Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202672
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8515202672.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890, proti povinnému: E. E., nar. X. X. XXXX, bytom H. XXXX/
XXX, XXX XX J. Q., štátny občan SR, v konaní o vymoženie 1.946,84 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník so sídlom
Stropkovská633/3,08901Svidník,EX3704/2015zodňa25.5.2015oudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26. 5. 2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 3. 2015,
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015, a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“), spisová značka IA-C/0314/0967 zo
dňa 24. 4. 2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 16.
5. 2014 a vykonateľnosť dňa 20. 5. 2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti
povinnému vymoženia istiny vo výške 1.946,84 EUR spolu s príslušenstvom. Oprávnený k návrhu na
vykonanie exekúcie doložil aj ,,Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 23. 1. 2012 a ,,Všeobecné
obchodné podmienky“ (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“).

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 1.946,84 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 24,50 % ročne zo sumy
1.946,84 EUR od 2. 1. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
1.946,84 EUR od 2. 1. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených
ku dňu 1. 1. 2014 vo výške 897,36 EUR, sumu dlžných poplatkov vo výške 3,32 EUR a náhradu

poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 142,38 EUR, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe ,,Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 23. 1. 2012. Na základe predmetnej Zmluvy boli zo strany oprávneného, ako
žalobcu, povinnému, ako žalovanému, poskytnutý úver. Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho
návrhu požadované plnenia
2Er/336/2015
- 2 -

z rozhodcovskej doložky upravenej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorej

sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých
sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankovýchproduktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a

Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 2 1. časti Všeobecných
obchodnýchpodmienok(,,Definíciapojmov“)jerozhodcovskýmsúdomStályrozhodcovskýsúdzriadený

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s..

Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len ,,EP“), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a
spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 36 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, exekučné konanie sa začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

2Er/336/2015
- 3 -

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,, z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2Er/336/2015
- 4 -

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa
osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh
na uzavretie

2Er/336/2015
- 5 -

rozhodcovskej zmluvy.“ a táto veta: „Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia

navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Podľa § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa

nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy

o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za

nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodneobmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o priame
dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale

2Er/336/2015

- 6 -

o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná
vnútroštátnym orgánom jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V uvedenom prípade sa oprávnený domáha voči povinnému vymoženia istiny spolu s príslušenstvom
na základe návrhu zo dňa 25. 3. 2015, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31. 3. 2015. Keďže sa
exekučné konanie v zmysle prechodného ustanovenia § 243d ods. 1 EP začalo do troch mesiacov odo
dňa účinnosti novely EP, t. j. do 31. 3. 2015, nebolo ukončené k 1. 1. 2015 a je vedené na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného pred 1. 1. 2015 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor spĺňajúci podmienky podľa ustanovenia § 2 ods. 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z. z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom

2Er/336/2015

- 7 -

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd v súlade s ustanovením § 243d ods. 2 EP
postupoval v zmysle ustanovení EP v znení účinnom do 31. 12. 2014.V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle
citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený, ako veriteľ, právnickou osobou,

ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskej
činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z rozhodovacej činnosti súdu a súčasne
vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinný, ako dlžník, nekonal v
zmysle z. o spotrebiteľských úveroch v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a zároveň
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti, preto je potrebné ho aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za
spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský subjekt zaviazal dočasne
poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a povinný
ako spotrebiteľ sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Zmluva spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o
spotrebiteľských úveroch, keď sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by

táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné
posudzovať v intenciách z. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc
zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o
spotrebiteľskýchúverochaustanovení§52anasl.OZúčinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvymáprednosť
pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa

príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej doložky
osobitne upravenej v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44
ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 12. 2014 obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto
fáze posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na
jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné

tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu
na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou
posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie
je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby
a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je súd v duchu
2Er/336/2015
- 8 -

príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v

rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci

občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne
dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť

v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmochs cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s

nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov, ktoré
predkladajú potenciálnym spotrebiteľom ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý
exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od

1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak
sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku
sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti,
pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať ex offo.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom

na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej zmluvy. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, rozhodujúci
o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť

neprimeranosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o zmluvu neprijateľnú, prislúcha mu podľa
vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zjavné, že
2Er/336/2015
- 9 -

ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí
štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu,

ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je dojednaná v bode 10.2.2 Všeobecných
obchodných podmienok. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera

o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah Všeobecných
obchodných podmienok ovplyvniť, nakoľko tieto boli spísané na predtlačenom formulári. Všeobecné

obchodné podmienky, ako súčasť Zmluvy, mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok alebo odmietnuť.
Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko
možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,

že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvnýchstrán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, treba
poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z
vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom

minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 6.
2009PannonGSMZrt.ProtiErzsébetSustiknéGyőrfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,ževopred
stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice

(93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
2Er/336/2015
- 10 -

vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa

všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred
stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v
zmysle rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ
síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak
by podľa uzatvorenej rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného,
povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka
tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia,
pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať
exekučný titul. Súd dodáva, že v samotnej rozhodcovskej doložke niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele
medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie
uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval

neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
vo Všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s

vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto
dojednanározhodcovskádoložkavrozporesdobrýmimravmi.Taktovspotrebiteľskejzmluvedojednaná
rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná.

Keďže oprávneným je spoločnosť Poštová banka, a.s., súd prihliadol aj na ustanovenia § 93b

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré ukladajú
bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom (spotrebiteľom) návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(doložky) tak, aby klient mal, v konečnom dôsledku, po poučení zo strany banky o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) možnosť voľby, či túto prijme alebo nie. Z návrhu na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) má vyplývať vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade

prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná
a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Tento návrh by mal byť začlenený v podobe umožňujúcej
klientovi(spotrebiteľovi)jehopomernejednoduchéodlíšenieodostatnýchzmluvnýchresp.všeobecných
obchodných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako
bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok

(tak, aby klientovi nespôsobilo žiadne ťažkosti, vrátane prípadného rizika čakania na prepracovanie
návrhu zmluvy resp. všeobecných obchodných podmienok alebo trvanie na odstránení pre neho
neakceptovateľnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Požiadavku na takto ponúknutý (predložený)
návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy resp. doložkyzačlení medzi iné zmluvné či všeobecné obchodné podmienky, u ktorých je známe, že sa s nimi klient
(spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, či často
2Er/336/2015

- 11 -

i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak), a to bez splnenia zákonom
stanovenej poučovacej povinnosti čo do dôsledkov jej uzavretia.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve
spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať
pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli
poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľbudemaťmožnosťovplyvniťobsahrozhodcovskejdoložky,čomusíbyťnaťarchudodávateľa
aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu

vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V
prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem -
nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci

sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.