh navrhovateľov zamietol z dôvodu, že uplatnenie reštitučného nároku podľa § 8 zák. č.
229/1991 Zb. neprichádza do úvahy, pretože uvedený zákon upravuje vlastnícke vzťahy k pôde a inému
majetku a na sporné parcely sa citovaný zákon nevzťahuje, pretože nemá charakter pôdy a ani iného

poľnohospodárskeho majetku.

Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co 225/03-203 dňa 30.11.2004
vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, aby súd
prvého stupňa zistil adresu navrhovateľky v 5. rade z dôvodu, či si chce uplatňovať reštitučný nárok a
riadne konal s touto účastníčkou. Ďalej, aby doplnil dokazovanie či kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni

a za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 6 ods.1 písm.k/,p/ zák. č. 229/1991 Zb., a následne
podmienkou pre prechod vlastníckeho práva podľa § 8 ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb., či odporcovia v 1. a 2.
rade nadobudli nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho
zvýhodnenia.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní dňa 02.05.2006 zmenila petit návrh tak, že žiadala
určiť navrhovateľov v 1. až 6. rade za vlastníkov spornej nehnuteľnosti. Súd rozhodol podľa § 95 ods.
1 O.s.p. s tým, že zmenu návrhu pripustil.

Krajský úrad životného prostredia v Bratislave dňa 08.03.2006 po obdržaní uznesenia Krajského súdu

v Bratislave č.k. 2Co 225/03-203 zo dňa 30.11.2004 spolu s odstupujúcim listom Krajského úradu v
Bratislave č. OF-333/2006/ALl/CHS z 23.2.2006, vrátane obálok vrátil ako kompetenčné a vecne mu
nepatriace, s odôvodnením, že podľa ust. § 141 ods. 8 Zákona č.417/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
Zákon č.50/1976 Zb. (stavebný zákon), konanie začaté na okresnom úrade dokončí miestne príslušný
stavebný úrad, t.j. aj výkon rozhodnutia. Predmetná vec preto prešla na uvedený stavebný úrad alebo

na Krajský stavebný úrad v Bratislave v zmysle § 8 ods. 12 v spojení s ods. 8 písm. b) Zákona č.
515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení mali mať odovzdávajúci
a preberajúci protokol uzatvorený v súlade s citovaným ustanovením uvedeným v odseku 17. Pôsobnosť
Krajského úradu životného prostredia v Bratislave je taxatívne vymedzená u ust. § 4 Zákona č.525/2003
Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a nesúvisí s konaním o vrátenie pôdy. K predmetnému konaniu o vrátenie pôdy
nie je daná ich pôsobnosť.

Písomným podaním zo dňa 10.09.2008 žiadali navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu, aby
súd pripustil vystúpenie odporcu v 3. rade - Okresného úradu životného prostredia, ktorého právnym

nástupcom je Obvodný úrad životného prostredia Bratislava IV (pôvodne žalovaný účastník na strane
odporcu v 3. rade) a na jeho miesto pripustil vstup nového účastníka konania, Krajský stavebný úrad,
sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava. Svoj návrh odôvodnili problémami častých reorganizačných zmien
štátnej správy. Súd návrh navrhovateľov, aby z konania vystúpil odporca v 3. rade - Obvodný úrad
životného prostredia Bratislava IV, sídlom Karloveská 2, Bratislava a na jeho miesto vstúpil nový

účastník konania - Krajský stavebný úrad, sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, pripustil uznesením
č.k. 4C 144/92- 335 dňa 11.12.2008. Krajský stavebný úrad v Bratislave sa proti uzneseniu odvolal s
odôvodnením,ženiejeprávnymnástupcom bývaléhoObNVBratislavaIV,odboruvýstavbyaúzemného
plánovania, teda nemá a ani nemôže mať pasívnu legitimáciu. Na odvolanie Krajského stavebného
úradu v Bratislave Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením č.k. 2Co 18/09-346 dňa 27.02.2009 a

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd pokračoval v intenciách KS v šetrení pobytu navrhovateľky v 5. rade, napriek opakovaným pokusom
sa súdu nepodarilo zistiť pobyt navrhovateľky v 5. rade a plnomocenstvo na zastupovanie právnou zást.
JUDr. Angelovou bolo časovo obmedzené, platilo do 30.06.2002, súd preto podľa § 29 ods. 1 O.s.p.

ustanovil navrhovateľke v 5. rade opatrovníčku.

