Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/570/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218063
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112218063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu U. F. R., s.r.o., L., J.
5, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému H. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F., Y. 8, t.č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.488,17 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

37C 12/2013-74 zo 6.3.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a ďalším
výrokom vyslovil, že o trovách vedľajšieho účastníka rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžných splátok z úveru

poskytnutého mu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 29.1.2008 vo výške 1 659,69 €
spoločnosťou GE H. H., k.s., od ktorej túto pohľadávku na základe zmluvy o predaji podniku nadobudla
spoločnosť GE H., a.s., ktorá ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.9.2009 postúpila na
žalobcu ako postupníka. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a, § 53 ods. 1, 2,
3 a 5, § 100 ods. 1, 2 a 3 , § 101, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 2 písm. a/, b/ a
c/, § 3 ods. 1, 2 a 3, § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 8, § 7 ods. 2, § 8
ods. 1 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a právny vzťah medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dospel k
záveru,ževzhľadomnadôvodnevznesenúnámietkupremlčaniavedľajšímúčastníkomjenávrhžalobcu
nedôvodný. Neprihliadol na dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaným
uzavretú 24.3.2011, ktorou podľa žalobcu malo dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty na 10 rokov, a
vyhodnotil ju ako absolútne neplatnú. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. O trovách vedľajšieho
účastníka nerozhodol s tým, že o týchto rozhodne samostatným uznesením.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a návrhu vyhovieť v celom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na rozhodnutieNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 4/2012 argumentoval, že nie je možné sa
stotožniť s tvrdením súdu prvého stupňa o premlčaní pohľadávky, nakoľko v predmetnej veci sa jedná
o absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa

spravuje Obchodným zákonníkom, teda platí 4-ročná premlčacia doba, ktorá v danom prípade uplynula
29.4.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2012. Uviedol, že napriek tomu, že trvá na tom, že dohodou o
uzavretí splátkového kalendára a záväzku došlo k platnému uznaniu dlhu, vzhľadom na skutočnosti
týkajúce sa premlčania, nepovažoval za potrebné opakovane zdôvodňovať platnosť uzavretej dohody.
Uplatnil si trovy prvostupňového aj druhostupňového konania.

Opatrovník žalovaného zostal v odvolacom konaní nečinný.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ust. § 54 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého je zakázané, aby sa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv odchýlili od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa a takisto je zakázané, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv,

ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. Ide o zákonný zákaz,
ktorého porušenie má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Zmysel citovaného
ustanovenia je v tom, že aj keď spotrebiteľ súhlasí, aby sa jeho právny vzťah s dodávateľom riadil
na základe § 262 Obchodného zákonníka režimom obchodného kódexu, nemôže si privodiť zhoršenie
svojho právneho postavenia. Zmluvná podmienka koncipovaná v rámci predformulovanej štandardnej

zmluvy spotrebiteľa nezaväzuje, pokiaľ je formulovaná nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa
Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v
záujme vyššej ochrany spotrebiteľa pri predformulovaných štandardných zmluvách. Spotrebiteľské
zmluvy pripravuje iba dodávateľ, pričom existuje veľké riziko, že by mohol zmeniť dispozitívnu úpravu
právnej normy vo svoj prospech, pričom by nebral do úvahy záujmy spotrebiteľa. Zdôraznil, že pri

právnej úprave spotrebiteľských vzťahov, ak zmluvnou stranou je fyzická osoba, ktorá inak spĺňa
predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ, aj vtedy, ak sa vzťah inak posudzuje podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany práv spotrebiteľa
majú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak napr. pôjde o úverovú zmluvu medzi bankou a fyzickou
osobou (čo je inak absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka), dojednanie úroku z omeškania sa

musí uskutočniť v súlade s občianskoprávnymi predpismi. Tie isté závery platia aj vtedy, ak zmluvné
strany dohodou upravia, že ich vzťah sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 262
ods. 1 ObZ). Takéto dojednanie teda nemôže vylúčiť (zmenšiť) práva vyplývajúce pre spotrebiteľa
z právnej úpravy upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách.
Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie

spotrebiteľa. Týka sa to napr. odstúpenia od zmluvy, reklamácie, premlčania atď. (Jaroslav Krajčo,
Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EU, EUROUNION, október 2011). Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 MCdo 20/2009, ktoré zdôrazňuje, že v
spotrebiteľskej veci nie je prípustné dojednať zmluvnú podmienku nevýhodnejšie oproti Občianskemu
zákonníku, pričom Najvyšší súd poukázal práve na nemožnosť aplikácie štvorročnej premlčacej doby

podľa Obchodného zákonníka, pretože táto je menej priaznivá pre spotrebiteľa v porovnaní s trojročnou
premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka. Považoval za správne ak súd prvého stupňa
nepriznal uzavretej dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku právne účinky. Mal za to, že
argumentácia žalobcu je nenáležitá, preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 17.6.2015 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219

ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. a, d/ a f/ O.s.p.) sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami
súdu prvého stupňa i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku,na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd
prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade

s § 132 a nasl. O.s.p., na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak
posúdil žalobcom uplatnený nárok.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd

prvéhostupňa,aneumožňujúanizáverovadáchkonania,vdôsledkuktorýchbyúčastníkombolaodňatá
možnosť konať pred súdom.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a správne v danej veci
aplikoval právne normy (§ 100 ods. 1, § 101 a § 558, § 39, § 3 Občianskeho zákonníka), pokiaľ prihliadol
na námietku premlčania uplatnenú v konaní vedľajším účastníkom na strane žalovaného, nepovažujúc

dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 24.3.2011 za platný právny úkon. Dospel
k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania nároku. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu v konaní zistené skutočnosti odôvodňujú záver, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky
s príslušenstvom (splatnej dňa 9.5.2009) žalobou podanou na súde 16.7.2012, t.j. po uplynutí zákonnej
premlčacejlehotypodľa§101Občianskehozákonníka.Keďženámietkapremlčaniavznesenávedľajším

účastníkom bola v konaní účinne uplatnená, treba na ňu prihliadnuť, a uplatnený nárok s poukazom na
ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno žalobcovi priznať.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V zmysle uvedených zákonných ustanovení, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21.4.2015, odvolací súd je zo zákona povinný prihliadať na dôvody,

ktoré bránia priznať plnenie požadované žalobou. V posudzovanej veci musí brať do úvahy, že ide
o právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, z čoho vyplýva, že vždy sa prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, keď ide o tzv. absolútny obchod. V tejto
konkrétnej veci to znamená, že premlčanie sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka a premlčacia
doba je trojročná.

Odvolací súd poznamenáva, že obe citované ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznanie dlhu podľa cit. ust. ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá

vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem
všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z
neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a
napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok, alesa ním zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje
postavenie veriteľa. Pri právach dlžníkom písomne uznaných čo do dôvodu i výšky je stanovená
desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 OZ). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase

uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo
že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh,
avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak
dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny
(napr. ak nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 24.3.2011 (ďalej aj
„dohoda“) nemá žiadne právne účinky z hľadiska plynutia premlčacej doby a jej predĺženia (§ 110 ods.
1 OZ). Obchodnú praktiku žalobcu, pri ktorej spojil do jednej listiny dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznanie záväzku, treba hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a 4

zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti na
strane žalobcu ako dodávateľa, ako aj s ohľadom na potencionálne riziko, že takéto správanie podstatne
narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutej
službe (§ 7 ods. 2 cit. zákona). Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobca dohodou
o uzavretí splátkového kalendára vnútil žalovanému aj uznanie záväzku a uviedol ho tak do omylu.

Uznanie dlhu malo byť dohodnuté s dlžníkom na samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody
podľa§558OZmáúplneinéaprespotrebiteľaoveľazávažnejšiedôsledkyakodohodaosplátkachdlhu.
Žalovaný nemal žiadnu možnosť dohodu o uznaní záväzku z formulárovej listiny vylúčiť ani obmedziť
jej účinok, a táto mu bola vnútená spolu s dohodou o splátkach, pričom uzavretím dohody nepochybne
došlo k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že ide o nekalú obchodnú praktiku na strane
žalobcu a dohoda o uznaní záväzku je neplatným právnym úkonom, a nemá preto žiadne právne účinky
ani z hľadiska plynutia premlčacej doby a jej predĺženia podľa § 110 ods. 1 OZ. Prihliadajúc na námietku
premlčania, ktorá bola v konaní účinne uplatnená vedľajším účastníkom na strane žalovaného a ako

aj na dôvody obsiahnuté v preskúmavanom rozsudku, považujúc námietky žalobcu v odvolaní za
neopodstatnené, odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli a o týchto ani nenavrhol rozhodnúť, preto o
jeho trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). O trovách vedľajšieho
účastníka v odvolacom konaní rozhodne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho trovách v celom
konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.