Okresný súd Bratislava IV vo veci tretí krát rozhodol rozsudkom č.k. 4C 144/92 - 456 dňa 23. júna 2010,
ktorým určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území U. v Bratislave,zapísanej na LV č. XXXX, A.. Č.. XXXX/X o výmere 180 m2 a to navrhovateľ v I. rade v podiele 1/8, v
II. rade v podiele 1/8, v III. rade v podiele 1, v IV. rade v podiele 1, v V. rade v podiele 1/8 a v VI. rade v
podiele 1/8. Návrh voči odporcovi v III. rade zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v čase prechodu

predmetného pozemku na štát bola parc. č. XXXX/X, G..Ú.. U. evidovaná ako záhrada. Poukázal, že
prechod na štát nastal dňa XX.XX.XXXX, čo bolo aj vykonané zápisom v EN dňa 16.03.1987. Taktiež
poukázal, že skutočný prechod na štát nastal už v roku 1986, keď na uvedenej parcele ObNV Bratislava
IV, odbor výstavby a územného plánovania začal realizovať stavbu verejného prístupového chodníka,
ako dôkaz poukázal na žiadosť vlastníkov zo dňa 25.04.1986 o prešetrenie stavby, pričom sa správal

ako vlastník, nakoľko dňa XX.XX.XXXX podpísal s odporcami v 1. a 2. rade zmluvu o dočasnom užívaní
národného majetku, z čoho možno vyvodiť, že nehnuteľnosť prešla na štát bez právneho dôvodu.

Proti rozsudku 4C/144/1992-456 zo dňa 23.06.2010 podali odvolanie odporcovia, ktorí žiadali rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázali na nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd
prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Namietali, že

rozhodnutím súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Poukázali na zásadu rovnosti účastníkov.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 2Co 210/2010-499 zo dňa 11.10.2011 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu námietok odvolávateľov

pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu, nesprávne rozhodnutie procesnej povahy a odňatia
možnosti konať pred súdom účastníkom konania.

Počas konania navrhovateľka v 2. rade zomrela dňa 28.08.2010, na základe dedičského osvedčenia
sp.zn. 65D/647/2009-38, Dnot 69/2009 zo dňa 11.02.2010 dedičkou (právna nástupkyňa v konaní) M.

U. A., N. A. XXXX/XXX, N..

V priebehu konania právnej zástupkyni navrhovateľov JUDr. Anne Angelovej, advokátke bola
pozastavená činnosť Advokátskou komorou SR (č.l. 587), ktorá zastupovala navrhovateľku v 6. rade
a súdu sa nepodarilo šetrením zistiť pobyt navrhovateľky v 6. rade, preto jej podľa § 29 ods. 1 O.s.p.

ustanovil opatrovateľku.

Navrhovatelia v 1. až 4. rade písomným podaním doručili súdu návrh na pripustenie zmeny petitu dňa
04.04.2012. Súd uznesením č.k. 4C 144/1992-537 zo dňa 13.09.2012 pripustil zmenu petitu v tomto
znení:

„Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území U. a zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcela registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, záhrada o výmere 180 m2, prechádza z
odporcov v rade 1./ a v rade 2./ menom: L.. U. F., Y.., D.. XX.XX.XXXX, N. N. X, N. V. L.. O. F., F..
C., D.. XX.XX.XXXX, N. N. X, N., na navrhovateľa S. F. X./. O. L.. S. A., F.. A., D., XX.XX.XXXX, F. Č.

XXXXXX/XXX, N. A. Č.. XXX, N., S. A. X/X, na navrhovateľa S. F. X./. O.: U. A., F.. A., D.. XX.XX.XXXX,
F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. A. Č.. XXX, N., S. A. X/X, na navrhovateľa S. F. X./. O.: L.. V. Z., F.. Z., D..
XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. A. Č.. XXX, N., S. A. X/X na navrhovateľa S. F. X./. O.: L.. S. T.,
F.. T., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, N. A. Č.. XXX, N., S. A. X/X, na navrhovateľa S. F. X./. O.:
L.. V.. L. Z., F.. V., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. A. Č.. XX, N., S. A. X/X a na navrhovateľa

S. F. X./. O.: O.. I. U., F.. V., D.. XX.XX.XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXXX, N. G. XX, N., S. A. X/X.“.

Navrhovatelia odôvodnili právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech navrhovateľov
ustanovením § 8 zákona č. 229/91 Zb., aj tým, že navrhovatelia stratili možnosť prístupovej cesty
k nehnuteľnostiam, ktorých sú doposiaľ vlastníkmi. Právna zástupkyňa navrhovateľov poukázala na

stanovisko Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 10.01.2002. Uviedla, že Obvodný úrad Bratislava IV
nemalprávodisponovaťsnehnuteľnosťoupatriacounavrhovateľomvčasepodpisuzmluvysodporcami.
Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že schodisko používané ako prístupová cesta sa nachádza
na parcele tretej osoby a navrhovatelia majú obavy, že tretia osoba parcelu odpredá a nový vlastník
znemožníprístupknehnuteľnostiam.Uviedla,ženávrhbolpodaný30.apríla1992ajenepochybné,žesi

navrhovateliauplatňujúreštitučnýnárokpodľazákonač.229/91Zb.,pričompodľa§1citovanéhozákona
sa v danom prípade jedná o poľnohospodársku pôdu, lebo sporná parcela je záhradou. Podľa právneho
názoru právneho zástupcu navrhovateľov sú splnené predpoklady podľa § 6 ods. 1 písmeno k) aj p),
pretože odporca v 3. rade manipuloval s pozemkom v čase, keď navrhovatelia boli zapísaní ako vlastnícia uzatvoril 7. mája 1986 zmluvu s odporcami o dočasnom užívaní národného majetku. Tiež je splnený
zákonný predpoklad § 6 ods.1 písmeno k) citovaného zákona, pretože v rozhodnutí sa uvádza, na čo mal
byť pozemok použitý. Navrhovatelia boli prinútení odpredať pôdu, pretože táto sa začala odhumusovať,

boli z nej zobraté porasty a nemali inú možnosť, taktiež nemali vedomosť o uzatvorení zmluvy o
dočasnom užívaní národného majetku. Uviedla, že na základe rozhodnutia o zmene územného plánu
z roku 1983 došlo na spornom pozemku k odhumusovaniu pôdy, čím bol odôvodnený predaj sporného
pozemku. Nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy odôvodnila tým, že nebola zohľadnená
skutočná hodnota nachádzajúcich sa porastov a trávy. V písomnom vyhotovení sa vyjadrila a doplnila

odôvodnenie návrhu, v ktorom uviedla, že navrhovatelia za účelom zmiernenia následkov majetkovej
krízy, ku ktorej došlo voči nim ako vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X S. G..Ú.. U. sa domáhajú podľa
§ 8 ods. 1 zákona č. 229/91 Zb. Poukázala, že navrhovatelia o pozemok prišli postupom času podľa §
6 ods. 1 vyššie uvedeného zákona, pretože pozemok prevzal štát začiatkom roku 1986 bez právneho
dôvodu. Od roku 1986 štát (ObNV Bratislava IV) sa správal ako vlastník a plne vykonával všetky práva
vlastníka. Pozemok mal v držbe, užíval ho, vykonával stavebné práce, dal do užívania odporcom v

1. a 2. rade na základe zmluvy o dočasnom užívaní dňa XX.XX.XXXX a neskôr zriadil osobné právo
užívania pozemku a tým hodlal trvalo previesť pozemok odporcom. Mala za to, že navrhovateľom
nastala majetková krivda v súvislosti s odpredajom pozemku štátu kúpnou zmluvou dňa XX.XX.XXXX,
ktorú uzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Z obsahu kúpnej zmluvy - z účelu
kúpy, ktorým bolo majetkovoprávne dousporiadanie k IBV vyplýva, že navrhovatelia za danej situácie

nemali iné východisko len odpredať pôdu štátu, a to aj za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré sa
prejavili najmä vtom, že za predaný pozemok nebola navrhovateľom zaplatená kúpna cena, ktorá by
bola rovnocenným ekvivalentom predmetu kúpy. Kúpna cena 3 600,- Sk (ČI. 2 písm. a/ Kúpnej zmluvy)
nezohľadňovala cenu za stromy (ovocné stromy: čerešne, marhule, jablone; ovocné kríky: egreše,
ríbezle rôznych druhov), trvalé porasty a odstránenú humusovú vrstvu ornej pôdy z pozemku, tieto

neboli nikdy počas celého procesu ocenené znaleckým posudkom, a preto navrhla súdu, aby ak uzná
za vhodné nariadil toto dokazovanie. A okrem tohto cena zaplatená navrhovateľom bola nízka oproti
cene, za ktorú bolo možné v danej lokalite kúpiť porovnateľnú nehnuteľnosť. Rozpor s vtedy platnými
predpismi je daný tým, že odporcovia v čase nadobudnutia práva osobného užívania predmetného
pozemku na účel záhrady na základe Dohody zo dňa XX.X.XXXX (reg. pod č.R II 214/89 dňa 28.8.1989)

boli vlastníkmi rovnakej nehnuteľnosti, a to záhrady parcel. č. XXXX/X o výmere 585m2 v kat. úz. U. na
základe kúpnej zmluvy R I 1/86 (táto záhrada je v blízkom susedstve so záhradou parcel. č. XXXX/X),
pričompodľavtomčaseplatnéhoust.§199ods.2Občianskehozákonníkamoholmaťobčanvosobnom
užívaní len jeden pozemok slúžiaci na ten istý účel. Účelom tohto zákonného ustanovenia bolo, aby sa
inštitút osobného užívania nezneužíval na špekulácie. V tomto prejednávanom prípade, napriek tomu,

že odporcovia v 1. a 2. rade už vlastnili záhradu (parcelu č. XXXX/X S. G.. Ú.. U.), v dohode R II 214/89
(v bode 5/) vedome nepravdivo vyhlásili, že nie sú vlastníkmi inej záhrady z dôvodu, aby získali aj ďalšiu
záhradu parcel. č. XXXX/X a jej získaním dohodou reg. pod č. R II 214/89 boli odporcovia v 1. a 2. rade
protiprávne zvýhodnení. Poukázala, že tento rozpor zakladá absolútnu neplatnosť dohody o zriadení
práva osobného užívania k predmetnej parcele. Protiprávne zvýhodnenie odporcov pri nadobudnutí

pozemkupar.č.XXXX/Xspočívanajmävtom,žeodporcoviauždňaX.X.XXXXnadobudlitentopozemok
od štátu do dočasného užívania (do konca r. 1996), pričom v čase zriadenia práva dočasného užívania
odporcovia vedeli resp. mali vedieť (vzhľadom na to, že v danej lokalite mali postavený rodinný dom
na parcele č. XXXX - nadobudnutý kúpou č. R 1 284/83 a v susedstve s pozemkom č. XXXX/X mali
vo vlastníctve záhradu parc. č. XXXX), že podľa územného plánu a projektovej dokumentácie bude

zriadená na tomto pozemku navrhovateľov cesta k IBV, teda predmetný pozemok bol navrhovateľom
nespravodlivo (svojvoľne) odňatý. Taktiež odporcovia vedeli, že v apríli 1986 boli na tomto pozemku
vykonané stavebné úpravy pre prístupovú cestu k IBV a že následne v krátkom čase (dňa 7.5. 1986)
štát sa rozhodol nepokračovať vo výstavbe tejto cesty a odporcom dal pozemok do užívania na účel
záhrady. Uzatvorenie dohody o zriadení práva osobného užívania parcely č. XXXX/X na účel záhrady zo

dňa XX.X.XXXX bolo len realizáciou pôvodného zámeru štátu a odporcov, ktorým bolo prevedenie tohto
pozemku na odporcov, čo vyplýva aj zo záväzku uvedený v Zmluve o dočasnom užívaní národného
majetku zo dňa X.X.XXXX a aj z Dohody o zriadení práva o osobnom užívaní parcely č. XXXX/X, v
ktorej sa uvádza, že touto formou sa pozemok „majetkovoprávne dousporiadava“ (bod 5./ Dohody zo
XX.X.XXXX).Ďalejpoukázala,žeprotiprávnosťzvýhodneniaodporcovprinadobudnutíparcelyč.XXXX/

X spočíva aj v tom, že odporcovia napriek tomu, že vlastnili na základe kúpnej zmluvy RI 1/86 záhradu
par. č. XXXX/X v kat. úz. U., ktorá susedila s predmetným pozemkom navrhovateľov (par. č. XXXX/
X) , vyhlásili v Dohode o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa XX.X.XXXX (R II 214/89),že nevlastnia inú záhradu a takýmto úmyselne nepravdivým vyhlásením špekulatívnym a protiprávnym
spôsobom získali ďalšiu záhradu parc.č. XXXX/X.

Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že podpísali zmluvu v roku 1987 s
Obvodným národným výborom Bratislava IV a bola im vyplatená finančná čiastka za pôdu, ale za porasty
nie, tie boli zničené a nebol tam robený odhad, bol postavený pred hotovú vec. Predmetná kúpna
zmluva im do dnešného dňa nebola doručená. V roku 1986 bez súhlasu na predmetnom pozemku boli
začaté práce, budovanie betónových schodov a osvetlenia. Až dodatočne po žiadosti o vysvetlenie na

Národnom výbore sa dozvedeli, že ich pozemok bol prenajatý za smiešny poplatok odporcom v 1. a 2.
rade. Kúpnu zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX. Je pravdou taktiež, že bol v čase podpísania kúpnej
zmluvy spoluvlastníkom 1 záhrad, ktoré sú nad predmetným pozemkom tohto konania a vlastnil chalupu
v okrese Považská Bystrica. Na záver uviedol, že nápadne nevýhodnú podmienku podpísania zmluvy
vidívtom,žebolipostavenýpredhotovúvec,žeichdobehli,keďžetammalabyťcesta,nikdybynepredal
záhrady pred svojim domom. Taktiež uviedol, že nebol dodržaný postup pri výkupe pozemkov v tom

čase. Do záhrad od roku 1987 chodili po predmetnom pozemku, ten bol otvorený a takto chodili až do
roku 1992 a to keď sa začali zaujímať o pozemok, bol zarastený a bol presvedčený, že tento pozemok
je verejný, štát sa oň nestaral. Až následne zistil, že tento pozemok bol pridelený súkromnej osobe.

Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že im bol predložený projekt, kde sa oboznámila,

že cez predmetný pozemok pôjde cesta a preto nemala dôvod s tým nesúhlasiť. Ani ich nenapadlo, že
pozemok bude odkúpený a potom sa zastaví realizácia a následne sa dá do prenájmu. Boli presvedčený,
aby sa projekt realizoval, čím by bol prístup do záhrad. Má za to, že toto konanie je protizákonné, že
pozemok nebol použitý na to, na čo mal byť. Na záver uviedla, že pozemok predali a mala tam byť
vybudovaná komunikácia.

Navrhovateľ v 4. rade vo svojej výpovedi uviedol, že ku dnešnému dňu mu nebola kúpna zmluva
doručená, nemohli sa k nej vyjadriť. Keby bola kúpna zmluva mu daná do rúk, boli by trvali na tom,
aby to bolo na stavbu cestu a v tom vidí zvlášť nevýhodné podmienky. Do záhrady chodí pešo, je im
znemožnený prístup, keď potrebuje do záhrady prísť motorovým vozidlom. Na otázku právnej zástupkyni

odporcov odpovedal, že do záhrady chodil cez predmetný pozemok, nakoľko si myslel, že je vykúpený
a že je štátny.

Odporcovia prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali, aby súd návrh zamietol ako neopodstatnený a
nedôvodný. V odôvodnení uviedla, že navrhovatelia svoj nárok uplatňujú podľa zákona č. 229/1991 Zb.

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pričom tento pozemok
v čase účinnosti tohto zákona nebol a ani v súčasnosti nie je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Žiadali, aby pozemok parc. č. XXXX/X S. G. U. bol im vrátený do vlastníctva. Ďalej uviedli, že
pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 180 m2 nachádzajúci sa v kat. úz. U., ktorého sú vlastníkmi (§
872 ods. 1 OZ účinného od 01. januára 1992) získali v súlade s právnymi predpismi, najmä v súlade s §

198 až 202 OZ, pričom vylúčila aplikáciu zákona č. 229/91 Zb., pretože navrhovatelia nemajú reštitučný
nárok, nakoľko sporná nehnuteľnosť je prídomovou záhradkou, na ktorú sa citovaný zákon nevzťahuje.
Právna zástupkyňa odporcov v 1., 2. rade poukázala na to, že zmluva bola riadne podpísaná, že
jej mandanti nadobudli právo osobného užívania v roku 1989, pričom bývalé ŠN zaregistrovalo túto
skutočnosť 28. augusta 1989. Právna zástupkyňa odporcov namietla, že nie sú splnené zákonné

predpoklady podľa § 8 citovaného zákona a v tej súvislosti uviedla, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
v rozpore s právnymi predpismi a že jej mandanti neboli pri uzatváraní zmluvy zvýhodnení. Právna
zástupkyňa namietla ako dôkaz stanovisko Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 10.1.2002, pričom
uviedla, že nie je v kompetencii Okresného úradu vydávať právne stanoviská a je v kompetencii súdu
zaujať právny názor. Právna zástupkyňa odporcov v 1., 2. rade uviedla, že jej mandanti nadobudli

nehnuteľnosť v súlade s platnými právnymi predpismi. Poukázala na vyjadrenie Obvodného úradu
životného prostredia Bratislava IV zo dňa 25.11.1991, v ktorom sa konštatuje, že sporný pozemok nie
je vhodný na stavbu rodinného domu a bol predaný do užívania ako prídomová záhradka. Namietla
existenciu právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s poukazom na argumenty
navrhovateľov, že nie je možné využívať prístupovú cestu, pričom poukázala na geometrický plán, kde

je vyznačené schodisko slúžiace ako prístupová cesta aj pre navrhovateľov. S písomnými vyjadreniami
a vyjadreniami navrhovateľov nesúhlasí, je toho názoru že na nárok navrhovateľov, ktorým sa snažia
získať späť do svojho vlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 180 m2, sa zákon č.
229/ 1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nevzťahuje.Má za to, že navrhovatelia doteraz žiadnym spôsobom nepreukázali, že pozemok parc. č. XXXXX/X -
záhrady o výmere 180 m2 tvorí poľnohospodársky pôdny fond k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku, nepreukázali tým ani opodstatnenosť svojho nároku na vrátenie vlastníckeho práva k pozemku

podľa zákona č. 229/1991 Zb. Preto považuje návrh navrhovateľov za nedôvodný už z tohto dôvodu
a ako taký ho žiada zamietnuť. Poukázala na tvrdenie navrhovateľov, že sa im stala majetková krivda
uzavretím kúpnej zmluvy aj z XX.XX.XXXX, pretože ju uzavreli v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. Za tieseň považovali, že im bol pozemok zobratý, odstránené z pozemku boli stromy a
trvalé porasty a boli tam vybudované betónové schody s osvetlením. Svojvoľnosť štátu vyvolala u nich

bezmocnosť a bezvýchodiskovosť a preto podpísali kúpno-predajnú zmluvu. Tvrdenia navrhovateľov
uvádzané v ich ústnej, ako aj písomnej forme o tom, že kúpnu zmluvu z X. M. XXXX uzavreli v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok nemožno považovať za splnenie oboch týchto dvoch podmienok.
Navrhovatelia v priebehu celého súdneho konania žiadnym spôsobom nepreukázali, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy boli v takej hospodárskej alebo sociálnej situácii, že kúpnu zmluvu museli uzavrieť.
Naopak, navrhovatelia v čase uzavretia kúpnej zmluvy boli vo veľmi dobrej hospodárskej a sociálnej

situácii (každý z nich vlastnil v čase uzavretia kúpnej zmluvy ďalšie nehnuteľnosti značnej hodnoty)
a uzavretia kúpnej zmluvy („vykúpenia“ predmetného pozemku) so štátom sa dokonca domáhali.
Vzhľadom na uvedené dôvody navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Odporca v 3.rade trval na tom, že nie je a nemôže byť pasívne legitimovaný v predmetnom konaní,

pretože nie je právnym nástupcom bývalého ObNV Bratislava IV, odboru výstavby a územného
plánovania, ktorý navrhovatelia pôvodne označili ako povinnú osobu. Navrhovatelia pôvodne označili
za odporcu v 3. rade Obvodný národný výbor, odbor výstavby a územného plánovania, ktorý bol v
čase uzavretia namietanej kúpnej zmluvy príslušným prvostupňovým stavebným úradom. Pôsobnosť
jednotlivých druhov a stupňov národných výborov vymedzoval zákon č. 69/1967 Zb. o národných

výboroch, pričom ich definoval ako orgány socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a
obciach. V hlavnom meste Bratislave pôsobil Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej
republiky Bratislavy a obvodné národné výbory, v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne
národné výbory. Pôsobnosť stavebných úradov na území Bratislavy vykonávali Obvodné národné
výbory, odbory výstavby a územného plánovania. Účinnosťou zákona č. 472/1990 Zb. vznikli ako ich

nástupnícke organizácie okresné úrady a obvodné úrady s pôsobnosťou na jednotlivých úsekoch,
pôsobnosť stavebných úradov vykonávali obvodné úrady životného prostredia. Účinnosťou zákona č.
222/1996 Z. z. došlo k ďalšej reorganizácii, kedy sa vyššie uvedené úrady zrušili a ich pôsobnosť
prešla na novovytvorené okresné a krajské úrady s odborovou pôsobnosťou. Pôsobnosť stavebných
úradov vykonávali okresné úrady, odbory životného prostredia. Od 1. januára 2002 prešla pôsobnosť

stavebných úradov na obce (zákon Č. 416/2001 Z.z.) a došlo k zrušeniu okresných úradov. Na území
Bratislavy vykonávajú pôsobnosť stavebných úradov jednotlivé mestské časti. Krajský stavebný úrad
v Bratislave nemá a nikdy nemal pôsobnosť prvostupňového stavebného úradu a z vyššie uvedeného
je nepochybné, že nie je ani právnym nástupcom bývalého Obvodného Národného výboru, odboru
výstavby a územného plánovania. Krajský stavebný úrad v Bratislave vznikol dňa 1. januára 2004

účinnosťou zákonu č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a
bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom ide o právnickú osobu vykonávajúcu štátnu
správu na úsekoch územného plánovania, stavebného poriadku a bývania. Medzi jeho pôsobnosť patrí
najmä vykonávať štátnu stavebnú správu v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní

v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že právnym
nástupcom bývalých Obvodných národných výborov sú na územní Bratislavy jednotlivé mestské časti.
Je nepochybné, že Krajský stavebný úrad v Bratislave nemôže mať v konaní o vrátenie pôdy postavenie
odporcu, t. j. povinnej osoby podľa zákona č. 229/1991 Zb..

V priebehu konania v zmysle zákona č. 345/2012 Z.z. o opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov došlo k zmene odporcu v 3. rade na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, preto súd uznesením č.k. 4C 144/1992-643 zo dňa 10.01.2013 pripustil, aby do konania
namiesto odporcu v 3. rade: Krajský stavebný úrad v Bratislave vstúpilo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpisom z EN z listu vlastníctva č. 713 a notárskou
zápisnicou bývalého ŠN Bratislava IV č. N 98/84 zo dňa 05.06.1984, kúpnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXXX, dohodou zo dňa XX.XX.XXXX o zriadení práva osobného užívania, evidenčný list č.XXXX, LV č.XXX zo dňa 11.07.1983, LV č. XXXX zo dňa 17.12.1996, žiadosťou navrhovateľa v 4. rade o
prešetrenie stavby verejného prístupového chodníka zo dňa 25.04.1986, kópiami z pozemkovej mapy z
roku1982,1983,žiadosťaminavrhovateľovovráteniepozemku,vyjadrenímOkresnéhoúraduBratislava

IV,odborpozemkový,poľnohospodárstvaalesnéhohospodárstvazodňa10.01.2002,čestnévyhlásenie
odporcov v 1. a 2. rade overené notárom, čiastočný LV č.XXXX R. W. XX.XX.XXXX, zapožičané listiny
Správou katastra č.l. 310, 564, dedičského osvedčenia sp.zn. 65D/647/2009-38, Dnot 69/2009 zo dňa
11.02.2010, pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia v 1.-4. rade sú pôvodní vlastníci parc. č. XXXX/X G..Ú.. U. vedený na LV č. XXX a
navrhovateľky v 5., 6. rade pôvodnými vlastníčkami predmetnej parcely na základe darovacej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX (podľa výpisu EN a z notárskej zápisnice bývalého ŠN Bratislava IV. č. N 98/84
zo dňa 05.06.1984).

Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že navrhovatelia v 1. 6. rade (navrhovatelia v 1. - 6. rade

ju uzavreli ako predávajúci s Odborom výstavby a územného plánovania Obvodného Národného výboru
Bratislava IV v zastúpení vedúceho L.. A. G. ako kupujúci) predali svoju nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
v U. A.. Č.. XXXX/X o výmere 180 m2, zapísanú na LV č. XXX za kúpnu cenu 3 600,- Sk s odôvodnením,
že vykupovanú nehnuteľnosť kupujúci potrebuje pre majetkoprávne dosporiadanie k IBV. Na základe
tejto Kúpnej zmluvy predmetná nehnuteľnosť zápisom v EN - Stredisko Geodézie v Bratislava-mesto

prešla do vlastníctva Čsl. státu v správe ObNV Bratislava IV (prevedené v EN 16.03.1987 č.l. 462).

Z dohody zo dňa 17.07.1989 súd zistil, že bývalý Odbor výstavby a územného plánu ObNV Bratislava
IV zriadil odporcovi v 1. a 2. rade právo osobného užívania pozemku parc. č. XXXX/X S. G..Ú.. U. vo
výmere 180 m2 za účelom zriadenia záhrady na základe právoplatného rozhodnutia finančného odboru

ObNV Bratislava IV č.R 3/85 zo dňa 05.07.1989 za úhradu 3 600,- Sk. Registrácia Štátnym notárstvom
Bratislava IV dňa 28.08.1989 pod č. R II 214/89. Záznam bol prevedený v evidencii nehnuteľností v
Stredisku geodézie Bratislava - mesto dňa 06.11.1989.

Z listu vlastníctva č. XXXX P.kresného úradu Bratislava IV, odbor katastrálneho zo dňa 17.12.1996

odporcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

Navrhovatelia ako oprávnené osoby podali žiadosť o vrátenie nehnuteľnosti č. XXXX/X o výmere 180m2
k.ú. U. na Miestnom úrade S. U. a Obvodnom úrade životného prostredia Bratislava IV (dňa 12.08.1991,
22.07.1991, 22.07.1991).

Zo správy prednostu bývalého Obvodného úradu životného prostredia Bratislava IV zo dňa 25.11.1991
súd zistil, že pozemok na parc. č. XXXX/X S. G..Ú.. U. bol pridelený ako prídomová záhrada
užívateľovi susedného pozemku a nie je možné požadovať jeho vydanie podľa zák.č. 87/1991 z dôvodu
zriadenia práva osobného užívania pozemku ani podľa zák.č. 229/1991 Zb, pretože sa nejedná o

poľnohospodársku pôdu.

Súd zistil zo stanoviska Okresného úradu Bratislava IV odbor pozemkového, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva zo dňa 10.01.2002, že eviduje uplatnený nárok na vydanie nehnuteľnosti parc.
č. XXXX/X G..Ú.. U., Bratislava navrhovateľmi. Ako dôvod prechodu na štát uviedli v žiadosti odňatia

štátom bez akejkoľvek náhrady na výstavbu cesty. Okrem uplatneného nároku sa v spise nachádza
list pozemkového úradu, ktorým vyzýva žiadateľov o doplnenie dokladov. Od 24.02.1994 je konanie
prerušené rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava mesto.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., zákon sa vzťahuje na

a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond (ďalej len „pôda“),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou

súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavaných pozemkov,
d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.Podľa § 6 ods. 1 písm. k) zák. č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok.

Podľa § 6 ods. 1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré
prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza

vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej
právnickej osoby, ktoré ju získali za okolnosti uvedených v § 6, a to v prípadoch, keď fyzická osoba
nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo na základe protiprávneho
zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo
prevedené vlastníctvo alebo osobne užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31.
decembra 1992, inak právo zaniká.

Podľa § 1 ods.2,4 zák. č. 53/1966 Zb. v znení zákona 75/1976 Zb., o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná
(orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej
poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.

Podľa § 205 ods. 1, Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení zák. č. 131/1982 Zb. rozhodnutím o
pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi práva, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 právo osobného užívania
pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je
dotknuté.

Navrhovatelia sa domáhajú prechodu vlastníctva k predmetnému pozemku v zmysle ust. § 6 ods. 1
písm. k), písm. p) reštitučného zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko sporný pozemok je vo vlastníctve
odporcov v 1. a 2. rade ( § 8 ods. 1 Zákona o pôde).

Súd na základe dokazovania, preukázaných listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania mal
preukázané, že na vrátenie vlastníctva k spornému pozemku sa zákon č. 229/1991 Zb. nevzťahuje.

Zákon č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom vyjadreným v jeho preambule je spolu

s ostatnými reštitučnými zákonmi (napr. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, zák.
č. 403/1990 Z.z., zák. č. 87/1991 Z.z.) zabezpečiť takzvané reštitučné procesy, zmiernenia niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období. V zákone č. 229/1991 Z.z.,
ktorého cieľom je zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948-1989.

Predmetný zákon, tak ako ostatné reštitučné zákony, zmierňuje následky iba niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu.
Zákon ustanovuje taxatívne, ktorý majetok možno vrátiť pôvodnému vlastníkovi. Správny orgán ani súd
nemôže odstrániť prípadnú tvrdosť zákona.

Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania súd mal preukázané, že netvoril v zmysle vyššie
cit. ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) zák. 229/1991 Zb. poľnohospodárky pôdny fond v čase,
kedy ho navrhovatelia predali štátu na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a netvorí ho ani v
súčasnosti. Navrhovatelia nepreukázali, že na tomto pozemku, ktorý sa nachádza v intraviláne obce

Lamač vykonávali pred rokom 1987 poľnohospodársku výrobu, práve naopak, v priebehu konania
bolo preukázané, že pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 180 m2 bol v čase uzavretia kúpnej
zmluvy medzi navrhovateľmi a štátom prídomovou záhradou. Nepreukázali, že tvoril poľnohospodársky
pôdny fond v zmysle vyššie cit. ustanovení § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 229/1991 Zb., teda týmnepreukázali opodstatnenosť svojho návrhu na vrátenie vlastníckeho práva k spornému pozemku. Súd
mal preukázané, že navrhovatelia na spornom pozemku nevykonávali poľnohospodársku výrobu, čo
navrhovatelia v 1.-4. rade potvrdili vo svojich výpovediach, že pozemok spoločne odkúpili v roku 1975

za účelom vybudovania prístupovej cesty k záhradám, ktoré vlastnia nad týmto pozemkom.

V preskúmanej veci z predložených a zadovážených listinných dôkazov nebolo sporným, že predmetný
pozemok bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľmi a štátom vedený ako záhrada, ale
netvorila ani netvorí poľnohospodársky pôdny fond.

Ďalej súd poukazuje, že žiadnym spôsobom navrhovatelia nepreukázali, že pozemok parc. č. XXXX/X
prešiel na štát v roku 1987 kúpnou zmluvou uzavretou v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
resp. že štát prevzal tento pozemok bez právneho dôvodu. Nie sú splnené ani zákonné podmienky
uvedené v § 6 ods. 1 písm. k) a p) zákona č. 229/1991 Zb., nakoľko právny úkon účastníci zmluvy
o odpredaji spornej parcely urobili slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho

zákonníka). Navrhovatelia nepreukázali v konaní ani tieseň, ani nápadne nevýhodné podmienky. Súd
poukazuje, že pri tesni treba poukazovať nielen súlad kúpnej ceny s cenovým predpisom platným v čase
prevodu nehnuteľnosti, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré existovali v čase uzatvárania kúpnej ceny. Obrana
navrhovateľov, že pred uzavretím zmluvy sa vykonávali stavebné úpravy na ich pozemku súd vyhodnotil,
že toto nepreukazuje také okolnosti, ktoré by odôvodňovali stav tiesne. Taktiež poukazujúc, že kúpna

cena zodpovedá cenovému predpisu v tom čase platnom. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky
kúpnej zmluvy treba posudzovať súčasne, lebo obidve podmienky musia byť splnené súčasne.

Podľa § 205 ods. 2) Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982 Zb. (platného
a účinného 17.06.1989) na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho,

že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2
uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré
majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú
formu, je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne
registráciou dohody na štátnom notárstve. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli pozemok parc. č. XXXX/

X o výmere 180 m2 zapísaný na LV č.XXX pre katastrálne územie U., Bratislava do užívania dohodou
o zriadení práva osobného užívania zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s platnými právnymi predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh zamietol, nakoľko v danom prípade uplatnenie
reštitučného nároku podľa § 8 zákona 229/1991 Zb. neprichádza do úvahy, pretože uvedený zákon

upravujevlastníckehovzťahykpôdeainémumajetkuanaspornúparcelusacitovanýzákonnevzťahuje,
pretože nemá charakter pôdy ani iného poľnohospodárskeho majetku, z toho dôvodu bolo potrebné
návrh zamietnuť.

Predmetný pozemok, ktorý nespadá pod ustanovenie § 1 zákona č.229/1991 Zb. v znení neskorších

predpisov navrhovateľom nebol odňatý štátom takým spôsobom, ktorý im umožňuje domáhať sa jeho
vrátenia prostredníctvom tohto reštitučného zákona.

Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom vyjadruje stav vyplývajúci z
hmotného a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu

v konaní.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Toto postavenie
môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia
(ak je navrhovateľom), má aktívnu legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, ak sa ukáže, že navrhovateľovi patrí uplatňované právo
alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. Navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu.

Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie odporcu.Voči odporcovi v 3. rade súd návrh zamietol z dôvodu, že v čase účinnosti reštitučného zákona nebol
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu podľa § 151 ods. 3
O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu
nárokov uplatnených v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej: ustanovenia § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti (§ 42 ods. 3 O.s.p.):
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.